Ya-Sin

يس

Ya-Sin83 ayahsMeccan

بِسْمِ ٱللَّهِ ٱلرَّحْمَٰنِ ٱلرَّحِيمِ

يسٓ﴿١

1yaa-siin.[1]

وَٱلۡقُرۡءَانِ ٱلۡحَكِيمِ﴿٢

2Mi wooɗndirii Al*ur'aana ñeñaande nde.

إِنَّكَ لَمِنَ ٱلۡمُرۡسَلِينَ﴿٣

3Pellet, an (Nulaaɗo), ko a jiyaaɗo e nulaaɓe ɓen.

عَلَىٰ صِرَٰطٖ مُّسۡتَقِيمٖ﴿٤

4E dow laawol pocciingol.

تَنزِيلَ ٱلۡعَزِيزِ ٱلرَّحِيمِ﴿٥

5Jippinannde On poolɗo, jurmotooɗo o.

لِتُنذِرَ قَوۡمٗا مَّآ أُنذِرَ ءَابَآؤُهُمۡ فَهُمۡ غَٰفِلُونَ﴿٦

6Fii yo a jeertinirde nde yimɓe, ɓe baabiraaɓe mum jerrtinanooka: ɓeen ko welsindiiɓe.

لَقَدۡ حَقَّ ٱلۡقَوۡلُ عَلَىٰٓ أَكۡثَرِهِمۡ فَهُمۡ لَا يُؤۡمِنُونَ﴿٧

7Gooŋɗii konngol [lepte] jojjii e ko ɓuri ɗuuɗude e maɓɓe; ɓen ɗoon gooŋɗintaa.

إِنَّا جَعَلۡنَا فِيٓ أَعۡنَٰقِهِمۡ أَغۡلَٰلٗا فَهِيَ إِلَى ٱلۡأَذۡقَانِ فَهُم مُّقۡمَحُونَ﴿٨

8Minen Min mbaɗii ka daaɗe maɓɓe kolommbooje, ɗen ko jottiiɗe ka bokkuɗe; hara ko ɓe ŋalliniiɓe.

وَجَعَلۡنَا مِنۢ بَيۡنِ أَيۡدِيهِمۡ سَدّٗا وَمِنۡ خَلۡفِهِمۡ سَدّٗا فَأَغۡشَيۡنَٰهُمۡ فَهُمۡ لَا يُبۡصِرُونَ﴿٩

9Min mbaɗi ye'eso maɓɓe heedo, ɓaawo maɓɓe kadi heedo, Min kippi ɓe (gite ɗen); mbaɗti ɓe nj'ataa [goonga].

وَسَوَآءٌ عَلَيۡهِمۡ ءَأَنذَرۡتَهُمۡ أَمۡ لَمۡ تُنذِرۡهُمۡ لَا يُؤۡمِنُونَ﴿١٠

10Hino fota e maɓɓe, foti a jeertini ɓe, maa a jeertinaali ɓe; ɓe ngooŋɗintaa.

إِنَّمَا تُنذِرُ مَنِ ٱتَّبَعَ ٱلذِّكۡرَ وَخَشِيَ ٱلرَّحۡمَٰنَ بِٱلۡغَيۡبِۖ فَبَشِّرۡهُ بِمَغۡفِرَةٖ وَأَجۡرٖ كَرِيمٍ﴿١١

11Anndu ko njeertintaa (jaɓa), ko on jokkuɗo Jaŋtoore (Alqur'aana) nden, o kuli Jom-Yurmeende On ka wirnii. Wewlinir mo kaforaneede e mbarjaari teddundi.

إِنَّا نَحۡنُ نُحۡيِ ٱلۡمَوۡتَىٰ وَنَكۡتُبُ مَا قَدَّمُواْ وَءَاثَٰرَهُمۡۚ وَكُلَّ شَيۡءٍ أَحۡصَيۡنَٰهُ فِيٓ إِمَامٖ مُّبِينٖ﴿١٢

12Ko Minen ngoni wuurnitooɓe maayɓe ɓen, Min mbinnda ko ɓe ngardini e batteeji maɓɓe. Kala hu'unde, Miɗen mofti nde e deftere ɓanngunde.

