Az-Zumar

الزمر

The Groups75 ayahsMeccan

بِسْمِ ٱللَّهِ ٱلرَّحْمَٰنِ ٱلرَّحِيمِ

تَنزِيلُ ٱلۡكِتَٰبِ مِنَ ٱللَّهِ ٱلۡعَزِيزِ ٱلۡحَكِيمِ﴿١

1Jippagol deftere nden, ko immorde ka Allah, pooluɗo, ñeeño oon.

إِنَّآ أَنزَلۡنَآ إِلَيۡكَ ٱلۡكِتَٰبَ بِٱلۡحَقِّ فَٱعۡبُدِ ٱللَّهَ مُخۡلِصٗا لَّهُ ٱلدِّينَ﴿٢

2Min njippiniirii deftere nden e maaɗa, e hoore goonga. rewu allah, laɓɓinanaa mo diina ka.

أَلَا لِلَّهِ ٱلدِّينُ ٱلۡخَالِصُۚ وَٱلَّذِينَ ٱتَّخَذُواْ مِن دُونِهِۦٓ أَوۡلِيَآءَ مَا نَعۡبُدُهُمۡ إِلَّا لِيُقَرِّبُونَآ إِلَى ٱللَّهِ زُلۡفَىٰٓ إِنَّ ٱللَّهَ يَحۡكُمُ بَيۡنَهُمۡ فِي مَا هُمۡ فِيهِ يَخۡتَلِفُونَۗ إِنَّ ٱللَّهَ لَا يَهۡدِي مَنۡ هُوَ كَٰذِبٞ كَفَّارٞ﴿٣

3Ngaanndee, ko Allah woodani diina laaɓuka kan. Ɓeen non ɓe ɓeya nogitori yiɗɓe ga makko (hara hiɓe wi'a): "Min ngaalaa rewirde ɗi, si wonaa tun no ɗi ɓannira min ka Allah, ɓadal". Pellet, Allah Ñaawoyat hakkunde maɓɓe, e kon ko ɓe woni lurrude e mun. Pellet, Allah feewnata on gonɗo fewnoowo, ɗuuɗuɗo jeddugol.

لَّوۡ أَرَادَ ٱللَّهُ أَن يَتَّخِذَ وَلَدٗا لَّٱصۡطَفَىٰ مِمَّا يَخۡلُقُ مَا يَشَآءُۚ سُبۡحَٰنَهُۥۖ هُوَ ٱللَّهُ ٱلۡوَٰحِدُ ٱلۡقَهَّارُ﴿٤

4Sinno Allah yiɗno, nde o siforta ɓiɗɗo, O suɓayno ko o yiɗi woo, e ko o tagi kon. Senaare woodanii mo ! Ko Kaŋko woni Allah, Bajjo, pooluɗo on.

خَلَقَ ٱلسَّمَٰوَٰتِ وَٱلۡأَرۡضَ بِٱلۡحَقِّۖ يُكَوِّرُ ٱلَّيۡلَ عَلَى ٱلنَّهَارِ وَيُكَوِّرُ ٱلنَّهَارَ عَلَى ٱلَّيۡلِۖ وَسَخَّرَ ٱلشَّمۡسَ وَٱلۡقَمَرَۖ كُلّٞ يَجۡرِي لِأَجَلٖ مُّسَمًّىۗ أَلَا هُوَ ٱلۡعَزِيزُ ٱلۡغَفَّٰرُ﴿٥

5O tagirii kammuuji ɗiin e leydi ndin, goonga.Homo suddira jemma on ñalaema oon, O suddira ñalawma on jemma on. O eelti na'ange ngen e lewru ndun, kala majji no doga haa e lajal taƴaangal. Nganndee, ko Kaŋko woni pooluɗo, kaforoowo On.

خَلَقَكُم مِّن نَّفۡسٖ وَٰحِدَةٖ ثُمَّ جَعَلَ مِنۡهَا زَوۡجَهَا وَأَنزَلَ لَكُم مِّنَ ٱلۡأَنۡعَٰمِ ثَمَٰنِيَةَ أَزۡوَٰجٖۚ يَخۡلُقُكُمۡ فِي بُطُونِ أُمَّهَٰتِكُمۡ خَلۡقٗا مِّنۢ بَعۡدِ خَلۡقٖ فِي ظُلُمَٰتٖ ثَلَٰثٖۚ ذَٰلِكُمُ ٱللَّهُ رَبُّكُمۡ لَهُ ٱلۡمُلۡكُۖ لَآ إِلَٰهَ إِلَّا هُوَۖ فَأَنَّىٰ تُصۡرَفُونَ﴿٦

6O tagii on e fittaandu wooturu, refi Owaɗi e ndun, genndo mayru. O jippinani on e neemoraaɗi ɗin, nooneeji jeetati. Homo taga on ka teege yumma mon en, tagu ɓaawo tagu, e ndeer niɓe tati. Ko On mooɗon Allah, woni Joomi mon ! Ko Kaŋko laamu woodani. Deweteeɗo alaa, si wonaa Allah. Ko honno perlitoraɗon [e dewugol Mo]?

إِن تَكۡفُرُواْ فَإِنَّ ٱللَّهَ غَنِيٌّ عَنكُمۡۖ وَلَا يَرۡضَىٰ لِعِبَادِهِ ٱلۡكُفۡرَۖ وَإِن تَشۡكُرُواْ يَرۡضَهُ لَكُمۡۗ وَلَا تَزِرُ وَازِرَةٞ وِزۡرَ أُخۡرَىٰۚ ثُمَّ إِلَىٰ رَبِّكُم مَّرۡجِعُكُمۡ فَيُنَبِّئُكُم بِمَا كُنتُمۡ تَعۡمَلُونَۚ إِنَّهُۥ عَلِيمُۢ بِذَاتِ ٱلصُّدُورِ﴿٧

7Si on njeddii, anndon Allah, ko jondiniiɗo e mon. O jaɓantaa jiyaaɓe makko ɓeen, ke'eferaaku. Si on njettii Mo noon, O weltanoo on ɗuum.Hay gooto roondantaako goɗɗo woo donngal mum. Refti ko ka Joomi mon, woni ruttorde mon; O yeetitoo on, fii kon ko gollatnoɗon. Pellet, ko O gannduɗo, ko woni e ɓerɗe.

