Al-Anbiya

الأنبياء

The Prophets112 ayahsMeccan

بِسْمِ ٱللَّهِ ٱلرَّحْمَٰنِ ٱلرَّحِيمِ

ٱقۡتَرَبَ لِلنَّاسِ حِسَابُهُمۡ وَهُمۡ فِي غَفۡلَةٖ مُّعۡرِضُونَ﴿١

1Ɓattiimo yimɓe ɓe hasboore maɓɓe nde, te kamɓe heɓe e ndeer welsindaare ko ɓe ɗuurniiɓe.

مَا يَأۡتِيهِم مِّن ذِكۡرٖ مِّن رَّبِّهِم مُّحۡدَثٍ إِلَّا ٱسۡتَمَعُوهُ وَهُمۡ يَلۡعَبُونَ﴿٢

2Arataa e maɓɓe waajo immorde ka Joomi maɓɓe ko fuɗɗaa si wonaa ɓe jentike nde kamɓe heɓe pija.

لَاهِيَةٗ قُلُوبُهُمۡۗ وَأَسَرُّواْ ٱلنَّجۡوَى ٱلَّذِينَ ظَلَمُواْ هَلۡ هَٰذَآ إِلَّا بَشَرٞ مِّثۡلُكُمۡۖ أَفَتَأۡتُونَ ٱلسِّحۡرَ وَأَنتُمۡ تُبۡصِرُونَ﴿٣

3Ɓerɗe maɓɓe ɗe ko belsandiiɗe ɓe tooñɓe suuɗa cowndi(gunndo) [wi'a] enee, h oo wonu si wanaa ɓanndiŋke yeru mo'on, kaa on ngarat ee mbilewu hara onon hoɗon nji'a (ndaara)?!

قَالَ رَبِّي يَعۡلَمُ ٱلۡقَوۡلَ فِي ٱلسَّمَآءِ وَٱلۡأَرۡضِۖ وَهُوَ ٱلسَّمِيعُ ٱلۡعَلِيمُ﴿٤

4O maaki: "Joomi am no anndi Konngol ngol ka kammu e ka Leydi Kaŋko ko o Nanoowo gannduɗo on.

بَلۡ قَالُوٓاْ أَضۡغَٰثُ أَحۡلَٰمِۭ بَلِ ٱفۡتَرَىٰهُ بَلۡ هُوَ شَاعِرٞ فَلۡيَأۡتِنَا بِـَٔايَةٖ كَمَآ أُرۡسِلَ ٱلۡأَوَّلُونَ﴿٥

5Ko woni, ɓe mbi'i i'u: "Ko nde jiiɓu-jaaɓu koyɗi, toode, o fekindi nde, ko woni, kaŋko ko o jimoowo, awa yo o addan en aayewal wano aranɓe ɓen Nuliranoo non".

مَآ ءَامَنَتۡ قَبۡلَهُم مِّن قَرۡيَةٍ أَهۡلَكۡنَٰهَآۖ أَفَهُمۡ يُؤۡمِنُونَ﴿٦

6Gooŋɗinaani ado maɓɓe immorde e saare Min kalki nde. Enee, hara ko kamɓe gooŋɗita?

وَمَآ أَرۡسَلۡنَا قَبۡلَكَ إِلَّا رِجَالٗا نُّوحِيٓ إِلَيۡهِمۡۖ فَسۡـَٔلُوٓاْ أَهۡلَ ٱلذِّكۡرِ إِن كُنتُمۡ لَا تَعۡلَمُونَ﴿٧

7Min Nulaani ado maaɗa si wonaa worɓe Min Wahayina e maɓɓe, lanndee yimɓe defte ɓe si tawii wonii on anndaa.

وَمَا جَعَلۡنَٰهُمۡ جَسَدٗا لَّا يَأۡكُلُونَ ٱلطَّعَامَ وَمَا كَانُواْ خَٰلِدِينَ﴿٨

8Min mbaɗaani ɓe ɓalli ɓe ñaamataa ñaametee, ɓe laataaki kadi luttinteeɓe.

ثُمَّ صَدَقۡنَٰهُمُ ٱلۡوَعۡدَ فَأَنجَيۡنَٰهُمۡ وَمَن نَّشَآءُ وَأَهۡلَكۡنَا ٱلۡمُسۡرِفِينَ﴿٩

9Refti Min nGoonginani ɓe Fodoore nde Min danndi ɓe won'dude e ɓen ɓe Min Muuyi, Min kalki fantinɓe ɓen.

لَقَدۡ أَنزَلۡنَآ إِلَيۡكُمۡ كِتَٰبٗا فِيهِ ذِكۡرُكُمۡۚ أَفَلَا تَعۡقِلُونَ﴿١٠

10Gooŋɗii Min njippinii fa'ade e mooɗon deftere no e ndeer mayre jaŋtawol mooɗon. Kaa on kakkiltaa.

وَكَمۡ قَصَمۡنَا مِن قَرۡيَةٖ كَانَتۡ ظَالِمَةٗ وَأَنشَأۡنَا بَعۡدَهَا قَوۡمًا ءَاخَرِينَ﴿١١

11Heewii ko Min kalki immorde e saare laatinoonde ko tooñunde Min puɗɗi ɓaawo mayre yimɓe goo.

فَلَمَّآ أَحَسُّواْ بَأۡسَنَآ إِذَا هُم مِّنۡهَا يَرۡكُضُونَ﴿١٢

12Tuma nde ɓe so'unoo Lepte amen ɗen, tawi kamɓe heɓe ndoga ɗe.

لَا تَرۡكُضُواْ وَٱرۡجِعُوٓاْ إِلَىٰ مَآ أُتۡرِفۡتُمۡ فِيهِ وَمَسَٰكِنِكُمۡ لَعَلَّكُمۡ تُسۡـَٔلُونَ﴿١٣

13Wota on ndogu, nduttee fa'ade e ko neeminaɗon kon e mu'un e koɗanɗe mo'on, mbelejo'o on lannditoyte.

قَالُواْ يَٰوَيۡلَنَآ إِنَّا كُنَّا ظَٰلِمِينَ﴿١٤

14Ɓe mbi'a: "Eeyoo, bone amen, pellet, minen min laatinoke tooñɓe".

فَمَا زَالَت تِّلۡكَ دَعۡوَىٰهُمۡ حَتَّىٰ جَعَلۡنَٰهُمۡ حَصِيدًا خَٰمِدِينَ﴿١٥

15Seerataa ndun noddaandu maɓɓe, haa Men mbaɗa ɓe coñateeri ko ɓe mayɓe.