وَٱضۡرِبۡ لَهُم مَّثَلًا أَصۡحَٰبَ ٱلۡقَرۡيَةِ إِذۡ جَآءَهَا ٱلۡمُرۡسَلُونَ﴿١٣

13Piyan-ɓe yeru, fii yimɓe saare, tuma nde Nulaaɓe ngarunoo ɓe,

إِذۡ أَرۡسَلۡنَآ إِلَيۡهِمُ ٱثۡنَيۡنِ فَكَذَّبُوهُمَا فَعَزَّزۡنَا بِثَالِثٖ فَقَالُوٓاْ إِنَّآ إِلَيۡكُم مُّرۡسَلُونَ﴿١٤

14Nde Min nulunoo e maɓɓe, [Nulaaɓe] ɗiɗo, ɓe njeddii i ɓen, Min cammbiniri ɓen, tataɓo, ɓe mbi'i: "Minen, ko men Nulaaɓe e mo'on".

قَالُواْ مَآ أَنتُمۡ إِلَّا بَشَرٞ مِّثۡلُنَا وَمَآ أَنزَلَ ٱلرَّحۡمَٰنُ مِن شَيۡءٍ إِنۡ أَنتُمۡ إِلَّا تَكۡذِبُونَ﴿١٥

15[Yimɓe saare nden] wi'i: "On ngonaani, si wanaa ko on ɓanndiŋke wano menen. Jom-hinaranke On jippinaani hay hu'unde, on wonaani, si wanaa ko on fenooɓe".

قَالُواْ رَبُّنَا يَعۡلَمُ إِنَّآ إِلَيۡكُمۡ لَمُرۡسَلُونَ﴿١٦

16[Nulaaɓe ɓen] mbi'i: "Joomi amen no anndi pellet, ko min Nulaaɓe e mo'on.

وَمَا عَلَيۡنَآ إِلَّا ٱلۡبَلَٰغُ ٱلۡمُبِينُ﴿١٧

17Fawaaki men non, si wonaa jottingol ɓanngina".

قَالُوٓاْ إِنَّا تَطَيَّرۡنَا بِكُمۡۖ لَئِن لَّمۡ تَنتَهُواْ لَنَرۡجُمَنَّكُمۡ وَلَيَمَسَّنَّكُم مِّنَّا عَذَابٌ أَلِيمٞ﴿١٨

18[Yimɓe saare nden] mbi'iti: "Min kiitori on kataa. Si tawii non on kaɗitaaki, ma min piɗu on, lepte mu'usuuɗe kadi memira on immorde e amen".

قَالُواْ طَٰٓئِرُكُم مَّعَكُمۡ أَئِن ذُكِّرۡتُمۚ بَلۡ أَنتُمۡ قَوۡمٞ مُّسۡرِفُونَ﴿١٩

19[Nulaaɓe ɓen kadi] mb'iti: "Kiite mon ɗin, hiɗon ngon'di e mum. Ko si on mbaajaama (kiitinoɗon)? Tigi on, ko on yimɓe fantinooɓe!".

وَجَآءَ مِنۡ أَقۡصَا ٱلۡمَدِينَةِ رَجُلٞ يَسۡعَىٰ قَالَ يَٰقَوۡمِ ٱتَّبِعُواْ ٱلۡمُرۡسَلِينَ﴿٢٠

20Gorko iwri ka ɓuri woɗɗude e saare nden, o ari homo yaccoo, o wi'i: "eey mon yo yimɓe am, kori njokkee Nulaaɓe ɓen,

ٱتَّبِعُواْ مَن لَّا يَسۡـَٔلُكُمۡ أَجۡرٗا وَهُم مُّهۡتَدُونَ﴿٢١

21Njokkee ɓen ɓe laɓndotaako on njoɓdi, ɓen ko feewnaaɓe.

