At-Tawbah

التوبة

The Repentance129 ayahsMedinan

بَرَآءَةٞ مِّنَ ٱللَّهِ وَرَسُولِهِۦٓ إِلَى ٱلَّذِينَ عَٰهَدتُّم مِّنَ ٱلۡمُشۡرِكِينَ﴿١

1Alla e Nulaaɗo Makko on kisii e ɓeen sirkooɓe ɓe ahoduɗon(:ngaadondirɗon)

فَسِيحُواْ فِي ٱلۡأَرۡضِ أَرۡبَعَةَ أَشۡهُرٖ وَٱعۡلَمُوٓاْ أَنَّكُمۡ غَيۡرُ مُعۡجِزِي ٱللَّهِ وَأَنَّ ٱللَّهَ مُخۡزِي ٱلۡكَٰفِرِينَ﴿٢

2Njahee ka leydi lebbi nayi; nganndon pellet, onon o ngonaa ronkinooɓe Alla e won de pellet, Alla ko koynoowo heeferɓe ɓeen.

وَأَذَٰنٞ مِّنَ ٱللَّهِ وَرَسُولِهِۦٓ إِلَى ٱلنَّاسِ يَوۡمَ ٱلۡحَجِّ ٱلۡأَكۡبَرِ أَنَّ ٱللَّهَ بَرِيٓءٞ مِّنَ ٱلۡمُشۡرِكِينَ وَرَسُولُهُۥۚ فَإِن تُبۡتُمۡ فَهُوَ خَيۡرٞ لَّكُمۡۖ وَإِن تَوَلَّيۡتُمۡ فَٱعۡلَمُوٓاْ أَنَّكُمۡ غَيۡرُ مُعۡجِزِي ٱللَّهِۗ وَبَشِّرِ ٱلَّذِينَ كَفَرُواْ بِعَذَابٍ أَلِيمٍ﴿٣

3E ewnaango immorde ka Alla e Nulaaɗo makko oon, haa e yimɓe ɓeen, ñalaande hajju mawnde nden, won de : Alla e Nulaaɗo makko on ko daɗndiiɓe =hisɓe e sirkooɓe ɓeen. Si on tuubii, ko ɗum ɓuri moƴƴannde on. Si on ɗuurni, nganndee pellet, on ngonaa roŋkinooɓe Alla. weltinir ɓeen yedduɓe lepte mu'usuɗe.

إِلَّا ٱلَّذِينَ عَٰهَدتُّم مِّنَ ٱلۡمُشۡرِكِينَ ثُمَّ لَمۡ يَنقُصُوكُمۡ شَيۡـٔٗا وَلَمۡ يُظَٰهِرُواْ عَلَيۡكُمۡ أَحَدٗا فَأَتِمُّوٓاْ إِلَيۡهِمۡ عَهۡدَهُمۡ إِلَىٰ مُدَّتِهِمۡۚ إِنَّ ٱللَّهَ يُحِبُّ ٱلۡمُتَّقِينَ﴿٤

4Si wonaa ɓeen sirkooɓe ɓe ngaadondirnoɗono ɗon, refti ɓe ngustaani [e aadi he] hay e huunde, ɓe mballindiraan kadi e gooto hoore-mon : timminanee ɓeen ɗoon ahadi maɓɓe ndin haa ka dumunna maɓɓe. nganndon pellet, Alla no yiɗi gooŋɗinɓe ɓeen.

فَإِذَا ٱنسَلَخَ ٱلۡأَشۡهُرُ ٱلۡحُرُمُ فَٱقۡتُلُواْ ٱلۡمُشۡرِكِينَ حَيۡثُ وَجَدتُّمُوهُمۡ وَخُذُوهُمۡ وَٱحۡصُرُوهُمۡ وَٱقۡعُدُواْ لَهُمۡ كُلَّ مَرۡصَدٖۚ فَإِن تَابُواْ وَأَقَامُواْ ٱلصَّلَوٰةَ وَءَاتَوُاْ ٱلزَّكَوٰةَ فَخَلُّواْ سَبِيلَهُمۡۚ إِنَّ ٱللَّهَ غَفُورٞ رَّحِيمٞ﴿٥

5Si lebbi hormante ɗin timmii, mbaree sirkooɓe ɓeen kala ka tawuɗon ɓe : nanngee ɓe, huuɓiton ɓe jooɗanoɗon ɓe e kala tommborde. Si ɓe tuubii, ɓe ñiiɓinii juulde ɓe tottii zakka, (haray) ngaccitee laawol maɓɓe ngol. Pellet, Alla ko kaforoowo jurmotooɗo.

وَإِنۡ أَحَدٞ مِّنَ ٱلۡمُشۡرِكِينَ ٱسۡتَجَارَكَ فَأَجِرۡهُ حَتَّىٰ يَسۡمَعَ كَلَٰمَ ٱللَّهِ ثُمَّ أَبۡلِغۡهُ مَأۡمَنَهُۥۚ ذَٰلِكَ بِأَنَّهُمۡ قَوۡمٞ لَّا يَعۡلَمُونَ﴿٦

6Si goɗɗo e sirkooɓe ɓeen fatike(hoddiniimo) ma, fattin(hottu) mbo haa o nana konngol Alla ngol, refti yottinoy mo nokku hisirde makko. Tawde kamɓe ko ɓe yimɓe ɓe nganndaa.

كَيۡفَ يَكُونُ لِلۡمُشۡرِكِينَ عَهۡدٌ عِندَ ٱللَّهِ وَعِندَ رَسُولِهِۦٓ إِلَّا ٱلَّذِينَ عَٰهَدتُّمۡ عِندَ ٱلۡمَسۡجِدِ ٱلۡحَرَامِۖ فَمَا ٱسۡتَقَٰمُواْ لَكُمۡ فَٱسۡتَقِيمُواْ لَهُمۡۚ إِنَّ ٱللَّهَ يُحِبُّ ٱلۡمُتَّقِينَ﴿٧

7Ko holno ahdi woniranta sirkooɓe ɓeen ka Alla e ka Nulaaɗo Makko on? Si wanaa ɓeen ɓe ngaadondirnoɗon ka Juulirde hormanteere. Fodde heɓe po'occanii on, po'occanee ɓe. Pellet, Alla no yiɗi gooŋɗuɓe ɓeen.

كَيۡفَ وَإِن يَظۡهَرُواْ عَلَيۡكُمۡ لَا يَرۡقُبُواْ فِيكُمۡ إِلّٗا وَلَا ذِمَّةٗۚ يُرۡضُونَكُم بِأَفۡوَٰهِهِمۡ وَتَأۡبَىٰ قُلُوبُهُمۡ وَأَكۡثَرُهُمۡ فَٰسِقُونَ﴿٨

8Ko holno si ɓe poolii on, ɓe ndeenataa e mooɗon enɗam wanaa ahdi?! Hiɓe mbeltinira on kunnduɗe maɓɓe, ɓerɗe maɓɓe ɗen caloo; ko ɓuri ɗuuɗude e maɓɓe kadi ko yaltuɓe ɗoftaare

ٱشۡتَرَوۡاْ بِـَٔايَٰتِ ٱللَّهِ ثَمَنٗا قَلِيلٗا فَصَدُّواْ عَن سَبِيلِهِۦٓۚ إِنَّهُمۡ سَآءَ مَا كَانُواْ يَعۡمَلُونَ﴿٩

9Ɓe ngostotirii Aayeeje Alla ɗen coggu pamɗungu ɓe sakkii(paddii) e laawol makko ngol. Pellet, kamɓe ko ɓe ngollatnoo kon na bonii.

لَا يَرۡقُبُونَ فِي مُؤۡمِنٍ إِلّٗا وَلَا ذِمَّةٗۚ وَأُوْلَٰٓئِكَ هُمُ ٱلۡمُعۡتَدُونَ﴿١٠

10Ɓe ndeenataa e gooŋɗinɗo enɗam wanaa ahadi. Ko ɓeen woni yawtooɓe keeri ɓeen.

فَإِن تَابُواْ وَأَقَامُواْ ٱلصَّلَوٰةَ وَءَاتَوُاْ ٱلزَّكَوٰةَ فَإِخۡوَٰنُكُمۡ فِي ٱلدِّينِۗ وَنُفَصِّلُ ٱلۡأٓيَٰتِ لِقَوۡمٖ يَعۡلَمُونَ﴿١١

11Si ɓe tuubii, ɓe ñiɓnnii juulde ɓe tottii zakka, haray ko ɓe siɗɓe mo'on ka diina. miɗen fensitana Aayeeje ɗen yimɓe annduɓe.

وَإِن نَّكَثُوٓاْ أَيۡمَٰنَهُم مِّنۢ بَعۡدِ عَهۡدِهِمۡ وَطَعَنُواْ فِي دِينِكُمۡ فَقَٰتِلُوٓاْ أَئِمَّةَ ٱلۡكُفۡرِ إِنَّهُمۡ لَآ أَيۡمَٰنَ لَهُمۡ لَعَلَّهُمۡ يَنتَهُونَ﴿١٢

12Si ɓe pirtii gooɗndooje maɓɓe ɗeen ɓaawo ahdi maɓɓe ndin ɓe njuwi e diine mon kan, haray kaɓee hooreeɓe keeferaagu ɓeen -tawde kamɓe ahadi alanaa ɓe - mbelejo'o, ɓe kaɗitoto.

أَلَا تُقَٰتِلُونَ قَوۡمٗا نَّكَثُوٓاْ أَيۡمَٰنَهُمۡ وَهَمُّواْ بِإِخۡرَاجِ ٱلرَّسُولِ وَهُم بَدَءُوكُمۡ أَوَّلَ مَرَّةٍۚ أَتَخۡشَوۡنَهُمۡۚ فَٱللَّهُ أَحَقُّ أَن تَخۡشَوۡهُ إِن كُنتُم مُّؤۡمِنِينَ﴿١٣

13E on kaɓataa yimɓe firtuɓe gooɗndooje maɓɓe, ɓe hkmmiri yaltinngol Nulaaɗo on, ko kamɓe kadi adii on ɗaɓɓitude? E on kulay ɓe?! Ko Alla ɓuri haan du de kuloton si on laatike gooŋɗinɓe.

قَٰتِلُوهُمۡ يُعَذِّبۡهُمُ ٱللَّهُ بِأَيۡدِيكُمۡ وَيُخۡزِهِمۡ وَيَنصُرۡكُمۡ عَلَيۡهِمۡ وَيَشۡفِ صُدُورَ قَوۡمٖ مُّؤۡمِنِينَ﴿١٤

14kaɓee e mabɓe. Alla leptira ɓe juuɗe mon ɗen, O hoyna ɓe, O walla on e dow maɓɓe, O sellina ɓerɗe yimɓe gooŋɗinɓe.

وَيُذۡهِبۡ غَيۡظَ قُلُوبِهِمۡۗ وَيَتُوبُ ٱللَّهُ عَلَىٰ مَن يَشَآءُۗ وَٱللَّهُ عَلِيمٌ حَكِيمٌ﴿١٥

15O itta tikkere ɓerɗe maɓɓe. Alla no jaɓana tuubuubuyee on Mo O muuyi. Alla ko gannduɗo Ñeeñuɗo.

أَمۡ حَسِبۡتُمۡ أَن تُتۡرَكُواْ وَلَمَّا يَعۡلَمِ ٱللَّهُ ٱلَّذِينَ جَٰهَدُواْ مِنكُمۡ وَلَمۡ يَتَّخِذُواْ مِن دُونِ ٱللَّهِ وَلَا رَسُولِهِۦ وَلَا ٱلۡمُؤۡمِنِينَ وَلِيجَةٗۚ وَٱللَّهُ خَبِيرُۢ بِمَا تَعۡمَلُونَ﴿١٦

16Kaa on cikku on ngaccete, hara Alla anndaani ɓeen tiiɗniiɓe e mon, hara ɓe jogitaaki gah Alla e Nulaaɗo Makko on e gooŋɗinɓe ɓen weldiiɓe? Alla ko kumpitiiɗo ko ngolloton.

مَا كَانَ لِلۡمُشۡرِكِينَ أَن يَعۡمُرُواْ مَسَٰجِدَ ٱللَّهِ شَٰهِدِينَ عَلَىٰٓ أَنفُسِهِم بِٱلۡكُفۡرِۚ أُوْلَٰٓئِكَ حَبِطَتۡ أَعۡمَٰلُهُمۡ وَفِي ٱلنَّارِ هُمۡ خَٰلِدُونَ﴿١٧

17Haananaa sirkooɓe ɓeen nde ɓe nguurnitata Juulirɗe Alla ɗeen, hara ko ɓe seeditaniiɓe woŋkiiji maɓɓe ɗin keeferaaku. Ɓeen ɗon golle maɓɓe ɗeen njirbii yani; ko ka Yiite woni ko ɓe luttoyta.=saasooɓe

إِنَّمَا يَعۡمُرُ مَسَٰجِدَ ٱللَّهِ مَنۡ ءَامَنَ بِٱللَّهِ وَٱلۡيَوۡمِ ٱلۡأٓخِرِ وَأَقَامَ ٱلصَّلَوٰةَ وَءَاتَى ٱلزَّكَوٰةَ وَلَمۡ يَخۡشَ إِلَّا ٱللَّهَۖ فَعَسَىٰٓ أُوْلَٰٓئِكَ أَن يَكُونُواْ مِنَ ٱلۡمُهۡتَدِينَ﴿١٨

18Nganndee ko wuurnitata Juulirɗe Alla ɗen : ko on gooŋɗinɗo Alla e ñalaande Sakkitiinde nden, o ñiiɓni juulde nde, o totti zakka on hara kadi o kulaani ko wanaa Alla. Hino tijjaa ka ɓen ɗon ngodata e feewuɓe ɓeen.