۞ وَإِذَا مَسَّ ٱلۡإِنسَٰنَ ضُرّٞ دَعَا رَبَّهُۥ مُنِيبًا إِلَيۡهِ ثُمَّ إِذَا خَوَّلَهُۥ نِعۡمَةٗ مِّنۡهُ نَسِيَ مَا كَانَ يَدۡعُوٓاْ إِلَيۡهِ مِن قَبۡلُ وَجَعَلَ لِلَّهِ أَندَادٗا لِّيُضِلَّ عَن سَبِيلِهِۦۚ قُلۡ تَمَتَّعۡ بِكُفۡرِكَ قَلِيلًا إِنَّكَ مِنۡ أَصۡحَٰبِ ٱلنَّارِ﴿٨

8Si loraa memii neɗɗo on, o noddira Joomi makko, ruttagol e makko. Refti si O okkii mo moƴƴere, immorde ka makko, o yejjita ko o noddatno kon ado ɗuum, o waɗana Allah kafidiiɗi, fii no o majjinira (yimɓe ɓeen) e laawol makko ngol. MaAku: "Dakmitor keeferaaku maa ngun, seeɗa. Pellet, ko a jiyaaɗo e yimɓe Yiite ɓeen".

أَمَّنۡ هُوَ قَٰنِتٌ ءَانَآءَ ٱلَّيۡلِ سَاجِدٗا وَقَآئِمٗا يَحۡذَرُ ٱلۡأٓخِرَةَ وَيَرۡجُواْ رَحۡمَةَ رَبِّهِۦۗ قُلۡ هَلۡ يَسۡتَوِي ٱلَّذِينَ يَعۡلَمُونَ وَٱلَّذِينَ لَا يَعۡلَمُونَۗ إِنَّمَا يَتَذَكَّرُ أُوْلُواْ ٱلۡأَلۡبَٰبِ﴿٩

9Kaa ko on yankinotooɗo tummbo jemma, ko o cujjoowo, darotooɗo (naafe), hara homo La'akara, homo joortii yurmeende Joomi makko nden... Maaku: "Hara annduɓe ɓen fotay e ɓe nganndaa ɓen?" Anndu ko waajitotoo, ko joomiraaɓe haqqille ɓeen.

قُلۡ يَٰعِبَادِ ٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ ٱتَّقُواْ رَبَّكُمۡۚ لِلَّذِينَ أَحۡسَنُواْ فِي هَٰذِهِ ٱلدُّنۡيَا حَسَنَةٞۗ وَأَرۡضُ ٱللَّهِ وَٰسِعَةٌۗ إِنَّمَا يُوَفَّى ٱلصَّٰبِرُونَ أَجۡرَهُم بِغَيۡرِ حِسَابٖ﴿١٠

10Maaku: "eey mon yo jiyaaɓe Am gooŋɗinɓe, kulee Joomi mon". Hino woodani moƴƴimɓe (golle) ɓen e oo aduna, mbarjaari. Leydi Allah ndin ko yaajundi. Nganndee muññiiɓe ɓeen timminirante njoɓdi maɓɓe ndin, ko aldaa e limoore.

قُلۡ إِنِّيٓ أُمِرۡتُ أَنۡ أَعۡبُدَ ٱللَّهَ مُخۡلِصٗا لَّهُ ٱلدِّينَ﴿١١

11Maaku: "Miin mi yamiraama dewugol Allah, laɓɓinana mo diina kan,

وَأُمِرۡتُ لِأَنۡ أَكُونَ أَوَّلَ ٱلۡمُسۡلِمِينَ﴿١٢

12Mi yamiraa kadi, gongol arano e jebbiliiɓe ɓeen".

قُلۡ إِنِّيٓ أَخَافُ إِنۡ عَصَيۡتُ رَبِّي عَذَابَ يَوۡمٍ عَظِيمٖ﴿١٣

13Maaku : "Miin miɗo huli, si mi yeddii Joomi am, lepte Ñalaande Mawnde".

قُلِ ٱللَّهَ أَعۡبُدُ مُخۡلِصٗا لَّهُۥ دِينِي﴿١٤

14Maaku: "Ko Allah mi rewata, mi laɓɓinan mo diina am.

فَٱعۡبُدُواْ مَا شِئۡتُم مِّن دُونِهِۦۗ قُلۡ إِنَّ ٱلۡخَٰسِرِينَ ٱلَّذِينَ خَسِرُوٓاْ أَنفُسَهُمۡ وَأَهۡلِيهِمۡ يَوۡمَ ٱلۡقِيَٰمَةِۗ أَلَا ذَٰلِكَ هُوَ ٱلۡخُسۡرَانُ ٱلۡمُبِينُ﴿١٥

15ndewee ko njiɗuɗon onon, hara wonaa Kaŋko. Maaku: "Ko woni hayruɓe ɓen, ko ɓeen ɓe tawata Ñande Darngal, ɓe hayrinii ko'e maɓɓe, e ɓeynguureeji maɓɓe". Nganndee ko nden woni hayrere ɓanngunde ndeen.

لَهُم مِّن فَوۡقِهِمۡ ظُلَلٞ مِّنَ ٱلنَّارِ وَمِن تَحۡتِهِمۡ ظُلَلٞۚ ذَٰلِكَ يُخَوِّفُ ٱللَّهُ بِهِۦ عِبَادَهُۥۚ يَٰعِبَادِ فَٱتَّقُونِ﴿١٦

16Hino woodirani ɓe seŋgo dow maɓɓe, kippoodi Yiite, e kippoodi senngo ley maɓɓe. Ko ɗum woni ko Allah hulɓinirta jeyaaɓe Makko ɓen. Ko onon yo jiyaaɓe Am, kori kulee Kam!