وَمَالِيَ لَآ أَعۡبُدُ ٱلَّذِي فَطَرَنِي وَإِلَيۡهِ تُرۡجَعُونَ﴿٢٢

22E ko haɗata kam rewugol On takɗo Kam? Ko ka makko woni ruttorde mon.

ءَأَتَّخِذُ مِن دُونِهِۦٓ ءَالِهَةً إِن يُرِدۡنِ ٱلرَّحۡمَٰنُ بِضُرّٖ لَّا تُغۡنِ عَنِّي شَفَٰعَتُهُمۡ شَيۡـٔٗا وَلَا يُنقِذُونِ﴿٢٣

23E mi jogtoto deweteeɗi ga makko? Si Jom-yurmeende On muuyanii kam lorra, tefoore majji duncantaali kam hay hu'unde, ɗi ndaɗandataa kam kadi.

إِنِّيٓ إِذٗا لَّفِي ضَلَٰلٖ مُّبِينٍ﴿٢٤

24Haray miin on tuma, mi wonii e majjere ɓanngunde.

إِنِّيٓ ءَامَنتُ بِرَبِّكُمۡ فَٱسۡمَعُونِ﴿٢٥

25Min on, mi gooŋɗinii Joomi mon, nananee kam".

قِيلَ ٱدۡخُلِ ٱلۡجَنَّةَۖ قَالَ يَٰلَيۡتَ قَوۡمِي يَعۡلَمُونَ﴿٢٦

26[O] wi'anaa: "Naatu Aljanna". O wi'i: "Haaniino yimɓe am ɓen ngannda,

بِمَا غَفَرَ لِي رَبِّي وَجَعَلَنِي مِنَ ٱلۡمُكۡرَمِينَ﴿٢٧

27ko Joomi am haforani kam, O waɗi kam e teddinaaɓe ɓeen".

۞ وَمَآ أَنزَلۡنَا عَلَىٰ قَوۡمِهِۦ مِنۢ بَعۡدِهِۦ مِن جُندٖ مِّنَ ٱلسَّمَآءِ وَمَا كُنَّا مُنزِلِينَ﴿٢٨

28Min njippiniraano koneeli ka kammu, e yimɓe makko ɓen, ɓaawo maako. Min ngonaanii jippinooɓe [ɗin koneeli].

إِن كَانَتۡ إِلَّا صَيۡحَةٗ وَٰحِدَةٗ فَإِذَا هُمۡ خَٰمِدُونَ﴿٢٩

29(Halkeede maɓɓe) wonaani, si wonaa haacaango wooto, tawi ɓe laatii maayɓe-ɓutti.

يَٰحَسۡرَةً عَلَى ٱلۡعِبَادِۚ مَا يَأۡتِيهِم مِّن رَّسُولٍ إِلَّا كَانُواْ بِهِۦ يَسۡتَهۡزِءُونَ﴿٣٠

30Ee hayreede jiyaaɓe [fenunooɓe]! Nulaaɗo araali e ɓɓe, si wonaa ɓe waɗtayno mo jalnori.

أَلَمۡ يَرَوۡاْ كَمۡ أَهۡلَكۡنَا قَبۡلَهُم مِّنَ ٱلۡقُرُونِ أَنَّهُمۡ إِلَيۡهِمۡ لَا يَرۡجِعُونَ﴿٣١

31E ɓee njiaani ɗuuɗii e gire ɗe Min kalki ado maɓɓe? Won'de ɓen ndttitotaako e maɓɓe.

وَإِن كُلّٞ لَّمَّا جَمِيعٞ لَّدَيۡنَا مُحۡضَرُونَ﴿٣٢

32Ɓe fof wonaani, si wanaa ko mooɓoyteeɓe ka amen.