وَمَا خَلَقۡنَا ٱلسَّمَآءَ وَٱلۡأَرۡضَ وَمَا بَيۡنَهُمَا لَٰعِبِينَ﴿١٦

16Min tagaani kammu ngun e leydi ndin e ko woni kon hakkunde majji ko Min fijooɓe.

لَوۡ أَرَدۡنَآ أَن نَّتَّخِذَ لَهۡوٗا لَّٱتَّخَذۡنَٰهُ مِن لَّدُنَّآ إِن كُنَّا فَٰعِلِينَ﴿١٧

17Sinndo Min 'a'andino nde Min njogotoo fijindaaru, Min njogitotono ɗum immorde ka Amen si tawii Min laatike waɗooɓe.

بَلۡ نَقۡذِفُ بِٱلۡحَقِّ عَلَى ٱلۡبَٰطِلِ فَيَدۡمَغُهُۥ فَإِذَا هُوَ زَاهِقٞۚ وَلَكُمُ ٱلۡوَيۡلُ مِمَّا تَصِفُونَ﴿١٨

18Ko woni, Miɗen mberloo Goonga ka e dow mehre nden ka munca nde, tawa kayre ko nde fuuyoore, no woodani on bone kon ko cifotoɗon.

وَلَهُۥ مَن فِي ٱلسَّمَٰوَٰتِ وَٱلۡأَرۡضِۚ وَمَنۡ عِندَهُۥ لَا يَسۡتَكۡبِرُونَ عَنۡ عِبَادَتِهِۦ وَلَا يَسۡتَحۡسِرُونَ﴿١٩

19Ko Kaŋko woodani ko woni ko ka kammuuji e ka leydi ɓen wonɓe ka Makko kadi ɓe mawnittaako ga rewugol Mo, ɓe hasrintaaka kadi.

يُسَبِّحُونَ ٱلَّيۡلَ وَٱلنَّهَارَ لَا يَفۡتُرُونَ﴿٢٠

20Heɓe cubhinoo jemma e ñaloma ɓe ngaamataa.

أَمِ ٱتَّخَذُوٓاْ ءَالِهَةٗ مِّنَ ٱلۡأَرۡضِ هُمۡ يُنشِرُونَ﴿٢١

21Kaa ɓe njogiti deweteeɗi ka leydi kannji hiɗi immintina [mayɓe ɓen].

لَوۡ كَانَ فِيهِمَآ ءَالِهَةٌ إِلَّا ٱللَّهُ لَفَسَدَتَاۚ فَسُبۡحَٰنَ ٱللَّهِ رَبِّ ٱلۡعَرۡشِ عَمَّا يَصِفُونَ﴿٢٢

22Sinndo laatino e majji [kammuuli ɗi e leydi ndi] deweteeɗi ko wonaa Alla ɗi bonayno. Senayee wonanii Alla Jom Arsi kin ga koɓe cifotoo.

لَا يُسۡـَٔلُ عَمَّا يَفۡعَلُ وَهُمۡ يُسۡـَٔلُونَ﴿٢٣

23O laɓndetaake ko o gollata ko, kamɓe ko ɓe laɓnditoyteeɓe.

أَمِ ٱتَّخَذُواْ مِن دُونِهِۦٓ ءَالِهَةٗۖ قُلۡ هَاتُواْ بُرۡهَٰنَكُمۡۖ هَٰذَا ذِكۡرُ مَن مَّعِيَ وَذِكۡرُ مَن قَبۡلِيۚ بَلۡ أَكۡثَرُهُمۡ لَا يَعۡلَمُونَ ٱلۡحَقَّۖ فَهُم مُّعۡرِضُونَ﴿٢٤

24Kaa ɓe njogiti gaanin makko deweteeɗi? Maaki: "ngaddee daliili mon on, ko ndee woni jaŋta ɓe won'ɗuɓe e am e jaŋta ɓen adiiɓe kam". Ko woni, ɓurɓe ɗuuɗude e maɓɓe ɓe anndaa Goonga kan kamɓe ko ɓe ɗurniiɓe.

وَمَآ أَرۡسَلۡنَا مِن قَبۡلِكَ مِن رَّسُولٍ إِلَّا نُوحِيٓ إِلَيۡهِ أَنَّهُۥ لَآ إِلَٰهَ إِلَّآ أَنَا۠ فَٱعۡبُدُونِ﴿٢٥

25Min Nulaani ado maaɗa immorde e Nulaaɗo si wonaa Min mbahayinii e makko; pellet, deweteeɗo alaa si wanaa Min ndewee Kam.

وَقَالُواْ ٱتَّخَذَ ٱلرَّحۡمَٰنُ وَلَدٗاۗ سُبۡحَٰنَهُۥۚ بَلۡ عِبَادٞ مُّكۡرَمُونَ﴿٢٦

26Ɓe mbi'i wi'i: "jurmotooɗo O jogitike ɓiɗɗo". Senaare woodanii mo, ko woni, [ɓen ko ɓe] jiyaaɓe teddinaaɓe.

لَا يَسۡبِقُونَهُۥ بِٱلۡقَوۡلِ وَهُم بِأَمۡرِهِۦ يَعۡمَلُونَ﴿٢٧

27Ɓe adortaa mo konngol ngol, kamɓe ko Yamiroore makko nden ɓe ngollata.

يَعۡلَمُ مَا بَيۡنَ أَيۡدِيهِمۡ وَمَا خَلۡفَهُمۡ وَلَا يَشۡفَعُونَ إِلَّا لِمَنِ ٱرۡتَضَىٰ وَهُم مِّنۡ خَشۡيَتِهِۦ مُشۡفِقُونَ﴿٢٨

28Homo Anndi ko woni ko yeeso maɓɓe e ko woni ko ɓaawo maɓɓe, ɓe tefanoytaa si wanaa on mo o Weltanii, kamɓe immorde e kulol makko ko ɓe jootuɓe.

۞ وَمَن يَقُلۡ مِنۡهُمۡ إِنِّيٓ إِلَٰهٞ مِّن دُونِهِۦ فَذَٰلِكَ نَجۡزِيهِ جَهَنَّمَۚ كَذَٰلِكَ نَجۡزِي ٱلظَّٰلِمِينَ﴿٢٩

29Kala e maɓɓe kadi bi'iɗo: "min ko mi deweteeɗo gaanin makko". On ɗo Min njoɓat mo Jahanna- ma ko wano nii Min njoɓirta tooñooɓe ɓen.