وَٱلَّذِينَ ٱجۡتَنَبُواْ ٱلطَّٰغُوتَ أَن يَعۡبُدُوهَا وَأَنَابُوٓاْ إِلَى ٱللَّهِ لَهُمُ ٱلۡبُشۡرَىٰۚ فَبَشِّرۡ عِبَادِ﴿١٧

17Ɓeen woɗɗitorɓe rewugol bewnooji ɗi, ɓe nduttii e Allah, welo-welo no woodani ɓe. Wewlinir jiyaaɓe am ɓeen,

ٱلَّذِينَ يَسۡتَمِعُونَ ٱلۡقَوۡلَ فَيَتَّبِعُونَ أَحۡسَنَهُۥٓۚ أُوْلَٰٓئِكَ ٱلَّذِينَ هَدَىٰهُمُ ٱللَّهُۖ وَأُوْلَٰٓئِكَ هُمۡ أُوْلُواْ ٱلۡأَلۡبَٰبِ﴿١٨

18nanooɓe Konngol ɓeen, ɓe njokka ko ɓuri moƴƴude e maggol. Ko ɓeen woni ɓe Allah feewni ɓen, ko ɓen ngoni joomiraaɓe haqqille ɓeen.

أَفَمَنۡ حَقَّ عَلَيۡهِ كَلِمَةُ ٱلۡعَذَابِ أَفَأَنتَ تُنقِذُ مَن فِي ٱلنَّارِ﴿١٩

19E ko on mo konngol lepte jojji e mum... E ko aan daɗndata gonɗo ka Yiite?

لَٰكِنِ ٱلَّذِينَ ٱتَّقَوۡاْ رَبَّهُمۡ لَهُمۡ غُرَفٞ مِّن فَوۡقِهَا غُرَفٞ مَّبۡنِيَّةٞ تَجۡرِي مِن تَحۡتِهَا ٱلۡأَنۡهَٰرُۖ وَعۡدَ ٱللَّهِ لَا يُخۡلِفُ ٱللَّهُ ٱلۡمِيعَادَ﴿٢٠

20Si ko ɓen hulɓe Joomi mun, hino woodani ɓe kuɓeeje [ka Aljanna] e kuɓeeje mahaaɗe dow majje, hara canɗi no ila ley majje. Ko fodoore Allah ! Allah non firtataa fodoore.

أَلَمۡ تَرَ أَنَّ ٱللَّهَ أَنزَلَ مِنَ ٱلسَّمَآءِ مَآءٗ فَسَلَكَهُۥ يَنَٰبِيعَ فِي ٱلۡأَرۡضِ ثُمَّ يُخۡرِجُ بِهِۦ زَرۡعٗا مُّخۡتَلِفًا أَلۡوَٰنُهُۥ ثُمَّ يَهِيجُ فَتَرَىٰهُ مُصۡفَرّٗا ثُمَّ يَجۡعَلُهُۥ حُطَٰمًاۚ إِنَّ فِي ذَٰلِكَ لَذِكۡرَىٰ لِأُوْلِي ٱلۡأَلۡبَٰبِ﴿٢١

21E a yiaani, won'de Allah saaƴinirii ndiyam ka kammu, o naadi ɗam e ndeer ɓulli ka leydi; refti o yaltinira ɗam remuru seedundu noone, refti ndu ɗayɗa, yi'aa hindu soyɗi; refti O waɗa ɗum ko muncaa. Pellet, wonii e ɗuum, waaju, wonan'de joomiraaɓe haqqille ɓeen.

أَفَمَن شَرَحَ ٱللَّهُ صَدۡرَهُۥ لِلۡإِسۡلَٰمِ فَهُوَ عَلَىٰ نُورٖ مِّن رَّبِّهِۦۚ فَوَيۡلٞ لِّلۡقَٰسِيَةِ قُلُوبُهُم مِّن ذِكۡرِ ٱللَّهِۚ أُوْلَٰٓئِكَ فِي ضَلَٰلٖ مُّبِينٍ﴿٢٢

22E ko on mo Allah yaññani ɓendre mum nden, fii lislaamu, hara homo e ndaygu immorde ka Joomi makko... Bone woodanii ɓen yooruɓe ɓerɗe mum, e jantagol Allah. Ɓeen ngonii e majjere ɓanngunde.

ٱللَّهُ نَزَّلَ أَحۡسَنَ ٱلۡحَدِيثِ كِتَٰبٗا مُّتَشَٰبِهٗا مَّثَانِيَ تَقۡشَعِرُّ مِنۡهُ جُلُودُ ٱلَّذِينَ يَخۡشَوۡنَ رَبَّهُمۡ ثُمَّ تَلِينُ جُلُودُهُمۡ وَقُلُوبُهُمۡ إِلَىٰ ذِكۡرِ ٱللَّهِۚ ذَٰلِكَ هُدَى ٱللَّهِ يَهۡدِي بِهِۦ مَن يَشَآءُۚ وَمَن يُضۡلِلِ ٱللَّهُ فَمَا لَهُۥ مِنۡ هَادٍ﴿٢٣

23Allah jippinii ko ɓuri moƴƴude e yeewtere, deftere nanndunde [ñaawooje], ɗimmitunde. Nde guri ɓen hulooɓe Joomi muyn riɓirta (nanugol nde), refti guri e ɓerɗe maɓɓe deeƴira jaŋtoore Allah nden. Ko ɗuum woni peewal Allah ngal O feewnira on mo muuyani. Kala non mo Allah majjini, haray peewnoowo mo alaa.

أَفَمَن يَتَّقِي بِوَجۡهِهِۦ سُوٓءَ ٱلۡعَذَابِ يَوۡمَ ٱلۡقِيَٰمَةِۚ وَقِيلَ لِلظَّٰلِمِينَ ذُوقُواْ مَا كُنتُمۡ تَكۡسِبُونَ﴿٢٤

24E ko on reentariiɗo yeeso mun ngon, e lepte bonɗe ɗen Ñande Darngal... Tooñuɓe ɓen mbi'anee on tuma: "Meeɗee kon ko ngonnoɗon faggitanaade".

