Ghafir

غافر

The Forgiver85 ayahsMeccan

بِسْمِ ٱللَّهِ ٱلرَّحْمَٰنِ ٱلرَّحِيمِ

حمٓ﴿١

1Haa, miim.[1]

تَنزِيلُ ٱلۡكِتَٰبِ مِنَ ٱللَّهِ ٱلۡعَزِيزِ ٱلۡعَلِيمِ﴿٢

2Jippagol deftere nde, ko immorde e Allah, poolɗo, ganndo oon.

غَافِرِ ٱلذَّنۢبِ وَقَابِلِ ٱلتَّوۡبِ شَدِيدِ ٱلۡعِقَابِ ذِي ٱلطَّوۡلِۖ لَآ إِلَٰهَ إِلَّا هُوَۖ إِلَيۡهِ ٱلۡمَصِيرُ﴿٣

3Kaforoowo bakkatuuji ɗin, Jaɓoowo tuubuubuyee, caɗtuɗo lepte, Joom yaajeende. Deweteeɗo alaa, si wonaa kaŋko. Ko ka makko woni ruttorde nden.

مَا يُجَٰدِلُ فِيٓ ءَايَٰتِ ٱللَّهِ إِلَّا ٱلَّذِينَ كَفَرُواْ فَلَا يَغۡرُرۡكَ تَقَلُّبُهُمۡ فِي ٱلۡبِلَٰدِ﴿٤

4Alaa ko weeñdata e aayeeje Allah ɗen, si wonaa yedduɓe ɓen. Wota a hoditor ko ɓe dillirta kon ka leydi.

كَذَّبَتۡ قَبۡلَهُمۡ قَوۡمُ نُوحٖ وَٱلۡأَحۡزَابُ مِنۢ بَعۡدِهِمۡۖ وَهَمَّتۡ كُلُّ أُمَّةِۭ بِرَسُولِهِمۡ لِيَأۡخُذُوهُۖ وَجَٰدَلُواْ بِٱلۡبَٰطِلِ لِيُدۡحِضُواْ بِهِ ٱلۡحَقَّ فَأَخَذۡتُهُمۡۖ فَكَيۡفَ كَانَ عِقَابِ﴿٥

5Ado maɓɓe, yimɓe Nuuhu ɓeen e peɗle ɓaawo maɓɓe, yedduno (Nulaaɓe mum ɓeen), mofte kala himmiri nanngugol Nulaaɗo mun oon. Ɓe njeddiri meere, fii no bonnitira (goonga) kan. Kono Min nanngi ɓe. Taskii no nanngal am ngal waɗtinirnoo !

وَكَذَٰلِكَ حَقَّتۡ كَلِمَتُ رَبِّكَ عَلَى ٱلَّذِينَ كَفَرُوٓاْ أَنَّهُمۡ أَصۡحَٰبُ ٱلنَّارِ﴿٦

6Ko wano nii Konngol Joomi maa ngol, jojjiri e yedduɓe ɓeen : "Won'de pellet, ko ɓe yimɓe Yiite".

ٱلَّذِينَ يَحۡمِلُونَ ٱلۡعَرۡشَ وَمَنۡ حَوۡلَهُۥ يُسَبِّحُونَ بِحَمۡدِ رَبِّهِمۡ وَيُؤۡمِنُونَ بِهِۦ وَيَسۡتَغۡفِرُونَ لِلَّذِينَ ءَامَنُواْۖ رَبَّنَا وَسِعۡتَ كُلَّ شَيۡءٖ رَّحۡمَةٗ وَعِلۡمٗا فَٱغۡفِرۡ لِلَّذِينَ تَابُواْ وَٱتَّبَعُواْ سَبِيلَكَ وَقِهِمۡ عَذَابَ ٱلۡجَحِيمِ﴿٧

7Ɓeen (Malaa'ikaaɓe) roondiiɓe Arsiki kin, e wonɓe bannge makki ɓen, hiɓe cubbunhinora yettugol Joomi maɓɓe, ɓe ngooŋɗina mo, ɓe insinorana gooŋɗinɓe ɓen (wiide): "Joomi amen, A yaññirii kala hu'unde, yurmeende e ganndal. Yawtan ɓen tuubuɓe, ɓe njokki laawol Maa ngol, daɗndaa ɓe kadi lepte Dulɓoowe ngeen.

