Yunus

يونس

Jonah109 ayahsMeccan

بِسْمِ ٱللَّهِ ٱلرَّحْمَٰنِ ٱلرَّحِيمِ

الٓرۚ تِلۡكَ ءَايَٰتُ ٱلۡكِتَٰبِ ٱلۡحَكِيمِ﴿١

1Alif, laam, Raa,[1] ɗeen ko aayeeje deftere ñeñaande ndeen.

أَكَانَ لِلنَّاسِ عَجَبًا أَنۡ أَوۡحَيۡنَآ إِلَىٰ رَجُلٖ مِّنۡهُمۡ أَنۡ أَنذِرِ ٱلنَّاسَ وَبَشِّرِ ٱلَّذِينَ ءَامَنُوٓاْ أَنَّ لَهُمۡ قَدَمَ صِدۡقٍ عِندَ رَبِّهِمۡۗ قَالَ ٱلۡكَٰفِرُونَ إِنَّ هَٰذَا لَسَٰحِرٞ مُّبِينٌ﴿٢

2Kere wonan yimɓe ɓeen kaawasee, fii min wahyii- ma e gorko jeyaaɗo e maɓɓe, won´de : "jeertin yimɓe ɓe? mbeltiniraa gooŋɗinɓe ɓe won´de no woodani ɓe nokku goongaajo ka Joomi maɓɓe? heeeferɓe ɓe mbi : "oo ko mbileejo peeñɗo".

إِنَّ رَبَّكُمُ ٱللَّهُ ٱلَّذِي خَلَقَ ٱلسَّمَٰوَٰتِ وَٱلۡأَرۡضَ فِي سِتَّةِ أَيَّامٖ ثُمَّ ٱسۡتَوَىٰ عَلَى ٱلۡعَرۡشِۖ يُدَبِّرُ ٱلۡأَمۡرَۖ مَا مِن شَفِيعٍ إِلَّا مِنۢ بَعۡدِ إِذۡنِهِۦۚ ذَٰلِكُمُ ٱللَّهُ رَبُّكُمۡ فَٱعۡبُدُوهُۚ أَفَلَا تَذَكَّرُونَ﴿٣

3Pellet Joomi mon ko Alla on takɗo kammuuli ɗin e leydi ndin ndeer balɗe jeegoo, refti o fotondiri ka dow Arsi, hombo toppitoo fiyakkuuji ɗin. Alaa woo e tefoowo si wanaa ɓaawo duŋayee makko. Ko on mo'on woni Joomi mooɗon, ndewee mbo. E on ciftorta?

إِلَيۡهِ مَرۡجِعُكُمۡ جَمِيعٗاۖ وَعۡدَ ٱللَّهِ حَقًّاۚ إِنَّهُۥ يَبۡدَؤُاْ ٱلۡخَلۡقَ ثُمَّ يُعِيدُهُۥ لِيَجۡزِيَ ٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ وَعَمِلُواْ ٱلصَّٰلِحَٰتِ بِٱلۡقِسۡطِۚ وَٱلَّذِينَ كَفَرُواْ لَهُمۡ شَرَابٞ مِّنۡ حَمِيمٖ وَعَذَابٌ أَلِيمُۢ بِمَا كَانُواْ يَكۡفُرُونَ﴿٤

4Ko ka makko woni ruttorde mon on denndaangal, ko fodoore Alla gooŋuɗnde! Ko kaŋko woni fuɗɗude tagoore nde, refti o ruttita nde fii yo o yoɓa ɓeen gooŋɗinɓe ɓe ngolli golle moƴƴe e nunɗal. ɓeen heeferɓe kan, hino woodani ɓe njaram immorde e fatayɗam, e lepte muusuɗe sabu ko ɓe laatinoo hiɓe njedda.

هُوَ ٱلَّذِي جَعَلَ ٱلشَّمۡسَ ضِيَآءٗ وَٱلۡقَمَرَ نُورٗا وَقَدَّرَهُۥ مَنَازِلَ لِتَعۡلَمُواْ عَدَدَ ٱلسِّنِينَ وَٱلۡحِسَابَۚ مَا خَلَقَ ٱللَّهُ ذَٰلِكَ إِلَّا بِٱلۡحَقِّۚ يُفَصِّلُ ٱلۡأٓيَٰتِ لِقَوۡمٖ يَعۡلَمُونَ﴿٥

5Ko kaŋko woni baɗɗo naange ngen jalbunge e lewru ndun nurɗundu, o eɓɓani ndu jipporɗe fii yo on anndu emmbere duuɓi ɗin e limoore ndeen Alla tagiraani ɗiin si wanaa e goonga. hombo fensitana aayeeje ɗen yimɓe anndooɓe.

إِنَّ فِي ٱخۡتِلَٰفِ ٱلَّيۡلِ وَٱلنَّهَارِ وَمَا خَلَقَ ٱللَّهُ فِي ٱلسَّمَٰوَٰتِ وَٱلۡأَرۡضِ لَأٓيَٰتٖ لِّقَوۡمٖ يَتَّقُونَ﴿٦

6Hino e luutindirgol jemma e ñalama ngol, e kon ko Alla tagi ka kammuuli e ka leydi, maandeeji wonan´de yimɓe gooŋɗuɓe.

إِنَّ ٱلَّذِينَ لَا يَرۡجُونَ لِقَآءَنَا وَرَضُواْ بِٱلۡحَيَوٰةِ ٱلدُّنۡيَا وَٱطۡمَأَنُّواْ بِهَا وَٱلَّذِينَ هُمۡ عَنۡ ءَايَٰتِنَا غَٰفِلُونَ﴿٧

7Ɓen ɓe njoortaaki hawrugol e amen, ɓe mbeltori nguurndam aduna ɗam, ɓe deeƴiri ɗam, e ɓeen welsindiiɓe e aayeeje amen ɗeen,

أُوْلَٰٓئِكَ مَأۡوَىٰهُمُ ٱلنَّارُ بِمَا كَانُواْ يَكۡسِبُونَ﴿٨

8Ɓeen, jaaƴorde maɓɓe nden ko Yiite ngen, sabu ɗuum ko ɓe paggittonoo.

إِنَّ ٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ وَعَمِلُواْ ٱلصَّٰلِحَٰتِ يَهۡدِيهِمۡ رَبُّهُم بِإِيمَٰنِهِمۡۖ تَجۡرِي مِن تَحۡتِهِمُ ٱلۡأَنۡهَٰرُ فِي جَنَّٰتِ ٱلنَّعِيمِ﴿٩

9Pellet, ɓeen gooŋɗinɓe ɓe ngolli golle moƴƴe, joomi maɓɓe feewnayɓe e gooŋɗinal maɓɓe ngal. Caatli no ila ley maɓɓe ka aljannaaji dokke.

دَعۡوَىٰهُمۡ فِيهَا سُبۡحَٰنَكَ ٱللَّهُمَّ وَتَحِيَّتُهُمۡ فِيهَا سَلَٰمٞۚ وَءَاخِرُ دَعۡوَىٰهُمۡ أَنِ ٱلۡحَمۡدُ لِلَّهِ رَبِّ ٱلۡعَٰلَمِينَ﴿١٠

10Noddaandu maɓɓe nder ton, ko "Ya Alla senaade woodaniima", salminaandu maɓɓe ndu toon, ko : "Salaam", [kisal]. Ko woni wattannde noddaandu maɓɓe, ko : "jettoore ngoodanii Alla, Jeyɗo Winndere ndeen".

۞ وَلَوۡ يُعَجِّلُ ٱللَّهُ لِلنَّاسِ ٱلشَّرَّ ٱسۡتِعۡجَالَهُم بِٱلۡخَيۡرِ لَقُضِيَ إِلَيۡهِمۡ أَجَلُهُمۡۖ فَنَذَرُ ٱلَّذِينَ لَا يَرۡجُونَ لِقَآءَنَا فِي طُغۡيَٰنِهِمۡ يَعۡمَهُونَ﴿١١

11Sinno Alla yaccinanayno yimɓe ɓen bone wano o yacciniranta ɓe moƴƴere, lajal maɓɓe ngal timminanteno ɓe. min, ngacca ɓe ɓe tamƴinaaki kawrugol e amen e bewre maɓɓe nde heɓe bumam-bumannoo.

وَإِذَا مَسَّ ٱلۡإِنسَٰنَ ٱلضُّرُّ دَعَانَا لِجَنۢبِهِۦٓ أَوۡ قَاعِدًا أَوۡ قَآئِمٗا فَلَمَّا كَشَفۡنَا عَنۡهُ ضُرَّهُۥ مَرَّ كَأَن لَّمۡ يَدۡعُنَآ إِلَىٰ ضُرّٖ مَّسَّهُۥۚ كَذَٰلِكَ زُيِّنَ لِلۡمُسۡرِفِينَ مَا كَانُواْ يَعۡمَلُونَ﴿١٢

12Si lor memii neɗɗaŋke o, o nodda min ɓaŋŋe makko, maa ko jooɗiiɗo, maa ko o dariiɗo. tuma nde min kuñcini mo lor makko o, o feƴƴira wa si o noddaano min e lor memɗo mo. Ko wano noon ɓurtinooɓe ɓeen cuɗiranaa ko ko ɓe ngollaynoo.