۞ أَجَعَلۡتُمۡ سِقَايَةَ ٱلۡحَآجِّ وَعِمَارَةَ ٱلۡمَسۡجِدِ ٱلۡحَرَامِ كَمَنۡ ءَامَنَ بِٱللَّهِ وَٱلۡيَوۡمِ ٱلۡأٓخِرِ وَجَٰهَدَ فِي سَبِيلِ ٱللَّهِۚ لَا يَسۡتَوُۥنَ عِندَ ٱللَّهِۗ وَٱللَّهُ لَا يَهۡدِي ٱلۡقَوۡمَ ٱلظَّٰلِمِينَ﴿١٩

19E on mbaɗat yarnooɓe hajjooɓɓe ɓen e wuurnitooɓe Juulirde hormanteere nden wano on gooŋɗinɗo Alla e Ñalaande Sakkitiinde O tiiɗnii e laawol Alla?! Ɓeen ɓe potataa ka Alla. Alla non fewnataa yimɓe tooñooɓe ɓeen.

ٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ وَهَاجَرُواْ وَجَٰهَدُواْ فِي سَبِيلِ ٱللَّهِ بِأَمۡوَٰلِهِمۡ وَأَنفُسِهِمۡ أَعۡظَمُ دَرَجَةً عِندَ ٱللَّهِۚ وَأُوْلَٰٓئِكَ هُمُ ٱلۡفَآئِزُونَ﴿٢٠

20Ɓeen gooŋɗinɓe, ɓe peri fii laawol Alla ngol jawɗe maɓɓe e woŋkiiji maɓɓe, ɓuri mawnude darja ka Alla. Ko ɓeen ngoni malaaɓe ɓeen.

يُبَشِّرُهُمۡ رَبُّهُم بِرَحۡمَةٖ مِّنۡهُ وَرِضۡوَٰنٖ وَجَنَّٰتٖ لَّهُمۡ فِيهَا نَعِيمٞ مُّقِيمٌ﴿٢١

21Joomi maɓɓe no wewlinira ɓe yurmeende immorde ka makko, e yarluyee, e Aljannaaji, no woodani ɓe nder majji dokke Alla ñiiɓatɗe

خَٰلِدِينَ فِيهَآ أَبَدًاۚ إِنَّ ٱللَّهَ عِندَهُۥٓ أَجۡرٌ عَظِيمٞ﴿٢٢

22Ko ɓe saasooɓe nder majji poomaa. Pellet, njoɓdi mawndi no ka Alla.

يَٰٓأَيُّهَا ٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ لَا تَتَّخِذُوٓاْ ءَابَآءَكُمۡ وَإِخۡوَٰنَكُمۡ أَوۡلِيَآءَ إِنِ ٱسۡتَحَبُّواْ ٱلۡكُفۡرَ عَلَى ٱلۡإِيمَٰنِۚ وَمَن يَتَوَلَّهُم مِّنكُمۡ فَأُوْلَٰٓئِكَ هُمُ ٱلظَّٰلِمُونَ﴿٢٣

23Ko onon yo gooŋɗinɓe, wota on jogitor baabi- raaɓe mon ɓen e musiɗɓe mon ɓen weldiiɓe; si ɓe ɓurni keeferaaku e dow lgooŋɗinere. Kala e mo'on belduɗo e maɓɓe, ko ɓeen ɗoon ngoni tooñuɓe ɓen.

قُلۡ إِن كَانَ ءَابَآؤُكُمۡ وَأَبۡنَآؤُكُمۡ وَإِخۡوَٰنُكُمۡ وَأَزۡوَٰجُكُمۡ وَعَشِيرَتُكُمۡ وَأَمۡوَٰلٌ ٱقۡتَرَفۡتُمُوهَا وَتِجَٰرَةٞ تَخۡشَوۡنَ كَسَادَهَا وَمَسَٰكِنُ تَرۡضَوۡنَهَآ أَحَبَّ إِلَيۡكُم مِّنَ ٱللَّهِ وَرَسُولِهِۦ وَجِهَادٖ فِي سَبِيلِهِۦ فَتَرَبَّصُواْ حَتَّىٰ يَأۡتِيَ ٱللَّهُ بِأَمۡرِهِۦۗ وَٱللَّهُ لَا يَهۡدِي ٱلۡقَوۡمَ ٱلۡفَٰسِقِينَ﴿٢٤

24Maaku : "Si tawii ko baabiraaɓe mon ɓeen, e ɓiɗɓe mon ɓen, e musiɗɓe mon ɓeen, e resondiraa- ɓe mon ɓeen, e bolondaa mon oon, e jawɗeele (mon) ɗe paggitiɗon, e njulaagugu ngu kulaon faɓɓugol, ngu koɗorle ɗe mbelaɗon- (ɓurani on)yiɗeede e mon diine Alla, e Nulaaɗo makko on e tiiɗnorgol fii makko, haray patndee haa Alla adda yamiroore makko nden. Alla noon feewnataa yimɓe yaltuɓe ɗoftaare ɓeen".

لَقَدۡ نَصَرَكُمُ ٱللَّهُ فِي مَوَاطِنَ كَثِيرَةٖ وَيَوۡمَ حُنَيۡنٍ إِذۡ أَعۡجَبَتۡكُمۡ كَثۡرَتُكُمۡ فَلَمۡ تُغۡنِ عَنكُمۡ شَيۡـٔٗا وَضَاقَتۡ عَلَيۡكُمُ ٱلۡأَرۡضُ بِمَا رَحُبَتۡ ثُمَّ وَلَّيۡتُم مُّدۡبِرِينَ﴿٢٥

25Wollahi Alla wallii on e nokkuuji ɗuuɗuɗi. [Ciftoree] kadi ñande Hunayni, tuma nde ɗuuɗal mon haawnoo on, ngal nafaani on hay e huunde, leydi ndi faaɗani on e hoore ko ndi yaaji kon fow, refti nduŋtiɗon ko on dogooɓe.

ثُمَّ أَنزَلَ ٱللَّهُ سَكِينَتَهُۥ عَلَىٰ رَسُولِهِۦ وَعَلَى ٱلۡمُؤۡمِنِينَ وَأَنزَلَ جُنُودٗا لَّمۡ تَرَوۡهَا وَعَذَّبَ ٱلَّذِينَ كَفَرُواْۚ وَذَٰلِكَ جَزَآءُ ٱلۡكَٰفِرِينَ﴿٢٦

26Refti Alla Jippini deeƴere makko ndeen e dow nulaaɗo makko on e gooŋɗinɓe ɓeen. o jiippini kadi konu ngu on yi'aani, o lepti ɓeen yedduɓe. Ko ɗuum woni njoɓdi yedduɓe ɓeen.

ثُمَّ يَتُوبُ ٱللَّهُ مِنۢ بَعۡدِ ذَٰلِكَ عَلَىٰ مَن يَشَآءُۗ وَٱللَّهُ غَفُورٞ رَّحِيمٞ﴿٢٧

27Refti ɓaawo ɗuum, Alla jaɓana tuubuubuyee on mo o muuyi, Alla ko kaforoowo jurmotooɗo.

يَٰٓأَيُّهَا ٱلَّذِينَ ءَامَنُوٓاْ إِنَّمَا ٱلۡمُشۡرِكُونَ نَجَسٞ فَلَا يَقۡرَبُواْ ٱلۡمَسۡجِدَ ٱلۡحَرَامَ بَعۡدَ عَامِهِمۡ هَٰذَاۚ وَإِنۡ خِفۡتُمۡ عَيۡلَةٗ فَسَوۡفَ يُغۡنِيكُمُ ٱللَّهُ مِن فَضۡلِهِۦٓ إِن شَآءَۚ إِنَّ ٱللَّهَ عَلِيمٌ حَكِيمٞ﴿٢٨

28Eehey mon gooŋɗinɓe, ngnndee sirkooɓe ɓeen ko soɓɓe : wata ɓe ɓaɗto Juulirde hormanteere nden ɓaawo hitaande maɓɓe ndee ɗoo. Si on kulii baasal, arma Alla alɗinira on ɓural makko ngal, si on muuyii. Pellet, Alla ko gannduɗo Ñeeñuɗo.

قَٰتِلُواْ ٱلَّذِينَ لَا يُؤۡمِنُونَ بِٱللَّهِ وَلَا بِٱلۡيَوۡمِ ٱلۡأٓخِرِ وَلَا يُحَرِّمُونَ مَا حَرَّمَ ٱللَّهُ وَرَسُولُهُۥ وَلَا يَدِينُونَ دِينَ ٱلۡحَقِّ مِنَ ٱلَّذِينَ أُوتُواْ ٱلۡكِتَٰبَ حَتَّىٰ يُعۡطُواْ ٱلۡجِزۡيَةَ عَن يَدٖ وَهُمۡ صَٰغِرُونَ﴿٢٩

29Kaɓee ɓeen ɓe ngooŋɗinaani Alla e Ñalaande sakkitiinde nden, ɓe karmintaa ko Alla e Nulaaɗo akko on karmini koon, ɓe diininortaako diine goonga, ɓeen jeyaaɓe e okkaaɓe defte, haa ɓe njonnira sagalle=lempo on juuɗe [maɓɓe], ko ɓe jaasuɓe.

وَقَالَتِ ٱلۡيَهُودُ عُزَيۡرٌ ٱبۡنُ ٱللَّهِ وَقَالَتِ ٱلنَّصَٰرَى ٱلۡمَسِيحُ ٱبۡنُ ٱللَّهِۖ ذَٰلِكَ قَوۡلُهُم بِأَفۡوَٰهِهِمۡۖ يُضَٰهِـُٔونَ قَوۡلَ ٱلَّذِينَ كَفَرُواْ مِن قَبۡلُۚ قَٰتَلَهُمُ ٱللَّهُۖ أَنَّىٰ يُؤۡفَكُونَ﴿٣٠

30Alyahuuda'en mbi'i : "Uzayru ko ɓiɗɗo Alla", Annasara'en kadi mbi'i : "Almasiihu ko ɓiɗɗo Alla". Ɗuum ko konngol maɓɓe iwrungol e kunndule maɓɓe. heɓe nanndinoo konngol ɓeen yeddunooɓe ko adii. Alla huɗii ɓe. Ko honno ɓe wonaa fefindoreede (pirlitirtee) (e meere)?!

ٱتَّخَذُوٓاْ أَحۡبَارَهُمۡ وَرُهۡبَٰنَهُمۡ أَرۡبَابٗا مِّن دُونِ ٱللَّهِ وَٱلۡمَسِيحَ ٱبۡنَ مَرۡيَمَ وَمَآ أُمِرُوٓاْ إِلَّا لِيَعۡبُدُوٓاْ إِلَٰهٗا وَٰحِدٗاۖ لَّآ إِلَٰهَ إِلَّا هُوَۚ سُبۡحَٰنَهُۥ عَمَّا يُشۡرِكُونَ﴿٣١

31Ɓe njogitorii annduɓe maɓɓe ɓeen, e ruuɗiiɓe maɓɓe ɓen, e Almasiihu ɓiɗɗo Maryama rewetee gah Alla, ɓe njmiranooka si wanaa nde ɓe ndewa deweteeɗo gooto, deweteeɗo alaa ko wanaa Kaŋko. Senaaree woodanii mo e kon ko ɓe cirkata.

يُرِيدُونَ أَن يُطۡفِـُٔواْ نُورَ ٱللَّهِ بِأَفۡوَٰهِهِمۡ وَيَأۡبَى ٱللَّهُ إِلَّآ أَن يُتِمَّ نُورَهُۥ وَلَوۡ كَرِهَ ٱلۡكَٰفِرُونَ﴿٣٢

32Heɓe njiɗirii ñifgol Annoore Alla nde e kunndule maɓɓe ɗeen, Alla no saloo si wanaa de O timmiŋta Annoore makko on, hay si heeferɓe ɓen ngañii [ɗum].

هُوَ ٱلَّذِيٓ أَرۡسَلَ رَسُولَهُۥ بِٱلۡهُدَىٰ وَدِينِ ٱلۡحَقِّ لِيُظۡهِرَهُۥ عَلَى ٱلدِّينِ كُلِّهِۦ وَلَوۡ كَرِهَ ٱلۡمُشۡرِكُونَ﴿٣٣

33Ko Kaŋko woni Nulirɗo Nulaaɗo makko on peewal e diina goonga, fii yo o ɓamtu ka e hoore kala diine, hay si sirkooɓe ɓeen ngañii [ɗuum].

