Muhammad

محمد

Muhammad38 ayahsMedinan

بِسْمِ ٱللَّهِ ٱلرَّحْمَٰنِ ٱلرَّحِيمِ

ٱلَّذِينَ كَفَرُواْ وَصَدُّواْ عَن سَبِيلِ ٱللَّهِ أَضَلَّ أَعۡمَٰلَهُمۡ﴿١

1Ɓeen yedduɓe ɓe falii laawol Allah ngol, O bonnii golle maɓɓe ɗeen.

وَٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ وَعَمِلُواْ ٱلصَّٰلِحَٰتِ وَءَامَنُواْ بِمَا نُزِّلَ عَلَىٰ مُحَمَّدٖ وَهُوَ ٱلۡحَقُّ مِن رَّبِّهِمۡ كَفَّرَ عَنۡهُمۡ سَيِّـَٔاتِهِمۡ وَأَصۡلَحَ بَالَهُمۡ﴿٢

2Gooŋɗinɓe ɓen ɓe ngolli golle moƴƴe, ɓe ngooŋɗini ko jippinaa kon e Muhammad - on goonga immorɗo e Joomi maɓɓe - O yawtanii ɓe bonɗi maɓɓe ɗin, O moƴƴinii fiyaaku maɓɓe oon.

ذَٰلِكَ بِأَنَّ ٱلَّذِينَ كَفَرُواْ ٱتَّبَعُواْ ٱلۡبَٰطِلَ وَأَنَّ ٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ ٱتَّبَعُواْ ٱلۡحَقَّ مِن رَّبِّهِمۡۚ كَذَٰلِكَ يَضۡرِبُ ٱللَّهُ لِلنَّاسِ أَمۡثَٰلَهُمۡ﴿٣

3Ko waɗi ɗuum, ko tawde yedduɓe ɓen njokkii mehre nden, gooŋɗiinɓe ɓen kan njokki goonga kan immorde e Joomi maɓɓe on. Ko wano nii Allah fiyiranta yimɓe ɓen yeru maɓɓe ɗen.

فَإِذَا لَقِيتُمُ ٱلَّذِينَ كَفَرُواْ فَضَرۡبَ ٱلرِّقَابِ حَتَّىٰٓ إِذَآ أَثۡخَنتُمُوهُمۡ فَشُدُّواْ ٱلۡوَثَاقَ فَإِمَّا مَنَّۢا بَعۡدُ وَإِمَّا فِدَآءً حَتَّىٰ تَضَعَ ٱلۡحَرۡبُ أَوۡزَارَهَاۚ ذَٰلِكَۖ وَلَوۡ يَشَآءُ ٱللَّهُ لَٱنتَصَرَ مِنۡهُمۡ وَلَٰكِن لِّيَبۡلُوَاْ بَعۡضَكُم بِبَعۡضٖۗ وَٱلَّذِينَ قُتِلُواْ فِي سَبِيلِ ٱللَّهِ فَلَن يُضِلَّ أَعۡمَٰلَهُمۡ﴿٤

4Si on kawri e yedduɓe ɓeen (ka hare), ko soppugol daaɗe ɗeen. Haa si on ɗuɗɗinii bargol ɓe, kaɓɓon koyɗe ɗen. Ko si on moƴƴora e maɓɓe ngaccitugol ɓe ɓaawo ɗuum, maa si ko soktiigu, haa hare ndeen wallina jogaaji mayre. Ko non ñaawiraa, si Allah no muuyunoo, O wallitotono on e maɓɓe, ko woni tan, ko no O jarribora yoga mon e dow yoga. Waraaɓe fii Allah ɓeen, pellet, O yeebataa golle maɓɓe ɗeen.

سَيَهۡدِيهِمۡ وَيُصۡلِحُ بَالَهُمۡ﴿٥

5Arma O feewna ɓe, O moƴƴina fiyaaku maɓɓe,

وَيُدۡخِلُهُمُ ٱلۡجَنَّةَ عَرَّفَهَا لَهُمۡ﴿٦

6O naatnya ɓe Aljanna, mo O anndini ɓe fii mum.