وَءَايَةٞ لَّهُمُ ٱلۡأَرۡضُ ٱلۡمَيۡتَةُ أَحۡيَيۡنَٰهَا وَأَخۡرَجۡنَا مِنۡهَا حَبّٗا فَمِنۡهُ يَأۡكُلُونَ﴿٣٣

33Hino wonani ɓe Ma'ande: leydi yoorundi ndin, Min nuurniti ndi, Min njaltini gabbe e mayri, tawi ko e ɗen ɓe ñaamata.

وَجَعَلۡنَا فِيهَا جَنَّٰتٖ مِّن نَّخِيلٖ وَأَعۡنَٰبٖ وَفَجَّرۡنَا فِيهَا مِنَ ٱلۡعُيُونِ﴿٣٤

34Min mbaɗi e mayri gese tamarooje e inabuuje, Min ɓulni e mayri ɓulli(ceewle)

لِيَأۡكُلُواْ مِن ثَمَرِهِۦ وَمَا عَمِلَتۡهُ أَيۡدِيهِمۡۚ أَفَلَا يَشۡكُرُونَ﴿٣٥

35fii no ɓe ñaamira dimɗe mun ɗen e kon ko ɓe golliri juuɗe maɓɓe ɗen. E ɓe njettataa (Alla)?

سُبۡحَٰنَ ٱلَّذِي خَلَقَ ٱلۡأَزۡوَٰجَ كُلَّهَا مِمَّا تُنۢبِتُ ٱلۡأَرۡضُ وَمِنۡ أَنفُسِهِمۡ وَمِمَّا لَا يَعۡلَمُونَ﴿٣٦

36Senaade woodanii takɗo nooneeji ɗin On fof: gila e ko leydi ndin fuɗinta kon, haa e woŋkiiji maɓɓe ɗin, e kon ko ɓe nganndaa!

وَءَايَةٞ لَّهُمُ ٱلَّيۡلُ نَسۡلَخُ مِنۡهُ ٱلنَّهَارَ فَإِذَا هُم مُّظۡلِمُونَ﴿٣٧

37Ma'ande goo kadi wonanii ɓe: e jemma on, Miɗen corta e makko ñalawma on, tawa ɓe ngontii e niwre.

وَٱلشَّمۡسُ تَجۡرِي لِمُسۡتَقَرّٖ لَّهَاۚ ذَٰلِكَ تَقۡدِيرُ ٱلۡعَزِيزِ ٱلۡعَلِيمِ﴿٣٨

38E na'ange ngen, hinge doga haa e ñiiɓirde magge; ɗum ko eɓɓoore pooluɗo, gannduɗo On.

وَٱلۡقَمَرَ قَدَّرۡنَٰهُ مَنَازِلَ حَتَّىٰ عَادَ كَٱلۡعُرۡجُونِ ٱلۡقَدِيمِ﴿٣٩

39E lewru ndun, Min eɓɓani ndu jipporde, haa ndu waɗtinira wa baaŋal tamaro kiiɗngal.

لَا ٱلشَّمۡسُ يَنۢبَغِي لَهَآ أَن تُدۡرِكَ ٱلۡقَمَرَ وَلَا ٱلَّيۡلُ سَابِقُ ٱلنَّهَارِۚ وَكُلّٞ فِي فَلَكٖ يَسۡبَحُونَ﴿٤٠

40Wonaa na'ange ngen woni ko haanini hewtitagol lewru ndun, wonaa jemma on woni ko aditotoo ñalaema on; kala majji non, ko e laawol mum woni dokde.

وَءَايَةٞ لَّهُمۡ أَنَّا حَمَلۡنَا ذُرِّيَّتَهُمۡ فِي ٱلۡفُلۡكِ ٱلۡمَشۡحُونِ﴿٤١

41Ma'ande goo wonanii ɓe, won'de Min roondike geyngol maɓɓe ngol, ka laana hebbinaaka;

وَخَلَقۡنَا لَهُم مِّن مِّثۡلِهِۦ مَا يَرۡكَبُونَ﴿٤٢

42Min tagani ɓe sugu makko, ko ɓe mbaɗɗoo.