۞ يَٰٓأَيُّهَا ٱلَّذِينَ ءَامَنُوٓاْ إِنَّ كَثِيرٗا مِّنَ ٱلۡأَحۡبَارِ وَٱلرُّهۡبَانِ لَيَأۡكُلُونَ أَمۡوَٰلَ ٱلنَّاسِ بِٱلۡبَٰطِلِ وَيَصُدُّونَ عَن سَبِيلِ ٱللَّهِۗ وَٱلَّذِينَ يَكۡنِزُونَ ٱلذَّهَبَ وَٱلۡفِضَّةَ وَلَا يُنفِقُونَهَا فِي سَبِيلِ ٱللَّهِ فَبَشِّرۡهُم بِعَذَابٍ أَلِيمٖ﴿٣٤

34Ehey mon goooŋɗinɓe, tabitii ko ɗuuɗuɓe e annduɓe (Alyahuuda) ɓe, e ruuɗiiɓe (Annasaara) ɓe, hino ñaamira jawɗeele yimɓe ɓen meere, heɓe paddoo e laawol Alla ngol. Ɓeen ɓe no mooɓindira kaŋŋe e kaalise hara ɓe wintortaako(nafqataaɗe) fii laawol Alla, weltinirɓe lepte muusuɗe.

يَوۡمَ يُحۡمَىٰ عَلَيۡهَا فِي نَارِ جَهَنَّمَ فَتُكۡوَىٰ بِهَا جِبَاهُهُمۡ وَجُنُوبُهُمۡ وَظُهُورُهُمۡۖ هَٰذَا مَا كَنَزۡتُمۡ لِأَنفُسِكُمۡ فَذُوقُواْ مَا كُنتُمۡ تَكۡنِزُونَ﴿٣٥

35Ñalnde ɗeen (jawɗeele) ngulnoytee ka Yiite Jahannama, ɗe cumiree jeece maɓɓe, e becce maɓɓe e ɓabbe maɓɓe : ko ɗum ɗoo mooɓannoɗon woŋkiiji mon, meeɗee non kon ko mooɓanaynoɗon.

إِنَّ عِدَّةَ ٱلشُّهُورِ عِندَ ٱللَّهِ ٱثۡنَا عَشَرَ شَهۡرٗا فِي كِتَٰبِ ٱللَّهِ يَوۡمَ خَلَقَ ٱلسَّمَٰوَٰتِ وَٱلۡأَرۡضَ مِنۡهَآ أَرۡبَعَةٌ حُرُمٞۚ ذَٰلِكَ ٱلدِّينُ ٱلۡقَيِّمُۚ فَلَا تَظۡلِمُواْ فِيهِنَّ أَنفُسَكُمۡۚ وَقَٰتِلُواْ ٱلۡمُشۡرِكِينَ كَآفَّةٗ كَمَا يُقَٰتِلُونَكُمۡ كَآفَّةٗۚ وَٱعۡلَمُوٓاْ أَنَّ ٱللَّهَ مَعَ ٱلۡمُتَّقِينَ﴿٣٦

36Tabitii limoore lebbi ɗin ka Alla, ko lebbi sappo e ɗiɗi, ka Alluwal Alla (deenaangal), Ñalnde O taknoo kammuuli ɗin e leydi ndin. No e majji nayi hormanteeji : Ko ɗuum woni diine ñiiɓɗa=poociiɗo. Wata on tooñu e majji woŋkiiji mon. Kaɓee sirkooɓe fof maɓɓe wano ɓe kaɓirta on ɓe fof maɓɓe. gandon pellet, Alla na wondi e gooŋɗunɓe ɓen.

إِنَّمَا ٱلنَّسِيٓءُ زِيَادَةٞ فِي ٱلۡكُفۡرِۖ يُضَلُّ بِهِ ٱلَّذِينَ كَفَرُواْ يُحِلُّونَهُۥ عَامٗا وَيُحَرِّمُونَهُۥ عَامٗا لِّيُوَاطِـُٔواْ عِدَّةَ مَا حَرَّمَ ٱللَّهُ فَيُحِلُّواْ مَا حَرَّمَ ٱللَّهُۚ زُيِّنَ لَهُمۡ سُوٓءُ أَعۡمَٰلِهِمۡۗ وَٱللَّهُ لَا يَهۡدِي ٱلۡقَوۡمَ ٱلۡكَٰفِرِينَ﴿٣٧

37Anndee neeɓnugol ngol ko ɓeydaari e keeferaaku. Ɗum no majjiniree ɓen yedduɓe : hiɓe dagintinira ɗum hitaande, ɓe harmintina ɗum hitaande, fii yo ɓe hawritoy e limoore nden nde Alla harmini, ɓe dagintina ko Alla harmini. Ɓe cuɗanaama golle maɓɓe bonɗe ɗen. Alla non fewnataa yimɓe heeferɓe ɓen.

يَٰٓأَيُّهَا ٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ مَا لَكُمۡ إِذَا قِيلَ لَكُمُ ٱنفِرُواْ فِي سَبِيلِ ٱللَّهِ ٱثَّاقَلۡتُمۡ إِلَى ٱلۡأَرۡضِۚ أَرَضِيتُم بِٱلۡحَيَوٰةِ ٱلدُّنۡيَا مِنَ ٱلۡأٓخِرَةِۚ فَمَا مَتَٰعُ ٱلۡحَيَوٰةِ ٱلدُّنۡيَا فِي ٱلۡأٓخِرَةِ إِلَّا قَلِيلٌ﴿٣٨

38Eeymon gooŋɗinɓe, ko heɓi on, si on mbianaama : "njaltee fii laawol Alla"; teddintinoɗo ka leydi? E on wela nguurndam aduna e diini laakara? dakamme aduna ɗam wonaani ka laakara si wanaa seeɗa!

إِلَّا تَنفِرُواْ يُعَذِّبۡكُمۡ عَذَابًا أَلِيمٗا وَيَسۡتَبۡدِلۡ قَوۡمًا غَيۡرَكُمۡ وَلَا تَضُرُّوهُ شَيۡـٔٗاۗ وَٱللَّهُ عَلَىٰ كُلِّ شَيۡءٖ قَدِيرٌ﴿٣٩

39Si on njaltaani, O leptiray on lepte mu'usuɗe, o waɗtitira on yimɓe woɗɓe, on lorrirtaa mo huunde. Alla ko kaɗtanɗo kala huunde.

إِلَّا تَنصُرُوهُ فَقَدۡ نَصَرَهُ ٱللَّهُ إِذۡ أَخۡرَجَهُ ٱلَّذِينَ كَفَرُواْ ثَانِيَ ٱثۡنَيۡنِ إِذۡ هُمَا فِي ٱلۡغَارِ إِذۡ يَقُولُ لِصَٰحِبِهِۦ لَا تَحۡزَنۡ إِنَّ ٱللَّهَ مَعَنَاۖ فَأَنزَلَ ٱللَّهُ سَكِينَتَهُۥ عَلَيۡهِ وَأَيَّدَهُۥ بِجُنُودٖ لَّمۡ تَرَوۡهَا وَجَعَلَ كَلِمَةَ ٱلَّذِينَ كَفَرُواْ ٱلسُّفۡلَىٰۗ وَكَلِمَةُ ٱللَّهِ هِيَ ٱلۡعُلۡيَاۗ وَٱللَّهُ عَزِيزٌ حَكِيمٌ﴿٤٠

40Si on mballaani mo, gooŋɗii Alla walliino mo; tuma nde ɓen yedduɓe njaltinnoo mo, ɗiɗaɓo e ɗiɗooɓe, tuma nde ɓe ngnoo ka fammeere=wimmba, tuma nde o maakanaynoo gon diiɗo makko on : "Wata a suno, pellet, Alla no won di e meeɗen". Alla Jippini deeƴre makko nden e makko, O semmbini- niri mo konuuji ko on nji'aani, O waɗi konngol ɓeen yedduɓe lesɗungol, Konngol Alla ngol woni toowungol. Alla ko pooluɗo Ñeeñuɗo.

ٱنفِرُواْ خِفَافٗا وَثِقَالٗا وَجَٰهِدُواْ بِأَمۡوَٰلِكُمۡ وَأَنفُسِكُمۡ فِي سَبِيلِ ٱللَّهِۚ ذَٰلِكُمۡ خَيۡرٞ لَّكُمۡ إِن كُنتُمۡ تَعۡلَمُونَ﴿٤١

41Nduññe [ka jihaadi] ko on hoyfiraaɓe, maa teddiraaɓe, tiiɗnoron jawɗeele mon e woŋkiiji mon fii laawol Alla. Ko ɗuum mooɗon ɓuri moƴƴannde on, si on laatike annduɓe.

لَوۡ كَانَ عَرَضٗا قَرِيبٗا وَسَفَرٗا قَاصِدٗا لَّٱتَّبَعُوكَ وَلَٰكِنۢ بَعُدَتۡ عَلَيۡهِمُ ٱلشُّقَّةُۚ وَسَيَحۡلِفُونَ بِٱللَّهِ لَوِ ٱسۡتَطَعۡنَا لَخَرَجۡنَا مَعَكُمۡ يُهۡلِكُونَ أَنفُسَهُمۡ وَٱللَّهُ يَعۡلَمُ إِنَّهُمۡ لَكَٰذِبُونَ﴿٤٢

42Sinno ɗuum laatino weeɓitannde (konhoyri) ɓadiindi e setewu =ɗatngal daɓɓiɗngal= juutaani, ɓe njokketeno; kono saɗteende (yahdu ndun) woɗɗanii ɓe. Aray ka ɓe ngɗoondira Alla: "Sinno min kattanno, min jaltidayno e mo'on".Heɓe kalka woŋkiiji maɓɓe. Alla no anndi pellet, ko ɓe fenooɓe.

عَفَا ٱللَّهُ عَنكَ لِمَ أَذِنتَ لَهُمۡ حَتَّىٰ يَتَبَيَّنَ لَكَ ٱلَّذِينَ صَدَقُواْ وَتَعۡلَمَ ٱلۡكَٰذِبِينَ﴿٤٣

43Alla yaafanike ma! ko haɗɗno ngaccaa duŋagol (cakkitgol) ɓe haa ɓanngane gooŋɗuɓe ɓeen, nganndaa fenooɓe ɓe?

لَا يَسۡتَـٔۡذِنُكَ ٱلَّذِينَ يُؤۡمِنُونَ بِٱللَّهِ وَٱلۡيَوۡمِ ٱلۡأٓخِرِ أَن يُجَٰهِدُواْ بِأَمۡوَٰلِهِمۡ وَأَنفُسِهِمۡۗ وَٱللَّهُ عَلِيمُۢ بِٱلۡمُتَّقِينَ﴿٤٤

44Ɓeen gooɗinɓe Alla e Ñalaande sakkitiinde nden duŋinortaako ma nde ɓe mbaɗata jihaadi jawɗeele maɓɓe ɗen e woŋkiiji maɓɓe ɗin. Alla ko gannduɗo gooŋɗuɓe ɓeen.

إِنَّمَا يَسۡتَـٔۡذِنُكَ ٱلَّذِينَ لَا يُؤۡمِنُونَ بِٱللَّهِ وَٱلۡيَوۡمِ ٱلۡأٓخِرِ وَٱرۡتَابَتۡ قُلُوبُهُمۡ فَهُمۡ فِي رَيۡبِهِمۡ يَتَرَدَّدُونَ﴿٤٥

45Anndu ko duŋinoto maa, ko ɓeen ɓe ngooŋɗinaani Alla e Ñalaande sakkitiinde nden, ɓerɗe maɓɓe ɗeen cikkitii. Kamɓe e sikkitaare maɓɓe nden hiɓe rutti-ruttinnoo.

۞ وَلَوۡ أَرَادُواْ ٱلۡخُرُوجَ لَأَعَدُّواْ لَهُۥ عُدَّةٗ وَلَٰكِن كَرِهَ ٱللَّهُ ٱنۢبِعَاثَهُمۡ فَثَبَّطَهُمۡ وَقِيلَ ٱقۡعُدُواْ مَعَ ٱلۡقَٰعِدِينَ﴿٤٦

46Sinno ɓe paalano yaltugol, ɓe kebilanayno ngol hebilaare. Kono Alla añii jaltugol ɓe ngol; O aamini ɓe. Ɓe mb'anaa : "njooɗodee e jooɗiiɓe ɓen".

لَوۡ خَرَجُواْ فِيكُم مَّا زَادُوكُمۡ إِلَّا خَبَالٗا وَلَأَوۡضَعُواْ خِلَٰلَكُمۡ يَبۡغُونَكُمُ ٱلۡفِتۡنَةَ وَفِيكُمۡ سَمَّٰعُونَ لَهُمۡۗ وَٱللَّهُ عَلِيمُۢ بِٱلظَّٰلِمِينَ﴿٤٧

47Sinno ɓe njaltiduno e mooɗon, ɓe ɓeydataano on si wanaa bone, ɓe liɓayno kadi konnaagu hakkunde mon; heɓe ɗaɓɓana on fitina. Hino e mo'on heɗitantooɗo ɓe. Alla non ko gannduɗo tooñooɓe ɓeen.