رَبَّنَا وَأَدۡخِلۡهُمۡ جَنَّٰتِ عَدۡنٍ ٱلَّتِي وَعَدتَّهُمۡ وَمَن صَلَحَ مِنۡ ءَابَآئِهِمۡ وَأَزۡوَٰجِهِمۡ وَذُرِّيَّٰتِهِمۡۚ إِنَّكَ أَنتَ ٱلۡعَزِيزُ ٱلۡحَكِيمُ﴿٨

8Joomi amen, naaduɓe ka Aljannaaji ñiiɓal, ɗin ɗi poduɗaa ɓe, e kala moƴƴuɗo e baabiraaɓe maɓɓe, e genndiraaɓe maɓɓe, e geñngol maɓɓe. Pellet, ko Aan woni pooluɗo, Ñeeñɗo Oon.

وَقِهِمُ ٱلسَّيِّـَٔاتِۚ وَمَن تَقِ ٱلسَّيِّـَٔاتِ يَوۡمَئِذٖ فَقَدۡ رَحِمۡتَهُۥۚ وَذَٰلِكَ هُوَ ٱلۡفَوۡزُ ٱلۡعَظِيمُ﴿٩

9Daɗndaaɓe [kuuɗe] e bonɗe ɗen. Kala mo daɗnduɗaa [kuuɗe] mum bonɗe ɗen nden Ñande, haray pellet, A yurmiii mo". Ko ɗum woni maloore mawnunde ndeen.

إِنَّ ٱلَّذِينَ كَفَرُواْ يُنَادَوۡنَ لَمَقۡتُ ٱللَّهِ أَكۡبَرُ مِن مَّقۡتِكُمۡ أَنفُسَكُمۡ إِذۡ تُدۡعَوۡنَ إِلَى ٱلۡإِيمَٰنِ فَتَكۡفُرُونَ﴿١٠

10Yedduɓe ɓeen noddiroyte: "Ko tikkere Allah nden ɓuri mawnude, e dii ko tikkanɗon ko'e mon ɗum, tuma noddetenoɗon e gooŋɗinal, njeddon.

قَالُواْ رَبَّنَآ أَمَتَّنَا ٱثۡنَتَيۡنِ وَأَحۡيَيۡتَنَا ٱثۡنَتَيۡنِ فَٱعۡتَرَفۡنَا بِذُنُوبِنَا فَهَلۡ إِلَىٰ خُرُوجٖ مِّن سَبِيلٖ﴿١١

11Ɓe mbi'a: "Joomi amen, A warii min laawi ɗiɗi, nguurnuɗaa min laawi ɗiɗi: min qirrike bakkaat amen ɗin. Taw si laawol jaltirngol hino woodi?".

ذَٰلِكُم بِأَنَّهُۥٓ إِذَا دُعِيَ ٱللَّهُ وَحۡدَهُۥ كَفَرۡتُمۡ وَإِن يُشۡرَكۡ بِهِۦ تُؤۡمِنُواْۚ فَٱلۡحُكۡمُ لِلَّهِ ٱلۡعَلِيِّ ٱلۡكَبِيرِ﴿١٢

12"Ɗuum mooɗon, ko tawde si Allah tan noddanooma, on njeddon; si O kafidaama, ngooŋɗinon. Ñaawoore nden ko Allah heeranii, Toowɗo, Mawɗo On".

هُوَ ٱلَّذِي يُرِيكُمۡ ءَايَٰتِهِۦ وَيُنَزِّلُ لَكُم مِّنَ ٱلسَّمَآءِ رِزۡقٗاۚ وَمَا يَتَذَكَّرُ إِلَّا مَن يُنِيبُ﴿١٣

13Ko Kaŋko woni kolloowo on Ma'andeeji makko ɗin, o jippinirana on toɓo ka kammu. Kono taskotaako, si wonaa nduttotooɗo [e Allah].