وَإِن نَّشَأۡ نُغۡرِقۡهُمۡ فَلَا صَرِيخَ لَهُمۡ وَلَا هُمۡ يُنقَذُونَ﴿٤٣

43Si Miɗen njiɗuno, Min njoolayno ɓe; hara faabo alanaa ɓe, wanaa kadi ɓe daɗndeteeɓe,

إِلَّا رَحۡمَةٗ مِّنَّا وَمَتَٰعًا إِلَىٰ حِينٖ﴿٤٤

44si wonaa yurmeende immornde e amen, e dakmitagol haa e saanga.

وَإِذَا قِيلَ لَهُمُ ٱتَّقُواْ مَا بَيۡنَ أَيۡدِيكُمۡ وَمَا خَلۡفَكُمۡ لَعَلَّكُمۡ تُرۡحَمُونَ﴿٤٥

45Si ɓe mbi'anaama: "ndentee e kon ko woni yeeso mon e ɓaawo mon, mbelajo'o, on njurminte"...!

وَمَا تَأۡتِيهِم مِّنۡ ءَايَةٖ مِّنۡ ءَايَٰتِ رَبِّهِمۡ إِلَّا كَانُواْ عَنۡهَا مُعۡرِضِينَ﴿٤٦

46Aaya woo e aayeeje Joomi maɓɓe ɗen araali e maɓɓe, si wanaa ɓe ɗuurnooɗe.

وَإِذَا قِيلَ لَهُمۡ أَنفِقُواْ مِمَّا رَزَقَكُمُ ٱللَّهُ قَالَ ٱلَّذِينَ كَفَرُواْ لِلَّذِينَ ءَامَنُوٓاْ أَنُطۡعِمُ مَن لَّوۡ يَشَآءُ ٱللَّهُ أَطۡعَمَهُۥٓ إِنۡ أَنتُمۡ إِلَّا فِي ضَلَٰلٖ مُّبِينٖ﴿٤٧

47Si ɓe mbianaama kadi: "Wintee(nafqe) e kon Alla arsiki on", yedduɓe ɓen mbi'ana gooŋɗinɓe ɓen: "E men ñamminay on tawɗo si Alla muuyuno, O ñamminayno mo? On ngonaani, si wanaa e ndeer majjere ɓanngunde".

وَيَقُولُونَ مَتَىٰ هَٰذَا ٱلۡوَعۡدُ إِن كُنتُمۡ صَٰدِقِينَ﴿٤٨

48Hiɓe mbi'a: "Ko holnde tuma woni ndee Fodoore, si on laatike gooŋɗuɓe?"

مَا يَنظُرُونَ إِلَّا صَيۡحَةٗ وَٰحِدَةٗ تَأۡخُذُهُمۡ وَهُمۡ يَخِصِّمُونَ﴿٤٩

49Ɓe habbaaki, si wonaa ha'acaango wooto, nanngayngo ɓe, hara hiɓe njeddondira.

فَلَا يَسۡتَطِيعُونَ تَوۡصِيَةٗ وَلَآ إِلَىٰٓ أَهۡلِهِمۡ يَرۡجِعُونَ﴿٥٠

50Ɓe mbaawoytaa wasiyagol on tuma, wonaa ɓe ruttoytooɓe e yimɓe maɓɓe ɓen.