لَقَدِ ٱبۡتَغَوُاْ ٱلۡفِتۡنَةَ مِن قَبۡلُ وَقَلَّبُواْ لَكَ ٱلۡأُمُورَ حَتَّىٰ جَآءَ ٱلۡحَقُّ وَظَهَرَ أَمۡرُ ٱللَّهِ وَهُمۡ كَٰرِهُونَ﴿٤٨

48Wollahii ɓe ɗaɓɓiino fitina on ko adii, ɓe mbaylitan-maa fiyaaku on haa goonga kan ari, fiyaaku Alla on feeñi tawi ko ɓe añuɓe (ɗuum).

وَمِنۡهُم مَّن يَقُولُ ٱئۡذَن لِّي وَلَا تَفۡتِنِّيٓۚ أَلَا فِي ٱلۡفِتۡنَةِ سَقَطُواْۗ وَإِنَّ جَهَنَّمَ لَمُحِيطَةُۢ بِٱلۡكَٰفِرِينَ﴿٤٩

49Hino e maɓɓe bi'oowo : "Duŋano(sakkitan) kamm (heddagol), wata a fitinam." Anndee ko e fitina on (tigiri) ɓe njani; pellet, Jahannama ko huuɓitaynge(fiiltii) heeferɓe ɓen.

إِن تُصِبۡكَ حَسَنَةٞ تَسُؤۡهُمۡۖ وَإِن تُصِبۡكَ مُصِيبَةٞ يَقُولُواْ قَدۡ أَخَذۡنَآ أَمۡرَنَا مِن قَبۡلُ وَيَتَوَلَّواْ وَّهُمۡ فَرِحُونَ﴿٥٠

50Si moƴƴere heɓii ma, metta ɓe. Si musiiba heɓii ma, ɓe mbi'a : "Banni min nanngunoo fiyaaku amen ko adii." Hiɓe ɗuurnoo ko ɓe weltiiɓe.

قُل لَّن يُصِيبَنَآ إِلَّا مَا كَتَبَ ٱللَّهُ لَنَا هُوَ مَوۡلَىٰنَاۚ وَعَلَى ٱللَّهِ فَلۡيَتَوَكَّلِ ٱلۡمُؤۡمِنُونَ﴿٥١

51Maaku : "Heɓataa men si wanaa kon ko Alla winndani amen. Ko Kaŋko woni Giɗo amen. Ko e Alla woni ko gooŋɗinɓe ɓe pawotoo".

قُلۡ هَلۡ تَرَبَّصُونَ بِنَآ إِلَّآ إِحۡدَى ٱلۡحُسۡنَيَيۡنِۖ وَنَحۡنُ نَتَرَبَّصُ بِكُمۡ أَن يُصِيبَكُمُ ٱللَّهُ بِعَذَابٖ مِّنۡ عِندِهِۦٓ أَوۡ بِأَيۡدِينَاۖ فَتَرَبَّصُوٓاْ إِنَّا مَعَكُم مُّتَرَبِّصُونَ﴿٥٢

52Maaku : "Hara hoɗon kabbitori amen si wanaa gootel e moƴƴereeji ɗin ɗiɗi? minen kadi miɗen paditii e mon, nde Alla meminirta on lepte immorde ka makko, maa e juuɗe amen. Padee! minnen miɗen padi e mooɗon.

قُلۡ أَنفِقُواْ طَوۡعًا أَوۡ كَرۡهٗا لَّن يُتَقَبَّلَ مِنكُمۡ إِنَّكُمۡ كُنتُمۡ قَوۡمٗا فَٰسِقِينَ﴿٥٣

53Maaku : "Wintee(nafqe) hoɗon njiɗi maa hoɗon ngañi : on njaɓantaake, onon on laatinoke yimɓe yaltuɓe". ɗoftaare.

وَمَا مَنَعَهُمۡ أَن تُقۡبَلَ مِنۡهُمۡ نَفَقَٰتُهُمۡ إِلَّآ أَنَّهُمۡ كَفَرُواْ بِٱللَّهِ وَبِرَسُولِهِۦ وَلَا يَأۡتُونَ ٱلصَّلَوٰةَ إِلَّا وَهُمۡ كُسَالَىٰ وَلَا يُنفِقُونَ إِلَّا وَهُمۡ كَٰرِهُونَ﴿٥٤

54Haɗaani ɓe jaɓeneede wintaaje maɓɓe ɗen, si wanaa ko ɓe njediri kon Alla e nulaaɗo makko on, ɓe ngarataa e juulde si wanaa hara ko ɓe aamuɓe, ɓe wintotaako si wanaa hara ko ɓe añuɓe.

فَلَا تُعۡجِبۡكَ أَمۡوَٰلُهُمۡ وَلَآ أَوۡلَٰدُهُمۡۚ إِنَّمَا يُرِيدُ ٱللَّهُ لِيُعَذِّبَهُم بِهَا فِي ٱلۡحَيَوٰةِ ٱلدُّنۡيَا وَتَزۡهَقَ أَنفُسُهُمۡ وَهُمۡ كَٰفِرُونَ﴿٥٥

55Wata jawɗeele maɓɓe e ɓiɗɓe maɓɓe haawne! Anndu ko Alla fa'andii ko nde O leptirta ɗe ɓe ka nguurndam aduna, woŋkiiji maɓɓe ɗin ɗoofee hara ko ɓe yedduɓe.

وَيَحۡلِفُونَ بِٱللَّهِ إِنَّهُمۡ لَمِنكُمۡ وَمَا هُم مِّنكُمۡ وَلَٰكِنَّهُمۡ قَوۡمٞ يَفۡرَقُونَ﴿٥٦

56Hiɓe ngooɗndira Alla [kamɓe naafigeeɓe'en] won de ko ɓe jeyaaɓe e mo'on; ɓe ngonaani jeyaaɓe e mo'on. Ko woni kamɓe ko ɓe yimɓe hulooɓe.

لَوۡ يَجِدُونَ مَلۡجَـًٔا أَوۡ مَغَٰرَٰتٍ أَوۡ مُدَّخَلٗا لَّوَلَّوۡاْ إِلَيۡهِ وَهُمۡ يَجۡمَحُونَ﴿٥٧

57Sinno ɓe keɓatno ooñorgal, maa pammeeje maa pulfa(naatirde), ɓe huccayno e ɗum hara hiɓe yaccoo.

وَمِنۡهُم مَّن يَلۡمِزُكَ فِي ٱلصَّدَقَٰتِ فَإِنۡ أُعۡطُواْ مِنۡهَا رَضُواْ وَإِن لَّمۡ يُعۡطَوۡاْ مِنۡهَآ إِذَا هُمۡ يَسۡخَطُونَ﴿٥٨

58No e maɓɓe ɓen aybinooɓe ma ka senndugol sadakaaji : si ɓe njonnaama e majji, ɓe mbeltoo; si ɓe njonnaaka noon e majji, jaka yoo kamɓe hiɓe tikka.

وَلَوۡ أَنَّهُمۡ رَضُواْ مَآ ءَاتَىٰهُمُ ٱللَّهُ وَرَسُولُهُۥ وَقَالُواْ حَسۡبُنَا ٱللَّهُ سَيُؤۡتِينَا ٱللَّهُ مِن فَضۡلِهِۦ وَرَسُولُهُۥٓ إِنَّآ إِلَى ٱللَّهِ رَٰغِبُونَ﴿٥٩

59Sinno kamɓe ɓe mbeltorno kon ko Alla okki ɓe e nulaaɗo makko on, ɓe mb'i : "Alla yonii amen. Arma Alla okkora amen e ɓural makko ngal e nulaaɗo makko on. minen ko men reerɗuɓe faade e Alla".

۞ إِنَّمَا ٱلصَّدَقَٰتُ لِلۡفُقَرَآءِ وَٱلۡمَسَٰكِينِ وَٱلۡعَٰمِلِينَ عَلَيۡهَا وَٱلۡمُؤَلَّفَةِ قُلُوبُهُمۡ وَفِي ٱلرِّقَابِ وَٱلۡغَٰرِمِينَ وَفِي سَبِيلِ ٱللَّهِ وَٱبۡنِ ٱلسَّبِيلِۖ فَرِيضَةٗ مِّنَ ٱللَّهِۗ وَٱللَّهُ عَلِيمٌ حَكِيمٞ﴿٦٠

60nganndee sadakaaji ɗiin ko fii waasɓe ɓen, e miskiineeɓe ɓen, e gollooɓe e majji ɓeen, e woowinirteeɓe ɓerɗe mun (Lislaamu) ɓeen, e daaɗe rimɗinteeɓe, e ɓeen ñaliiɓe, e fii laawol Alla e ɗatniiɓe. tumraŋkuɓe koɗum fairilla immorde ka Alla. Alla ko gannduɗo Ñeeñuɗo.

وَمِنۡهُمُ ٱلَّذِينَ يُؤۡذُونَ ٱلنَّبِيَّ وَيَقُولُونَ هُوَ أُذُنٞۚ قُلۡ أُذُنُ خَيۡرٖ لَّكُمۡ يُؤۡمِنُ بِٱللَّهِ وَيُؤۡمِنُ لِلۡمُؤۡمِنِينَ وَرَحۡمَةٞ لِّلَّذِينَ ءَامَنُواْ مِنكُمۡۚ وَٱلَّذِينَ يُؤۡذُونَ رَسُولَ ٱللَّهِ لَهُمۡ عَذَابٌ أَلِيمٞ﴿٦١

61No e maɓɓe ɓen lorrayɓe annabiijo on heɓe mbi'a : "Ko o nofel".-Maaku : "Ko nofel moƴƴere mon. homo gooŋɗini Alla o gooŋɗiini gooŋɗinɓe ɓeen, e yurmeende ɓeen gooŋɗinɓe e mooɗon. ɓeen lorrayɓe Nulaaɗo Alla on, hino woodani ɓe lepte mu'usuɗe.

يَحۡلِفُونَ بِٱللَّهِ لَكُمۡ لِيُرۡضُوكُمۡ وَٱللَّهُ وَرَسُولُهُۥٓ أَحَقُّ أَن يُرۡضُوهُ إِن كَانُواْ مُؤۡمِنِينَ﴿٦٢

62Heɓe ngooɗndirana on Alla fii yo ɓe mbeltin on. Ko Alla -e Nulaaɗo makko on- ɓuri haan dude e weltineede, si ɓe laatike gooŋɗinɓe.

أَلَمۡ يَعۡلَمُوٓاْ أَنَّهُۥ مَن يُحَادِدِ ٱللَّهَ وَرَسُولَهُۥ فَأَنَّ لَهُۥ نَارَ جَهَنَّمَ خَٰلِدٗا فِيهَاۚ ذَٰلِكَ ٱلۡخِزۡيُ ٱلۡعَظِيمُ﴿٦٣

63E ɓe nganndaa won de mo lunnduki Alla e Nulaaɗo makko on, haray no woodani mo Yiite Jahannama, ko o luttoowo e magge? Ko ɗum woni koyeera mawɗo.

يَحۡذَرُ ٱلۡمُنَٰفِقُونَ أَن تُنَزَّلَ عَلَيۡهِمۡ سُورَةٞ تُنَبِّئُهُم بِمَا فِي قُلُوبِهِمۡۚ قُلِ ٱسۡتَهۡزِءُوٓاْ إِنَّ ٱللَّهَ مُخۡرِجٞ مَّا تَحۡذَرُونَ﴿٦٤

64Naafigeeɓe ɓeen no kuli nde cortewol(simoore) Jippintee e maɓɓe ngol no humpita ɓe ko woni e ɓerɗe maɓɓe. Maaku : "njalkitee, pellet, Alla ko yaltinoowo kon ko kuluɗon (wata jippo)".(suhritde on)

وَلَئِن سَأَلۡتَهُمۡ لَيَقُولُنَّ إِنَّمَا كُنَّا نَخُوضُ وَنَلۡعَبُۚ قُلۡ أَبِٱللَّهِ وَءَايَٰتِهِۦ وَرَسُولِهِۦ كُنتُمۡ تَسۡتَهۡزِءُونَ﴿٦٥

65Si a laɓndike ɓe, ɓe mbi'ay: "nganndee men laatinoke miɗen jumpa miɗen fija." maaku : "E ko Alla, e Aayeeje makko ɗeen e nulaaɗo makko on laatinoɗon hoɗon njalkita?

لَا تَعۡتَذِرُواْ قَدۡ كَفَرۡتُم بَعۡدَ إِيمَٰنِكُمۡۚ إِن نَّعۡفُ عَن طَآئِفَةٖ مِّنكُمۡ نُعَذِّبۡ طَآئِفَةَۢ بِأَنَّهُمۡ كَانُواْ مُجۡرِمِينَ﴿٦٦

66Wota on ngantino: gooɗii on njddii ɓaawo gooɗinal mon. Si minn njaafike fedde goo e mooɗon, minn leptat fedde woɗnde tawde kamɓe ɓe laatinoke bonnooɓe.