فَٱدۡعُواْ ٱللَّهَ مُخۡلِصِينَ لَهُ ٱلدِّينَ وَلَوۡ كَرِهَ ٱلۡكَٰفِرُونَ﴿١٤

14Rewiree Allah, laɓɓinirangol mo diina kan, hay si he'eferɓe ɓeen njɗaa.

رَفِيعُ ٱلدَّرَجَٰتِ ذُو ٱلۡعَرۡشِ يُلۡقِي ٱلرُّوحَ مِنۡ أَمۡرِهِۦ عَلَىٰ مَن يَشَآءُ مِنۡ عِبَادِهِۦ لِيُنذِرَ يَوۡمَ ٱلتَّلَاقِ﴿١٥

15Ko o toowuɗo darjaaji, Jeyɗo Arsi kin. Homo jippiniria wahayu oon, yamiroore makko, e on mo o muuyani e jiyaaɓe makko ɓeen, no o jeertinirde ñalnde Kawral ngal,

يَوۡمَ هُم بَٰرِزُونَۖ لَا يَخۡفَىٰ عَلَى ٱللَّهِ مِنۡهُمۡ شَيۡءٞۚ لِّمَنِ ٱلۡمُلۡكُ ٱلۡيَوۡمَۖ لِلَّهِ ٱلۡوَٰحِدِ ٱلۡقَهَّارِ﴿١٦

16ñande ɓe feeñoyta. Hu'unde suuɗotaako Allah, e fee maɓɓe. Ko hommbo laamu woodani hannde? Ko Allah Bajjo, pooluɗo On.

ٱلۡيَوۡمَ تُجۡزَىٰ كُلُّ نَفۡسِۭ بِمَا كَسَبَتۡۚ لَا ظُلۡمَ ٱلۡيَوۡمَۚ إِنَّ ٱللَّهَ سَرِيعُ ٱلۡحِسَابِ﴿١٧

17Hannde, woŋkii kala yoɓete ko faggitii. Tooñe woo alaa hannde, pellet, Allah ko ñaawɗo ñaawoore.

وَأَنذِرۡهُمۡ يَوۡمَ ٱلۡأٓزِفَةِ إِذِ ٱلۡقُلُوبُ لَدَى ٱلۡحَنَاجِرِ كَٰظِمِينَۚ مَا لِلظَّٰلِمِينَ مِنۡ حَمِيمٖ وَلَا شَفِيعٖ يُطَاعُ﴿١٨

18Jeertnirtɓe, ñalaande dillere nden, tuma ɓerɗe ɗen ƴawtirta ka konondi, hara heɓe (heewuɓe) ngoƴo. Giɗo woo alanaa tooñooɓe ɓeen, wonaa tefoowo jaɓanteeɗo.

يَعۡلَمُ خَآئِنَةَ ٱلۡأَعۡيُنِ وَمَا تُخۡفِي ٱلصُّدُورُ﴿١٩

19Homo anndi njamfa gite, e ko ɓerɗe ɗeen cuuɗi.

وَٱللَّهُ يَقۡضِي بِٱلۡحَقِّۖ وَٱلَّذِينَ يَدۡعُونَ مِن دُونِهِۦ لَا يَقۡضُونَ بِشَيۡءٍۗ إِنَّ ٱللَّهَ هُوَ ٱلسَّمِيعُ ٱلۡبَصِيرُ﴿٢٠

20Allah ko goonga ñaawirta. Ɗi ɓe ndeewata ɗiin non, gaanin makko, hay hu'unde ɗi ñaawirtaa. Pellet, ko kaŋko woni Nanoowo, ji'oowo On.

۞ أَوَلَمۡ يَسِيرُواْ فِي ٱلۡأَرۡضِ فَيَنظُرُواْ كَيۡفَ كَانَ عَٰقِبَةُ ٱلَّذِينَ كَانُواْ مِن قَبۡلِهِمۡۚ كَانُواْ هُمۡ أَشَدَّ مِنۡهُمۡ قُوَّةٗ وَءَاثَارٗا فِي ٱلۡأَرۡضِ فَأَخَذَهُمُ ٱللَّهُ بِذُنُوبِهِمۡ وَمَا كَانَ لَهُم مِّنَ ٱللَّهِ مِن وَاقٖ﴿٢١

21Hara ɓee njiilaaki ka leydi, ɓe ndaara no battane ado mabbe ɓen wa'unoo? Ɓeen le no ɓurunoo tiiɗude doole e batteeji, ka leydi. Allah nanngitiri ɓe bakkaauuji maɓɓe ɗiin, ɓe heɓaano daɗndoowo ɓe e (lepte) Allah ɗeen.