أَوَلَمۡ يَرَ ٱلَّذِينَ كَفَرُوٓاْ أَنَّ ٱلسَّمَٰوَٰتِ وَٱلۡأَرۡضَ كَانَتَا رَتۡقٗا فَفَتَقۡنَٰهُمَاۖ وَجَعَلۡنَا مِنَ ٱلۡمَآءِ كُلَّ شَيۡءٍ حَيٍّۚ أَفَلَا يُؤۡمِنُونَ﴿٣٠

30Enee, ɓen yedduɓe yiaani won'dema kammuuji ɗi e leydi ndi ɗi laatinoke kippondirɗi, Min ngudditi ɗi Min mbaɗi immorde e ndiyam ɗam kala hu'unde wuuru nde. Kaa ɓe ngonɗintaa?

وَجَعَلۡنَا فِي ٱلۡأَرۡضِ رَوَٰسِيَ أَن تَمِيدَ بِهِمۡ وَجَعَلۡنَا فِيهَا فِجَاجٗا سُبُلٗا لَّعَلَّهُمۡ يَهۡتَدُونَ﴿٣١

31Min mbaɗi aɗi ka leydi pelle fii wata nde ooñodo e maɓɓe, Min mbaɗi aɗi e mayri ɗate jaacuɗe, mbelejo'o kamɓe ɓe peewat.

وَجَعَلۡنَا ٱلسَّمَآءَ سَقۡفٗا مَّحۡفُوظٗاۖ وَهُمۡ عَنۡ ءَايَٰتِهَا مُعۡرِضُونَ﴿٣٢

32Min mbaɗi kammu ngun kippuɗi reenaandi, kamɓe ko ɓe ɗurniiɓe ga aayeeje amen ɗe.

وَهُوَ ٱلَّذِي خَلَقَ ٱلَّيۡلَ وَٱلنَّهَارَ وَٱلشَّمۡسَ وَٱلۡقَمَرَۖ كُلّٞ فِي فَلَكٖ يَسۡبَحُونَ﴿٣٣

33Ko Kaŋko woni On Takɗo jemma on e ñalawma on e na'ange nge e lewru ndun kala majji hiɗi fubboo(lummboo) ka fuluku.

وَمَا جَعَلۡنَا لِبَشَرٖ مِّن قَبۡلِكَ ٱلۡخُلۡدَۖ أَفَإِيْن مِّتَّ فَهُمُ ٱلۡخَٰلِدُونَ﴿٣٤

34Min mbaɗanaani ɓanndunke ado maaɗa luttineede, enee, si a maayii ko kamɓe ngoni luttinteeɓe ɓen?

كُلُّ نَفۡسٖ ذَآئِقَةُ ٱلۡمَوۡتِۗ وَنَبۡلُوكُم بِٱلشَّرِّ وَٱلۡخَيۡرِ فِتۡنَةٗۖ وَإِلَيۡنَا تُرۡجَعُونَ﴿٣٥

35Kala woŋkii meedat maayɗe nde, Min njarribora on bone on e moƴƴere nde njarrabagol, ko ka amen kadi nduttotoɗon.

وَإِذَا رَءَاكَ ٱلَّذِينَ كَفَرُوٓاْ إِن يَتَّخِذُونَكَ إِلَّا هُزُوًا أَهَٰذَا ٱلَّذِي يَذۡكُرُ ءَالِهَتَكُمۡ وَهُم بِذِكۡرِ ٱلرَّحۡمَٰنِ هُمۡ كَٰفِرُونَ﴿٣٦

36Si ɓen yedduɓe nji'ii ma, ɓe njogitortaa ma si wanaa jalkitde [ɓe mbi'a] "Enee, hara ko oo woni on jaŋtotooɗo deweteeɗi mo'on ɗin?" hara kamɓe ko ɓe yedduɓe jantagol jurmotooɗo On.

خُلِقَ ٱلۡإِنسَٰنُ مِنۡ عَجَلٖۚ سَأُوْرِيكُمۡ ءَايَٰتِي فَلَا تَسۡتَعۡجِلُونِ﴿٣٧

37NeɗɗakTagaama immorde e hawjere, aray Mi holla on Aayeeje Am ɗen wata on kawju.

وَيَقُولُونَ مَتَىٰ هَٰذَا ٱلۡوَعۡدُ إِن كُنتُمۡ صَٰدِقِينَ﴿٣٨

38Heɓe mbi'a: "Ko honnde tuma woni ndee Fodoore, si tawii ko on gooŋɗuɓe?"

لَوۡ يَعۡلَمُ ٱلَّذِينَ كَفَرُواْ حِينَ لَا يَكُفُّونَ عَن وُجُوهِهِمُ ٱلنَّارَ وَلَا عَن ظُهُورِهِمۡ وَلَا هُمۡ يُنصَرُونَ﴿٣٩

39Sinndo ɓen yedduɓe ngandiino tuma tawi ɓe ittataa Yiite nge ka je'ece maɓɓe wanaa kadi ka ɓabbe maɓɓe kadi, kamɓe ɓe wonaani walloyteeɓe.

بَلۡ تَأۡتِيهِم بَغۡتَةٗ فَتَبۡهَتُهُمۡ فَلَا يَسۡتَطِيعُونَ رَدَّهَا وَلَا هُمۡ يُنظَرُونَ﴿٤٠

40Ko woni, nge aray e maɓɓe e juhayee nge muga ɓe, hara ɓe kattantaake mdttugol nge, ɓe wonaani kadi neeɓnoyateeɓe.

وَلَقَدِ ٱسۡتُهۡزِئَ بِرُسُلٖ مِّن قَبۡلِكَ فَحَاقَ بِٱلَّذِينَ سَخِرُواْ مِنۡهُم مَّا كَانُواْ بِهِۦ يَسۡتَهۡزِءُونَ﴿٤١

41Gooŋɗii Nulaaɓe goo jalkitanooma ado maaɗa, jippii e ɓen jalkituɓe ko ɓe laatinoo heɓe njalkita.

قُلۡ مَن يَكۡلَؤُكُم بِٱلَّيۡلِ وَٱلنَّهَارِ مِنَ ٱلرَّحۡمَٰنِۚ بَلۡ هُمۡ عَن ذِكۡرِ رَبِّهِم مُّعۡرِضُونَ﴿٤٢

42Maaku: "Ko hommbo reenata on jemma e ñalawma immorde e jurmotooɗo On, ko woni, kamɓe gah jaŋta Joomi maɓɓe ko ɓe ɗurniiɓe.