يَٰٓأَيُّهَا ٱلَّذِينَ ءَامَنُوٓاْ إِن تَنصُرُواْ ٱللَّهَ يَنصُرۡكُمۡ وَيُثَبِّتۡ أَقۡدَامَكُمۡ﴿٧

7Eey mon yo gooŋɗiinɓe, si on ngonii wallooɓe fii Allah, O wallat on, O tabintina teppe mon ɗen.

وَٱلَّذِينَ كَفَرُواْ فَتَعۡسٗا لَّهُمۡ وَأَضَلَّ أَعۡمَٰلَهُمۡ﴿٨

8Yedduɓe ɓee kan, halkaare woodanii ɓe, O majjinii kadi golle maɓɓe ɗeen.

ذَٰلِكَ بِأَنَّهُمۡ كَرِهُواْ مَآ أَنزَلَ ٱللَّهُ فَأَحۡبَطَ أَعۡمَٰلَهُمۡ﴿٩

9Ɗuum le ko tawde ɓe añii ko Allah jippini kon, O bonni golle maɓɓe ɗeen.

۞ أَفَلَمۡ يَسِيرُواْ فِي ٱلۡأَرۡضِ فَيَنظُرُواْ كَيۡفَ كَانَ عَٰقِبَةُ ٱلَّذِينَ مِن قَبۡلِهِمۡۖ دَمَّرَ ٱللَّهُ عَلَيۡهِمۡۖ وَلِلۡكَٰفِرِينَ أَمۡثَٰلُهَا﴿١٠

10E ɓee njiilaaki e leydi ndin, ɓe teskoo ko honno battane adinooɓe ɓeen wa'unoo? Allah halkuno fii maɓɓe. sugu mum kadi hino woodani yedduɓe ɓeen.

ذَٰلِكَ بِأَنَّ ٱللَّهَ مَوۡلَى ٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ وَأَنَّ ٱلۡكَٰفِرِينَ لَا مَوۡلَىٰ لَهُمۡ﴿١١

11Ko waɗi ɗum, ko tawde ko Allah woni giɗo gooŋɗiinɓe ɓeen; hara non yedduɓe ɓen, giɗo (woo) alanaa ɓe.

إِنَّ ٱللَّهَ يُدۡخِلُ ٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ وَعَمِلُواْ ٱلصَّٰلِحَٰتِ جَنَّٰتٖ تَجۡرِي مِن تَحۡتِهَا ٱلۡأَنۡهَٰرُۖ وَٱلَّذِينَ كَفَرُواْ يَتَمَتَّعُونَ وَيَأۡكُلُونَ كَمَا تَأۡكُلُ ٱلۡأَنۡعَٰمُ وَٱلنَّارُ مَثۡوٗى لَّهُمۡ﴿١٢

12Pellet, Allah naatnoyat gooŋɗiinɓe ngolli moƴƴuɗi ɓen, Aljannaaji ɗi canɗi ilata ley (kuɓeeje) majje. Yedduɓe ɓeen kan, heɓe ndakmitoo, ɓe ñaamira wano neemoraaɗi ɗiin ñaamirta; hara noon ko Yiite nge woni jaaƴorde maɓɓe.

وَكَأَيِّن مِّن قَرۡيَةٍ هِيَ أَشَدُّ قُوَّةٗ مِّن قَرۡيَتِكَ ٱلَّتِيٓ أَخۡرَجَتۡكَ أَهۡلَكۡنَٰهُمۡ فَلَا نَاصِرَ لَهُمۡ﴿١٣

13Ɗuuɗii e ca'e, ɓurnooɓe tiiɗude semmbe, e dii ndeen saare maa raɗiinde ma, ɓe Moen kalki, ballo alanaa ɓe.