ذَٰلِكَ بِأَنَّهُمۡ كَانَت تَّأۡتِيهِمۡ رُسُلُهُم بِٱلۡبَيِّنَٰتِ فَكَفَرُواْ فَأَخَذَهُمُ ٱللَّهُۚ إِنَّهُۥ قَوِيّٞ شَدِيدُ ٱلۡعِقَابِ﴿٢٢

22Ko waɗi ɗuum, ko tawde Nulaaɓe maɓɓe ɓen ngaddatno ɓe ɓanngannduyeeji, ɓe njedda. Allah halki ɓe. Pellet, ko O Doolnuɗo, caɗtuɗo lepte.

وَلَقَدۡ أَرۡسَلۡنَا مُوسَىٰ بِـَٔايَٰتِنَا وَسُلۡطَٰنٖ مُّبِينٍ﴿٢٣

23Gooŋɗii Min nulirii Muusaa aayeeje Amen ɗen, e hujja ɓannguɗo.

إِلَىٰ فِرۡعَوۡنَ وَهَٰمَٰنَ وَقَٰرُونَ فَقَالُواْ سَٰحِرٞ كَذَّابٞ﴿٢٤

24haa e Fir'awna, e Haamaana, e Qaaruuna. Kono ɓe mbi'i: "Ko bileejo, ɗuuɗuɗo penaande!".

فَلَمَّا جَآءَهُم بِٱلۡحَقِّ مِنۡ عِندِنَا قَالُواْ ٱقۡتُلُوٓاْ أَبۡنَآءَ ٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ مَعَهُۥ وَٱسۡتَحۡيُواْ نِسَآءَهُمۡۚ وَمَا كَيۡدُ ٱلۡكَٰفِرِينَ إِلَّا فِي ضَلَٰلٖ﴿٢٥

25Nde o addannoo ɓe goonga ka, immorde e amen, ɓe mb'iti: "mbaree ɓiɗɓe worɓe gooŋɗinɓe ɓen e makko, accon rewɓe maɓɓe ɓen". Pewje he'eferɓe ɓen wonaani, si wonaa e majjere.

وَقَالَ فِرۡعَوۡنُ ذَرُونِيٓ أَقۡتُلۡ مُوسَىٰ وَلۡيَدۡعُ رَبَّهُۥٓۖ إِنِّيٓ أَخَافُ أَن يُبَدِّلَ دِينَكُمۡ أَوۡ أَن يُظۡهِرَ فِي ٱلۡأَرۡضِ ٱلۡفَسَادَ﴿٢٦

26Fir'awna wi'i: "ngccee mi wara Muusaa. Yo o noddu Joomi makko ! Miɗo huli nde o waylata diina mon kan, maa o feññina bonnere e leydi".

وَقَالَ مُوسَىٰٓ إِنِّي عُذۡتُ بِرَبِّي وَرَبِّكُم مِّن كُلِّ مُتَكَبِّرٖ لَّا يُؤۡمِنُ بِيَوۡمِ ٱلۡحِسَابِ﴿٢٧

27Muusa maaki: "Mi moolorii Jeyɗo kam on, jeyi on, e bone kala mawnintiniiɗo, mo gooŋɗinaa ñalaande hasboore".

وَقَالَ رَجُلٞ مُّؤۡمِنٞ مِّنۡ ءَالِ فِرۡعَوۡنَ يَكۡتُمُ إِيمَٰنَهُۥٓ أَتَقۡتُلُونَ رَجُلًا أَن يَقُولَ رَبِّيَ ٱللَّهُ وَقَدۡ جَآءَكُم بِٱلۡبَيِّنَٰتِ مِن رَّبِّكُمۡۖ وَإِن يَكُ كَٰذِبٗا فَعَلَيۡهِ كَذِبُهُۥۖ وَإِن يَكُ صَادِقٗا يُصِبۡكُم بَعۡضُ ٱلَّذِي يَعِدُكُمۡۖ إِنَّ ٱللَّهَ لَا يَهۡدِي مَنۡ هُوَ مُسۡرِفٞ كَذَّابٞ﴿٢٨