وَلَقَدۡ أَهۡلَكۡنَا ٱلۡقُرُونَ مِن قَبۡلِكُمۡ لَمَّا ظَلَمُواْ وَجَآءَتۡهُمۡ رُسُلُهُم بِٱلۡبَيِّنَٰتِ وَمَا كَانُواْ لِيُؤۡمِنُواْۚ كَذَٰلِكَ نَجۡزِي ٱلۡقَوۡمَ ٱلۡمُجۡرِمِينَ﴿١٣

13Gooŋɗii min kallkiino gire adinooɓe on nde ɓe tooñnoo, nulaaɓe maɓɓe ɓeen ngaddani ɓe ɓanngannduyeeji. ɓe wonaano gooŋɗinooɓe. Ko wana nii min njoɓirta yimɓe bonɓe ɓeen.

ثُمَّ جَعَلۡنَٰكُمۡ خَلَٰٓئِفَ فِي ٱلۡأَرۡضِ مِنۢ بَعۡدِهِمۡ لِنَنظُرَ كَيۡفَ تَعۡمَلُونَ﴿١٤

14Refti min mbaɗi on lomtotooɓe ka leydi ɓaawo maɓɓe, ha min ndaara no ngollirton.

وَإِذَا تُتۡلَىٰ عَلَيۡهِمۡ ءَايَاتُنَا بَيِّنَٰتٖ قَالَ ٱلَّذِينَ لَا يَرۡجُونَ لِقَآءَنَا ٱئۡتِ بِقُرۡءَانٍ غَيۡرِ هَٰذَآ أَوۡ بَدِّلۡهُۚ قُلۡ مَا يَكُونُ لِيٓ أَنۡ أُبَدِّلَهُۥ مِن تِلۡقَآيِٕ نَفۡسِيٓۖ إِنۡ أَتَّبِعُ إِلَّا مَا يُوحَىٰٓ إِلَيَّۖ إِنِّيٓ أَخَافُ إِنۡ عَصَيۡتُ رَبِّي عَذَابَ يَوۡمٍ عَظِيمٖ﴿١٥

15Si aayeeje amen ɓannguɗe ɗeen njanngaama e dow maɓɓe, ɓeen ɓe tamƴinaaki kawrugol e amen mbi'a: "Addu Alqur'aanaare goo hara wanaa ndee ɗoo" maa "wostonde". maaku : haananaa kam nde mi waɗtitira nde immorde e ɓaŋŋe wonkii am. mi jokkataa si wanaa kon ko wahayinaa e am. min miɗo huli si mi yeddii joomi am, lepte ñalaande mawnde".

قُل لَّوۡ شَآءَ ٱللَّهُ مَا تَلَوۡتُهُۥ عَلَيۡكُمۡ وَلَآ أَدۡرَىٰكُم بِهِۦۖ فَقَدۡ لَبِثۡتُ فِيكُمۡ عُمُرٗا مِّن قَبۡلِهِۦٓۚ أَفَلَا تَعۡقِلُونَ﴿١٦

16Maaku : "Sinno Alla muuyuno, mi janngataano nde e dow mooɗon, mi aanndintaande mon kadi. Gooŋɗii mi ñiiɓiino e mooɗon nguurndamado may- re. e on haqqiltaa?".

فَمَنۡ أَظۡلَمُ مِمَّنِ ٱفۡتَرَىٰ عَلَى ٱللَّهِ كَذِبًا أَوۡ كَذَّبَ بِـَٔايَٰتِهِۦٓۚ إِنَّهُۥ لَا يُفۡلِحُ ٱلۡمُجۡرِمُونَ﴿١٧

17Alaa ɓurɗo tooñude haa hewta on pekifindiiɗo fenaande e hoore Alla, maa o yenni aayeeje makko ɗeen. Si ko woni, o malnatah bonɓe ɓen.

وَيَعۡبُدُونَ مِن دُونِ ٱللَّهِ مَا لَا يَضُرُّهُمۡ وَلَا يَنفَعُهُمۡ وَيَقُولُونَ هَٰٓؤُلَآءِ شُفَعَٰٓؤُنَا عِندَ ٱللَّهِۚ قُلۡ أَتُنَبِّـُٔونَ ٱللَّهَ بِمَا لَا يَعۡلَمُ فِي ٱلسَّمَٰوَٰتِ وَلَا فِي ٱلۡأَرۡضِۚ سُبۡحَٰنَهُۥ وَتَعَٰلَىٰ عَمَّا يُشۡرِكُونَ﴿١٨

18Heɓe ndeewa ga Alla ɗuum ko lorrataa ɓe nafataa ɓe, heɓe mbi'a : "Ko ɗii ɗoo ngoni tefanooj amen ɗi ka Alla". Maaku : "E on njweetoto Alla ko o anndaa ka kammuuli wanaa ka leydi?" Senayee woodanii mo, O toowii gaay e ko ɓe sirkata.

وَمَا كَانَ ٱلنَّاسُ إِلَّآ أُمَّةٗ وَٰحِدَةٗ فَٱخۡتَلَفُواْۚ وَلَوۡلَا كَلِمَةٞ سَبَقَتۡ مِن رَّبِّكَ لَقُضِيَ بَيۡنَهُمۡ فِيمَا فِيهِ يَخۡتَلِفُونَ﴿١٩

19Yimɓe ɓe laatanooki si wanaa mofte goote. Ɓe lurri. Sinno wanaa konngol adinoo ngol immorde ka Joomi maa, ñaaweteno hakkunde maɓɓe e ɗuum ko ɓe lurraynoo.

وَيَقُولُونَ لَوۡلَآ أُنزِلَ عَلَيۡهِ ءَايَةٞ مِّن رَّبِّهِۦۖ فَقُلۡ إِنَّمَا ٱلۡغَيۡبُ لِلَّهِ فَٱنتَظِرُوٓاْ إِنِّي مَعَكُم مِّنَ ٱلۡمُنتَظِرِينَ﴿٢٠

20Heɓe mbia : "Ko haɗnoo aaya njiippinee e makko immorde ka Joomi makko?" Maaku : "ngannde ko wirnii kon ko Alla woodanii.padee; min komi patɗo wonndude e mo'on".

وَإِذَآ أَذَقۡنَا ٱلنَّاسَ رَحۡمَةٗ مِّنۢ بَعۡدِ ضَرَّآءَ مَسَّتۡهُمۡ إِذَا لَهُم مَّكۡرٞ فِيٓ ءَايَاتِنَاۚ قُلِ ٱللَّهُ أَسۡرَعُ مَكۡرًاۚ إِنَّ رُسُلَنَا يَكۡتُبُونَ مَا تَمۡكُرُونَ﴿٢١

21Si minn meeɗinirii yimɓe ɓe yurmeende ɓaawo lorra memnooka ɓe, jaka yoo heɓe mari pewje e aayeeje amen ɗeen. Maaku : "Ko Alla ɓuri yaawude pewjugol". Pellet, Nulaaɓe amen ɓen heɓe mbinnda kon ko pewjoton.

هُوَ ٱلَّذِي يُسَيِّرُكُمۡ فِي ٱلۡبَرِّ وَٱلۡبَحۡرِۖ حَتَّىٰٓ إِذَا كُنتُمۡ فِي ٱلۡفُلۡكِ وَجَرَيۡنَ بِهِم بِرِيحٖ طَيِّبَةٖ وَفَرِحُواْ بِهَا جَآءَتۡهَا رِيحٌ عَاصِفٞ وَجَآءَهُمُ ٱلۡمَوۡجُ مِن كُلِّ مَكَانٖ وَظَنُّوٓاْ أَنَّهُمۡ أُحِيطَ بِهِمۡ دَعَوُاْ ٱللَّهَ مُخۡلِصِينَ لَهُ ٱلدِّينَ لَئِنۡ أَنجَيۡتَنَا مِنۡ هَٰذِهِۦ لَنَكُونَنَّ مِنَ ٱلشَّٰكِرِينَ﴿٢٢

22Ko kaŋko woni doginoowo on ka njorndi e ka maayo, haa si on wonii ka laaɗe, ɗe ndoknira ɓe henndu laaɓndu, ɓe weltora ndu. Ara e majje henndu bippooru, mollooɗe (bempejje) ɗen ara e maɓɓe immorde e kala baŋŋe, ɓe pellita won´de kamɓe ɓe huɓindaama, ɓe toroo Alla ko ɓe laɓɓinana mo diina kan, [ɓe mbi'a]: "Si a daɗndii amen e ɗum ɗoo, pellet, men laatoday e yettooɓe [ma] ɓeen.