كَذَّبَ ٱلَّذِينَ مِن قَبۡلِهِمۡ فَأَتَىٰهُمُ ٱلۡعَذَابُ مِنۡ حَيۡثُ لَا يَشۡعُرُونَ﴿٢٥

25Adinooɓe ɓen njeddiino, lepte ɗeen ardirani ɓe, ka ɓe tinaani.

فَأَذَاقَهُمُ ٱللَّهُ ٱلۡخِزۡيَ فِي ٱلۡحَيَوٰةِ ٱلدُّنۡيَاۖ وَلَعَذَابُ ٱلۡأٓخِرَةِ أَكۡبَرُۚ لَوۡ كَانُواْ يَعۡلَمُونَ﴿٢٦

26Allah meeɗiniri ɓe koyeera, ka nguurndam aduna. Pellet non, ko lepte La'akara ɗen noon, ɓuri mawnude, si tawno heɓe nganndunoo!

وَلَقَدۡ ضَرَبۡنَا لِلنَّاسِ فِي هَٰذَا ٱلۡقُرۡءَانِ مِن كُلِّ مَثَلٖ لَّعَلَّهُمۡ يَتَذَكَّرُونَ﴿٢٧

27Gooɗii Min piyanii yimɓe ɓeen, e ndee Alqur'aanaare, kala misal, mbelejo'o, ɓe mbaajitora.

قُرۡءَانًا عَرَبِيًّا غَيۡرَ ذِي عِوَجٖ لَّعَلَّهُمۡ يَتَّقُونَ﴿٢٨

28Alqur'aanaare (janngeteende) e haala aarabi, nde aldaa e ooñaare, fii no ɓe ngooŋɗira.

ضَرَبَ ٱللَّهُ مَثَلٗا رَّجُلٗا فِيهِ شُرَكَآءُ مُتَشَٰكِسُونَ وَرَجُلٗا سَلَمٗا لِّرَجُلٍ هَلۡ يَسۡتَوِيَانِ مَثَلًاۚ ٱلۡحَمۡدُ لِلَّهِۚ بَلۡ أَكۡثَرُهُمۡ لَا يَعۡلَمُونَ﴿٢٩

29Allah waɗii yeru, gorko mo lurruɓe hawti ɗum, heɓe pooɗondira mo, e gorko laaɓanɗo gorko [goo]: Hara ɓen ɗiɗo fotay e misal? Yettoore woodanii Allah! Kono ɓurɓe ɗuuɗude e maɓɓe, ɓe nganndaa.

إِنَّكَ مَيِّتٞ وَإِنَّهُم مَّيِّتُونَ﴿٣٠

30Pellet, aan ko a maayoowo, kamɓe kadi ko ɓe maayooɓe;

ثُمَّ إِنَّكُمۡ يَوۡمَ ٱلۡقِيَٰمَةِ عِندَ رَبِّكُمۡ تَخۡتَصِمُونَ﴿٣١

31refti onon, Ñande Darngal, ko to Joomi mon, njeddondiroyton.

۞ فَمَنۡ أَظۡلَمُ مِمَّن كَذَبَ عَلَى ٱللَّهِ وَكَذَّبَ بِٱلصِّدۡقِ إِذۡ جَآءَهُۥٓۚ أَلَيۡسَ فِي جَهَنَّمَ مَثۡوٗى لِّلۡكَٰفِرِينَ﴿٣٢

32E ko hommbo ɓuri tooñde wa on jedduɗo ɗo e hoore Allah, maa o yeddi goonga kan nde ko arunoo e makko? E wonaa Jahannama woni jaaƴorde yedduɓe ɓeen?

وَٱلَّذِي جَآءَ بِٱلصِّدۡقِ وَصَدَّقَ بِهِۦٓ أُوْلَٰٓئِكَ هُمُ ٱلۡمُتَّقُونَ﴿٣٣

33Oon noon garduɗo e goonga, o goongini ɗuum, ko ɓen ngoni gooŋɗuɓe ɓeen.

لَهُم مَّا يَشَآءُونَ عِندَ رَبِّهِمۡۚ ذَٰلِكَ جَزَآءُ ٱلۡمُحۡسِنِينَ﴿٣٤

34Hino woodani kala ko ɓe paaletee, ka Joomi maɓɓe; ko ɗuum njoɓdi moƴƴinooɓe ɓeen.

لِيُكَفِّرَ ٱللَّهُ عَنۡهُمۡ أَسۡوَأَ ٱلَّذِي عَمِلُواْ وَيَجۡزِيَهُمۡ أَجۡرَهُم بِأَحۡسَنِ ٱلَّذِي كَانُواْ يَعۡمَلُونَ﴿٣٥

35fii no Allah yaawtirana ɓe, ko ɓuri bon'de e ko ɓe golli kon, O yoɓitira ɓe njoɓdi maɓɓe ndiin, ko ɓuri moƴƴude e ko ɓe ngollaynoo kon.

أَلَيۡسَ ٱللَّهُ بِكَافٍ عَبۡدَهُۥۖ وَيُخَوِّفُونَكَ بِٱلَّذِينَ مِن دُونِهِۦۚ وَمَن يُضۡلِلِ ٱللَّهُ فَمَا لَهُۥ مِنۡ هَادٖ﴿٣٦

36Allah siforaali yonugol jiyaaɗo makko on? Heɓe kulɓinire ɗin ɗi wonaa mo. Kala mo Allah majjini, haray Feewnoowo alanaa mo.

وَمَن يَهۡدِ ٱللَّهُ فَمَا لَهُۥ مِن مُّضِلٍّۗ أَلَيۡسَ ٱللَّهُ بِعَزِيزٖ ذِي ٱنتِقَامٖ﴿٣٧

37Kala non mo Allah feewni, majjinoowo mo alaa. Allah siforaali won'de pooluɗo, Jom lepte?