28Gorko gooŋɗinɗo goo, jiyaaɗo e yimɓe Fir'awna ɓen - cuuɗunooɗo gooŋɗinal mum - :"E on waray gorko, fii o wi'i: "Joomi am ko Allah?" Hara le o addanii on ɓanngannduyeeji, immorde ka Joomi mon. Si tawii o fenu, haray fenaande makko ko kaŋko fawii; si tawii kadi o goongu, haray yoga e kon ko kammbirani on, heɓay on". Pellet, Allah feewnata on fantinoowo yeddoowo!

يَٰقَوۡمِ لَكُمُ ٱلۡمُلۡكُ ٱلۡيَوۡمَ ظَٰهِرِينَ فِي ٱلۡأَرۡضِ فَمَن يَنصُرُنَا مِنۢ بَأۡسِ ٱللَّهِ إِن جَآءَنَاۚ قَالَ فِرۡعَوۡنُ مَآ أُرِيكُمۡ إِلَّا مَآ أَرَىٰ وَمَآ أَهۡدِيكُمۡ إِلَّا سَبِيلَ ٱلرَّشَادِ﴿٢٩

29Eey yo yimɓe am, laamu no woodani on hanndi, ko on foolɓe ka leydi. Kono ko hommbo wallata en, e lepte Allah ɗen, si ɗe ngarii e men?" Fir'awna wi'i: "Mi hollataa on, si wanaa ko mi yi'i kon. Mi tindintaa on kadi, si wonaa e laawol peewal ngol".

وَقَالَ ٱلَّذِيٓ ءَامَنَ يَٰقَوۡمِ إِنِّيٓ أَخَافُ عَلَيۡكُم مِّثۡلَ يَوۡمِ ٱلۡأَحۡزَابِ﴿٣٠

30Gooŋɗinɗo on wi'iti: "eey mon yo yimɓe am, min on miɗo hulani on, sugu ñalaande heɓunoonde peɗle ɗin.

مِثۡلَ دَأۡبِ قَوۡمِ نُوحٖ وَعَادٖ وَثَمُودَ وَٱلَّذِينَ مِنۢ بَعۡدِهِمۡۚ وَمَا ٱللَّهُ يُرِيدُ ظُلۡمٗا لِّلۡعِبَادِ﴿٣١

31Sugu mbowka yimɓe Nuuhu ɓeen, e Aadi'en, e Samuuda'en, e arnooɓe ɓaawo maɓɓe ɓen". Allah faandanaaki tooñde jiyaaɓe ɓen.

وَيَٰقَوۡمِ إِنِّيٓ أَخَافُ عَلَيۡكُمۡ يَوۡمَ ٱلتَّنَادِ﴿٣٢

32Eey mon yimɓe am, miin miɗo hulani on, Ñalaande noddindirton

يَوۡمَ تُوَلُّونَ مُدۡبِرِينَ مَا لَكُم مِّنَ ٱللَّهِ مِنۡ عَاصِمٖۗ وَمَن يُضۡلِلِ ٱللَّهُ فَمَا لَهُۥ مِنۡ هَادٖ﴿٣٣

33Ñalnde nduŋtindroyton, hoɗon ndoga, hara daɗndoowo on alanaa on e Allah". Kala mo Allah majjini, haray peewnoowo alanaa mo.

وَلَقَدۡ جَآءَكُمۡ يُوسُفُ مِن قَبۡلُ بِٱلۡبَيِّنَٰتِ فَمَا زِلۡتُمۡ فِي شَكّٖ مِّمَّا جَآءَكُم بِهِۦۖ حَتَّىٰٓ إِذَا هَلَكَ قُلۡتُمۡ لَن يَبۡعَثَ ٱللَّهُ مِنۢ بَعۡدِهِۦ رَسُولٗاۚ كَذَٰلِكَ يُضِلُّ ٱللَّهُ مَنۡ هُوَ مُسۡرِفٞ مُّرۡتَابٌ﴿٣٤

34Gooŋɗii Yuusufu ardanii on e ɓannganduyeeji, ko adii, on seeraani e sikkitagol kon ko o addani on. Haa nde o faatinoo, mbiuɗon: "Allah nultataa Nulaaɗo goo, ɓaawo makko". Ko non majjinirta kala gonɗo fantinoowo cikkitiiɗo.