فَلَمَّآ أَنجَىٰهُمۡ إِذَا هُمۡ يَبۡغُونَ فِي ٱلۡأَرۡضِ بِغَيۡرِ ٱلۡحَقِّۗ يَٰٓأَيُّهَا ٱلنَّاسُ إِنَّمَا بَغۡيُكُمۡ عَلَىٰٓ أَنفُسِكُمۖ مَّتَٰعَ ٱلۡحَيَوٰةِ ٱلدُّنۡيَاۖ ثُمَّ إِلَيۡنَا مَرۡجِعُكُمۡ فَنُنَبِّئُكُم بِمَا كُنتُمۡ تَعۡمَلُونَ﴿٢٣

23Ɓaawo nde o daɗndi ɓe, e jaka yoo kamɓe heɓe bewira ko leydi ko adaa e goonga. eehey mon yimɓe, ngandee bewre mon nden yantay e woŋkiiji mon. Ko dakamme nguurndam aduna. refti ko ka amen woni rutorde mon, min kaalano on ko laatino hoɗon ngolla.

إِنَّمَا مَثَلُ ٱلۡحَيَوٰةِ ٱلدُّنۡيَا كَمَآءٍ أَنزَلۡنَٰهُ مِنَ ٱلسَّمَآءِ فَٱخۡتَلَطَ بِهِۦ نَبَاتُ ٱلۡأَرۡضِ مِمَّا يَأۡكُلُ ٱلنَّاسُ وَٱلۡأَنۡعَٰمُ حَتَّىٰٓ إِذَآ أَخَذَتِ ٱلۡأَرۡضُ زُخۡرُفَهَا وَٱزَّيَّنَتۡ وَظَنَّ أَهۡلُهَآ أَنَّهُمۡ قَٰدِرُونَ عَلَيۡهَآ أَتَىٰهَآ أَمۡرُنَا لَيۡلًا أَوۡ نَهَارٗا فَجَعَلۡنَٰهَا حَصِيدٗا كَأَن لَّمۡ تَغۡنَ بِٱلۡأَمۡسِۚ كَذَٰلِكَ نُفَصِّلُ ٱلۡأٓيَٰتِ لِقَوۡمٖ يَتَفَكَّرُونَ﴿٢٤

24Nganndee misal nguurndam aduna ɗam, ko wano ndiyam ɗam minn njippini immorde ka kammu, puɗi leydi ndin jillondira e majjam ɗum ko yimɓe e neemoraaɗi ñaamata. Haa si ndi leydi ndi ƴettii cuɗaari mayri ndi cuɗike, yimɓe mayri ɓen jikka won´de ko ɓe hattamɓe (soñugol) e mayri, yami- roore amen ardira e mayri jemma maa ñalorma, minn mbaɗa (puɗi) ɗin soñaaɗi wa si tawii ɗi moƴ- ƴaano hanki mun. Ko wano nii min fensitirta aayeeje ɗe wonan´de yimɓe miijitotooɓe ɓen.

وَٱللَّهُ يَدۡعُوٓاْ إِلَىٰ دَارِ ٱلسَّلَٰمِ وَيَهۡدِي مَن يَشَآءُ إِلَىٰ صِرَٰطٖ مُّسۡتَقِيمٖ﴿٢٥

25Alla no nodda on faade e galle kisal, hombo fewna on mo o muyyi faade e laawol pocciingol ngol.

۞ لِّلَّذِينَ أَحۡسَنُواْ ٱلۡحُسۡنَىٰ وَزِيَادَةٞۖ وَلَا يَرۡهَقُ وُجُوهَهُمۡ قَتَرٞ وَلَا ذِلَّةٌۚ أُوْلَٰٓئِكَ أَصۡحَٰبُ ٱلۡجَنَّةِۖ هُمۡ فِيهَا خَٰلِدُونَ﴿٢٦

26Hino woodani ɓeen moƴƴimɓe (golle) moƴƴere e ɓeydaari. Nduggu hippataa geece maɓɓe ɗen, wanaa kadi koyeera. Ko ɓen woni yimɓe Aljanna ɓen, kamɓe ko ɓe duumotooɓe ton.

وَٱلَّذِينَ كَسَبُواْ ٱلسَّيِّـَٔاتِ جَزَآءُ سَيِّئَةِۭ بِمِثۡلِهَا وَتَرۡهَقُهُمۡ ذِلَّةٞۖ مَّا لَهُم مِّنَ ٱللَّهِ مِنۡ عَاصِمٖۖ كَأَنَّمَآ أُغۡشِيَتۡ وُجُوهُهُمۡ قِطَعٗا مِّنَ ٱلَّيۡلِ مُظۡلِمًاۚ أُوْلَٰٓئِكَ أَصۡحَٰبُ ٱلنَّارِۖ هُمۡ فِيهَا خَٰلِدُونَ﴿٢٧

27Ɓeen faggitiiɓe boneeji ɗin, njoɓdi bone ko yeru makko. Koyeera hippay ɓe, Alanaa ɓe immorde ka Alla hay daɗndoowo, A sikkay jeece maɓɓe ɗen ko hippiraa ko taƴontinnde jemma niɓɓutɗo. Ko ɓeen ngoni yimɓe yiite, kamɓe ko luttooɓe toon.

وَيَوۡمَ نَحۡشُرُهُمۡ جَمِيعٗا ثُمَّ نَقُولُ لِلَّذِينَ أَشۡرَكُواْ مَكَانَكُمۡ أَنتُمۡ وَشُرَكَآؤُكُمۡۚ فَزَيَّلۡنَا بَيۡنَهُمۡۖ وَقَالَ شُرَكَآؤُهُم مَّا كُنتُمۡ إِيَّانَا تَعۡبُدُونَ﴿٢٨

28Ñande min mooɓindirta ɓe denndaangal, refti min mbi'ana ɓene sirkunooɓe : "ngonee e nokku mon, onon e kafidiiɓe mon." min senndindira hakkunde maɓɓe, kafidiiɓe maɓɓe ɓen mbi'a : "wonaa minen ngonoɗon e rewde".

فَكَفَىٰ بِٱللَّهِ شَهِيدَۢا بَيۡنَنَا وَبَيۡنَكُمۡ إِن كُنَّا عَنۡ عِبَادَتِكُمۡ لَغَٰفِلِينَ﴿٢٩

29Alla yonii seedee hakkunde amen e mon. Si ko woni, min laatinoke welsindiiɓe ga e dewe mon ɗen.

هُنَالِكَ تَبۡلُواْ كُلُّ نَفۡسٖ مَّآ أَسۡلَفَتۡۚ وَرُدُّوٓاْ إِلَى ٱللَّهِ مَوۡلَىٰهُمُ ٱلۡحَقِّۖ وَضَلَّ عَنۡهُم مَّا كَانُواْ يَفۡتَرُونَ﴿٣٠

30Ko ɗon woŋkii kala jarriborte ko ki ardinnoo. ɓe nduttee ka Alla giɗo maɓɓe on ka goonga; ko ɓe ngonnoo e fefindaande kon majjira ɓe.

قُلۡ مَن يَرۡزُقُكُم مِّنَ ٱلسَّمَآءِ وَٱلۡأَرۡضِ أَمَّن يَمۡلِكُ ٱلسَّمۡعَ وَٱلۡأَبۡصَٰرَ وَمَن يُخۡرِجُ ٱلۡحَيَّ مِنَ ٱلۡمَيِّتِ وَيُخۡرِجُ ٱلۡمَيِّتَ مِنَ ٱلۡحَيِّ وَمَن يُدَبِّرُ ٱلۡأَمۡرَۚ فَسَيَقُولُونَ ٱللَّهُۚ فَقُلۡ أَفَلَا تَتَّقُونَ﴿٣١

31Maaku : "Ko hommbo arsikata on immorde ka kammu e ka leydi? Kaa ko hommbo jeyti nanɗe ɗen e giiɗe ɗen, ko hommbo kadi yaltinta ko wuuri e ndeer ko maayi, o yaltina ka maayi e nder ko wuuri, ko hommbo kadi yiilata fiyaaku on?" ɓe mbi'ay : "Ko Alla". Maaku : "e on kulatah?".

فَذَٰلِكُمُ ٱللَّهُ رَبُّكُمُ ٱلۡحَقُّۖ فَمَاذَا بَعۡدَ ٱلۡحَقِّ إِلَّا ٱلضَّلَٰلُۖ فَأَنَّىٰ تُصۡرَفُونَ﴿٣٢

32Ko oon ɗoon mo'on Alla, woni jeyɗo on e goonga. Ko holɗum woni ɓaawo goonga si wanaa majjere? Ko honno pirlitirte ɗon?

كَذَٰلِكَ حَقَّتۡ كَلِمَتُ رَبِّكَ عَلَى ٱلَّذِينَ فَسَقُوٓاْ أَنَّهُمۡ لَا يُؤۡمِنُونَ﴿٣٣

33Ko wano nii konngol joomi maa ngol jojjiri e hoore yaltuɓe ɗoftaare ɓen :won´de pellet, ɓe ngooŋɗintah.

قُلۡ هَلۡ مِن شُرَكَآئِكُم مَّن يَبۡدَؤُاْ ٱلۡخَلۡقَ ثُمَّ يُعِيدُهُۥۚ قُلِ ٱللَّهُ يَبۡدَؤُاْ ٱلۡخَلۡقَ ثُمَّ يُعِيدُهُۥۖ فَأَنَّىٰ تُؤۡفَكُونَ﴿٣٤

34Maaku : "Hara no e kafidiiɓe mon ɓen oon mb no fuɗɗa tagoore refi o ruttita nde [ɓaawo maayde]?" Maaku :"Ko Alla fuɗɗata tagoore nde refti O ruttita nde Ko honno fefindara ɗon [faade e meere]?"