ٱلۡمُنَٰفِقُونَ وَٱلۡمُنَٰفِقَٰتُ بَعۡضُهُم مِّنۢ بَعۡضٖۚ يَأۡمُرُونَ بِٱلۡمُنكَرِ وَيَنۡهَوۡنَ عَنِ ٱلۡمَعۡرُوفِ وَيَقۡبِضُونَ أَيۡدِيَهُمۡۚ نَسُواْ ٱللَّهَ فَنَسِيَهُمۡۚ إِنَّ ٱلۡمُنَٰفِقِينَ هُمُ ٱلۡفَٰسِقُونَ﴿٦٧

67Naafigi'en worɓe, e naafigi'en rewɓe, yoga maɓɓe no jeyaa e yaga. Heɓe njamira ŋiñere, ɓe kaɗa moƴƴere, heɓe tama juuɗe maɓɓe. ɓe yejjitii Alla, Kaŋko kadi o yejjiti ɓe. Pellet, naafigiiɓe ɓen ko kamɓe ngoni yaltuɓe. ɗoftaare.

وَعَدَ ٱللَّهُ ٱلۡمُنَٰفِقِينَ وَٱلۡمُنَٰفِقَٰتِ وَٱلۡكُفَّارَ نَارَ جَهَنَّمَ خَٰلِدِينَ فِيهَاۚ هِيَ حَسۡبُهُمۡۚ وَلَعَنَهُمُ ٱللَّهُۖ وَلَهُمۡ عَذَابٞ مُّقِيمٞ﴿٦٨

68Alla fodanii naafigeeɓe'en worɓe, e naafigeeɓe rewɓe, e heeferɓe ɓeen, Yiite Jahannama, ko ɓe luttinteeɓe toon.Nge yonii ɓe. Alla huɗii ɓe, hino woodani ɓe lepte duumiiɗe.

كَٱلَّذِينَ مِن قَبۡلِكُمۡ كَانُوٓاْ أَشَدَّ مِنكُمۡ قُوَّةٗ وَأَكۡثَرَ أَمۡوَٰلٗا وَأَوۡلَٰدٗا فَٱسۡتَمۡتَعُواْ بِخَلَٰقِهِمۡ فَٱسۡتَمۡتَعۡتُم بِخَلَٰقِكُمۡ كَمَا ٱسۡتَمۡتَعَ ٱلَّذِينَ مِن قَبۡلِكُم بِخَلَٰقِهِمۡ وَخُضۡتُمۡ كَٱلَّذِي خَاضُوٓاْۚ أُوْلَٰٓئِكَ حَبِطَتۡ أَعۡمَٰلُهُمۡ فِي ٱلدُّنۡيَا وَٱلۡأٓخِرَةِۖ وَأُوْلَٰٓئِكَ هُمُ ٱلۡخَٰسِرُونَ﴿٦٩

69[Hiɓe mba'i] wano ɓeen adinooɓe on : ɓe laatinoke ɓurɓe on saɗtude doole, ɓurɓe on ɗuuɗude jawɗeele e ɓiɗɓe. Ɓe dakmitori [ontuma] e geɗal maɓɓe ngal dakmitorɗon geɗal mon ngal wano adinooɓe on ɓen dakmitornoo geɗal maɓɓe ngal, jnumpirɗon wano ɓe njumpirnoo. ɓeen ɗoon, golle maɓɓe ɗen poɓii(njirbii) aduna e laakara. Ko ɓeen ɗoon ngoni hayruɓe(perduɓe) ɓen.

أَلَمۡ يَأۡتِهِمۡ نَبَأُ ٱلَّذِينَ مِن قَبۡلِهِمۡ قَوۡمِ نُوحٖ وَعَادٖ وَثَمُودَ وَقَوۡمِ إِبۡرَٰهِيمَ وَأَصۡحَٰبِ مَدۡيَنَ وَٱلۡمُؤۡتَفِكَٰتِۚ أَتَتۡهُمۡ رُسُلُهُم بِٱلۡبَيِّنَٰتِۖ فَمَا كَانَ ٱللَّهُ لِيَظۡلِمَهُمۡ وَلَٰكِن كَانُوٓاْ أَنفُسَهُمۡ يَظۡلِمُونَ﴿٧٠

70E kabaaru ɓen adinooɓe ɓe araali ɓe : yimɓe Nuuhu ɓen, e Aadi'en, e Thamuuda'en, e yimɓe Ibraahiima ɓen, e wonndiɓe Madyana ɓen e waylitanooɓe ɓen? Nulaaɓe maɓɓe ɓen addani ɓe hujjaaji ɓannguɗi.=peeñɗi Alla wonaani tooñoowo ɓe, ko woni tan ko woŋkiiji maɓɓe ɗin ɓe wonunoo tooñude.

وَٱلۡمُؤۡمِنُونَ وَٱلۡمُؤۡمِنَٰتُ بَعۡضُهُمۡ أَوۡلِيَآءُ بَعۡضٖۚ يَأۡمُرُونَ بِٱلۡمَعۡرُوفِ وَيَنۡهَوۡنَ عَنِ ٱلۡمُنكَرِ وَيُقِيمُونَ ٱلصَّلَوٰةَ وَيُؤۡتُونَ ٱلزَّكَوٰةَ وَيُطِيعُونَ ٱللَّهَ وَرَسُولَهُۥٓۚ أُوْلَٰٓئِكَ سَيَرۡحَمُهُمُ ٱللَّهُۗ إِنَّ ٱللَّهَ عَزِيزٌ حَكِيمٞ﴿٧١

71Gooŋɗimɓe worɓe ɓen e gooŋɗinɓe rewɓe ɓen yoga maɓɓe ko wallooɓe yoga. Hiɓe yamira moƴƴere, ɓe haɗa ŋiñere=bone, ɓe ñiiɓna juulde, ɓe totta zakka, ɓe ɗoftoo Alla e Nualaaɗo makko on. ɓen ɗoon, arma Alla yurmee ɓe. Pellet, Alla ko pooluɗo, Ñeeñuɗo.

وَعَدَ ٱللَّهُ ٱلۡمُؤۡمِنِينَ وَٱلۡمُؤۡمِنَٰتِ جَنَّٰتٖ تَجۡرِي مِن تَحۡتِهَا ٱلۡأَنۡهَٰرُ خَٰلِدِينَ فِيهَا وَمَسَٰكِنَ طَيِّبَةٗ فِي جَنَّٰتِ عَدۡنٖۚ وَرِضۡوَٰنٞ مِّنَ ٱللَّهِ أَكۡبَرُۚ ذَٰلِكَ هُوَ ٱلۡفَوۡزُ ٱلۡعَظِيمُ﴿٧٢

72Alla fodanii gooŋɗinɓe worɓe ɓen e gooɗinɓe rewɓe ɓen Aljannaaji, ɗi caatli ilata e ley majji, ko ɓe duumotooɓe nder majji, e koɗooli laaɓuɗi e nder Aljanna duumal. E yarluyee=weluye Alla ɓurɗo mawnude. Ko ɗum woni malal mawnungal.

يَٰٓأَيُّهَا ٱلنَّبِيُّ جَٰهِدِ ٱلۡكُفَّارَ وَٱلۡمُنَٰفِقِينَ وَٱغۡلُظۡ عَلَيۡهِمۡۚ وَمَأۡوَىٰهُمۡ جَهَنَّمُۖ وَبِئۡسَ ٱلۡمَصِيرُ﴿٧٣

73Eehey ma annabiijo, haɓa heeferɓe ɓen e naafigeeɓe ɓe, caɗtinanaa ɓe; jaaƴnde maɓɓe nden ko Jahannama, nge bonii ruttorde.

يَحۡلِفُونَ بِٱللَّهِ مَا قَالُواْ وَلَقَدۡ قَالُواْ كَلِمَةَ ٱلۡكُفۡرِ وَكَفَرُواْ بَعۡدَ إِسۡلَٰمِهِمۡ وَهَمُّواْ بِمَا لَمۡ يَنَالُواْۚ وَمَا نَقَمُوٓاْ إِلَّآ أَنۡ أَغۡنَىٰهُمُ ٱللَّهُ وَرَسُولُهُۥ مِن فَضۡلِهِۦۚ فَإِن يَتُوبُواْ يَكُ خَيۡرٗا لَّهُمۡۖ وَإِن يَتَوَلَّوۡاْ يُعَذِّبۡهُمُ ٱللَّهُ عَذَابًا أَلِيمٗا فِي ٱلدُّنۡيَا وَٱلۡأٓخِرَةِۚ وَمَا لَهُمۡ فِي ٱلۡأَرۡضِ مِن وَلِيّٖ وَلَا نَصِيرٖ﴿٧٤

74Hiɓe ngooɗndira Alla ɓe wowlaali, gooŋɗii le ɓe wowlii konngol keeferaaku ngol, ɓe njeddi ɓaawo silmugol maɓɓe, ɓe himmiri ko ɓe heɓaani. ɓe mettiniraani (ɓe aybiniri) si wanaa fii Alla - e nulaaɗo makko on - alɗinirii ɓe e ɓural makko ngal. Si ɓe tuubii, wonanay ɓe moƴƴere. Si ɓe nduŋtiima noon, Alla leptiray ɓe lepte muusuɗe aduna e laakara; giɗo alanaa ɓe ka leydi wanaa balloow

۞ وَمِنۡهُم مَّنۡ عَٰهَدَ ٱللَّهَ لَئِنۡ ءَاتَىٰنَا مِن فَضۡلِهِۦ لَنَصَّدَّقَنَّ وَلَنَكُونَنَّ مِنَ ٱلصَّٰلِحِينَ﴿٧٥

75Hino e maɓɓe ƴettanɓe Alla ahadi : "Si O okkorii men e ɓural makko ngal, ko ma min cakkor min laatoo jeyaaɓe e moƴƴuɓe ɓen".

فَلَمَّآ ءَاتَىٰهُم مِّن فَضۡلِهِۦ بَخِلُواْ بِهِۦ وَتَوَلَّواْ وَّهُم مُّعۡرِضُونَ﴿٧٦

76Nde O okkunoo ɓe e ɓural makko nagl, ɓe wuddiri ɗuum ɓe hucciti to ɓe ɗuurnii ɓe.

فَأَعۡقَبَهُمۡ نِفَاقٗا فِي قُلُوبِهِمۡ إِلَىٰ يَوۡمِ يَلۡقَوۡنَهُۥ بِمَآ أَخۡلَفُواْ ٱللَّهَ مَا وَعَدُوهُ وَبِمَا كَانُواْ يَكۡذِبُونَ﴿٧٧

77O waɗtintinirani ɓe naafigaaku ka ɓerɗe maɓɓe haa Ñalnde ɓe kawroyta e makko, sabu ko ɓe lunndii Alla kon ko ɓe fodunoo mo e ko ɓe laatinoo hiɓe pena.

أَلَمۡ يَعۡلَمُوٓاْ أَنَّ ٱللَّهَ يَعۡلَمُ سِرَّهُمۡ وَنَجۡوَىٰهُمۡ وَأَنَّ ٱللَّهَ عَلَّٰمُ ٱلۡغُيُوبِ﴿٧٨

78E ɓee nganndaa won de Alla no anndi koɓe cuuɗi eko ɓe peññini (gunndo) maɓɓe e won de pellet, Alla ko gaannduɗo mbirniiɗi ɗin?

ٱلَّذِينَ يَلۡمِزُونَ ٱلۡمُطَّوِّعِينَ مِنَ ٱلۡمُؤۡمِنِينَ فِي ٱلصَّدَقَٰتِ وَٱلَّذِينَ لَا يَجِدُونَ إِلَّا جُهۡدَهُمۡ فَيَسۡخَرُونَ مِنۡهُمۡ سَخِرَ ٱللَّهُ مِنۡهُمۡ وَلَهُمۡ عَذَابٌ أَلِيمٌ﴿٧٩

79Ɓeen aybinooɓe gattooɓe jeyaaɓe e gooŋɗinɓe ɓeen ka sadakaaji e ɓen ɓe keɓataa si wanaa tiiɗnaare maɓɓe nden, heɓe njalkita ɓeen. Alla jalkitii ɓe. hino woodani ɓe lepte muusuɗe.

ٱسۡتَغۡفِرۡ لَهُمۡ أَوۡ لَا تَسۡتَغۡفِرۡ لَهُمۡ إِن تَسۡتَغۡفِرۡ لَهُمۡ سَبۡعِينَ مَرَّةٗ فَلَن يَغۡفِرَ ٱللَّهُ لَهُمۡۚ ذَٰلِكَ بِأَنَّهُمۡ كَفَرُواْ بِٱللَّهِ وَرَسُولِهِۦۗ وَٱللَّهُ لَا يَهۡدِي ٱلۡقَوۡمَ ٱلۡفَٰسِقِينَ﴿٨٠

80Imsinano ɓe, maa hara a imsinanaaki ɓe -hay si a imsinanike ɓe laaɓi cappanɗe jeeɗiɗi - Alla yaafataako ɓe. Ko waɗi ɗuum, ɓeen ɓe njeddii Alla e nulaaɗo makko on. Alla feewnataa yimɓe yaltuɓe ɗoftaare ɓeen.