أَفَمَن كَانَ عَلَىٰ بَيِّنَةٖ مِّن رَّبِّهِۦ كَمَن زُيِّنَ لَهُۥ سُوٓءُ عَمَلِهِۦ وَٱتَّبَعُوٓاْ أَهۡوَآءَهُم﴿١٤

14Kere ko on gonɗo e ɓanngannduyee immorde ka Joomi mum, wa'i wa ɓeen cuɗinanaaɓe kuuɗe mun bonɗe ɗen, ɓe jokki beleeɗe maɓɓe?

مَّثَلُ ٱلۡجَنَّةِ ٱلَّتِي وُعِدَ ٱلۡمُتَّقُونَۖ فِيهَآ أَنۡهَٰرٞ مِّن مَّآءٍ غَيۡرِ ءَاسِنٖ وَأَنۡهَٰرٞ مِّن لَّبَنٖ لَّمۡ يَتَغَيَّرۡ طَعۡمُهُۥ وَأَنۡهَٰرٞ مِّنۡ خَمۡرٖ لَّذَّةٖ لِّلشَّٰرِبِينَ وَأَنۡهَٰرٞ مِّنۡ عَسَلٖ مُّصَفّٗىۖ وَلَهُمۡ فِيهَا مِن كُلِّ ٱلثَّمَرَٰتِ وَمَغۡفِرَةٞ مِّن رَّبِّهِمۡۖ كَمَنۡ هُوَ خَٰلِدٞ فِي ٱلنَّارِ وَسُقُواْ مَآءً حَمِيمٗا فَقَطَّعَ أَمۡعَآءَهُمۡ﴿١٥

15Ko woni sifa Aljanna podaaɗo on gooŋɗuɓe ɓeen: ina toon canɗi ndiyam ɗi dakamme mum waylaaki, e caatli ɓira ɗi waylataa dakamme mum, e caatli konnjam mbelayɗam yarooɓe, e caatlii njuuri laɓɓinaandi. Hino woodani ɓe kadi ton: kala dimɓe, e haforaneede immorde e Joomi maɓɓe. [Ɓeen wa'oyay] wa luttinoyteeeɓe ɓen ka Yiite, ɓe njarnee ndiyam fatayɗam, ɗam taƴa tekteki maɓɓe ɗin?

وَمِنۡهُم مَّن يَسۡتَمِعُ إِلَيۡكَ حَتَّىٰٓ إِذَا خَرَجُواْ مِنۡ عِندِكَ قَالُواْ لِلَّذِينَ أُوتُواْ ٱلۡعِلۡمَ مَاذَا قَالَ ءَانِفًاۚ أُوْلَٰٓئِكَ ٱلَّذِينَ طَبَعَ ٱللَّهُ عَلَىٰ قُلُوبِهِمۡ وَٱتَّبَعُوٓاْ أَهۡوَآءَهُمۡ﴿١٦

16Hino e maɓɓe heɗitotooɓe ma. Kono ko haa si ɓe yaltii ka maaɗa, ɓe wi'ana okkaaɓe ganndal ɓeen: "Ko holɗum dee, o wi'unoo naanen?" Ko ɓen woni ɓe Allah noti e ɓerɗe mum ɗeen, ɓe njokki mbeleeɗe maɓɓe ɗeen.

وَٱلَّذِينَ ٱهۡتَدَوۡاْ زَادَهُمۡ هُدٗى وَءَاتَىٰهُمۡ تَقۡوَىٰهُمۡ﴿١٧

17Feewuɓe ɓeen kan, O ɓeydu ɓe peewal O okkiɓe gooŋniɗal maɓɓe.

فَهَلۡ يَنظُرُونَ إِلَّا ٱلسَّاعَةَ أَن تَأۡتِيَهُم بَغۡتَةٗۖ فَقَدۡ جَآءَ أَشۡرَاطُهَاۚ فَأَنَّىٰ لَهُمۡ إِذَا جَآءَتۡهُمۡ ذِكۡرَىٰهُمۡ﴿١٨

18Hara ɓee no kabbbii si wonaa Darngal ngal nde ardata ɓe e juhal? Gooŋɗii le Ma'andeeji maggal arii. Ko holno ɓe mbaajitoroyta, si ngal ardanii ɓe (juhal)?