قُلۡ هَلۡ مِن شُرَكَآئِكُم مَّن يَهۡدِيٓ إِلَى ٱلۡحَقِّۚ قُلِ ٱللَّهُ يَهۡدِي لِلۡحَقِّۗ أَفَمَن يَهۡدِيٓ إِلَى ٱلۡحَقِّ أَحَقُّ أَن يُتَّبَعَ أَمَّن لَّا يَهِدِّيٓ إِلَّآ أَن يُهۡدَىٰۖ فَمَا لَكُمۡ كَيۡفَ تَحۡكُمُونَ﴿٣٥

35Maaku : "Hara no e kafidiiɓe mon ɓeen on feewnoowo e goonga?" Maaku: "Alla no feewna e goonga. E ko on peewnoowo e goonga ɓuri haandude e jokkeede, kaa ko on mo feewanataa (hoore mon) si wanaa o feewna? Ko heɓi on sifa no ñaawirton?

وَمَا يَتَّبِعُ أَكۡثَرُهُمۡ إِلَّا ظَنًّاۚ إِنَّ ٱلظَّنَّ لَا يُغۡنِي مِنَ ٱلۡحَقِّ شَيۡـًٔاۚ إِنَّ ٱللَّهَ عَلِيمُۢ بِمَا يَفۡعَلُونَ﴿٣٦

36Ko ɓuri ɗuuɗude e maɓɓe jokkah si wanah sikke. Pellet sikke ɗen nafataa e goonga kan hay e huunde. Pellet Alla ko gannduɗo ko ɓe ngollata.

وَمَا كَانَ هَٰذَا ٱلۡقُرۡءَانُ أَن يُفۡتَرَىٰ مِن دُونِ ٱللَّهِ وَلَٰكِن تَصۡدِيقَ ٱلَّذِي بَيۡنَ يَدَيۡهِ وَتَفۡصِيلَ ٱلۡكِتَٰبِ لَا رَيۡبَ فِيهِ مِن رَّبِّ ٱلۡعَٰلَمِينَ﴿٣٧

37Sellatah ka ndee Alqur'aanaa fefindiree gaanin Alla, si ko woni, ko nde gooŋginnde ko woni yeeso mayre, e fensitunde deftere, sikke alaa e mayre, ko nde immorde ka Jeyɗo winndere nden.

أَمۡ يَقُولُونَ ٱفۡتَرَىٰهُۖ قُلۡ فَأۡتُواْ بِسُورَةٖ مِّثۡلِهِۦ وَٱدۡعُواْ مَنِ ٱسۡتَطَعۡتُم مِّن دُونِ ٱللَّهِ إِن كُنتُمۡ صَٰدِقِينَ﴿٣٨

38Kaa ɓe mbiat : "o fekindi nde?" Maaku : "ngaddee cortewol(simoore) yeru mayre, noddon kala mo kattanɗon ga Alla, si on laatike gooŋɓe".

بَلۡ كَذَّبُواْ بِمَا لَمۡ يُحِيطُواْ بِعِلۡمِهِۦ وَلَمَّا يَأۡتِهِمۡ تَأۡوِيلُهُۥۚ كَذَٰلِكَ كَذَّبَ ٱلَّذِينَ مِن قَبۡلِهِمۡۖ فَٱنظُرۡ كَيۡفَ كَانَ عَٰقِبَةُ ٱلظَّٰلِمِينَ﴿٣٩

39Ko woni, ɓe njeddii ko ɓe kuɓindaaki ganndal mun, [ko ɓe fenniri nde], ko nde tawnoo firo mayre araani ɓe taho. Ko wano non adinooɓe ɓen fennirnoo. Ndaaru ko honno battane tooñooɓe ɓen wa'unoo.

وَمِنۡهُم مَّن يُؤۡمِنُ بِهِۦ وَمِنۡهُم مَّن لَّا يُؤۡمِنُ بِهِۦۚ وَرَبُّكَ أَعۡلَمُ بِٱلۡمُفۡسِدِينَ﴿٤٠

40No e maɓɓe gooŋɗinɗo nde, no e maɓɓe kadi mo gooŋɗinaa nde. Ko Joomi maa ɓuri anndude bonnooɓe ɓeen.

وَإِن كَذَّبُوكَ فَقُل لِّي عَمَلِي وَلَكُمۡ عَمَلُكُمۡۖ أَنتُم بَرِيٓـُٔونَ مِمَّآ أَعۡمَلُ وَأَنَا۠ بَرِيٓءٞ مِّمَّا تَعۡمَلُونَ﴿٤١

41Si ɓe njeddii ma, maaku : "No woodani kam (njoɓdi) golle am, no woodani on (njoɓdi) golle mon. Onon ko on hisɓe ko mi gollata, min kadi ko mi kisɗo ko ngolloton".

وَمِنۡهُم مَّن يَسۡتَمِعُونَ إِلَيۡكَۚ أَفَأَنتَ تُسۡمِعُ ٱلصُّمَّ وَلَوۡ كَانُواْ لَا يَعۡقِلُونَ﴿٤٢

42No e maɓɓe ɓeen heɗotooɓe ma. E ko annannta faaɗu ɓe ɓeen, hay tawii ɓe haqqiltah?

وَمِنۡهُم مَّن يَنظُرُ إِلَيۡكَۚ أَفَأَنتَ تَهۡدِي ٱلۡعُمۡيَ وَلَوۡ كَانُواْ لَا يُبۡصِرُونَ﴿٤٣

43ino e maɓɓe on ndaaroowo ma. e ko aan fewnata bumɗo oon, hay si wonii ɓe nji'atah?

إِنَّ ٱللَّهَ لَا يَظۡلِمُ ٱلنَّاسَ شَيۡـٔٗا وَلَٰكِنَّ ٱلنَّاسَ أَنفُسَهُمۡ يَظۡلِمُونَ﴿٤٤

44Pellet Alla tooñirta yimɓe ɓeen huunde, ko woni, ko yimɓe ɓe tooñata ko'e muen.

وَيَوۡمَ يَحۡشُرُهُمۡ كَأَن لَّمۡ يَلۡبَثُوٓاْ إِلَّا سَاعَةٗ مِّنَ ٱلنَّهَارِ يَتَعَارَفُونَ بَيۡنَهُمۡۚ قَدۡ خَسِرَ ٱلَّذِينَ كَذَّبُواْ بِلِقَآءِ ٱللَّهِ وَمَا كَانُواْ مُهۡتَدِينَ﴿٤٥

45Ñande o mooɓoyta ɓe, wa'ata kona si ɓe ñiiɓaano si wanaa sa'a gooto e ñalawma, heɓe nganndandira hakkunde maɓɓe. Gooŋɗii ɓeen yedduɓe kawral Alla ngal sooyii, ɓe ngonaano feewɓe.

وَإِمَّا نُرِيَنَّكَ بَعۡضَ ٱلَّذِي نَعِدُهُمۡ أَوۡ نَتَوَفَّيَنَّكَ فَإِلَيۡنَا مَرۡجِعُهُمۡ ثُمَّ ٱللَّهُ شَهِيدٌ عَلَىٰ مَا يَفۡعَلُونَ﴿٤٦

46Si min kollii ma yoga e ko ko min podaniɓe, maa ɗuum min ƴettitii ma, (fow e mun), ko faade ka amen woni ruttorde maɓɓe. refti Alla ko ceediiɗo e ko ɓe ngollata ko.

وَلِكُلِّ أُمَّةٖ رَّسُولٞۖ فَإِذَا جَآءَ رَسُولُهُمۡ قُضِيَ بَيۡنَهُم بِٱلۡقِسۡطِ وَهُمۡ لَا يُظۡلَمُونَ﴿٤٧

47Hino woodani mofte kala nulaaɗo. Si nulaaɗo maɓɓe on arii, ñaawiree hakkunde maɓɓe nuunɗal, kamɓe ɓe tooñetaake.

وَيَقُولُونَ مَتَىٰ هَٰذَا ٱلۡوَعۡدُ إِن كُنتُمۡ صَٰدِقِينَ﴿٤٨

48Heɓe mbi'a: "Ko honnde tuma woni ndee fodoore, si on laatike gooŋguɓe?"

قُل لَّآ أَمۡلِكُ لِنَفۡسِي ضَرّٗا وَلَا نَفۡعًا إِلَّا مَا شَآءَ ٱللَّهُۗ لِكُلِّ أُمَّةٍ أَجَلٌۚ إِذَا جَآءَ أَجَلُهُمۡ فَلَا يَسۡتَـٔۡخِرُونَ سَاعَةٗ وَلَا يَسۡتَقۡدِمُونَ﴿٤٩

49Maaku : "mi waawanaa hoore am lorra wanaa nafa si wanaa ko Alla muuyi. Hino woodani mofte kala lajal. Si lajal maɓɓe ngal arii, ɓe neeɓnirantaake saa'a ɓe ngardinantaake kadi".