أَمۡ لَهُمۡ ءَالِهَةٞ تَمۡنَعُهُم مِّن دُونِنَاۚ لَا يَسۡتَطِيعُونَ نَصۡرَ أَنفُسِهِمۡ وَلَا هُم مِّنَّا يُصۡحَبُونَ﴿٤٣

43Kaa no woodani ɓe reweteeɓe ɓe no dannda ɓe gaanin Amen? Ɓe kattantaake wallude hay woŋkiiji maɓɓe, wanaa kamɓe ngoni wondateeɓe immorde e Amen.

بَلۡ مَتَّعۡنَا هَٰٓؤُلَآءِ وَءَابَآءَهُمۡ حَتَّىٰ طَالَ عَلَيۡهِمُ ٱلۡعُمُرُۗ أَفَلَا يَرَوۡنَ أَنَّا نَأۡتِي ٱلۡأَرۡضَ نَنقُصُهَا مِنۡ أَطۡرَافِهَآۚ أَفَهُمُ ٱلۡغَٰلِبُونَ﴿٤٤

44Ko woni, Min ndakmitii ɓee e baabiraaɓe maɓɓe ɓen haa ngurndam ɗam juutani ɓe. Enee, ɓee nji'aani won'de Menen Meɗen ara e leydi ndin Min ustira ndi immorde e seraaji mayri? Kaa ko kamɓe ngoni foolooɓe ɓen.

قُلۡ إِنَّمَآ أُنذِرُكُم بِٱلۡوَحۡيِۚ وَلَا يَسۡمَعُ ٱلصُّمُّ ٱلدُّعَآءَ إِذَا مَا يُنذَرُونَ﴿٤٥

45Maaku: "Anndu ko mi woni jeertinirde on ko Wahyu on, [kono] paho on nanataa noddaandu ndu, si ɓe njertinaama".

وَلَئِن مَّسَّتۡهُمۡ نَفۡحَةٞ مِّنۡ عَذَابِ رَبِّكَ لَيَقُولُنَّ يَٰوَيۡلَنَآ إِنَّا كُنَّا ظَٰلِمِينَ﴿٤٦

46Mi woɗndii si meemii ɓe seeɗa immorde e Lepte Joomi maa ɗen, maa ɓe mbi'a: "Ee-yoo, bone amen pellet, minen min laatinoke tooñɓe".

وَنَضَعُ ٱلۡمَوَٰزِينَ ٱلۡقِسۡطَ لِيَوۡمِ ٱلۡقِيَٰمَةِ فَلَا تُظۡلَمُ نَفۡسٞ شَيۡـٔٗاۖ وَإِن كَانَ مِثۡقَالَ حَبَّةٖ مِّنۡ خَرۡدَلٍ أَتَيۡنَا بِهَاۗ وَكَفَىٰ بِنَا حَٰسِبِينَ﴿٤٧

47Min mbaɗa manndikirɗe(peesirɗe) Nuunɗal ngal fii Ñande Darngal hara woŋkii woo toñiroytaake hay e hu'unde, hay si laatii ko yeru gabbun pamarun Min ngaddat kum Min njonii Hasbooɓe.

وَلَقَدۡ ءَاتَيۡنَا مُوسَىٰ وَهَٰرُونَ ٱلۡفُرۡقَانَ وَضِيَآءٗ وَذِكۡرٗا لِّلۡمُتَّقِينَ﴿٤٨

48Gooŋɗii Min ngokkii Muusaa e Haaruuna Serndoore nden e ndayngu e jaŋta wonan'de hulooɓe ɓen.

ٱلَّذِينَ يَخۡشَوۡنَ رَبَّهُم بِٱلۡغَيۡبِ وَهُم مِّنَ ٱلسَّاعَةِ مُشۡفِقُونَ﴿٤٩

49Ɓe hulayɓe Joomi maɓɓe ka wirnii hara kamɓe immorde e Darngal ngal ko ɓe kuli.

وَهَٰذَا ذِكۡرٞ مُّبَارَكٌ أَنزَلۡنَٰهُۚ أَفَأَنتُمۡ لَهُۥ مُنكِرُونَ﴿٥٠

50Ndee [Alqur’aanaare] ko nde Jaŋta, ko nde barkinaande Min nJippiniinde. Kaa onon ko on yeddatɓe nde?

۞ وَلَقَدۡ ءَاتَيۡنَآ إِبۡرَٰهِيمَ رُشۡدَهُۥ مِن قَبۡلُ وَكُنَّا بِهِۦ عَٰلِمِينَ﴿٥١

51Goŋɗii Min ngkkii Ibraahiima Peewal makko ngal ko adii, Min laatike kadi Annduɓe mo.

إِذۡ قَالَ لِأَبِيهِ وَقَوۡمِهِۦ مَا هَٰذِهِ ٱلتَّمَاثِيلُ ٱلَّتِيٓ أَنتُمۡ لَهَا عَٰكِفُونَ﴿٥٢

52Tuma nde o maakannoo baaba makko e yimɓe makko ɓe: "Ko holɗum woni ɗii nanndonlaaji nate mahiiɗe, ɗin ɗi ufiniɗon e [dewal] mu'un?"

قَالُواْ وَجَدۡنَآ ءَابَآءَنَا لَهَا عَٰبِدِينَ﴿٥٣

53Ɓe mbi'i: "Min taw baabiraaɓe amen ɓe no rewde ɗi".

قَالَ لَقَدۡ كُنتُمۡ أَنتُمۡ وَءَابَآؤُكُمۡ فِي ضَلَٰلٖ مُّبِينٖ﴿٥٤

54O maaki: "Gooŋɗii on laatike onon e baabiraaɓe mon ɓe e ndeer majjere ɓanngunde ngonɗon".

قَالُوٓاْ أَجِئۡتَنَا بِٱلۡحَقِّ أَمۡ أَنتَ مِنَ ٱللَّٰعِبِينَ﴿٥٥

55Ɓe mbi'i: "Enee, ko Goonga kan addanɗaa min, kaa an ko e fijooɓe ɓe njeyaɗaa?"

قَالَ بَل رَّبُّكُمۡ رَبُّ ٱلسَّمَٰوَٰتِ وَٱلۡأَرۡضِ ٱلَّذِي فَطَرَهُنَّ وَأَنَا۠ عَلَىٰ ذَٰلِكُم مِّنَ ٱلشَّٰهِدِينَ﴿٥٦

56Maaku: "Ko woni, Joomi mo'on ko Jooma kammuuji ɗin e leydi ndin oon Tagkɗoɗi, min komi jeyaaɗo e seediiɓe ɓe e dow ɗuum".