وَنُفِخَ فِي ٱلصُّورِ فَإِذَا هُم مِّنَ ٱلۡأَجۡدَاثِ إِلَىٰ رَبِّهِمۡ يَنسِلُونَ﴿٥١

51Wutte e alaandu, ɓe njaltira e genaale ɗen, ɓe keñora ka Joomi maɓɓe,

قَالُواْ يَٰوَيۡلَنَا مَنۢ بَعَثَنَا مِن مَّرۡقَدِنَاۜۗ هَٰذَا مَا وَعَدَ ٱلرَّحۡمَٰنُ وَصَدَقَ ٱلۡمُرۡسَلُونَ﴿٥٢

52hiɓe mbi'a: "Ee bone amen! Ko hommbo immini men e genaale amen?" Ko ɗum woni ko Hinaranke On fodnoo; Nulaaɓe ɓe o gooŋɗini

إِن كَانَتۡ إِلَّا صَيۡحَةٗ وَٰحِدَةٗ فَإِذَا هُمۡ جَمِيعٞ لَّدَيۡنَا مُحۡضَرُونَ﴿٥٣

53(Ummital) ngal wonaano, si wanaa haacaango wo'oto, tawi ɓe fof ɓe ngaaddaama ka Amen.

فَٱلۡيَوۡمَ لَا تُظۡلَمُ نَفۡسٞ شَيۡـٔٗا وَلَا تُجۡزَوۡنَ إِلَّا مَا كُنتُمۡ تَعۡمَلُونَ﴿٥٤

54Hannde non, woŋkii tooñirtaake hay hu'unde. On yoɓitirtaake, si wonaa kon ko ngollaynoɗon.

إِنَّ أَصۡحَٰبَ ٱلۡجَنَّةِ ٱلۡيَوۡمَ فِي شُغُلٖ فَٰكِهُونَ﴿٥٥

55Yimɓe Aljanna ɓe hannde, pellet, heɓe e ndeer soklio, hiɓe neeminoo;

هُمۡ وَأَزۡوَٰجُهُمۡ فِي ظِلَٰلٍ عَلَى ٱلۡأَرَآئِكِ مُتَّكِـُٔونَ﴿٥٦

56kamɓe e genndiraaɓe maɓɓe ɓen,e ley ɗowɗe, heɓe coɓɓindii e hoore danɗe.

لَهُمۡ فِيهَا فَٰكِهَةٞ وَلَهُم مَّا يَدَّعُونَ﴿٥٧

57Hino woodani ɓe toon, ɓiɗɓe leɗɗe, hino woodani kadi, ko ko ɓe noddata.

سَلَٰمٞ قَوۡلٗا مِّن رَّبّٖ رَّحِيمٖ﴿٥٨

58"Salaamun", konngol [kisal], immorde e Joomiraaɗo, jurmotooɗo.

وَٱمۡتَٰزُواْ ٱلۡيَوۡمَ أَيُّهَا ٱلۡمُجۡرِمُونَ﴿٥٩

59"ceertee non hande, onon ɓee bonɓe!

۞ أَلَمۡ أَعۡهَدۡ إِلَيۡكُمۡ يَٰبَنِيٓ ءَادَمَ أَن لَّا تَعۡبُدُواْ ٱلشَّيۡطَٰنَۖ إِنَّهُۥ لَكُمۡ عَدُوّٞ مُّبِينٞ﴿٦٠

60Mi ahodaano e mon, onon ɓiɗɓe Aadama, won'de wota on ndewu seytaane? Tawde pellet, ko o gaño mon ɓannguɗo,

وَأَنِ ٱعۡبُدُونِيۚ هَٰذَا صِرَٰطٞ مُّسۡتَقِيمٞ﴿٦١

61[Mi yamiri on] kadi dewugol Kam. Ko ngol woni laawol pocciingol ngol.

وَلَقَدۡ أَضَلَّ مِنكُمۡ جِبِلّٗا كَثِيرًاۖ أَفَلَمۡ تَكُونُواْ تَعۡقِلُونَ﴿٦٢

62Gooŋɗii o majjinii tagu ɗuuɗungu e mon. E on wonaano haqqilooɓe?

هَٰذِهِۦ جَهَنَّمُ ٱلَّتِي كُنتُمۡ تُوعَدُونَ﴿٦٣

63Ko ngee woni Jahannama, nge ngonnoɗon fodaneede ngen.