قُلۡ أَرَءَيۡتُمۡ إِنۡ أَتَىٰكُمۡ عَذَابُهُۥ بَيَٰتًا أَوۡ نَهَارٗا مَّاذَا يَسۡتَعۡجِلُ مِنۡهُ ٱلۡمُجۡرِمُونَ﴿٥٠

50Maaku : "kaalaneekam, si lepte makko ɗe ngarii e mon jemma maa ñalawma, ko holɗum bonɓe ɓe hawjiranta ɗe?"

أَثُمَّ إِذَا مَا وَقَعَ ءَامَنتُم بِهِۦٓۚ ءَآلۡـَٰٔنَ وَقَدۡ كُنتُم بِهِۦ تَسۡتَعۡجِلُونَ﴿٥١

51E ko tuma ɗe yani ngooŋɗin ton ɗe? e ko jooni noon, gooŋɗii on laatinoke heñaniiɓe ɗum?

ثُمَّ قِيلَ لِلَّذِينَ ظَلَمُواْ ذُوقُواْ عَذَابَ ٱلۡخُلۡدِ هَلۡ تُجۡزَوۡنَ إِلَّا بِمَا كُنتُمۡ تَكۡسِبُونَ﴿٥٢

52Refti tooñɓe ɓen mbi'anee : "meeɗee lepte luttugol. hara on njoɓete si wanaa kon ngonnoɗon e faggitaade?"

۞ وَيَسۡتَنۢبِـُٔونَكَ أَحَقٌّ هُوَۖ قُلۡ إِي وَرَبِّيٓ إِنَّهُۥ لَحَقّٞۖ وَمَآ أَنتُم بِمُعۡجِزِينَ﴿٥٣

53Heɓe kabrino maa : "ɗuum ko goonga?" maaku : "Ko non, mi wooɗndirii joomi am, pellet ko ɗe goonga. on ngonaani roŋkinooɓe".

وَلَوۡ أَنَّ لِكُلِّ نَفۡسٖ ظَلَمَتۡ مَا فِي ٱلۡأَرۡضِ لَٱفۡتَدَتۡ بِهِۦۗ وَأَسَرُّواْ ٱلنَّدَامَةَ لَمَّا رَأَوُاْ ٱلۡعَذَابَۖ وَقُضِيَ بَيۡنَهُم بِٱلۡقِسۡطِ وَهُمۡ لَا يُظۡلَمُونَ﴿٥٤

54Sinno tabitanno kala woŋkii tooñki jeyno ko woni leydi, ki sottorayno ɗum. ɓe cuuɗi nimse ɗeen ɓaawo nde ɓe nji'i lepte ɗe. ñaawiree hakkunde maɓɓe nuunɗal, kamɓe ɓe tooñetaake.

أَلَآ إِنَّ لِلَّهِ مَا فِي ٱلسَّمَٰوَٰتِ وَٱلۡأَرۡضِۗ أَلَآ إِنَّ وَعۡدَ ٱللَّهِ حَقّٞ وَلَٰكِنَّ أَكۡثَرَهُمۡ لَا يَعۡلَمُونَ﴿٥٥

55Ngandee ko Alla woodani ko woni ka kammuuli e ka leydi. Ngandee pellet, fodoore Alla nde ko goonga. Kono ko ɓuri ɗuuɗude e yimɓe he ɓe nganndaa.

هُوَ يُحۡيِۦ وَيُمِيتُ وَإِلَيۡهِ تُرۡجَعُونَ﴿٥٦

56Kaŋko Hombo wuurna hombo wara; ko faade ka makko nduttoteɗon.

يَٰٓأَيُّهَا ٱلنَّاسُ قَدۡ جَآءَتۡكُم مَّوۡعِظَةٞ مِّن رَّبِّكُمۡ وَشِفَآءٞ لِّمَا فِي ٱلصُّدُورِ وَهُدٗى وَرَحۡمَةٞ لِّلۡمُؤۡمِنِينَ﴿٥٧

57Eehey mon yimɓe, gooŋɗii waaju arii e mon immorde e Joomi mon, e lekki fii (ñabbuuji) ko woni e ɓerɗe, e peewal, e yurmeende wonannan´de gooŋɗinɓe ɓe.

قُلۡ بِفَضۡلِ ٱللَّهِ وَبِرَحۡمَتِهِۦ فَبِذَٰلِكَ فَلۡيَفۡرَحُواْ هُوَ خَيۡرٞ مِّمَّا يَجۡمَعُونَ﴿٥٨

58Maaku : "[Ko addan-mi on kon] ko ɓural Alla e yurmeende makko; yo ɓe mbeltor ɗum ɗon. Ko ɗuum ɓuri moƴƴude ko ɓe mooɓata".

قُلۡ أَرَءَيۡتُم مَّآ أَنزَلَ ٱللَّهُ لَكُم مِّن رِّزۡقٖ فَجَعَلۡتُم مِّنۡهُ حَرَامٗا وَحَلَٰلٗا قُلۡ ءَآللَّهُ أَذِنَ لَكُمۡۖ أَمۡ عَلَى ٱللَّهِ تَفۡتَرُونَ﴿٥٩

59Maaku : "kaalaneekam, ɗuum ko Alla jippinani on e arsike, mbaɗɗɗon e mun ko harmi e ko dagii? -maaku : "Ko Alla duŋanii on? kaa ko e Alla pekintoɗon (penaale)?"

وَمَا ظَنُّ ٱلَّذِينَ يَفۡتَرُونَ عَلَى ٱللَّهِ ٱلۡكَذِبَ يَوۡمَ ٱلۡقِيَٰمَةِۗ إِنَّ ٱللَّهَ لَذُو فَضۡلٍ عَلَى ٱلنَّاسِ وَلَٰكِنَّ أَكۡثَرَهُمۡ لَا يَشۡكُرُونَ﴿٦٠

60Ko holɗuum woni sikke ɓeen fekindotooɓe fenaande e Alla, Ñande Darngal? Pellet, Alla ko Joom ɓural e dow yimɓe ɓen. Kono ko ɓuri ɗuuɗude e maɓɓe njettatah (dokkem ɗe).

وَمَا تَكُونُ فِي شَأۡنٖ وَمَا تَتۡلُواْ مِنۡهُ مِن قُرۡءَانٖ وَلَا تَعۡمَلُونَ مِنۡ عَمَلٍ إِلَّا كُنَّا عَلَيۡكُمۡ شُهُودًا إِذۡ تُفِيضُونَ فِيهِۚ وَمَا يَعۡزُبُ عَن رَّبِّكَ مِن مِّثۡقَالِ ذَرَّةٖ فِي ٱلۡأَرۡضِ وَلَا فِي ٱلسَّمَآءِ وَلَآ أَصۡغَرَ مِن ذَٰلِكَ وَلَآ أَكۡبَرَ إِلَّا فِي كِتَٰبٖ مُّبِينٍ﴿٦١

61A wonatah e fiyaaku, a janngataa e mayre e janngannde (alqur'aana), on ngollataa e gollal si wanaa minn ngoonat seediiɓe e mooɗon tuma nde ngonoton e mun. Wirnotaako gaay e joomi maa yeru abbere jarra, wonaa ka leydi wonaa ka kam- mu; wonaa ko ɓuri ɗum famɗude, wonaa ko ɓuri mawnude si wonaa no e ndeer deftere ɓanngunde.(feeñnde)..

أَلَآ إِنَّ أَوۡلِيَآءَ ٱللَّهِ لَا خَوۡفٌ عَلَيۡهِمۡ وَلَا هُمۡ يَحۡزَنُونَ﴿٦٢

62Nganndee yimɓe Alla ɓe, kulol alanaa ɓe, ɓe ngonah sunoytooɓe.

ٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ وَكَانُواْ يَتَّقُونَ﴿٦٣

63Ɓeen gooŋɗinɓe, ɓe ngoni hulooɓe [Alla].

لَهُمُ ٱلۡبُشۡرَىٰ فِي ٱلۡحَيَوٰةِ ٱلدُّنۡيَا وَفِي ٱلۡأٓخِرَةِۚ لَا تَبۡدِيلَ لِكَلِمَٰتِ ٱللَّهِۚ ذَٰلِكَ هُوَ ٱلۡفَوۡزُ ٱلۡعَظِيمُ﴿٦٤

64Hino woodani ɓe welo-welo ka nguurndam aduna e ka laakara. - Alaa bayloowo konnguɗi Alla ɗin -. Ko ɗum woni malal mawngal.

وَلَا يَحۡزُنكَ قَوۡلُهُمۡۘ إِنَّ ٱلۡعِزَّةَ لِلَّهِ جَمِيعًاۚ هُوَ ٱلسَّمِيعُ ٱلۡعَلِيمُ﴿٦٥

65Wota konngol maɓɓe sunine. Pellet, teddungal ngal denndaangal ko Alla woodani. Ko kaŋko woni Nanoowo, gannduɗo.