فَرِحَ ٱلۡمُخَلَّفُونَ بِمَقۡعَدِهِمۡ خِلَٰفَ رَسُولِ ٱللَّهِ وَكَرِهُوٓاْ أَن يُجَٰهِدُواْ بِأَمۡوَٰلِهِمۡ وَأَنفُسِهِمۡ فِي سَبِيلِ ٱللَّهِ وَقَالُواْ لَا تَنفِرُواْ فِي ٱلۡحَرِّۗ قُلۡ نَارُ جَهَنَّمَ أَشَدُّ حَرّٗاۚ لَّوۡ كَانُواْ يَفۡقَهُونَ﴿٨١

81Luutndinooɓe ɓen mbeltorii jooɗagol maɓɓe ngol lunndoo nulaaɗo Alla on, ɓe añiniri kaɓirgol jawɗeele maɓɓe ɗen e woŋkiiji maɓɓe ɗin fii laawol Alla ngol, ɓe mbi'i : "Wata on njltu e nguleendi ndin". Maaku : "Ko Yiite Jahannama ɓuri tiiɗude nguleendi." - Sinno ɓe faamaynoo ! -

فَلۡيَضۡحَكُواْ قَلِيلٗا وَلۡيَبۡكُواْ كَثِيرٗا جَزَآءَۢ بِمَا كَانُواْ يَكۡسِبُونَ﴿٨٢

82Yo ɓe njaal seeɗa ɓe ngulla buy njoɓdi ko ɓe laatinoo hiɓe paggitoo.

فَإِن رَّجَعَكَ ٱللَّهُ إِلَىٰ طَآئِفَةٖ مِّنۡهُمۡ فَٱسۡتَـٔۡذَنُوكَ لِلۡخُرُوجِ فَقُل لَّن تَخۡرُجُواْ مَعِيَ أَبَدٗا وَلَن تُقَٰتِلُواْ مَعِيَ عَدُوًّاۖ إِنَّكُمۡ رَضِيتُم بِٱلۡقُعُودِ أَوَّلَ مَرَّةٖ فَٱقۡعُدُواْ مَعَ ٱلۡخَٰلِفِينَ﴿٨٣

83Si Alla ruttitii ma faade e fedde jeyaande e maɓɓe ɓe duŋinani maa yaltugol, maaku : "On njaltidataa e am poomaa, on kaɓidataa e am gaño. Onon on mbelaama jooɗagol ka laawol aranol, njooɗodee e lunndii ɓe ɓen".

وَلَا تُصَلِّ عَلَىٰٓ أَحَدٖ مِّنۡهُم مَّاتَ أَبَدٗا وَلَا تَقُمۡ عَلَىٰ قَبۡرِهِۦٓۖ إِنَّهُمۡ كَفَرُواْ بِٱللَّهِ وَرَسُولِهِۦ وَمَاتُواْ وَهُمۡ فَٰسِقُونَ﴿٨٤

84Wata a juulu e gooto maɓɓe maayɗo poomaa, wata a daro e aññeere makko. Kamɓe ɓe njeddii Alla e nulaaɗo makko on ɓe maayi ko ɓe yaltuɓe ɗoftaare

وَلَا تُعۡجِبۡكَ أَمۡوَٰلُهُمۡ وَأَوۡلَٰدُهُمۡۚ إِنَّمَا يُرِيدُ ٱللَّهُ أَن يُعَذِّبَهُم بِهَا فِي ٱلدُّنۡيَا وَتَزۡهَقَ أَنفُسُهُمۡ وَهُمۡ كَٰفِرُونَ﴿٨٥

85Wata jawɗeele maɓɓe e ɓiɗɓe maɓɓe haawne! anndu ko Alla fa'andii ko nde O leptirta ɗe ɓe ka aduna, woŋkiiji maɓɓe ɗin ɗo'ofee hara ko ɓe yedduɓe.

وَإِذَآ أُنزِلَتۡ سُورَةٌ أَنۡ ءَامِنُواْ بِٱللَّهِ وَجَٰهِدُواْ مَعَ رَسُولِهِ ٱسۡتَـٔۡذَنَكَ أُوْلُواْ ٱلطَّوۡلِ مِنۡهُمۡ وَقَالُواْ ذَرۡنَا نَكُن مَّعَ ٱلۡقَٰعِدِينَ﴿٨٦

86Si Cortewol=simoore jippinaama : "Si ko woni, gooŋɗinee Alla tiiɗnodon jihaadi e nulaaɗo makko on", jom-yaajeende'en e maɓɓe duŋinoto ma ɓe mbia : "Accu min wontida e jooɗiiɓe ɓeen".

رَضُواْ بِأَن يَكُونُواْ مَعَ ٱلۡخَوَالِفِ وَطُبِعَ عَلَىٰ قُلُوبِهِمۡ فَهُمۡ لَا يَفۡقَهُونَ﴿٨٧

87Ɓe mbelaama heddodugol e lunndiiɓe ɓen. notaama =tappaama e ɓerɗe maɓɓe ɗen, kamɓe ɓe paamataa.

لَٰكِنِ ٱلرَّسُولُ وَٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ مَعَهُۥ جَٰهَدُواْ بِأَمۡوَٰلِهِمۡ وَأَنفُسِهِمۡۚ وَأُوْلَٰٓئِكَ لَهُمُ ٱلۡخَيۡرَٰتُۖ وَأُوْلَٰٓئِكَ هُمُ ٱلۡمُفۡلِحُونَ﴿٨٨

88Kono Nulaaɗo on kañum e gooŋɗinɓe won duɓe e makko ɓen ɓe tiiɗnorii jawɗeele maɓɓe ɗen e woŋkiiji maɓɓe ɗin. Ɓen ɗon, hino woodani ɓe moƴƴereeji, ko ɓeen kadi ngoni malaaɓe ɓeen.

أَعَدَّ ٱللَّهُ لَهُمۡ جَنَّٰتٖ تَجۡرِي مِن تَحۡتِهَا ٱلۡأَنۡهَٰرُ خَٰلِدِينَ فِيهَاۚ ذَٰلِكَ ٱلۡفَوۡزُ ٱلۡعَظِيمُ﴿٨٩

89Alla heblanii ɓe Aljannaaji ɗi caatli ilata senngo ley majji, ko ɓe duumotooɓe ton. Ko ɗum woni maloore mawnde ndeen.

وَجَآءَ ٱلۡمُعَذِّرُونَ مِنَ ٱلۡأَعۡرَابِ لِيُؤۡذَنَ لَهُمۡ وَقَعَدَ ٱلَّذِينَ كَذَبُواْ ٱللَّهَ وَرَسُولَهُۥۚ سَيُصِيبُ ٱلَّذِينَ كَفَرُواْ مِنۡهُمۡ عَذَابٌ أَلِيمٞ﴿٩٠

90Ngantinotooɓe jeyaaɓe e yimɓe buruure ɓen nari fii yo ɓe duŋinane. een fenanɓe Alla e nulaaɗo makko on luttiti (jooɗii). Arma lepte muusuɗe mema ɓen yedduɓe e maɓɓe.

لَّيۡسَ عَلَى ٱلضُّعَفَآءِ وَلَا عَلَى ٱلۡمَرۡضَىٰ وَلَا عَلَى ٱلَّذِينَ لَا يَجِدُونَ مَا يُنفِقُونَ حَرَجٌ إِذَا نَصَحُواْ لِلَّهِ وَرَسُولِهِۦۚ مَا عَلَى ٱلۡمُحۡسِنِينَ مِن سَبِيلٖۚ وَٱللَّهُ غَفُورٞ رَّحِيمٞ﴿٩١

91Bakkaatu fawaaki e lo'uɓe ɓen, wanaa ñawɓe ɓen, wanaa ɓen ɓe keɓaani ko wintoo( nafqa) si ɓe laaɓanii Alla e Nulaaɗo makko on. Laawol feloore alanaa moƴƴimɓe ɓen. Alla ko jaafotooɗoo, jurmotooɗo.

وَلَا عَلَى ٱلَّذِينَ إِذَا مَآ أَتَوۡكَ لِتَحۡمِلَهُمۡ قُلۡتَ لَآ أَجِدُ مَآ أَحۡمِلُكُمۡ عَلَيۡهِ تَوَلَّواْ وَّأَعۡيُنُهُمۡ تَفِيضُ مِنَ ٱلدَّمۡعِ حَزَنًا أَلَّا يَجِدُواْ مَا يُنفِقُونَ﴿٩٢

92Wanaa kadi e ɓeen arooɓe ka maaɗa fii yo a waɗɗimɓe, mbi'aa : "mi heɓaali ko mi waɗɗina on." Ɓe kuccita hara gite maɓɓe no njuppa gonɗi suno fii ɓe heɓaali ko ɓe wintoo nafki.

۞ إِنَّمَا ٱلسَّبِيلُ عَلَى ٱلَّذِينَ يَسۡتَـٔۡذِنُونَكَ وَهُمۡ أَغۡنِيَآءُۚ رَضُواْ بِأَن يَكُونُواْ مَعَ ٱلۡخَوَالِفِ وَطَبَعَ ٱللَّهُ عَلَىٰ قُلُوبِهِمۡ فَهُمۡ لَا يَعۡلَمُونَ﴿٩٣

93Anndu ko laawol (bakkaatu) fawii, ko ɓeen duŋinotooɓe(sakkinkinotoobe) ma hara ko ɓe alɗuɓe. ɓe mbelaama nde ɓe laatoda e luutndiiɓe ɓen. Alla tapi ɓerɗe maɓɓe tawi kamɓe ɓe nganndaa.

يَعۡتَذِرُونَ إِلَيۡكُمۡ إِذَا رَجَعۡتُمۡ إِلَيۡهِمۡۚ قُل لَّا تَعۡتَذِرُواْ لَن نُّؤۡمِنَ لَكُمۡ قَدۡ نَبَّأَنَا ٱللَّهُ مِنۡ أَخۡبَارِكُمۡۚ وَسَيَرَى ٱللَّهُ عَمَلَكُمۡ وَرَسُولُهُۥ ثُمَّ تُرَدُّونَ إِلَىٰ عَٰلِمِ ٱلۡغَيۡبِ وَٱلشَّهَٰدَةِ فَيُنَبِّئُكُم بِمَا كُنتُمۡ تَعۡمَلُونَ﴿٩٤

94Heɓe ngantinoo e mooɗon si on nduttitike e maɓɓe. Maaku : "Wata on ngantino : min ngooŋɗintaa on. Gooŋɗii Alla habriino amen kabaruuji moooɗon. Arma Alla yi'a golle mon ɗen, e nulaaɗo makko on. Refti ruttiteɗon e on gannduɗo ko wirnii eko feeñi, ko kumpita on kon ko laatinoɗon hoɗon ngolla.

سَيَحۡلِفُونَ بِٱللَّهِ لَكُمۡ إِذَا ٱنقَلَبۡتُمۡ إِلَيۡهِمۡ لِتُعۡرِضُواْ عَنۡهُمۡۖ فَأَعۡرِضُواْ عَنۡهُمۡۖ إِنَّهُمۡ رِجۡسٞۖ وَمَأۡوَىٰهُمۡ جَهَنَّمُ جَزَآءَۢ بِمَا كَانُواْ يَكۡسِبُونَ﴿٩٥

95Aray ka ɓe ngooɗndirana on Alla, si on nduttitike e maɓɓe, fii yo on ɗuurno ɓe (on pelaani ɓe). Ɗuurnee ɓe. Pellet, ɓe koɓe soɓe. Jaaƴorde maɓɓe nden ko Jahannama, njoɓdi kon kobe laatinoo hiɓe paggitoo.

يَحۡلِفُونَ لَكُمۡ لِتَرۡضَوۡاْ عَنۡهُمۡۖ فَإِن تَرۡضَوۡاْ عَنۡهُمۡ فَإِنَّ ٱللَّهَ لَا يَرۡضَىٰ عَنِ ٱلۡقَوۡمِ ٱلۡفَٰسِقِينَ﴿٩٦

96heɓe ngooɗndirana on fii yo on mbele ɓe. Si on mblaama ɓe, pellet, Alla weletaake yimɓe yaltuɓe ɓe.

ٱلۡأَعۡرَابُ أَشَدُّ كُفۡرٗا وَنِفَاقٗا وَأَجۡدَرُ أَلَّا يَعۡلَمُواْ حُدُودَ مَآ أَنزَلَ ٱللَّهُ عَلَىٰ رَسُولِهِۦۗ وَٱللَّهُ عَلِيمٌ حَكِيمٞ﴿٩٧

97Yimɓe ladde en hino ɓuri tiiɗude keeferaaku e naafiaagu, ɓe ɓuri haandude kadi nde ɓe ngandataa keeri ɗi Alla jippini e Nulaaɗo makko on. Alla ko Aganduɗo, Ñeeñuɗo.

وَمِنَ ٱلۡأَعۡرَابِ مَن يَتَّخِذُ مَا يُنفِقُ مَغۡرَمٗا وَيَتَرَبَّصُ بِكُمُ ٱلدَّوَآئِرَۚ عَلَيۡهِمۡ دَآئِرَةُ ٱلسَّوۡءِۗ وَٱللَّهُ سَمِيعٌ عَلِيمٞ﴿٩٨

98Hino e yimɓe ladde ɓen, on mo no jogitoo ko wintotoo kon sooyo, himo habbitanoo on jiilotooɗi bonɗi. Ko e dow maɓɓe jiiotooɗi bonɗi (njanata). Alla ko Nanoowo, gannduɗo.