وَلَئِن سَأَلۡتَهُم مَّنۡ خَلَقَ ٱلسَّمَٰوَٰتِ وَٱلۡأَرۡضَ لَيَقُولُنَّ ٱللَّهُۚ قُلۡ أَفَرَءَيۡتُم مَّا تَدۡعُونَ مِن دُونِ ٱللَّهِ إِنۡ أَرَادَنِيَ ٱللَّهُ بِضُرٍّ هَلۡ هُنَّ كَٰشِفَٰتُ ضُرِّهِۦٓ أَوۡ أَرَادَنِي بِرَحۡمَةٍ هَلۡ هُنَّ مُمۡسِكَٰتُ رَحۡمَتِهِۦۚ قُلۡ حَسۡبِيَ ٱللَّهُۖ عَلَيۡهِ يَتَوَكَّلُ ٱلۡمُتَوَكِّلُونَ﴿٣٨

38Pellet, si a laɓndike ɓe: "Ko hommbo tagi kammuuji ɗin e leydi ndin?", ma ɓe mbi'u: "Ko Allah". Maaku: "Yeewtee kam fii ɗin ɗi ndewoton ga Allah, si Allah faandanike lam lorra, hara ɗi huncanay kam lorra makko kan? Maa si o faandanike lam yurmeende, taw si ɗi haɗay kam yurmeende makko nden? Maaku: "Allah yonii kam, ko e makko hoolnotooɓe ɓen tuuginotoo".

قُلۡ يَٰقَوۡمِ ٱعۡمَلُواْ عَلَىٰ مَكَانَتِكُمۡ إِنِّي عَٰمِلٞۖ فَسَوۡفَ تَعۡلَمُونَ﴿٣٩

39Maaku: "eey mon yimɓe am, ngollee e laawol mon, min ko e [laawol am] mi ngollirta. Aray ka nganndon.

مَن يَأۡتِيهِ عَذَابٞ يُخۡزِيهِ وَيَحِلُّ عَلَيۡهِ عَذَابٞ مُّقِيمٌ﴿٤٠

40ko hommbo lepte koynayɗe ngaroyat e muuɗum, lepte duumiiɗe njippoo e makko.

إِنَّآ أَنزَلۡنَا عَلَيۡكَ ٱلۡكِتَٰبَ لِلنَّاسِ بِٱلۡحَقِّۖ فَمَنِ ٱهۡتَدَىٰ فَلِنَفۡسِهِۦۖ وَمَن ضَلَّ فَإِنَّمَا يَضِلُّ عَلَيۡهَاۖ وَمَآ أَنتَ عَلَيۡهِم بِوَكِيلٍ﴿٤١

41Min njippinirii deftere nden e maaɗa, fii yimɓe ɓeen, e hoore goonga. Kala peewuɗo, ko hoore makko [o feewani]; kala kadi majjuɗo, ko hoore makko o majjani. A wonaani wakiil e dow maɓɓe.

ٱللَّهُ يَتَوَفَّى ٱلۡأَنفُسَ حِينَ مَوۡتِهَا وَٱلَّتِي لَمۡ تَمُتۡ فِي مَنَامِهَاۖ فَيُمۡسِكُ ٱلَّتِي قَضَىٰ عَلَيۡهَا ٱلۡمَوۡتَ وَيُرۡسِلُ ٱلۡأُخۡرَىٰٓ إِلَىٰٓ أَجَلٖ مُّسَمًّىۚ إِنَّ فِي ذَٰلِكَ لَأٓيَٰتٖ لِّقَوۡمٖ يَتَفَكَّرُونَ﴿٤٢

42Allah homo ƴettita pittaali ɗin, saanga maayde majji, e ɗin ɗi maayaani, ka ɗoyngol majji. O jogitoo ɗiin ɗi ñaawani maayde, O accita ɗiya, haa e lajal taƴaangal. Pellet, Ma'andeeji ngoni e ɗuum, wona nde yimɓe miijitotooɓe.

أَمِ ٱتَّخَذُواْ مِن دُونِ ٱللَّهِ شُفَعَآءَۚ قُلۡ أَوَلَوۡ كَانُواْ لَا يَمۡلِكُونَ شَيۡـٔٗا وَلَا يَعۡقِلُونَ﴿٤٣

43Kaa ɓe njogiti tefooji, ga Allah? Maaku: "Hay si tawii ɗi jiyaa hu'unde, ɗi haqqiltaa kadi?"

قُل لِّلَّهِ ٱلشَّفَٰعَةُ جَمِيعٗاۖ لَّهُۥ مُلۡكُ ٱلسَّمَٰوَٰتِ وَٱلۡأَرۡضِۖ ثُمَّ إِلَيۡهِ تُرۡجَعُونَ﴿٤٤

44Maaku: "Tefoore nden fow, ko Allah heeranii. Ko Kaŋko woodani laamagol kammuuji ɗiin e leydi ndin. refti ko ka makko ndutteteɗon".

وَإِذَا ذُكِرَ ٱللَّهُ وَحۡدَهُ ٱشۡمَأَزَّتۡ قُلُوبُ ٱلَّذِينَ لَا يُؤۡمِنُونَ بِٱلۡأٓخِرَةِۖ وَإِذَا ذُكِرَ ٱلَّذِينَ مِن دُونِهِۦٓ إِذَا هُمۡ يَسۡتَبۡشِرُونَ﴿٤٥

45Si fii Allah tun jaŋtaama, ɓerɓe ɓen ɓe ngooŋɗinaa La'akara ɓen, tamoo. Si fii ɗiya, ɗi wonaa Mo [Kaŋko Allah] jaŋtaama, e jaka yoo, heɓe wewla.