أَلَآ إِنَّ لِلَّهِ مَن فِي ٱلسَّمَٰوَٰتِ وَمَن فِي ٱلۡأَرۡضِۗ وَمَا يَتَّبِعُ ٱلَّذِينَ يَدۡعُونَ مِن دُونِ ٱللَّهِ شُرَكَآءَۚ إِن يَتَّبِعُونَ إِلَّا ٱلظَّنَّ وَإِنۡ هُمۡ إِلَّا يَخۡرُصُونَ﴿٦٦

66Nganndee ko Alla heeranii ɓeen wonɓe ka kammuuli e ɓeen wonɓe ka leydi. eko ɓeen noddooɓe gah Alla njokkaani e kafidiiɓe? ɓe jokkaani si wonaa sikke, ɓe ngoonaani si wonaa fenooɓe.

هُوَ ٱلَّذِي جَعَلَ لَكُمُ ٱلَّيۡلَ لِتَسۡكُنُواْ فِيهِ وَٱلنَّهَارَ مُبۡصِرًاۚ إِنَّ فِي ذَٰلِكَ لَأٓيَٰتٖ لِّقَوۡمٖ يَسۡمَعُونَ﴿٦٧

67Ko Kaŋko woni baɗanɗo on jemma on fii yo on ndeeƴ e maako, e ñalawma on jii'rɗo. Pellet, wonii e ɗum maandeeji wonann´de yimɓe nanooɓe.

قَالُواْ ٱتَّخَذَ ٱللَّهُ وَلَدٗاۗ سُبۡحَٰنَهُۥۖ هُوَ ٱلۡغَنِيُّۖ لَهُۥ مَا فِي ٱلسَّمَٰوَٰتِ وَمَا فِي ٱلۡأَرۡضِۚ إِنۡ عِندَكُم مِّن سُلۡطَٰنِۭ بِهَٰذَآۚ أَتَقُولُونَ عَلَى ٱللَّهِ مَا لَا تَعۡلَمُونَ﴿٦٨

68Ɓe mbi'i : "Alla jogitike ɓiɗɗo". Senaade woodanii mo! Ko Kaŋko woni galo jon diɗiiɗo on. Hino woodani mo ɗuum ko woni ka kammuuli e ɗuum ko woni ka leydi; alanah on cemmbe e ɗuum. E on wowlay Alla ko on nganndaa?

قُلۡ إِنَّ ٱلَّذِينَ يَفۡتَرُونَ عَلَى ٱللَّهِ ٱلۡكَذِبَ لَا يُفۡلِحُونَ﴿٦٩

69Maaku: "Pellet, ɓeen fekindotooɓe fenaande e Alla ɓe maletaake".

مَتَٰعٞ فِي ٱلدُّنۡيَا ثُمَّ إِلَيۡنَا مَرۡجِعُهُمۡ ثُمَّ نُذِيقُهُمُ ٱلۡعَذَابَ ٱلشَّدِيدَ بِمَا كَانُواْ يَكۡفُرُونَ﴿٧٠

70Ko dakamme ka aduna, refti ko ka amen woni ruttorde maɓɓe nde refti min meeɗina ɓe lepte cattuɗe ɗen sabu ko ɓe njeddiraynoo ko.

۞ وَٱتۡلُ عَلَيۡهِمۡ نَبَأَ نُوحٍ إِذۡ قَالَ لِقَوۡمِهِۦ يَٰقَوۡمِ إِن كَانَ كَبُرَ عَلَيۡكُم مَّقَامِي وَتَذۡكِيرِي بِـَٔايَٰتِ ٱللَّهِ فَعَلَى ٱللَّهِ تَوَكَّلۡتُ فَأَجۡمِعُوٓاْ أَمۡرَكُمۡ وَشُرَكَآءَكُمۡ ثُمَّ لَا يَكُنۡ أَمۡرُكُمۡ عَلَيۡكُمۡ غُمَّةٗ ثُمَّ ٱقۡضُوٓاْ إِلَيَّ وَلَا تُنظِرُونِ﴿٧١

71Janngan ɓe kabaaru Nuuhu, tuma nde o maakan-no yimɓe makko ɓen: "Ko onon yo yimɓe, si tawii ñiiɓugol am (hakkunde mon) mawnii e mon, e baa- jorgol lam Aayeeje Alla ɗe, ko e Alla woni ko mi fawii. Haray pellitee fiyaaku mon on, e kafidiiɓe mon ɓeen. refti wota fiyaaku mon on wonan on ko mugii. refti pewjanon kam (ko paalaɗon), wota on neeɓtinanam.

فَإِن تَوَلَّيۡتُمۡ فَمَا سَأَلۡتُكُم مِّنۡ أَجۡرٍۖ إِنۡ أَجۡرِيَ إِلَّا عَلَى ٱللَّهِۖ وَأُمِرۡتُ أَنۡ أَكُونَ مِنَ ٱلۡمُسۡلِمِينَ﴿٧٢

72Si on nduŋtiima, mi lamndaaki on njoɓdi, njoɓdi am ndi wonaani si wonaa ka Alla. mi yamiraama nde mi laatotoo e jebbiliiɓe ɓeen".

فَكَذَّبُوهُ فَنَجَّيۡنَٰهُ وَمَن مَّعَهُۥ فِي ٱلۡفُلۡكِ وَجَعَلۡنَٰهُمۡ خَلَٰٓئِفَ وَأَغۡرَقۡنَا ٱلَّذِينَ كَذَّبُواْ بِـَٔايَٰتِنَاۖ فَٱنظُرۡ كَيۡفَ كَانَ عَٰقِبَةُ ٱلۡمُنذَرِينَ﴿٧٣

73Ɓe njeddi mo. minn daɗndi mo kaŋko e wondiiɓe makko ɓeen ka laana. min mbaɗi ɓe lomtotooɓe (e leydi). min njooli ɓeen yeddunooɓe Aayeeje amen ɗen. Ndaar ko honno battane jertinaaɓe (salii) ɓeen waɗi.

ثُمَّ بَعَثۡنَا مِنۢ بَعۡدِهِۦ رُسُلًا إِلَىٰ قَوۡمِهِمۡ فَجَآءُوهُم بِٱلۡبَيِّنَٰتِ فَمَا كَانُواْ لِيُؤۡمِنُواْ بِمَا كَذَّبُواْ بِهِۦ مِن قَبۡلُۚ كَذَٰلِكَ نَطۡبَعُ عَلَىٰ قُلُوبِ ٱلۡمُعۡتَدِينَ﴿٧٤

74Refti minn immini ɓaawo makko nulaaɓe haa e yimɓe maɓɓe ɓen. Ɓe ngaddani ɓe ɓanngannduyeeji. Ɓe ngonaano gooŋɗinooɓe sabu ko njeddiri ɗuum ko ko adii. Ko wano nii min notirta e ɓerɗe ɓeen jaggituɓe.(yawtuɓe keeri).

ثُمَّ بَعَثۡنَا مِنۢ بَعۡدِهِم مُّوسَىٰ وَهَٰرُونَ إِلَىٰ فِرۡعَوۡنَ وَمَلَإِيْهِۦ بِـَٔايَٰتِنَا فَٱسۡتَكۡبَرُواْ وَكَانُواْ قَوۡمٗا مُّجۡرِمِينَ﴿٧٥

75Refti minn immini ɓaawo maɓɓe Muusaa e Haaruuna haa e Fir'awna e mbatu mun, won`dude e Aayeeje amen ɗen. Ɓe mawnikini, ɓe ngoni yimɓe bonɓe.

فَلَمَّا جَآءَهُمُ ٱلۡحَقُّ مِنۡ عِندِنَا قَالُوٓاْ إِنَّ هَٰذَا لَسِحۡرٞ مُّبِينٞ﴿٧٦

76Nde goonga kan ari e maɓɓe immorde e amen, ɓe mb'i : "ɗum ɗoo ko mbilewu peeñngu".

قَالَ مُوسَىٰٓ أَتَقُولُونَ لِلۡحَقِّ لَمَّا جَآءَكُمۡۖ أَسِحۡرٌ هَٰذَا وَلَا يُفۡلِحُ ٱلسَّٰحِرُونَ﴿٧٧

77Muusaa maaki: "E on mbi'anay goonga kan tuma ka ari e mon : E nee ko mbilewu nii? Hara le wiljuɓe ɓen maletaake".

قَالُوٓاْ أَجِئۡتَنَا لِتَلۡفِتَنَا عَمَّا وَجَدۡنَا عَلَيۡهِ ءَابَآءَنَا وَتَكُونَ لَكُمَا ٱلۡكِبۡرِيَآءُ فِي ٱلۡأَرۡضِ وَمَا نَحۡنُ لَكُمَا بِمُؤۡمِنِينَ﴿٧٨

78Ɓe mbi'i : "E a ar e amen fii yo a yiltu amen e ko min tawri ko baabiraaɓe amen ɓe, mawngu ngun laatano on onon ɗiɗo ka leydi? Minen min ngonaani gooŋɗinooɓe on".

وَقَالَ فِرۡعَوۡنُ ٱئۡتُونِي بِكُلِّ سَٰحِرٍ عَلِيمٖ﴿٧٩

79Fir'awna wi'i : "ngaddanee kam kala bileejo agannduɗo".

فَلَمَّا جَآءَ ٱلسَّحَرَةُ قَالَ لَهُم مُّوسَىٰٓ أَلۡقُواْ مَآ أَنتُم مُّلۡقُونَ﴿٨٠

80Nde wileeɓe ɓeen ngarnoo, Muusaa maakani ɓe : "Bugee(mberne) ko bugotoɗon kon".