وَمِنَ ٱلۡأَعۡرَابِ مَن يُؤۡمِنُ بِٱللَّهِ وَٱلۡيَوۡمِ ٱلۡأٓخِرِ وَيَتَّخِذُ مَا يُنفِقُ قُرُبَٰتٍ عِندَ ٱللَّهِ وَصَلَوَٰتِ ٱلرَّسُولِۚ أَلَآ إِنَّهَا قُرۡبَةٞ لَّهُمۡۚ سَيُدۡخِلُهُمُ ٱللَّهُ فِي رَحۡمَتِهِۦٓۚ إِنَّ ٱللَّهَ غَفُورٞ رَّحِيمٞ﴿٩٩

99Hino e yimɓe ladde ɓen (fahin), on gooŋɗinoowo Alla e Ñalaande sakkitiinde nden, o jogitora kon ko o nafqata ɓaɗtorɗum ka Alla e [heɓugol] du'aaji nulaaɗo on. Nnganndee ɗum ko ɓadorɗum (Alla) wonan de ɓe. Aray Alla naada ɓe ka Yurmeende makko. Pellet, Alla jaafotooɗo, jurmotooɗo.

وَٱلسَّٰبِقُونَ ٱلۡأَوَّلُونَ مِنَ ٱلۡمُهَٰجِرِينَ وَٱلۡأَنصَارِ وَٱلَّذِينَ ٱتَّبَعُوهُم بِإِحۡسَٰنٖ رَّضِيَ ٱللَّهُ عَنۡهُمۡ وَرَضُواْ عَنۡهُ وَأَعَدَّ لَهُمۡ جَنَّٰتٖ تَجۡرِي تَحۡتَهَا ٱلۡأَنۡهَٰرُ خَٰلِدِينَ فِيهَآ أَبَدٗاۚ ذَٰلِكَ ٱلۡفَوۡزُ ٱلۡعَظِيمُ﴿١٠٠

100Ɓeen adinooɓe [gooŋɗinal] adiiɓe e ferɓe ɓeen e weernuɓe wallitiiɓe ɓeen, e ɓen jokkuɓe e ɓeen no moƴƴiri, Alla welaama ɓe, kamɓe kadi ɓe mbelaama mo. o maranii ɓe Aljannaaji ɗi caatli ilata ley majji, ko ɓe duumotooɓe ton poomaa. Ko ɗuum woni malal mawnungal.

وَمِمَّنۡ حَوۡلَكُم مِّنَ ٱلۡأَعۡرَابِ مُنَٰفِقُونَۖ وَمِنۡ أَهۡلِ ٱلۡمَدِينَةِ مَرَدُواْ عَلَى ٱلنِّفَاقِ لَا تَعۡلَمُهُمۡۖ نَحۡنُ نَعۡلَمُهُمۡۚ سَنُعَذِّبُهُم مَّرَّتَيۡنِ ثُمَّ يُرَدُّونَ إِلَىٰ عَذَابٍ عَظِيمٖ﴿١٠١

101Hino e ɓeen won ɓe banŋe mon jeyaaɓe e yimɓe ladde ɓen,naafigeeɓe,e yimɓe Madiina ɓeen kadi.ɓe candolɗinii e naafigaagu.A anndaa ɓe, minen miɗen nganndi ɓe.Aray min lepta ɓe laabi ɗiɗi,refti ɓe nduttitee e lepte mawnuɗe.

وَءَاخَرُونَ ٱعۡتَرَفُواْ بِذُنُوبِهِمۡ خَلَطُواْ عَمَلٗا صَٰلِحٗا وَءَاخَرَ سَيِّئًا عَسَى ٱللَّهُ أَن يَتُوبَ عَلَيۡهِمۡۚ إِنَّ ٱللَّهَ غَفُورٞ رَّحِيمٌ﴿١٠٢

102E woɗɓe goo, kirliiɓe bakkatuuji maɓɓe ɗin, ɓe njilli gollal moƴƴal e goɗngal bon gal. Hino tijja nde Alla jaɓanta ɓe tuubuubuyee.Pellet, Alla ko jaafoooɗo, jurmotooɗo.

خُذۡ مِنۡ أَمۡوَٰلِهِمۡ صَدَقَةٗ تُطَهِّرُهُمۡ وَتُزَكِّيهِم بِهَا وَصَلِّ عَلَيۡهِمۡۖ إِنَّ صَلَوٰتَكَ سَكَنٞ لَّهُمۡۗ وَٱللَّهُ سَمِيعٌ عَلِيمٌ﴿١٠٣

103Ƴettu e jawɗeele maɓɓe ɗen sadaka, laɓɓiniraaɓe lootiraaɓe mo, ndu'anoɗaa ɓe. Pellet, du'aa maa ko deeƴere wonan de ɓe. Alla ko Nanoowo, gannduɗo.

أَلَمۡ يَعۡلَمُوٓاْ أَنَّ ٱللَّهَ هُوَ يَقۡبَلُ ٱلتَّوۡبَةَ عَنۡ عِبَادِهِۦ وَيَأۡخُذُ ٱلصَّدَقَٰتِ وَأَنَّ ٱللَّهَ هُوَ ٱلتَّوَّابُ ٱلرَّحِيمُ﴿١٠٤

104E ɓe ngannda won de ko Alla no jaɓana jeyaaɓe makko ɓen tuubuubuyee, himo jaɓa sadakaaji ɗin, e won de ko Alla woni Jaɓoowo tuubuubuyee, ko jurmotooɗo.

وَقُلِ ٱعۡمَلُواْ فَسَيَرَى ٱللَّهُ عَمَلَكُمۡ وَرَسُولُهُۥ وَٱلۡمُؤۡمِنُونَۖ وَسَتُرَدُّونَ إِلَىٰ عَٰلِمِ ٱلۡغَيۡبِ وَٱلشَّهَٰدَةِ فَيُنَبِّئُكُم بِمَا كُنتُمۡ تَعۡمَلُونَ﴿١٠٥

105Maaku : "ngollee, arma Alla yi'a golle mon ɗeen, e nulaaɗo makko on e gooŋɗinɓe ɓeen. Aray ruttita-ɗon ka gannduɗo ko wirni eko feeñi ɗin, O humpita on ko ngollaynoɗon".

وَءَاخَرُونَ مُرۡجَوۡنَ لِأَمۡرِ ٱللَّهِ إِمَّا يُعَذِّبُهُمۡ وَإِمَّا يَتُوبُ عَلَيۡهِمۡۗ وَٱللَّهُ عَلِيمٌ حَكِيمٞ﴿١٠٦

106E woɗɓe goo ko nennanaaɓe e yamiroore Alla : immaa O lepta ɓe, maa O jaɓana ɓe tuubuubuyee. Alla ko gannduɗo, Ñeeñuɗo.

وَٱلَّذِينَ ٱتَّخَذُواْ مَسۡجِدٗا ضِرَارٗا وَكُفۡرٗا وَتَفۡرِيقَۢا بَيۡنَ ٱلۡمُؤۡمِنِينَ وَإِرۡصَادٗا لِّمَنۡ حَارَبَ ٱللَّهَ وَرَسُولَهُۥ مِن قَبۡلُۚ وَلَيَحۡلِفُنَّ إِنۡ أَرَدۡنَآ إِلَّا ٱلۡحُسۡنَىٰۖ وَٱللَّهُ يَشۡهَدُ إِنَّهُمۡ لَكَٰذِبُونَ﴿١٠٧

107Ɓeen jogitorɓe juulirde fii lorra, e keefereegu, e senndude hakkunde gooŋɗinɓe ɓeen, e tommbaade on kabuɗo Alla e nulaaɗo makko on ko adii. Pellet, heɓe ngooɗndira : "min paandaaki si wanaa moƴƴere" Alla no seedii won de pellet, ko ɓe fenooɓe.

لَا تَقُمۡ فِيهِ أَبَدٗاۚ لَّمَسۡجِدٌ أُسِّسَ عَلَى ٱلتَّقۡوَىٰ مِنۡ أَوَّلِ يَوۡمٍ أَحَقُّ أَن تَقُومَ فِيهِۚ فِيهِ رِجَالٞ يُحِبُّونَ أَن يَتَطَهَّرُواْۚ وَٱللَّهُ يُحِبُّ ٱلۡمُطَّهِّرِينَ﴿١٠٨

108Wata a daro (juulugol) e mayre poomaa. Ko juulirde diidiraande kulol Alla gila ka arannde ñalaande, ɓuri jojjude nde darotoɗaa e mun [juulaa]. Hino e mayre worɓe yiɗɓe nde ɓe laɓɓinotoo. Alla no yiɗi laɓɓinotooɓe ɓen.

أَفَمَنۡ أَسَّسَ بُنۡيَٰنَهُۥ عَلَىٰ تَقۡوَىٰ مِنَ ٱللَّهِ وَرِضۡوَٰنٍ خَيۡرٌ أَم مَّنۡ أَسَّسَ بُنۡيَٰنَهُۥ عَلَىٰ شَفَا جُرُفٍ هَارٖ فَٱنۡهَارَ بِهِۦ فِي نَارِ جَهَنَّمَۗ وَٱللَّهُ لَا يَهۡدِي ٱلۡقَوۡمَ ٱلظَّٰلِمِينَ﴿١٠٩

109E ko on didirɗo maadi mu'un kulol Alla e welayee makko, ɓuri moƴƴude, kaa ko on didirɗo maadi mu'un e sera ngasko yirbuka, o yirbida e mayri ka Yiite Jahannama?! Alla feewnataa yimɓe tooñooɓe ɓen.

لَا يَزَالُ بُنۡيَٰنُهُمُ ٱلَّذِي بَنَوۡاْ رِيبَةٗ فِي قُلُوبِهِمۡ إِلَّآ أَن تَقَطَّعَ قُلُوبُهُمۡۗ وَٱللَّهُ عَلِيمٌ حَكِيمٌ﴿١١٠

110Ndin maadi maɓɓe ndi ɓe mahi seerataa ko ndi sikke ka ɓerɗe maɓɓe, si wanaa ɓerɗe maɓɓe ɗen taƴay tun. Alla ko gannduɗo, Ñeeñuɗo.

۞ إِنَّ ٱللَّهَ ٱشۡتَرَىٰ مِنَ ٱلۡمُؤۡمِنِينَ أَنفُسَهُمۡ وَأَمۡوَٰلَهُم بِأَنَّ لَهُمُ ٱلۡجَنَّةَۚ يُقَٰتِلُونَ فِي سَبِيلِ ٱللَّهِ فَيَقۡتُلُونَ وَيُقۡتَلُونَۖ وَعۡدًا عَلَيۡهِ حَقّٗا فِي ٱلتَّوۡرَىٰةِ وَٱلۡإِنجِيلِ وَٱلۡقُرۡءَانِۚ وَمَنۡ أَوۡفَىٰ بِعَهۡدِهِۦ مِنَ ٱللَّهِۚ فَٱسۡتَبۡشِرُواْ بِبَيۡعِكُمُ ٱلَّذِي بَايَعۡتُم بِهِۦۚ وَذَٰلِكَ هُوَ ٱلۡفَوۡزُ ٱلۡعَظِيمُ﴿١١١

111Pellet, Alla sooditirii e gooɗinɓe ɓen woŋkiiji maɓɓe ɗin, e jawɗeele maɓɓe ɗen won de no woodani ɓe Aljanna. Heɓe kaɓa fii laawol Alla ngol : heɓe mbara, heɓe mbaree. Ko fodoore goonga nde O fodi ka tawreeta, e ka Linjiila e Alqur'aana. Ko hommbo ɓuri Alla huuɓngol ahdi mun? mbeltoree njeeygu mon ngu njeeeyondirɗon e mum : ko ɗuum woni malala mawnungal ngal.

ٱلتَّٰٓئِبُونَ ٱلۡعَٰبِدُونَ ٱلۡحَٰمِدُونَ ٱلسَّٰٓئِحُونَ ٱلرَّٰكِعُونَ ٱلسَّٰجِدُونَ ٱلۡأٓمِرُونَ بِٱلۡمَعۡرُوفِ وَٱلنَّاهُونَ عَنِ ٱلۡمُنكَرِ وَٱلۡحَٰفِظُونَ لِحُدُودِ ٱللَّهِۗ وَبَشِّرِ ٱلۡمُؤۡمِنِينَ﴿١١٢

112Ko tuubooɓe ɓeen, rewooɓe (Alla) ɓeen, yettooɓe (Mo) ɓeen, hoorooɓe ɓeen, ruƴƴooɓe ɓeen, sujjooɓe ɓeen, yamirooɓe ko moƴƴi ɓeen kaɗa ko boni, e reenotooɓe e keeri Alla ɗiin.weltin gooŋɗinɓe ɓeen.