ٱصۡلَوۡهَا ٱلۡيَوۡمَ بِمَا كُنتُمۡ تَكۡفُرُونَ﴿٦٤

64Naatiree nge hannde, sabu ko njeddiratnoɗon.

ٱلۡيَوۡمَ نَخۡتِمُ عَلَىٰٓ أَفۡوَٰهِهِمۡ وَتُكَلِّمُنَآ أَيۡدِيهِمۡ وَتَشۡهَدُ أَرۡجُلُهُم بِمَا كَانُواْ يَكۡسِبُونَ﴿٦٥

65Hannde, Min notay e kunndule maɓɓe ɗen, juuɗe maɓɓe ɗen yewta Min, koyɗe maɓɓe ɗen kadi seeditoo e kon ko ɓe ngonnoo e paggitagol".

وَلَوۡ نَشَآءُ لَطَمَسۡنَا عَلَىٰٓ أَعۡيُنِهِمۡ فَٱسۡتَبَقُواْ ٱلصِّرَٰطَ فَأَنَّىٰ يُبۡصِرُونَ﴿٦٦

66Si Min njiɗuno, Min mehayno gite maɓɓe ɗen, ɓe adondira e laawol ngol. Kono ko honno ɓe njiirata?

وَلَوۡ نَشَآءُ لَمَسَخۡنَٰهُمۡ عَلَىٰ مَكَانَتِهِمۡ فَمَا ٱسۡتَطَٰعُواْ مُضِيّٗا وَلَا يَرۡجِعُونَ﴿٦٧

67Si Min njɗuno kadi, Min montatno ɓe e nokku maɓɓe on; hara ɓe hattantaa feƴƴugol ɓe yiltotaako.

وَمَن نُّعَمِّرۡهُ نُنَكِّسۡهُ فِي ٱلۡخَلۡقِۚ أَفَلَا يَعۡقِلُونَ﴿٦٨

68Kala mo Min njuutni nguurndam mum, Men njiltitay mo e tagoore. E ɓee haqqiltaa?

وَمَا عَلَّمۡنَٰهُ ٱلشِّعۡرَ وَمَا يَنۢبَغِي لَهُۥٓۚ إِنۡ هُوَ إِلَّا ذِكۡرٞ وَقُرۡءَانٞ مُّبِينٞ﴿٦٩

69Min ngaanndinaali mo (kaŋko Muhammadu) gimɗi; ɗuum haananaa mo. [Deftere] nden wonaani, si wanaa jaŋtoore e janngeteende ɓanngunde,

لِّيُنذِرَ مَن كَانَ حَيّٗا وَيَحِقَّ ٱلۡقَوۡلُ عَلَى ٱلۡكَٰفِرِينَ﴿٧٠

70fii yo o jeertin nde, on gonɗo guurɗo (ɓernde), Konngol lepte ngol jojja e he'eferɓe ɓen.

أَوَلَمۡ يَرَوۡاْ أَنَّا خَلَقۡنَا لَهُم مِّمَّا عَمِلَتۡ أَيۡدِينَآ أَنۡعَٰمٗا فَهُمۡ لَهَا مَٰلِكُونَ﴿٧١

71E ɓe yiaani, won'de Min tagiranii ɓe neemoraaɗi, e ko juuɗe Amen ngolli, hara heɓe njeyinooɗi;

وَذَلَّلۡنَٰهَا لَهُمۡ فَمِنۡهَا رَكُوبُهُمۡ وَمِنۡهَا يَأۡكُلُونَ﴿٧٢

72Min eeltani ɓe ɗi: no e majji ɗi ɓe waɗɗotoo, no e majji ɗi ɓe ñaamata;

وَلَهُمۡ فِيهَا مَنَٰفِعُ وَمَشَارِبُۚ أَفَلَا يَشۡكُرُونَ﴿٧٣

73hino woodani ɓe toon, nafooje e njaram. E ɓee kan njettataa (Mo)?