فَلَمَّآ أَلۡقَوۡاْ قَالَ مُوسَىٰ مَا جِئۡتُم بِهِ ٱلسِّحۡرُۖ إِنَّ ٱللَّهَ سَيُبۡطِلُهُۥٓ إِنَّ ٱللَّهَ لَا يُصۡلِحُ عَمَلَ ٱلۡمُفۡسِدِينَ﴿٨١

81Tuma nde ɓe buginoo, Muusaa maaki : "Kon ko ngadduɗon ko ko mbilewu, pellet, Alla bonnay ɗum. Pellet, Alla moƴƴintah golle bonnooɓe ɓeen".

وَيُحِقُّ ٱللَّهُ ٱلۡحَقَّ بِكَلِمَٰتِهِۦ وَلَوۡ كَرِهَ ٱلۡمُجۡرِمُونَ﴿٨٢

82Alla no tabintinira Goonga kan Konnguɗi makko ɗin, hay si bonɓe ɓen ngañii.

فَمَآ ءَامَنَ لِمُوسَىٰٓ إِلَّا ذُرِّيَّةٞ مِّن قَوۡمِهِۦ عَلَىٰ خَوۡفٖ مِّن فِرۡعَوۡنَ وَمَلَإِيْهِمۡ أَن يَفۡتِنَهُمۡۚ وَإِنَّ فِرۡعَوۡنَ لَعَالٖ فِي ٱلۡأَرۡضِ وَإِنَّهُۥ لَمِنَ ٱلۡمُسۡرِفِينَ﴿٨٣

83Gooŋɗinaano Muusaa si wanaa geñngol( ɓesngu)e yimɓe makko ɓen, sabu kulol Fir'awna e mbatu maɓɓe ngun, nde ɓe fitinta ɓe. Pellet, Fir'awna ko townintinooɗo ka leydi, pellet, ko e fantimɓe ɓen o jeyaa.

وَقَالَ مُوسَىٰ يَٰقَوۡمِ إِن كُنتُمۡ ءَامَنتُم بِٱللَّهِ فَعَلَيۡهِ تَوَكَّلُوٓاْ إِن كُنتُم مُّسۡلِمِينَ﴿٨٤

84Muusaa maaki: "Eehey mon yimɓe am, si on laatike goosɗinɓe Alla, haray ko e Makko pawotoɗon si on laatike jebbiliiɓe".

فَقَالُواْ عَلَى ٱللَّهِ تَوَكَّلۡنَا رَبَّنَا لَا تَجۡعَلۡنَا فِتۡنَةٗ لِّلۡقَوۡمِ ٱلظَّٰلِمِينَ﴿٨٥

85Ɓe mb'i : "Ko e Alla min koolori. Joomi amen, wota waɗ amen fitina wonan´de tooñooɓe ɓeen.

وَنَجِّنَا بِرَحۡمَتِكَ مِنَ ٱلۡقَوۡمِ ٱلۡكَٰفِرِينَ﴿٨٦

86Daɗndiraa men yurmeende maa nden e yimɓe heeferɓe ɓeen".

وَأَوۡحَيۡنَآ إِلَىٰ مُوسَىٰ وَأَخِيهِ أَن تَبَوَّءَا لِقَوۡمِكُمَا بِمِصۡرَ بُيُوتٗا وَٱجۡعَلُواْ بُيُوتَكُمۡ قِبۡلَةٗ وَأَقِيمُواْ ٱلصَّلَوٰةَۗ وَبَشِّرِ ٱلۡمُؤۡمِنِينَ﴿٨٧

87Min wahayini faade e Muusaa e neene-gooto makko on, won´de: "njippinee yimɓe mon ɓen Misra e cuuɗi, mbaɗon cuuɗi mon ɗin fewtuɗi (qibla), ñiiɓnon julde nden. mbeltinaa gooŋɗiinɓe ɓen".

وَقَالَ مُوسَىٰ رَبَّنَآ إِنَّكَ ءَاتَيۡتَ فِرۡعَوۡنَ وَمَلَأَهُۥ زِينَةٗ وَأَمۡوَٰلٗا فِي ٱلۡحَيَوٰةِ ٱلدُّنۡيَا رَبَّنَا لِيُضِلُّواْ عَن سَبِيلِكَۖ رَبَّنَا ٱطۡمِسۡ عَلَىٰٓ أَمۡوَٰلِهِمۡ وَٱشۡدُدۡ عَلَىٰ قُلُوبِهِمۡ فَلَا يُؤۡمِنُواْ حَتَّىٰ يَرَوُاْ ٱلۡعَذَابَ ٱلۡأَلِيمَ﴿٨٨

88Muusaa maaki: "Joomi amen, A okkii Fir'awna e mbatu mum ngu cuɗaari e jawɗeele ka nguurndam aduna, Joomi amen, fii yo ɓe majjin gaay e laawol Maa ngol. Joomi amen, mehu(momtu) jawɗeele maɓɓe ɗen, uddaa ɓerɗe maɓɓe ɗen, hara ɓe ngooŋɗintaa haa ɓe nji'a lepte muusɗe ɗeen".

قَالَ قَدۡ أُجِيبَت دَّعۡوَتُكُمَا فَٱسۡتَقِيمَا وَلَا تَتَّبِعَآنِّ سَبِيلَ ٱلَّذِينَ لَا يَعۡلَمُونَ﴿٨٩

89O daali: "Gooŋɗii toraare mon nden jaabinaama. Ñiiɓee (e diina), wota on njokku laawol ɓeen ɓe nganndaa".

۞ وَجَٰوَزۡنَا بِبَنِيٓ إِسۡرَٰٓءِيلَ ٱلۡبَحۡرَ فَأَتۡبَعَهُمۡ فِرۡعَوۡنُ وَجُنُودُهُۥ بَغۡيٗا وَعَدۡوًاۖ حَتَّىٰٓ إِذَآ أَدۡرَكَهُ ٱلۡغَرَقُ قَالَ ءَامَنتُ أَنَّهُۥ لَآ إِلَٰهَ إِلَّا ٱلَّذِيٓ ءَامَنَتۡ بِهِۦ بَنُوٓاْ إِسۡرَٰٓءِيلَ وَأَنَا۠ مِنَ ٱلۡمُسۡلِمِينَ﴿٩٠

90Min lummbini ɓiɗɓe Israa'iila ɓen maayo ngon. Fir'awna konu mun ngun njokkitiri ɓe bewre e jaggitere. Haa nde joolagol ngol hewtitii mo, o wi'i: "mi gooŋɗinii won´de deweteeɗo Alla si wonaa on mo ɓiɗɓe Israa'iila ɓen ngooŋɗini. min ko mi jeyaaɗo e jebbiliiɓe ɓeen".(juulɓe ɓe).

ءَآلۡـَٰٔنَ وَقَدۡ عَصَيۡتَ قَبۡلُ وَكُنتَ مِنَ ٱلۡمُفۡسِدِينَ﴿٩١

91E ko jooni non? Gooŋɗii a yeddiino ko ado, njeyaya-ɗaa e bonnooɓe ɓeen.

فَٱلۡيَوۡمَ نُنَجِّيكَ بِبَدَنِكَ لِتَكُونَ لِمَنۡ خَلۡفَكَ ءَايَةٗۚ وَإِنَّ كَثِيرٗا مِّنَ ٱلنَّاسِ عَنۡ ءَايَٰتِنَا لَغَٰفِلُونَ﴿٩٢

92Hannde minn daɗdnirte ɓanndu maa ndun, fii yo a wonan ɓeen arooɓe ɓaawo maaɗa tasakuyee. Pellet, ko ɗuuɗi e yimɓe ɓen gaay e aayeeje amen ɗen ko welsindiiɓe.

وَلَقَدۡ بَوَّأۡنَا بَنِيٓ إِسۡرَٰٓءِيلَ مُبَوَّأَ صِدۡقٖ وَرَزَقۡنَٰهُم مِّنَ ٱلطَّيِّبَٰتِ فَمَا ٱخۡتَلَفُواْ حَتَّىٰ جَآءَهُمُ ٱلۡعِلۡمُۚ إِنَّ رَبَّكَ يَقۡضِي بَيۡنَهُمۡ يَوۡمَ ٱلۡقِيَٰمَةِ فِيمَا كَانُواْ فِيهِ يَخۡتَلِفُونَ﴿٩٣

93Gooŋɗii minn weernii ɓiɗɓe Israa'iila ɓen weerde teddunde, min arsike ɓe immorde e laaɓuɗi. Ɓe lurraali haa nde ganndal ngal ari e maɓɓe. Pellet, Joomi maa ñaawoya hakkunde maɓɓe Ñande Darngal, e kon ko ɓe luutondiraynoo e muuɗum.