قُلِ ٱللَّهُمَّ فَاطِرَ ٱلسَّمَٰوَٰتِ وَٱلۡأَرۡضِ عَٰلِمَ ٱلۡغَيۡبِ وَٱلشَّهَٰدَةِ أَنتَ تَحۡكُمُ بَيۡنَ عِبَادِكَ فِي مَا كَانُواْ فِيهِ يَخۡتَلِفُونَ﴿٤٦

46Maaku: "Yaa Allah, puɗɗuɗo kammuuji ɗiin e leydi ndin, gannduɗo birniiɗi e peeñɗi, ko Aan ñaawata hakkunde jiyaaɓe Maa ɓeen, ko ɓe luutondiraynoo e mum".

وَلَوۡ أَنَّ لِلَّذِينَ ظَلَمُواْ مَا فِي ٱلۡأَرۡضِ جَمِيعٗا وَمِثۡلَهُۥ مَعَهُۥ لَٱفۡتَدَوۡاْ بِهِۦ مِن سُوٓءِ ٱلۡعَذَابِ يَوۡمَ ٱلۡقِيَٰمَةِۚ وَبَدَا لَهُم مِّنَ ٱللَّهِ مَا لَمۡ يَكُونُواْ يَحۡتَسِبُونَ﴿٤٧

47Si tawno no woodanno tooñɓe ɓeen, ko woni kon ka leydi fow, e yeru mum, wond'ude e mum, ɓe sottorayno ɗum, bone lepte ɗen, Ñande Darngal; feeñirana ɓe ka Allah, kon ko ɓe tijjanooki.

وَبَدَا لَهُمۡ سَيِّـَٔاتُ مَا كَسَبُواْ وَحَاقَ بِهِم مَّا كَانُواْ بِهِۦ يَسۡتَهۡزِءُونَ﴿٤٨

48boneeji ɗi ɓe paggitinoo ɗin peñana ɓe, ko ɓe njalkitaynoo kon huuɓita ɓe.

فَإِذَا مَسَّ ٱلۡإِنسَٰنَ ضُرّٞ دَعَانَا ثُمَّ إِذَا خَوَّلۡنَٰهُ نِعۡمَةٗ مِّنَّا قَالَ إِنَّمَآ أُوتِيتُهُۥ عَلَىٰ عِلۡمِۭۚ بَلۡ هِيَ فِتۡنَةٞ وَلَٰكِنَّ أَكۡثَرَهُمۡ لَا يَعۡلَمُونَ﴿٤٩

49Si lorra heɓii neɗɗo on, o nodda Min. Refti si Min ngokkii mo neema, immorde ka amen, o wi'a: "nganndee ko e ganndal [am] mi okkiira ɗum". Ɗuum ko jarrabuyee kan; kono ko ɓuri ɗuuɗude e maɓɓe, ɓe anndaa.

قَدۡ قَالَهَا ٱلَّذِينَ مِن قَبۡلِهِمۡ فَمَآ أَغۡنَىٰ عَنۡهُم مَّا كَانُواْ يَكۡسِبُونَ﴿٥٠

50Gooŋɗii ɓeen adinooɓe ɓe mbi'iino ɗum. Kono kon ko ɓe paggitotonoo, nafaani ɓe.

فَأَصَابَهُمۡ سَيِّـَٔاتُ مَا كَسَبُواْۚ وَٱلَّذِينَ ظَلَمُواْ مِنۡ هَٰٓؤُلَآءِ سَيُصِيبُهُمۡ سَيِّـَٔاتُ مَا كَسَبُواْ وَمَا هُم بِمُعۡجِزِينَ﴿٥١

51boneeji ɗi ɓe paggitotonoo ɗiin memi ɓe. Tooñɓe ɓeen e maɓɓe, kon ko ɓe wonnoo e paggitagol, memoyat ɓe, ɓe wonaani laawotooɓe.

أَوَلَمۡ يَعۡلَمُوٓاْ أَنَّ ٱللَّهَ يَبۡسُطُ ٱلرِّزۡقَ لِمَن يَشَآءُ وَيَقۡدِرُۚ إِنَّ فِي ذَٰلِكَ لَأٓيَٰتٖ لِّقَوۡمٖ يُؤۡمِنُونَ﴿٥٢

52E ɓe nganndaa won'de Allah no yaññana arsike on mo o muuyani, O ɓillina [mo o muuyani]? Pellet, Ma'andeeji ngonii e ɗum, wona nde yimɓe gooŋɗinooɓe.

۞ قُلۡ يَٰعِبَادِيَ ٱلَّذِينَ أَسۡرَفُواْ عَلَىٰٓ أَنفُسِهِمۡ لَا تَقۡنَطُواْ مِن رَّحۡمَةِ ٱللَّهِۚ إِنَّ ٱللَّهَ يَغۡفِرُ ٱلذُّنُوبَ جَمِيعًاۚ إِنَّهُۥ هُوَ ٱلۡغَفُورُ ٱلرَّحِيمُ﴿٥٣

53Maaku: eey mon yo jiyaaɓe Am fantimɓe e hoore mum, wota on taƴo yurmeende Allah nden. Pellet, Allah ko kaforoowo junubaajo ɗin fof. Ko Kaŋko woni kaforoowo, jurmotooɗo On".

وَأَنِيبُوٓاْ إِلَىٰ رَبِّكُمۡ وَأَسۡلِمُواْ لَهُۥ مِن قَبۡلِ أَن يَأۡتِيَكُمُ ٱلۡعَذَابُ ثُمَّ لَا تُنصَرُونَ﴿٥٤

54Tuubee nduttoɗon ka Joomi mon, jebbilanoɗon mo, ado lepte ɗen arde e mon, hara on paabetaake.

وَٱتَّبِعُوٓاْ أَحۡسَنَ مَآ أُنزِلَ إِلَيۡكُم مِّن رَّبِّكُم مِّن قَبۡلِ أَن يَأۡتِيَكُمُ ٱلۡعَذَابُ بَغۡتَةٗ وَأَنتُمۡ لَا تَشۡعُرُونَ﴿٥٥

55Njokkee ko ɓuri moƴƴude e ko jippinaa e mon, immorde ka Joomi, ado lepte ɗen ado de on, juhal, hara on so'aa anndude.