وَتَٱللَّهِ لَأَكِيدَنَّ أَصۡنَٰمَكُم بَعۡدَ أَن تُوَلُّواْ مُدۡبِرِينَ﴿٥٧

57Mi wooɗndirii Alla, maa mi fewja fii ɗii sanamuuji mo'on ɓaawo duŋtagolmo'on ko on ruŋii ɓe.

فَجَعَلَهُمۡ جُذَٰذًا إِلَّا كَبِيرٗا لَّهُمۡ لَعَلَّهُمۡ إِلَيۡهِ يَرۡجِعُونَ﴿٥٨

58O waɗi ɗi kunte, si wanaa mawndu majji ndun, mbelejo'o kamɓe ɓe nduttoto e mayru.

قَالُواْ مَن فَعَلَ هَٰذَا بِـَٔالِهَتِنَآ إِنَّهُۥ لَمِنَ ٱلظَّٰلِمِينَ﴿٥٩

59Ɓe mbi'i: "Ko hommbo waɗi ɗu'un e deweteeɗi amen ɗin? Pellet, on ko o jeyaaɗo e tooñɓe ɓen.

قَالُواْ سَمِعۡنَا فَتٗى يَذۡكُرُهُمۡ يُقَالُ لَهُۥٓ إِبۡرَٰهِيمُ﴿٦٠

60Ɓe mb'i: "Min naniino suka no jaŋtoo ɗi ko Ibraahiima o wi'etaa".

قَالُواْ فَأۡتُواْ بِهِۦ عَلَىٰٓ أَعۡيُنِ ٱلنَّاسِ لَعَلَّهُمۡ يَشۡهَدُونَ﴿٦١

61Ɓe mi'i: "ngaddee mo yeeso gite yimɓe ɓe, belejo'o ɓe ceedoto".

قَالُوٓاْ ءَأَنتَ فَعَلۡتَ هَٰذَا بِـَٔالِهَتِنَا يَٰٓإِبۡرَٰهِيمُ﴿٦٢

62Ɓe mbi'i: "Enee, Ibraahiima ko an waɗi ɗu'um ɗoo e deweteeɗi amen ɗin?"

قَالَ بَلۡ فَعَلَهُۥ كَبِيرُهُمۡ هَٰذَا فَسۡـَٔلُوهُمۡ إِن كَانُواْ يَنطِقُونَ﴿٦٣

63O maaki: "Ko woni, ko mawndu majji ndun golle ɗum, lanndeeɗi si tawii ɗi laatike hiɗi kaala".

فَرَجَعُوٓاْ إِلَىٰٓ أَنفُسِهِمۡ فَقَالُوٓاْ إِنَّكُمۡ أَنتُمُ ٱلظَّٰلِمُونَ﴿٦٤

64Ɓe nduttii fa'ade e woŋkiiji maɓɓe, ɓe mb'i: "Pellet, ko onon ngoni tooñɓe ɓen".

ثُمَّ نُكِسُواْ عَلَىٰ رُءُوسِهِمۡ لَقَدۡ عَلِمۡتَ مَا هَٰٓؤُلَآءِ يَنطِقُونَ﴿٦٥

65Refti ɓe nguggini ko'e maɓɓe ɗen [ɓe mbi'i:] gooŋɗii haɗa anndi ɗi'i wonaa layatɗi.

قَالَ أَفَتَعۡبُدُونَ مِن دُونِ ٱللَّهِ مَا لَا يَنفَعُكُمۡ شَيۡـٔٗا وَلَا يَضُرُّكُمۡ﴿٦٦

66O maaki: "Enee, on ndewat gaanin Alla kon ko nafataa on hay e hu'unde lorrataa on kadi?"

أُفّٖ لَّكُمۡ وَلِمَا تَعۡبُدُونَ مِن دُونِ ٱللَّهِۚ أَفَلَا تَعۡقِلُونَ﴿٦٧

67Bis mo'on e kon ko ndewoton ga Alla. Kaa on kakkiltaa?

قَالُواْ حَرِّقُوهُ وَٱنصُرُوٓاْ ءَالِهَتَكُمۡ إِن كُنتُمۡ فَٰعِلِينَ﴿٦٨

68Ɓe mbi'i: "Sunnee mo, mballee deweteeɗi mo'on ɗin, si tawii ko on gollooɓe".

قُلۡنَا يَٰنَارُ كُونِي بَرۡدٗا وَسَلَٰمًا عَلَىٰٓ إِبۡرَٰهِيمَ﴿٦٩

69Min Daali: "eeyma yiite, laato ɓuuɓol e kisal e dow Ibraahiima".

وَأَرَادُواْ بِهِۦ كَيۡدٗا فَجَعَلۡنَٰهُمُ ٱلۡأَخۡسَرِينَ﴿٧٠

70Ɓe pa'andii mo pewje Min mbaɗi ɓe pertube ɓen.

وَنَجَّيۡنَٰهُ وَلُوطًا إِلَى ٱلۡأَرۡضِ ٱلَّتِي بَٰرَكۡنَا فِيهَا لِلۡعَٰلَمِينَ﴿٧١

71Min danɗdi mo [Min ndan ɗi kadi] Luutu fa'ade e ndin leydi ndi Min mbarkini e mu'un wonan'de tageefooji ɗin.

وَوَهَبۡنَا لَهُۥٓ إِسۡحَٰقَ وَيَعۡقُوبَ نَافِلَةٗۖ وَكُلّٗا جَعَلۡنَا صَٰلِحِينَ﴿٧٢

72Min ngkki mo Ishaaqa e Yaaquuba ka ɓeydugol, kala maɓɓe Min mbaɗi [ɓe] moƴƴuɓe.

وَجَعَلۡنَٰهُمۡ أَئِمَّةٗ يَهۡدُونَ بِأَمۡرِنَا وَأَوۡحَيۡنَآ إِلَيۡهِمۡ فِعۡلَ ٱلۡخَيۡرَٰتِ وَإِقَامَ ٱلصَّلَوٰةِ وَإِيتَآءَ ٱلزَّكَوٰةِۖ وَكَانُواْ لَنَا عَٰبِدِينَ﴿٧٣

73Min mbaɗi ɓe Almaamiiɓe heɓe pewna e Yamiroore Amen Min mbahayini fa'ade e maɓɓe gollugol moƴƴi ɗin e ñinnugol Julde nden e okkugol Jakka on, ɓe laatinoke ko ɓe ndewat ɓe Min.