فَإِن كُنتَ فِي شَكّٖ مِّمَّآ أَنزَلۡنَآ إِلَيۡكَ فَسۡـَٔلِ ٱلَّذِينَ يَقۡرَءُونَ ٱلۡكِتَٰبَ مِن قَبۡلِكَۚ لَقَدۡ جَآءَكَ ٱلۡحَقُّ مِن رَّبِّكَ فَلَا تَكُونَنَّ مِنَ ٱلۡمُمۡتَرِينَ﴿٩٤

94Si a wonii e sikkitaare e ɗuum ko min njippinii e maaɗa, lanndii ɓen ɓe no jannga deftere nden ado maaɗa. Gooŋɗii goonga kan arii maa immorde ka Joomi maa, wata a jeye e ɓen sikkitiiɓe.

وَلَا تَكُونَنَّ مِنَ ٱلَّذِينَ كَذَّبُواْ بِـَٔايَٰتِ ٱللَّهِ فَتَكُونَ مِنَ ٱلۡخَٰسِرِينَ﴿٩٥

95Wata a jeye e ɓeen yedduɓe aayeeje Alla ɗen, laato-daa e sooyuɓe ɓeen.

إِنَّ ٱلَّذِينَ حَقَّتۡ عَلَيۡهِمۡ كَلِمَتُ رَبِّكَ لَا يُؤۡمِنُونَ﴿٩٦

96Pellet, ɓeen ɓen konngol Joomi maa ngol jojji e mun ɓeen ɓe ngooŋɗintah.

وَلَوۡ جَآءَتۡهُمۡ كُلُّ ءَايَةٍ حَتَّىٰ يَرَوُاْ ٱلۡعَذَابَ ٱلۡأَلِيمَ﴿٩٧

97hay si arii e maɓɓe kala aaya, haa ɓe nji'a lepte muusuɗe ɗeen.

فَلَوۡلَا كَانَتۡ قَرۡيَةٌ ءَامَنَتۡ فَنَفَعَهَآ إِيمَٰنُهَآ إِلَّا قَوۡمَ يُونُسَ لَمَّآ ءَامَنُواْ كَشَفۡنَا عَنۡهُمۡ عَذَابَ ٱلۡخِزۡيِ فِي ٱلۡحَيَوٰةِ ٱلدُّنۡيَا وَمَتَّعۡنَٰهُمۡ إِلَىٰ حِينٖ﴿٩٨

98Meeɗaani laataade e hoɗo gooŋɗingo, gooŋɗinal maɓɓe nafi ɓe si wonaa yimɓe yuunusa ɓen. Nde ɓe ngooŋɗinnoo, minn kuncanno ɓe lepte koyeera ɗen ka nguurndam aduna, min dakmiti ɓe haa e saanga.

وَلَوۡ شَآءَ رَبُّكَ لَأٓمَنَ مَن فِي ٱلۡأَرۡضِ كُلُّهُمۡ جَمِيعًاۚ أَفَأَنتَ تُكۡرِهُ ٱلنَّاسَ حَتَّىٰ يَكُونُواْ مُؤۡمِنِينَ﴿٩٩

99Sinno Joomi maa muuyuno, wonɓe ka leydi ɓen fof ngooŋɗinayno. E an a doolay yimɓe haa ɓe ngoona gooŋɗinɓe?

وَمَا كَانَ لِنَفۡسٍ أَن تُؤۡمِنَ إِلَّا بِإِذۡنِ ٱللَّهِۚ وَيَجۡعَلُ ٱلرِّجۡسَ عَلَى ٱلَّذِينَ لَا يَعۡقِلُونَ﴿١٠٠

100Laatanaaki wooŋkii nde ki gooŋɗinta si wonaa e duŋayee Alla. Homo waɗa soɓe [lepte] ɗen e hoore ɓeen ɓe kaqqiltaa.

قُلِ ٱنظُرُواْ مَاذَا فِي ٱلسَّمَٰوَٰتِ وَٱلۡأَرۡضِۚ وَمَا تُغۡنِي ٱلۡأٓيَٰتُ وَٱلنُّذُرُ عَن قَوۡمٖ لَّا يُؤۡمِنُونَ﴿١٠١

101Maaku: "Ndaaree ko holɗum woni ka kammuuli e ka leydi". aayeeje ɗe e jertinooje ɗe nafatah yimɓe ɓe ngooɗintaa ɓen.

فَهَلۡ يَنتَظِرُونَ إِلَّا مِثۡلَ أَيَّامِ ٱلَّذِينَ خَلَوۡاْ مِن قَبۡلِهِمۡۚ قُلۡ فَٱنتَظِرُوٓاْ إِنِّي مَعَكُم مِّنَ ٱلۡمُنتَظِرِينَ﴿١٠٢

102Hara heɓe habbii si wonaa yeru ñanɗe ɓen feƴƴunooɓe ado maɓɓe? Maaku: "cabbitee, min miɗo wonndi e mo'on jeyaaɗo e sabbitiiɓe ɓen".

ثُمَّ نُنَجِّي رُسُلَنَا وَٱلَّذِينَ ءَامَنُواْۚ كَذَٰلِكَ حَقًّا عَلَيۡنَا نُنجِ ٱلۡمُؤۡمِنِينَ﴿١٠٣

103Reft mnn ndaɗnda nulaaɓe amen ɓen e ɓeen gooŋ-ɗinɓe. Ko woni non jojjiri e amen daɗndugol gooŋɗinɓe ɓe.

قُلۡ يَٰٓأَيُّهَا ٱلنَّاسُ إِن كُنتُمۡ فِي شَكّٖ مِّن دِينِي فَلَآ أَعۡبُدُ ٱلَّذِينَ تَعۡبُدُونَ مِن دُونِ ٱللَّهِ وَلَٰكِنۡ أَعۡبُدُ ٱللَّهَ ٱلَّذِي يَتَوَفَّىٰكُمۡۖ وَأُمِرۡتُ أَنۡ أَكُونَ مِنَ ٱلۡمُؤۡمِنِينَ﴿١٠٤

104Maaku: "eeheymon yimɓe, si on wonii e sikkitaare e diina am, (miin) mi rewataa ɗiin ɗi dewoton gaa nin Alla; ko mi rewata, ko Alla oon baroowo on. mi yamiraama nde mi laatotoo e gooŋɗinɓe ɓen".

وَأَنۡ أَقِمۡ وَجۡهَكَ لِلدِّينِ حَنِيفٗا وَلَا تَكُونَنَّ مِنَ ٱلۡمُشۡرِكِينَ﴿١٠٥

105E won´de : "Ñiiɓin yeeso maa ngon diina kan ko o ooñiiɗo, wata a wonu jeyaaɗo e sirkooɓe ɓeen".

وَلَا تَدۡعُ مِن دُونِ ٱللَّهِ مَا لَا يَنفَعُكَ وَلَا يَضُرُّكَۖ فَإِن فَعَلۡتَ فَإِنَّكَ إِذٗا مِّنَ ٱلظَّٰلِمِينَ﴿١٠٦

106Wota a noddu gah Alla, ɗuum ko nafatah ma lorrataa ma. Si a waɗii (ɗuum), an dey haray a jeyaama ontuma e tooñooɓe ɓeen".

وَإِن يَمۡسَسۡكَ ٱللَّهُ بِضُرّٖ فَلَا كَاشِفَ لَهُۥٓ إِلَّا هُوَۖ وَإِن يُرِدۡكَ بِخَيۡرٖ فَلَا رَآدَّ لِفَضۡلِهِۦۚ يُصِيبُ بِهِۦ مَن يَشَآءُ مِنۡ عِبَادِهِۦۚ وَهُوَ ٱلۡغَفُورُ ٱلرَّحِيمُ﴿١٠٧

107Si Alla meminirii ma lorra, alaa kñuncoowo mo si wonaa Kaŋko. Si o faandike e maaɗa moƴƴere, alaa duttoowo ɓural makko ngal. Homo memina nde on mo o muuyi e jeyaaɓe makko ɓeen. Ko Kaŋko woni jaafotooɗo, jurmotooɗo on.

قُلۡ يَٰٓأَيُّهَا ٱلنَّاسُ قَدۡ جَآءَكُمُ ٱلۡحَقُّ مِن رَّبِّكُمۡۖ فَمَنِ ٱهۡتَدَىٰ فَإِنَّمَا يَهۡتَدِي لِنَفۡسِهِۦۖ وَمَن ضَلَّ فَإِنَّمَا يَضِلُّ عَلَيۡهَاۖ وَمَآ أَنَا۠ عَلَيۡكُم بِوَكِيلٖ﴿١٠٨

108Maaku : "Eehey mon yimɓe, gooŋɗii goonga ka arii mon immorde ka Joomi mon. Kala peewuɗo, e haray ko hoore-makko o feewani; kala kaadi majju- ɗo, haray ko e makko defii. min wonaani pawaaɗo e hoore-mon.

وَٱتَّبِعۡ مَا يُوحَىٰٓ إِلَيۡكَ وَٱصۡبِرۡ حَتَّىٰ يَحۡكُمَ ٱللَّهُۚ وَهُوَ خَيۡرُ ٱلۡحَٰكِمِينَ﴿١٠٩

109Jokku ko wona ko e wahayineede ko e maaɗa, muñño-ɗaa haa Alla ñaawa. Ko Kaŋko woni ɓurɗo moƴƴude e ñaawooɓe.

RELATED SURAHS