أَن تَقُولَ نَفۡسٞ يَٰحَسۡرَتَىٰ عَلَىٰ مَا فَرَّطتُ فِي جَنۢبِ ٱللَّهِ وَإِن كُنتُ لَمِنَ ٱلسَّٰخِرِينَ﴿٥٦

56fii wota woŋkii wi'oy: "Ee nimse am, e ko mi welsindii e fii Allah. Pellet, mi jeyano e ɓeen jalkitooɓe".

أَوۡ تَقُولَ لَوۡ أَنَّ ٱللَّهَ هَدَىٰنِي لَكُنتُ مِنَ ٱلۡمُتَّقِينَ﴿٥٧

57maa ki wi'a: "Si Alah feewnuno kam, mi wonanyno jiyaaɗo e gooŋɗuɓe ɓen".

أَوۡ تَقُولَ حِينَ تَرَى ٱلۡعَذَابَ لَوۡ أَنَّ لِي كَرَّةٗ فَأَكُونَ مِنَ ٱلۡمُحۡسِنِينَ﴿٥٨

58Maa ki wi'a, tuma ki yi'ata lepte ɗen: "Si fehre ruttagol no woodannoo kam, mi jeyee e moƴƴinooɓe ɓeen".

بَلَىٰ قَدۡ جَآءَتۡكَ ءَايَٰتِي فَكَذَّبۡتَ بِهَا وَٱسۡتَكۡبَرۡتَ وَكُنتَ مِنَ ٱلۡكَٰفِرِينَ﴿٥٩

59"Gasataa ! Tawde aayeeje Am ɗen aruno e maaɗa, njedduɗaa ɗe, mawnintiniɗaa, laatiɗaa jiyaaɗo e yedduɓe ɓeen".

وَيَوۡمَ ٱلۡقِيَٰمَةِ تَرَى ٱلَّذِينَ كَذَبُواْ عَلَى ٱللَّهِ وُجُوهُهُم مُّسۡوَدَّةٌۚ أَلَيۡسَ فِي جَهَنَّمَ مَثۡوٗى لِّلۡمُتَكَبِّرِينَ﴿٦٠

60Ñande Darngal, a yi'oya fennonooɓe e hoore Allah ɓen, hino ɓawli je'ece. Wonaa ka Jahannama woni jaaƴorde mawnintiniiɓe ɓeen?

وَيُنَجِّي ٱللَّهُ ٱلَّذِينَ ٱتَّقَوۡاْ بِمَفَازَتِهِمۡ لَا يَمَسُّهُمُ ٱلسُّوٓءُ وَلَا هُمۡ يَحۡزَنُونَ﴿٦١

61Allah na daɗndira gooŋɗuɓe ɓeen, sabu maloore maɓɓe nden. Bone memataa ɓeen, wonaa kamɓe ngoni sunoytooɓe.

ٱللَّهُ خَٰلِقُ كُلِّ شَيۡءٖۖ وَهُوَ عَلَىٰ كُلِّ شَيۡءٖ وَكِيلٞ﴿٦٢

62Ko Allah woni Takɗo kala hu'unde, ko Kaŋko kadi woni pawtiiɗo kala hu'unde.

لَّهُۥ مَقَالِيدُ ٱلسَّمَٰوَٰتِ وَٱلۡأَرۡضِۗ وَٱلَّذِينَ كَفَرُواْ بِـَٔايَٰتِ ٱللَّهِ أُوْلَٰٓئِكَ هُمُ ٱلۡخَٰسِرُونَ﴿٦٣

63Ko Kaŋko sottirɗe kammuuji ɗin e leydi ndin woodani. Yedduɓe aayeeje Allah ɓeen non, ko ɓen ngoni hayruɓe(pertuɓe) ɓen.

قُلۡ أَفَغَيۡرَ ٱللَّهِ تَأۡمُرُوٓنِّيٓ أَعۡبُدُ أَيُّهَا ٱلۡجَٰهِلُونَ﴿٦٤

64Maaku: "E ko woori Allah, njamirton mi, yo mi rew, onon ɓee majjuɓe?"

وَلَقَدۡ أُوحِيَ إِلَيۡكَ وَإِلَى ٱلَّذِينَ مِن قَبۡلِكَ لَئِنۡ أَشۡرَكۡتَ لَيَحۡبَطَنَّ عَمَلُكَ وَلَتَكُونَنَّ مِنَ ٱلۡخَٰسِرِينَ﴿٦٥

65Gooŋɗii wahayinaama e maaɗa, e ɓen adinooɓe ma: "Si a sirkii, pellet, golle maa ɗeen bonay njeyiɗaa e hayruɓe ɓeen.

بَلِ ٱللَّهَ فَٱعۡبُدۡ وَكُن مِّنَ ٱلشَّٰكِرِينَ﴿٦٦

66Alah rew Allah, njeyeɗaa e yettooɓe (Mo) ɓen.

وَمَا قَدَرُواْ ٱللَّهَ حَقَّ قَدۡرِهِۦ وَٱلۡأَرۡضُ جَمِيعٗا قَبۡضَتُهُۥ يَوۡمَ ٱلۡقِيَٰمَةِ وَٱلسَّمَٰوَٰتُ مَطۡوِيَّٰتُۢ بِيَمِينِهِۦۚ سُبۡحَٰنَهُۥ وَتَعَٰلَىٰ عَمَّا يُشۡرِكُونَ﴿٦٧

67Ɓe mawniniraani Allah, no O foti maninireede, hara le, leydi ndin fof, ko tamannde makko, Ñande Darngal, kammuuji ɗin kadi taggiree ñaamo makko. Senayee woodanii Mo ! O toowii e kon ko ɓe cirkanta mo.