وَلُوطًا ءَاتَيۡنَٰهُ حُكۡمٗا وَعِلۡمٗا وَنَجَّيۡنَٰهُ مِنَ ٱلۡقَرۡيَةِ ٱلَّتِي كَانَت تَّعۡمَلُ ٱلۡخَبَٰٓئِثَۚ إِنَّهُمۡ كَانُواْ قَوۡمَ سَوۡءٖ فَٰسِقِينَ﴿٧٤

74E Luutu Min ngokki mo Ñeeñal e Ganndal, Min ndanɗni mo immorde e nden Saare nde [yimɓe mu'un] laatinoo no golla soɓuɗi ɗin, pellet, kamɓe ɓe laatinoke yimɓe bon'ɓe faasiqiiɓe.

وَأَدۡخَلۡنَٰهُ فِي رَحۡمَتِنَآۖ إِنَّهُۥ مِنَ ٱلصَّٰلِحِينَ﴿٧٥

75Min naatni mo e ndeer Yurmeende Amen, pellet, kaŋko ko o jeyaaɗo e moƴƴuɓe ɓen.

وَنُوحًا إِذۡ نَادَىٰ مِن قَبۡلُ فَٱسۡتَجَبۡنَا لَهُۥ فَنَجَّيۡنَٰهُ وَأَهۡلَهُۥ مِنَ ٱلۡكَرۡبِ ٱلۡعَظِيمِ﴿٧٦

76E Nuuhu tuma nde o noddunoo ko adii, Min njaabinani mo kaŋko e ɓeynguure makko nden immorde e saɗteende mawnde nden.

وَنَصَرۡنَٰهُ مِنَ ٱلۡقَوۡمِ ٱلَّذِينَ كَذَّبُواْ بِـَٔايَٰتِنَآۚ إِنَّهُمۡ كَانُواْ قَوۡمَ سَوۡءٖ فَأَغۡرَقۡنَٰهُمۡ أَجۡمَعِينَ﴿٧٧

77Moen mballi mo immorde e ɓen yimɓe jedduɓe Aayeeje Amen ɗen. Pellet, kamɓe ɓe laatino yimɓe bon'ɓe, Min njooli ɓe, ɓe fof maɓɓe.

وَدَاوُۥدَ وَسُلَيۡمَٰنَ إِذۡ يَحۡكُمَانِ فِي ٱلۡحَرۡثِ إِذۡ نَفَشَتۡ فِيهِ غَنَمُ ٱلۡقَوۡمِ وَكُنَّا لِحُكۡمِهِمۡ شَٰهِدِينَ﴿٧٨

78E Daawuuda e Sulaymaana tuma nde ɓe ñaawatnoo fii ngesa ba tuma nde bonnunoo e ndeer mabba dammi yimɓe ɓen Men woni seediiɓe ñaawoore maɓɓe nden.

فَفَهَّمۡنَٰهَا سُلَيۡمَٰنَۚ وَكُلًّا ءَاتَيۡنَا حُكۡمٗا وَعِلۡمٗاۚ وَسَخَّرۡنَا مَعَ دَاوُۥدَ ٱلۡجِبَالَ يُسَبِّحۡنَ وَٱلطَّيۡرَۚ وَكُنَّا فَٰعِلِينَ﴿٧٩

79Min 'aamini nde Sulaymaana [ñaawoore nden] go'oto-kala e maɓɓe Min ngokki Ñeeñel e Ganndal Min eelti wond'ude e Daawuuda pelle ɗen heɗe cubhinoo e colli ɗin kadi, Min laatike golluɓe.

وَعَلَّمۡنَٰهُ صَنۡعَةَ لَبُوسٖ لَّكُمۡ لِتُحۡصِنَكُم مِّنۢ بَأۡسِكُمۡۖ فَهَلۡ أَنتُمۡ شَٰكِرُونَ﴿٨٠

80Min nganndini [Daawuuda] moƴƴinngol mekeñaaji fii mo'on, fii yo ɗi ndeen on immorde e hare mo'on. Taw si onon ko on jarnooɓe?

وَلِسُلَيۡمَٰنَ ٱلرِّيحَ عَاصِفَةٗ تَجۡرِي بِأَمۡرِهِۦٓ إِلَى ٱلۡأَرۡضِ ٱلَّتِي بَٰرَكۡنَا فِيهَاۚ وَكُنَّا بِكُلِّ شَيۡءٍ عَٰلِمِينَ﴿٨١

81[Min eeltani] Sulaymaana henndu ndu ko ndu bippooru hindu doga e yamiroore makko, fa'ade e ndin leydi ndi Min mbarki e mu'un. Min laatike Annduɓe kala hu'unde.

وَمِنَ ٱلشَّيَٰطِينِ مَن يَغُوصُونَ لَهُۥ وَيَعۡمَلُونَ عَمَلٗا دُونَ ذَٰلِكَۖ وَكُنَّا لَهُمۡ حَٰفِظِينَ﴿٨٢

82No e Seytanuuji ɗin, ɗin ɗi no mutana mo, ɗi ngolla golle ga ɗum. Min laatanike ɗi Reenooɓe.

۞ وَأَيُّوبَ إِذۡ نَادَىٰ رَبَّهُۥٓ أَنِّي مَسَّنِيَ ٱلضُّرُّ وَأَنتَ أَرۡحَمُ ٱلرَّٰحِمِينَ﴿٨٣

83[Jaŋto kadi fii] Ayyuuba tuma nde o noddunoo Joomi makko, [O maaki:] "Min dey memii kam lorra kan, ko aan woni ɓuroowo Yurmeede yurmtooɓe ɓen".

فَٱسۡتَجَبۡنَا لَهُۥ فَكَشَفۡنَا مَا بِهِۦ مِن ضُرّٖۖ وَءَاتَيۡنَٰهُ أَهۡلَهُۥ وَمِثۡلَهُم مَّعَهُمۡ رَحۡمَةٗ مِّنۡ عِندِنَا وَذِكۡرَىٰ لِلۡعَٰبِدِينَ﴿٨٤

84Min njaabinani mo Min kuñci ko heɓi mo kon immorde e lorra, Min ngkkiti mo ɓeynguure makko nden e yeru maɓɓe wond'ude e maɓɓe kadi, ɗum ko Yurmeende immorde ka amen e waaju wona nde rewooɓe ɓen.