وَٱتَّخَذُواْ مِن دُونِ ٱللَّهِ ءَالِهَةٗ لَّعَلَّهُمۡ يُنصَرُونَ﴿٧٤

74Ɓe jogitorii ga Alla deweteeɗi, joortagol ɓe faabeedee.

لَا يَسۡتَطِيعُونَ نَصۡرَهُمۡ وَهُمۡ لَهُمۡ جُندٞ مُّحۡضَرُونَ﴿٧٥

75Ɗi kattanaa paabagol ɓe; ko ɓe konu tawneteengu e majji.

فَلَا يَحۡزُنكَ قَوۡلُهُمۡۘ إِنَّا نَعۡلَمُ مَا يُسِرُّونَ وَمَا يُعۡلِنُونَ﴿٧٦

76Wota konngol maɓɓe sunine. Pellet, Miɗen nganndi ko ɓe cuuɗata e ko ɓe peññinta.

أَوَلَمۡ يَرَ ٱلۡإِنسَٰنُ أَنَّا خَلَقۡنَٰهُ مِن نُّطۡفَةٖ فَإِذَا هُوَ خَصِيمٞ مُّبِينٞ﴿٧٧

77E neɗɗaŋke on yiaani, won'de Min tagirii mo e toɓɓere maniiyu? Kono tawaa mo ko o wennjoowo ɓannguɗo!

وَضَرَبَ لَنَا مَثَلٗا وَنَسِيَ خَلۡقَهُۥۖ قَالَ مَن يُحۡيِ ٱلۡعِظَٰمَ وَهِيَ رَمِيمٞ﴿٧٨

78O fiyani Min yeru, kono o yejjiti tageede makko; o wi'i: "Ko hommbo wuurnitata ƴi'e ɗen, si ɗe ndappii?"

قُلۡ يُحۡيِيهَا ٱلَّذِيٓ أَنشَأَهَآ أَوَّلَ مَرَّةٖۖ وَهُوَ بِكُلِّ خَلۡقٍ عَلِيمٌ﴿٧٩

79Maaku: "Ko guurnitoowo ɗe, ko takɗo ɗe on ka laawol aranol. Ko Kaŋko woni gannduɗo fii kala tagoore;

ٱلَّذِي جَعَلَ لَكُم مِّنَ ٱلشَّجَرِ ٱلۡأَخۡضَرِ نَارٗا فَإِذَآ أَنتُم مِّنۡهُ تُوقِدُونَ﴿٨٠

80On mbɗanɗo on yiite, iwde e leɗɗe kecce, tawa ko e majje kuɓɓirton nge.

أَوَلَيۡسَ ٱلَّذِي خَلَقَ ٱلسَّمَٰوَٰتِ وَٱلۡأَرۡضَ بِقَٰدِرٍ عَلَىٰٓ أَن يَخۡلُقَ مِثۡلَهُمۚ بَلَىٰ وَهُوَ ٱلۡخَلَّٰقُ ٱلۡعَلِيمُ﴿٨١

81Kere takɗo kammuuji ɗin e leydi ndin wonaani kaɗtanɗo tagugol yeru maɓɓe? Ɗuum ko pellet! Ko Kaŋko woni Ɗuuɗuɗo tageefo, gannduɗo.

إِنَّمَآ أَمۡرُهُۥٓ إِذَآ أَرَادَ شَيۡـًٔا أَن يَقُولَ لَهُۥ كُن فَيَكُونُ﴿٨٢

82Ganndon fiyaaku makko on, si o faandanike hu'unde, ko o wi'anat nde tan: "Laato", nde laatoo.

فَسُبۡحَٰنَ ٱلَّذِي بِيَدِهِۦ مَلَكُوتُ كُلِّ شَيۡءٖ وَإِلَيۡهِ تُرۡجَعُونَ﴿٨٣

83Senaare woodanii oon mo laamateeri kala hu'unde ngoni e juuɗe Mum! Ko ka makko rutteteɗon.

RELATED SURAHS