وَنُفِخَ فِي ٱلصُّورِ فَصَعِقَ مَن فِي ٱلسَّمَٰوَٰتِ وَمَن فِي ٱلۡأَرۡضِ إِلَّا مَن شَآءَ ٱللَّهُۖ ثُمَّ نُفِخَ فِيهِ أُخۡرَىٰ فَإِذَا هُمۡ قِيَامٞ يَنظُرُونَ﴿٦٨

68Wuttee ka Allaandu, kala ko woni ka kammuuji e ka leydi kon faɗɗee, si wonaa ɓen ɓe Allah muuyani [daɗugol]. refti wuttee e mayru ɗiɗaɓol, tawa ko ɓe dariiɓe cabbitii.

وَأَشۡرَقَتِ ٱلۡأَرۡضُ بِنُورِ رَبِّهَا وَوُضِعَ ٱلۡكِتَٰبُ وَجِاْيٓءَ بِٱلنَّبِيِّـۧنَ وَٱلشُّهَدَآءِ وَقُضِيَ بَيۡنَهُم بِٱلۡحَقِّ وَهُمۡ لَا يُظۡلَمُونَ﴿٦٩

69Leydi ndin jalbira ndaygo Jeydo ndi On; taalkuru nduun wallinee, Annabaaɓe e seedeeɓe maɓɓe ɓen addee; goonga ñaawiree hakkunde maɓɓe, wonaa ɓe tooñeteeɓe;

وَوُفِّيَتۡ كُلُّ نَفۡسٖ مَّا عَمِلَتۡ وَهُوَ أَعۡلَمُ بِمَا يَفۡعَلُونَ﴿٧٠

70woŋki kala yoɓee ko golli kon. Ko Kaŋko [Allah] ɓuri anndude ko ɓe ngollata.

وَسِيقَ ٱلَّذِينَ كَفَرُوٓاْ إِلَىٰ جَهَنَّمَ زُمَرًاۖ حَتَّىٰٓ إِذَا جَآءُوهَا فُتِحَتۡ أَبۡوَٰبُهَا وَقَالَ لَهُمۡ خَزَنَتُهَآ أَلَمۡ يَأۡتِكُمۡ رُسُلٞ مِّنكُمۡ يَتۡلُونَ عَلَيۡكُمۡ ءَايَٰتِ رَبِّكُمۡ وَيُنذِرُونَكُمۡ لِقَآءَ يَوۡمِكُمۡ هَٰذَاۚ قَالُواْ بَلَىٰ وَلَٰكِنۡ حَقَّتۡ كَلِمَةُ ٱلۡعَذَابِ عَلَى ٱلۡكَٰفِرِينَ﴿٧١

71Yedduɓe ɓen coggiroyee ka Jahannama dente-dente. Haa si ɓe heewtii nge, dame magge udditee, reenuɓe nge ɓen mbi'ana ɓe: "E Nulaaɓe jiyaaɓe e mo'on heewtaano on, janngaynooɓe aayeeje Joomi mon, e mooɗon, ɓe rentina on hawrugol e ndee ñalaande mon?" Ɓe mbi'a: "Ko non tigiri, kono Konngol lepte ngol, jojjiino e yedduɓe ɓeen".

قِيلَ ٱدۡخُلُوٓاْ أَبۡوَٰبَ جَهَنَّمَ خَٰلِدِينَ فِيهَاۖ فَبِئۡسَ مَثۡوَى ٱلۡمُتَكَبِّرِينَ﴿٧٢

72[Ɓe] mbi'anee: "Naatiree dame Jahannama ɗen lutton ton. Nge bonii jaaƴorde mawnintiniiɓe ɓeen !".

وَسِيقَ ٱلَّذِينَ ٱتَّقَوۡاْ رَبَّهُمۡ إِلَى ٱلۡجَنَّةِ زُمَرًاۖ حَتَّىٰٓ إِذَا جَآءُوهَا وَفُتِحَتۡ أَبۡوَٰبُهَا وَقَالَ لَهُمۡ خَزَنَتُهَا سَلَٰمٌ عَلَيۡكُمۡ طِبۡتُمۡ فَٱدۡخُلُوهَا خَٰلِدِينَ﴿٧٣

73Hulooɓe Joomi mun ɓen kadi ɗowitiree ka Aljanna, dente-dente. Haa si ɓe heewtii mo, dame makko udditee, reenuɓe mo ɓen mbi'ana ɓe: "Kisal wonii e mon, on laaɓii, naatiree mo, duumagol".

وَقَالُواْ ٱلۡحَمۡدُ لِلَّهِ ٱلَّذِي صَدَقَنَا وَعۡدَهُۥ وَأَوۡرَثَنَا ٱلۡأَرۡضَ نَتَبَوَّأُ مِنَ ٱلۡجَنَّةِ حَيۡثُ نَشَآءُۖ فَنِعۡمَ أَجۡرُ ٱلۡعَٰمِلِينَ﴿٧٤

74Ɓe mbi'a ontuma: "Jettooje ngoodanii Allah, laatinanɗo men fodoore Mum, O ronini min leydi [Aljanna] ndin, meɗen weerira e Aljanna on, kala ka min njiɗi". Mbarjaari gollunooɓe moƴƴere ɓeen moƴƴii.

وَتَرَى ٱلۡمَلَٰٓئِكَةَ حَآفِّينَ مِنۡ حَوۡلِ ٱلۡعَرۡشِ يُسَبِّحُونَ بِحَمۡدِ رَبِّهِمۡۚ وَقُضِيَ بَيۡنَهُم بِٱلۡحَقِّۚ وَقِيلَ ٱلۡحَمۡدُ لِلَّهِ رَبِّ ٱلۡعَٰلَمِينَ﴿٧٥

75Yi'oyaa Malaa'ikaen, heɓe taarii Arsi kin, heɓe cubbunhinora yettugol Joomi maɓɓe. Goonga ñaawiree hakkunde maɓɓe. Wi'ee on tuma: "Yettoore woodanii Allah, Jeyɗo tagoore".

RELATED SURAHS