وَإِسۡمَٰعِيلَ وَإِدۡرِيسَ وَذَا ٱلۡكِفۡلِۖ كُلّٞ مِّنَ ٱلصَّٰبِرِينَ﴿٨٥

85[Jaŋto kadi fii] Ismaa'iila e Idriisa e Jalkifli, ɓen fow ko e muñɓe ɓen ɓe njeyaa.

وَأَدۡخَلۡنَٰهُمۡ فِي رَحۡمَتِنَآۖ إِنَّهُم مِّنَ ٱلصَّٰلِحِينَ﴿٨٦

86Min naadi ɓe e ndeer Yurmeende Amen nden, pellet, kamɓe ko ɓe jeyaaɓe e moƴƴuɓe ɓeen.

وَذَا ٱلنُّونِ إِذ ذَّهَبَ مُغَٰضِبٗا فَظَنَّ أَن لَّن نَّقۡدِرَ عَلَيۡهِ فَنَادَىٰ فِي ٱلظُّلُمَٰتِ أَن لَّآ إِلَٰهَ إِلَّآ أَنتَ سُبۡحَٰنَكَ إِنِّي كُنتُ مِنَ ٱلظَّٰلِمِينَ﴿٨٧

87[Jaŋto kadi fii] Jannuuni tuma nde o yahnoo ko o tikkuɗo o sikki won'de Min njarribtaaka e hoore makko, o noddi ka niɓe; "Won'de deweteeɗo alaa si wanaa An Senaare wonanii Ma, min dey mi laatike jeyaaɗo e tooñuɓe ɓen".

فَٱسۡتَجَبۡنَا لَهُۥ وَنَجَّيۡنَٰهُ مِنَ ٱلۡغَمِّۚ وَكَذَٰلِكَ نُـۨجِي ٱلۡمُؤۡمِنِينَ﴿٨٨

88Min njaabinani mo, Min ndaɗndi mo immorde e suno ngo, ko wano nii kadi Min danndirta gooŋɗinɓe ɓen.

وَزَكَرِيَّآ إِذۡ نَادَىٰ رَبَّهُۥ رَبِّ لَا تَذَرۡنِي فَرۡدٗا وَأَنتَ خَيۡرُ ٱلۡوَٰرِثِينَ﴿٨٩

89[Jaŋto kadi fii] fii Jakariyaa tuma nde o noddunoo Joomo makko, [o maaki:] Jooma, wota A ɗalam bajjo, ko aan woni Ɓurɗo Moƴƴude ronooɓe ɓen.

فَٱسۡتَجَبۡنَا لَهُۥ وَوَهَبۡنَا لَهُۥ يَحۡيَىٰ وَأَصۡلَحۡنَا لَهُۥ زَوۡجَهُۥٓۚ إِنَّهُمۡ كَانُواْ يُسَٰرِعُونَ فِي ٱلۡخَيۡرَٰتِ وَيَدۡعُونَنَا رَغَبٗا وَرَهَبٗاۖ وَكَانُواْ لَنَا خَٰشِعِينَ﴿٩٠

90Min njaabinani mo, Min ngokki mo Yahyaa, Min moƴƴinani mo sonnaajo makko on, pellet, kamɓe ɓe laatinoke hiɓe yaccoo e [gollugol] moƴƴi ɗin hiɓe nodda Min ka reerɗeende e kulol ɓe laatinoke yannkinaniiɓe Min.

وَٱلَّتِيٓ أَحۡصَنَتۡ فَرۡجَهَا فَنَفَخۡنَا فِيهَا مِن رُّوحِنَا وَجَعَلۡنَٰهَا وَٱبۡنَهَآ ءَايَةٗ لِّلۡعَٰلَمِينَ﴿٩١

91[Jaŋto kadi fii] oya [cuddiiɗo] deennooɗo farju makko on Min wutti e makko immorde e Fittaandu amen, Min mbaɗi mo kaŋko e geɗaljo makko on Ma'ande wona nde winndere nden.

إِنَّ هَٰذِهِۦٓ أُمَّتُكُمۡ أُمَّةٗ وَٰحِدَةٗ وَأَنَا۠ رَبُّكُمۡ فَٱعۡبُدُونِ﴿٩٢

92Pellet, ɗee mofte mo'on ko mofte go'ote, ko Min ngoni Joomi mo'on Rewee Lam.

وَتَقَطَّعُوٓاْ أَمۡرَهُم بَيۡنَهُمۡۖ كُلٌّ إِلَيۡنَا رَٰجِعُونَ﴿٩٣

93Ɓe taƴi fiyaake maɓɓe on hakkunde maɓɓe, ɓe fof ko fa'ade ka am ɓe nduttoytoo.

فَمَن يَعۡمَلۡ مِنَ ٱلصَّٰلِحَٰتِ وَهُوَ مُؤۡمِنٞ فَلَا كُفۡرَانَ لِسَعۡيِهِۦ وَإِنَّا لَهُۥ كَٰتِبُونَ﴿٩٤

94Kala golluɗo immorde e moƴƴuɗi ɗin hara kaŋko ko o gooŋɗinɗo, dullugol alaa fii golle makko ɗen, pellet, Minen Min mbinndanay mo.

وَحَرَٰمٌ عَلَىٰ قَرۡيَةٍ أَهۡلَكۡنَٰهَآ أَنَّهُمۡ لَا يَرۡجِعُونَ﴿٩٥

95No harmani saare nde Mon kalki ɗum, won'de kamɓe ɓe mduttataako [ton].

حَتَّىٰٓ إِذَا فُتِحَتۡ يَأۡجُوجُ وَمَأۡجُوجُ وَهُم مِّن كُلِّ حَدَبٖ يَنسِلُونَ﴿٩٦

96Haa si udditoyaama Ya'ajuuja e Ma'ajuuja, hara kamɓe immorde e kala naɗel heɓe cortoo.

وَٱقۡتَرَبَ ٱلۡوَعۡدُ ٱلۡحَقُّ فَإِذَا هِيَ شَٰخِصَةٌ أَبۡصَٰرُ ٱلَّذِينَ كَفَرُواْ يَٰوَيۡلَنَا قَدۡ كُنَّا فِي غَفۡلَةٖ مِّنۡ هَٰذَا بَلۡ كُنَّا ظَٰلِمِينَ﴿٩٧

97Fodoore Goongaare nde ɓadike, tawi kayre puttini giiɗe ɓen yedduɓe, [ɓe mbi'a:] "Eeyoo bone amen, gooŋɗii min laatinoke e nder welsindaare immorde e ɗu'um, ko woni, men laatike tooñɓe.