فَٱعۡلَمۡ أَنَّهُۥ لَآ إِلَٰهَ إِلَّا ٱللَّهُ وَٱسۡتَغۡفِرۡ لِذَنۢبِكَ وَلِلۡمُؤۡمِنِينَ وَٱلۡمُؤۡمِنَٰتِۗ وَٱللَّهُ يَعۡلَمُ مُتَقَلَّبَكُمۡ وَمَثۡوَىٰكُمۡ﴿١٩

19Awa anndu pellet, deweteeɗo alaa si wonaa Allah, imsinanoɗaa bakkati maa ɗin, e gooŋɗiinɓe worɓe ɓeen e gooŋɗiinɓe rewɓe ɓen. Allah no anndi ñallirde mon e hiirirde mon.

وَيَقُولُ ٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ لَوۡلَا نُزِّلَتۡ سُورَةٞۖ فَإِذَآ أُنزِلَتۡ سُورَةٞ مُّحۡكَمَةٞ وَذُكِرَ فِيهَا ٱلۡقِتَالُ رَأَيۡتَ ٱلَّذِينَ فِي قُلُوبِهِم مَّرَضٞ يَنظُرُونَ إِلَيۡكَ نَظَرَ ٱلۡمَغۡشِيِّ عَلَيۡهِ مِنَ ٱلۡمَوۡتِۖ فَأَوۡلَىٰ لَهُمۡ﴿٢٠

20Gooŋɗinɓe ɓen hino mbi'a: "Hara non cortewol (simoore) jippotono!" Si tawii le cortewol ñeñaangol jippinaama, fii hare jaŋtaama e maggol, a tinay ɓen ɓe ñawu woni e ɓerɗe mum hino ndaare, ndaarɗe mo maayde faɗɗini. Ko haanannoo ɓe,

طَاعَةٞ وَقَوۡلٞ مَّعۡرُوفٞۚ فَإِذَا عَزَمَ ٱلۡأَمۡرُ فَلَوۡ صَدَقُواْ ٱللَّهَ لَكَانَ خَيۡرٗا لَّهُمۡ﴿٢١

21ko ɗoftagol e konngol moƴƴol. Si fiyaaku o fellitii, ɓe ngooŋɗinno Allah, ko ɗuum ɓuratnoo moƴƴannde ɓe.

فَهَلۡ عَسَيۡتُمۡ إِن تَوَلَّيۡتُمۡ أَن تُفۡسِدُواْ فِي ٱلۡأَرۡضِ وَتُقَطِّعُوٓاْ أَرۡحَامَكُمۡ﴿٢٢

22E on tamƴinaaki, si wonii on ɗuurnima nde mbonnoton e leydi ndin, taƴon enɗamaaji mon?

أُوْلَٰٓئِكَ ٱلَّذِينَ لَعَنَهُمُ ٱللَّهُ فَأَصَمَّهُمۡ وَأَعۡمَىٰٓ أَبۡصَٰرَهُمۡ﴿٢٣

23Ko ɓeen ngoni ɓe Allah huɗi ɓeen, O fa'aɗini ɓe, O wumini giiɗe maɓɓe ɗeen.

أَفَلَا يَتَدَبَّرُونَ ٱلۡقُرۡءَانَ أَمۡ عَلَىٰ قُلُوبٍ أَقۡفَالُهَآ﴿٢٤

24E ɓee tasktaako Alqur'aana, ka ko cokirɗe woni woni e ɓerɗe mum en?

إِنَّ ٱلَّذِينَ ٱرۡتَدُّواْ عَلَىٰٓ أَدۡبَٰرِهِم مِّنۢ بَعۡدِ مَا تَبَيَّنَ لَهُمُ ٱلۡهُدَى ٱلشَّيۡطَٰنُ سَوَّلَ لَهُمۡ وَأَمۡلَىٰ لَهُمۡ﴿٢٥

25Pellet, ɓeen ruttorɓe ɓabbe mum ɓaawo nde peewal ngal ɓanngannoo ɓe, ko seytaane cuɗinani ɓe, o hodi ɓe.