مَا كَانَ لِلنَّبِيِّ وَٱلَّذِينَ ءَامَنُوٓاْ أَن يَسۡتَغۡفِرُواْ لِلۡمُشۡرِكِينَ وَلَوۡ كَانُوٓاْ أُوْلِي قُرۡبَىٰ مِنۢ بَعۡدِ مَا تَبَيَّنَ لَهُمۡ أَنَّهُمۡ أَصۡحَٰبُ ٱلۡجَحِيمِ﴿١١٣

113Haananaa Annabiijo on e ɓeen gooŋɗinɓe nde ɓe imsinantoo sirkooɓe ɓen, hay si ɓen laatike joomiraaɓe ɓadondiral, ɓaawo nde feeñani ɓe won de koɓe yimɓe Jahiimi.

وَمَا كَانَ ٱسۡتِغۡفَارُ إِبۡرَٰهِيمَ لِأَبِيهِ إِلَّا عَن مَّوۡعِدَةٖ وَعَدَهَآ إِيَّاهُ فَلَمَّا تَبَيَّنَ لَهُۥٓ أَنَّهُۥ عَدُوّٞ لِّلَّهِ تَبَرَّأَ مِنۡهُۚ إِنَّ إِبۡرَٰهِيمَ لَأَوَّٰهٌ حَلِيمٞ﴿١١٤

114Imsinanagol Ibraahiima ngol baaaba makko wonaano si wanaa fodoore nde o fodannnoo mo. Tuma nde ɓanngannoo mo won de on ko gaño Alla, o daɗndino(hisnii) mo. Pellet, Ibraahiima ko heewuɗo yankinaare, muññiiɗo.

وَمَا كَانَ ٱللَّهُ لِيُضِلَّ قَوۡمَۢا بَعۡدَ إِذۡ هَدَىٰهُمۡ حَتَّىٰ يُبَيِّنَ لَهُم مَّا يَتَّقُونَۚ إِنَّ ٱللَّهَ بِكُلِّ شَيۡءٍ عَلِيمٌ﴿١١٥

115Alla siforaali majjinoowo yimɓe ɓaawo nde o feewni ɓe, haa O ɓannginana ɓe ko ɓe kaani reentaade e mu'um. Pellet, Alla ko gannduɗo kala huunde.

إِنَّ ٱللَّهَ لَهُۥ مُلۡكُ ٱلسَّمَٰوَٰتِ وَٱلۡأَرۡضِۖ يُحۡيِۦ وَيُمِيتُۚ وَمَا لَكُم مِّن دُونِ ٱللَّهِ مِن وَلِيّٖ وَلَا نَصِيرٖ﴿١١٦

116Pellet, Ko Alla woodani laamu kammuuli ɗin e leydi ndin. Himo wuurna, himo wara. Alanaa on gah Alla giɗo, wanaa balloowo

لَّقَد تَّابَ ٱللَّهُ عَلَى ٱلنَّبِيِّ وَٱلۡمُهَٰجِرِينَ وَٱلۡأَنصَارِ ٱلَّذِينَ ٱتَّبَعُوهُ فِي سَاعَةِ ٱلۡعُسۡرَةِ مِنۢ بَعۡدِ مَا كَادَ يَزِيغُ قُلُوبُ فَرِيقٖ مِّنۡهُمۡ ثُمَّ تَابَ عَلَيۡهِمۡۚ إِنَّهُۥ بِهِمۡ رَءُوفٞ رَّحِيمٞ﴿١١٧

117Wollahi Alla jaɓanii Annabiijo on tuubuubuyee, e ferɓe ɓeen e walluɓe weerni ɓen jokkuɓe e saa'a saɗtuɗo, ɓaawo nde ɓerɗe woɗɓe e maɓɓe eɓɓunoo ooñaade. refti Alla jaɓani ɓe tuubgol. Pellet, Kaŋko ko O jaafotoooɗo, jumotooɗo ɓe.

وَعَلَى ٱلثَّلَٰثَةِ ٱلَّذِينَ خُلِّفُواْ حَتَّىٰٓ إِذَا ضَاقَتۡ عَلَيۡهِمُ ٱلۡأَرۡضُ بِمَا رَحُبَتۡ وَضَاقَتۡ عَلَيۡهِمۡ أَنفُسُهُمۡ وَظَنُّوٓاْ أَن لَّا مَلۡجَأَ مِنَ ٱللَّهِ إِلَّآ إِلَيۡهِ ثُمَّ تَابَ عَلَيۡهِمۡ لِيَتُوبُوٓاْۚ إِنَّ ٱللَّهَ هُوَ ٱلتَّوَّابُ ٱلرَّحِيمُ﴿١١٨

118[O jaɓanii tuubuubuyee on] kadi ɓeen tato luutndiooɓe, haa leydi ndin faaɗani ɓe e hoore ko ndi yaaji kon; woŋkiiji maɓɓe ɗin ɓittaniiɓe, ɓe fellitii won de moolorde e Alla aalaa si wanaa ka makko. refti o hawrindini ɓe e tuubuubuyee fii yo ɓe tuubu. Pellet, ko Alla woni jaɓoowotuubabuya, jurmotooɗo.

يَٰٓأَيُّهَا ٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ ٱتَّقُواْ ٱللَّهَ وَكُونُواْ مَعَ ٱلصَّٰدِقِينَ﴿١١٩

119Eeymon gooŋɗiiɓe, kulee Alla laatodon e gooŋɗuɓe ɓeen.

مَا كَانَ لِأَهۡلِ ٱلۡمَدِينَةِ وَمَنۡ حَوۡلَهُم مِّنَ ٱلۡأَعۡرَابِ أَن يَتَخَلَّفُواْ عَن رَّسُولِ ٱللَّهِ وَلَا يَرۡغَبُواْ بِأَنفُسِهِمۡ عَن نَّفۡسِهِۦۚ ذَٰلِكَ بِأَنَّهُمۡ لَا يُصِيبُهُمۡ ظَمَأٞ وَلَا نَصَبٞ وَلَا مَخۡمَصَةٞ فِي سَبِيلِ ٱللَّهِ وَلَا يَطَـُٔونَ مَوۡطِئٗا يَغِيظُ ٱلۡكُفَّارَ وَلَا يَنَالُونَ مِنۡ عَدُوّٖ نَّيۡلًا إِلَّا كُتِبَ لَهُم بِهِۦ عَمَلٞ صَٰلِحٌۚ إِنَّ ٱللَّهَ لَا يُضِيعُ أَجۡرَ ٱلۡمُحۡسِنِينَ﴿١٢٠

120Haananaa yimɓe Madiina ɓeen, e ɓeen wonɓe sera maɓɓe immorde e yimɓe ladde ɓen, nde ɓe luttitata ɓaawo Nulaaɗo Alla on, wanaa nde ɓe yiɗatanta ko'e maɓɓe ɓura mo.Ko waɗi, noon ko heɓataa ɓe, wanaa tampere, wanaa heege fii laawol Alla ngol, ɓe tippataa(yabbatah) e nokkuure tikkinaynde heeferɓe ɓeen, ɓe kawrataa e gaño hawrannde, si wanaa ɓe mbinndante e ɗuum gollal moƴƴal. Pellet, Alla yeebataako njoɓdi moƴƴinooɓe ɓeen.

وَلَا يُنفِقُونَ نَفَقَةٗ صَغِيرَةٗ وَلَا كَبِيرَةٗ وَلَا يَقۡطَعُونَ وَادِيًا إِلَّا كُتِبَ لَهُمۡ لِيَجۡزِيَهُمُ ٱللَّهُ أَحۡسَنَ مَا كَانُواْ يَعۡمَلُونَ﴿١٢١

121Ɓe wintotaako(nafqatah) wintaari, famɗundi maa mawnundi, ɓe taƴataa aynde(joolol)=caatngol, si wanaa ɓe mbinndante ɗuum, fii yo Alla yoɓ ɓe ko ɓuri moƴƴude e ko ɓe ngollaynoo.

۞ وَمَا كَانَ ٱلۡمُؤۡمِنُونَ لِيَنفِرُواْ كَآفَّةٗۚ فَلَوۡلَا نَفَرَ مِن كُلِّ فِرۡقَةٖ مِّنۡهُمۡ طَآئِفَةٞ لِّيَتَفَقَّهُواْ فِي ٱلدِّينِ وَلِيُنذِرُواْ قَوۡمَهُمۡ إِذَا رَجَعُوٓاْ إِلَيۡهِمۡ لَعَلَّهُمۡ يَحۡذَرُونَ﴿١٢٢

122Haananaa gooŋɗinɓe ɓen nde ɓe njahata (jihaadi) ɓe fof maɓɓe. Ko haɗno fedde kala e maɓɓe yalta fii yo ɓe faamino ka diina, e fii yo ɓe jeertin yimɓe maɓɓe ɓe si ɓe nduttitike e maɓɓe, mbelejo'o, kamɓe ɓe ndeentoto.

يَٰٓأَيُّهَا ٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ قَٰتِلُواْ ٱلَّذِينَ يَلُونَكُم مِّنَ ٱلۡكُفَّارِ وَلۡيَجِدُواْ فِيكُمۡ غِلۡظَةٗۚ وَٱعۡلَمُوٓاْ أَنَّ ٱللَّهَ مَعَ ٱلۡمُتَّقِينَ﴿١٢٣

123Eehey mon yo gooŋɗinɓe, kaɓee ɓeen ɓaɗiiɓe on immorde e heeferɓe ɓeen; yo ɓe taw e mooɗon ñaaɗre. ngnndon pellet Alla no won di e gooŋɗuɓe ɓeen.

وَإِذَا مَآ أُنزِلَتۡ سُورَةٞ فَمِنۡهُم مَّن يَقُولُ أَيُّكُمۡ زَادَتۡهُ هَٰذِهِۦٓ إِيمَٰنٗاۚ فَأَمَّا ٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ فَزَادَتۡهُمۡ إِيمَٰنٗا وَهُمۡ يَسۡتَبۡشِرُونَ﴿١٢٤

124Si cortewol(simoore) jippinaama, hino e maɓɓe on wi'oowo : "ko hommbo e mo'on woni ko ngol ɓeydi gooŋɗinal?" Ammaa ɓeen gooŋɗinɓe, ngol ɓeydu ɓe gooŋɗinal, kamɓe heɓe mbeltoo.

وَأَمَّا ٱلَّذِينَ فِي قُلُوبِهِم مَّرَضٞ فَزَادَتۡهُمۡ رِجۡسًا إِلَىٰ رِجۡسِهِمۡ وَمَاتُواْ وَهُمۡ كَٰفِرُونَ﴿١٢٥

125Ammma ɓeen ɓeen ñawu woni ka ɓerɗe muen, ngol ɓeydu ɓe soɓe e hoore soɓe maɓɓe, ɓe maayi ko ɓe heeferɓe.

أَوَلَا يَرَوۡنَ أَنَّهُمۡ يُفۡتَنُونَ فِي كُلِّ عَامٖ مَّرَّةً أَوۡ مَرَّتَيۡنِ ثُمَّ لَا يَتُوبُونَ وَلَا هُمۡ يَذَّكَّرُونَ﴿١٢٦

126E ɓee njiaani won de kamɓe heɓe njarribee hitaande kala laawol maa laaɓi ɗiɗi? refti ɓe tuubataa, ɓe ngonnah waactotooɓe.

وَإِذَا مَآ أُنزِلَتۡ سُورَةٞ نَّظَرَ بَعۡضُهُمۡ إِلَىٰ بَعۡضٍ هَلۡ يَرَىٰكُم مِّنۡ أَحَدٖ ثُمَّ ٱنصَرَفُواْۚ صَرَفَ ٱللَّهُ قُلُوبَهُم بِأَنَّهُمۡ قَوۡمٞ لَّا يَفۡقَهُونَ﴿١٢٧

127Si tawii cortewol jippinaama, yoga maɓɓe ndaara yoga [ɓe mbi'a] : "Hara goɗɗo no yi*a on?" refti ɓe haɓana=pirlito. Alla firlitii ɓerɗe maɓɓe tawde ko ɓe yimɓe ɓe paamataa.

لَقَدۡ جَآءَكُمۡ رَسُولٞ مِّنۡ أَنفُسِكُمۡ عَزِيزٌ عَلَيۡهِ مَا عَنِتُّمۡ حَرِيصٌ عَلَيۡكُم بِٱلۡمُؤۡمِنِينَ رَءُوفٞ رَّحِيمٞ﴿١٢٨

128Mi wooɗndi nulaaɗo arii e mooɗon, jeyaaɗo emon hino saɗta e makko ko tampoton, deerɗuɗo e mooɗon, newaniiɗo hinnotooɗo(yurmotoodo) gooŋɗinɓe ɓeen.

فَإِن تَوَلَّوۡاْ فَقُلۡ حَسۡبِيَ ٱللَّهُ لَآ إِلَٰهَ إِلَّا هُوَۖ عَلَيۡهِ تَوَكَّلۡتُۖ وَهُوَ رَبُّ ٱلۡعَرۡشِ ٱلۡعَظِيمِ﴿١٢٩

129Si ɓe huccitii(nduŋtiima), maaku : "Alla yonii kam. Alaa deweteeɗo si wanaa Kaŋko. Ko e makko mi fawii; ko Kaŋko woni Jeyɗo daŋkii mawnuɗo on".

RELATED SURAHS