إِنَّكُمۡ وَمَا تَعۡبُدُونَ مِن دُونِ ٱللَّهِ حَصَبُ جَهَنَّمَ أَنتُمۡ لَهَا وَٰرِدُونَ﴿٩٨

98Pellet, onon e ko ndewoton kon ga Alla, ko on doccote Jahannama. Onon, ko on joloyayɓe e magge.

لَوۡ كَانَ هَٰٓؤُلَآءِ ءَالِهَةٗ مَّا وَرَدُوهَاۖ وَكُلّٞ فِيهَا خَٰلِدُونَ﴿٩٩

99Sinndo ɓee laatinoke reweteeɓe ɓe njolataano e magge. Ɓe fof maɓɓe ko ɓe luttinteeɓe e ndeer magge.

لَهُمۡ فِيهَا زَفِيرٞ وَهُمۡ فِيهَا لَا يَسۡمَعُونَ﴿١٠٠

100No woodani ɓe e ndeer magge haraango, kamɓe ɓe nanataa ndeer ton.

إِنَّ ٱلَّذِينَ سَبَقَتۡ لَهُم مِّنَّا ٱلۡحُسۡنَىٰٓ أُوْلَٰٓئِكَ عَنۡهَا مُبۡعَدُونَ﴿١٠١

101Pellet, ɓeen ɓe moƴƴi ɗi adanii ɗum immorde ka amen ɓeen ɗoon ko ɓe woɗɗintinteeɓe ga magge.

لَا يَسۡمَعُونَ حَسِيسَهَاۖ وَهُمۡ فِي مَا ٱشۡتَهَتۡ أَنفُسُهُمۡ خَٰلِدُونَ﴿١٠٢

102Ɓe nanoytaa wuuɗaango magge kamɓe heɓe e ndeer ko woŋkiiji maɓɓe lokaa(wooɗa) ko, ko ɓe duumotooɓe.

لَا يَحۡزُنُهُمُ ٱلۡفَزَعُ ٱلۡأَكۡبَرُ وَتَتَلَقَّىٰهُمُ ٱلۡمَلَٰٓئِكَةُ هَٰذَا يَوۡمُكُمُ ٱلَّذِي كُنتُمۡ تُوعَدُونَ﴿١٠٣

103Suninoytaaɓe ɗenƴere mawnde nde, Maleykaaji ɓen no jaɓɓooɓe [ɓe mbia:] "Ko ndee woni Ñalaande mo'on, nden nde laatinoɗon hoɗon podee".

يَوۡمَ نَطۡوِي ٱلسَّمَآءَ كَطَيِّ ٱلسِّجِلِّ لِلۡكُتُبِۚ كَمَا بَدَأۡنَآ أَوَّلَ خَلۡقٖ نُّعِيدُهُۥۚ وَعۡدًا عَلَيۡنَآۚ إِنَّا كُنَّا فَٰعِلِينَ﴿١٠٤

104Ñande Min taggoyta kammu ngun wano taggugol ɗerol defte. Ko wano Min puɗɗori non ka arannde tagoore Min nduttirta nde, [ɗum] ko Fodoore e dow amen, pellet, Minen Min laatike gollooɓe.

وَلَقَدۡ كَتَبۡنَا فِي ٱلزَّبُورِ مِنۢ بَعۡدِ ٱلذِّكۡرِ أَنَّ ٱلۡأَرۡضَ يَرِثُهَا عِبَادِيَ ٱلصَّٰلِحُونَ﴿١٠٥

105Gooŋɗii Min mbinndiino ka Jabuura ɓaawo Alluwal deenangal ngal, pellet, leydi ndin ko jeyaaɓe Am moƴƴuɓe ɓen ndonoyta ndi.

إِنَّ فِي هَٰذَا لَبَلَٰغٗا لِّقَوۡمٍ عَٰبِدِينَ﴿١٠٦

106Pellet,no e ɗuum [ko jaŋtaa ɗoo] jottingol wonan'de yimɓe rewooɓe ɓen.

وَمَآ أَرۡسَلۡنَٰكَ إِلَّا رَحۡمَةٗ لِّلۡعَٰلَمِينَ﴿١٠٧

107Min Nuliraani ma si wonaa Yurmeende wonan'de winndire nde.

قُلۡ إِنَّمَا يُوحَىٰٓ إِلَيَّ أَنَّمَآ إِلَٰهُكُمۡ إِلَٰهٞ وَٰحِدٞۖ فَهَلۡ أَنتُم مُّسۡلِمُونَ﴿١٠٨

108Maaku: "Anndu ko Wahayinaa e am, wonan'dema Deweteeɗo mon On ko O Deweteeɗo Gooto. Enee, hara onon ko on jebbiliiɓe?".

فَإِن تَوَلَّوۡاْ فَقُلۡ ءَاذَنتُكُمۡ عَلَىٰ سَوَآءٖۖ وَإِنۡ أَدۡرِيٓ أَقَرِيبٌ أَم بَعِيدٞ مَّا تُوعَدُونَ﴿١٠٩

109Si tawii ɓe mduŋtiima, maaku: "Mi anndinii on e dow potondiral, pellet, mi anndaa si no ɓadii maa ɗum si no woɗɗi ko ko podaɗon".

إِنَّهُۥ يَعۡلَمُ ٱلۡجَهۡرَ مِنَ ٱلۡقَوۡلِ وَيَعۡلَمُ مَا تَكۡتُمُونَ﴿١١٠

110Pellet, Kaŋko himo Anndi ko feeñi ko e konngol ngol, homo Anndi kadi ko cuuɗoton.

وَإِنۡ أَدۡرِي لَعَلَّهُۥ فِتۡنَةٞ لَّكُمۡ وَمَتَٰعٌ إِلَىٰ حِينٖ﴿١١١

111Mi anndaa non, mbelejo'o ɗuum ko jarrabuyee mo'on, e dakamme haa e dummunne.

قَٰلَ رَبِّ ٱحۡكُم بِٱلۡحَقِّۗ وَرَبُّنَا ٱلرَّحۡمَٰنُ ٱلۡمُسۡتَعَانُ عَلَىٰ مَا تَصِفُونَ﴿١١٢

112Maaku: "Jooma, Ñaawir Goonga kan ko Joomi amen jurmotooɗo o woni ballitorteeɗo On e dow ko cifotoɗon".

RELATED SURAHS