ذَٰلِكَ بِأَنَّهُمۡ قَالُواْ لِلَّذِينَ كَرِهُواْ مَا نَزَّلَ ٱللَّهُ سَنُطِيعُكُمۡ فِي بَعۡضِ ٱلۡأَمۡرِۖ وَٱللَّهُ يَعۡلَمُ إِسۡرَارَهُمۡ﴿٢٦

26Ko tawde ɓe mbi'anii ɓeen añuɓe ko Allah jippini kon: "Min ɗoftoto on e yoga e piiji". Allah non no anndi gunndooji maɓɓe ɗiin.

فَكَيۡفَ إِذَا تَوَفَّتۡهُمُ ٱلۡمَلَٰٓئِكَةُ يَضۡرِبُونَ وُجُوهَهُمۡ وَأَدۡبَٰرَهُمۡ﴿٢٧

27Ko honno (ɓee mba'oyta) tuma nde Malaa'ika'en timmini fii maɓɓe, hara hiɓe bantoo j'eece maɓɓe e dote maɓɓe?

ذَٰلِكَ بِأَنَّهُمُ ٱتَّبَعُواْ مَآ أَسۡخَطَ ٱللَّهَ وَكَرِهُواْ رِضۡوَٰنَهُۥ فَأَحۡبَطَ أَعۡمَٰلَهُمۡ﴿٢٨

28Ko tawde ko ɓe njokkii ko tikkinta Allah, ɓe añii welayɗi Mo ɗiin, O bonni fii golle maɓɓe ɗeen.

أَمۡ حَسِبَ ٱلَّذِينَ فِي قُلُوبِهِم مَّرَضٌ أَن لَّن يُخۡرِجَ ٱللَّهُ أَضۡغَٰنَهُمۡ﴿٢٩

29Kaa ɓeen ɓe ñawu woni e ɓerɗe mum sikuu won'de Allah yaltintaa ngaynguuji maɓɓe?

وَلَوۡ نَشَآءُ لَأَرَيۡنَٰكَهُمۡ فَلَعَرَفۡتَهُم بِسِيمَٰهُمۡۚ وَلَتَعۡرِفَنَّهُمۡ فِي لَحۡنِ ٱلۡقَوۡلِۚ وَٱللَّهُ يَعۡلَمُ أَعۡمَٰلَكُمۡ﴿٣٠

30Sinno Min kaajuno, Min kolleteno ɓe. Ganndiraa ɓe Ma'andeeji maɓɓe ɗiin; ko pellet, a nganndiratno ɓe ka konngol belngol. Allah non hino anndi golle mon ɗeen.

وَلَنَبۡلُوَنَّكُمۡ حَتَّىٰ نَعۡلَمَ ٱلۡمُجَٰهِدِينَ مِنكُمۡ وَٱلصَّٰبِرِينَ وَنَبۡلُوَاْ أَخۡبَارَكُمۡ﴿٣١

31Ma Min njarribo on, haa Min ngannda tiiɗniiɓe ɓen e mon, e muññiiɓe ɓeen. Min njarriboo kadi kabaruuji mon.

إِنَّ ٱلَّذِينَ كَفَرُواْ وَصَدُّواْ عَن سَبِيلِ ٱللَّهِ وَشَآقُّواْ ٱلرَّسُولَ مِنۢ بَعۡدِ مَا تَبَيَّنَ لَهُمُ ٱلۡهُدَىٰ لَن يَضُرُّواْ ٱللَّهَ شَيۡـٔٗا وَسَيُحۡبِطُ أَعۡمَٰلَهُمۡ﴿٣٢

32Pellet, yedduɓe ɓeen ɓe paddi laawol Allah ngol, ɓe lunndii Nulaaɗo on ɓaawo nde peewal ngal ɓanngannde ɓe, ɓeen lorrataa Allah hay hu'unde. Ma O bonnu fii golle maɓɓe ɗeen.

۞ يَٰٓأَيُّهَا ٱلَّذِينَ ءَامَنُوٓاْ أَطِيعُواْ ٱللَّهَ وَأَطِيعُواْ ٱلرَّسُولَ وَلَا تُبۡطِلُوٓاْ أَعۡمَٰلَكُمۡ﴿٣٣

33Eey mon yo gooŋɗinɓe! ɗoftee Allah, ɗoftoɗon Nulaaɗo on, wata on mbonnu golle mon ɗeen.

إِنَّ ٱلَّذِينَ كَفَرُواْ وَصَدُّواْ عَن سَبِيلِ ٱللَّهِ ثُمَّ مَاتُواْ وَهُمۡ كُفَّارٞ فَلَن يَغۡفِرَ ٱللَّهُ لَهُمۡ﴿٣٤

34Pellet, ɓeen yedduɓe ɓe sakkii e laawol Allah ngol, hooti ɓe maayi ko ɓe he'eferɓe, Allah haforanoytaa ɓe.

فَلَا تَهِنُواْ وَتَدۡعُوٓاْ إِلَى ٱلسَّلۡمِ وَأَنتُمُ ٱلۡأَعۡلَوۡنَ وَٱللَّهُ مَعَكُمۡ وَلَن يَتِرَكُمۡ أَعۡمَٰلَكُمۡ﴿٣٥

35Wota on lo'inkino, noddon e beldal, ko onon woni fooluɓe ɓeen, Allah no wonndi e mon, O ustantaa on njoɓdi golle mon ɗeen.

إِنَّمَا ٱلۡحَيَوٰةُ ٱلدُّنۡيَا لَعِبٞ وَلَهۡوٞۚ وَإِن تُؤۡمِنُواْ وَتَتَّقُواْ يُؤۡتِكُمۡ أُجُورَكُمۡ وَلَا يَسۡـَٔلۡكُمۡ أَمۡوَٰلَكُمۡ﴿٣٦

36Ganndee nguurndam aduna ko fijindaaru e mbeleeɗe tan; hara le si on ngooŋɗiii, on kulii [Allah], O yeɗay on njoɓdi mon ndiin, o lamndotaako on jawle mon ɗeen.

إِن يَسۡـَٔلۡكُمُوهَا فَيُحۡفِكُمۡ تَبۡخَلُواْ وَيُخۡرِجۡ أَضۡغَٰنَكُمۡ﴿٣٧

37Si O aru laɓndaade on fii majje, haa O duñii on (e mum), nguddon, O feññina noon konnaagu mon ngun.

هَٰٓأَنتُمۡ هَٰٓؤُلَآءِ تُدۡعَوۡنَ لِتُنفِقُواْ فِي سَبِيلِ ٱللَّهِ فَمِنكُم مَّن يَبۡخَلُۖ وَمَن يَبۡخَلۡ فَإِنَّمَا يَبۡخَلُ عَن نَّفۡسِهِۦۚ وَٱللَّهُ ٱلۡغَنِيُّ وَأَنتُمُ ٱلۡفُقَرَآءُۚ وَإِن تَتَوَلَّوۡاْ يَسۡتَبۡدِلۡ قَوۡمًا غَيۡرَكُمۡ ثُمَّ لَا يَكُونُوٓاْ أَمۡثَٰلَكُم﴿٣٨

38Hey mon onon ɗoo, hoɗon noddee e nafqugol fii laawol Allah ngol. Hino e mo'on wuddatɓe. Kala non gudduɗo, haray ko hoore-makko o wuddani. Ko Allah woni Galo On, onon ngoni wa'asuɓe ɓeen. Si on nduŋtii, O waɗtitira on woɓɓe goo, hara non ɓeen mba'ataa wano mon.

RELATED SURAHS