ٱلَّذِينَ يُجَٰدِلُونَ فِيٓ ءَايَٰتِ ٱللَّهِ بِغَيۡرِ سُلۡطَٰنٍ أَتَىٰهُمۡۖ كَبُرَ مَقۡتًا عِندَ ٱللَّهِ وَعِندَ ٱلَّذِينَ ءَامَنُواْۚ كَذَٰلِكَ يَطۡبَعُ ٱللَّهُ عَلَىٰ كُلِّ قَلۡبِ مُتَكَبِّرٖ جَبَّارٖ﴿٣٥

35Ɓeen weeñirooɓe e aayeeje Allah ɗen ko aldaa e hujja arɗo ɓe, [kuuɗe maɓɓe ɗen] mawnii tikkere ka Allah, e ka gooŋɗiiɓe ɓen. Ko wano non Allah notirta e ɓernde kala mawnintiniiɗo dundarankeejo.

وَقَالَ فِرۡعَوۡنُ يَٰهَٰمَٰنُ ٱبۡنِ لِي صَرۡحٗا لَّعَلِّيٓ أَبۡلُغُ ٱلۡأَسۡبَٰبَ﴿٣٦

36Fir'awna wi'i: " eey ma yo Haamaana, mahanam sooro, no gasa mi yottoo ɗate ɗen.

أَسۡبَٰبَ ٱلسَّمَٰوَٰتِ فَأَطَّلِعَ إِلَىٰٓ إِلَٰهِ مُوسَىٰ وَإِنِّي لَأَظُنُّهُۥ كَٰذِبٗاۚ وَكَذَٰلِكَ زُيِّنَ لِفِرۡعَوۡنَ سُوٓءُ عَمَلِهِۦ وَصُدَّ عَنِ ٱلسَّبِيلِۚ وَمَا كَيۡدُ فِرۡعَوۡنَ إِلَّا فِي تَبَابٖ﴿٣٧

37ɗate kammuuji ɗin, mi ƴeewoya Deweteeɗo Muusaa On; sabu mi sikki mo penoowo". Ko wano non Fir'awna duɗiranaa, golle makko bonɗe ɗen; o sakkaa e laawol (peewal) ngol. Feere Fir'awna nden wonaano, si wonaa e hayrere.

وَقَالَ ٱلَّذِيٓ ءَامَنَ يَٰقَوۡمِ ٱتَّبِعُونِ أَهۡدِكُمۡ سَبِيلَ ٱلرَّشَادِ﴿٣٨

38[Gorko] gooŋɗinɗo on wi'i: "eey mon yo yimɓe am, njokkee kam, mi fewna on e laawol peewal ngol.

يَٰقَوۡمِ إِنَّمَا هَٰذِهِ ٱلۡحَيَوٰةُ ٱلدُّنۡيَا مَتَٰعٞ وَإِنَّ ٱلۡأٓخِرَةَ هِيَ دَارُ ٱلۡقَرَارِ﴿٣٩

39Eey mon yo yimɓe am, nganndee ɗam nguurndam aduna, ko ndakamme-hun tun, ko La'akara on woni, galle ñiiɓal ɗen.

مَنۡ عَمِلَ سَيِّئَةٗ فَلَا يُجۡزَىٰٓ إِلَّا مِثۡلَهَاۖ وَمَنۡ عَمِلَ صَٰلِحٗا مِّن ذَكَرٍ أَوۡ أُنثَىٰ وَهُوَ مُؤۡمِنٞ فَأُوْلَٰٓئِكَ يَدۡخُلُونَ ٱلۡجَنَّةَ يُرۡزَقُونَ فِيهَا بِغَيۡرِ حِسَابٖ﴿٤٠

40Mo gollii bone, o yoɓitetaake, si wonaa yeru makko; mo gollii kadi moƴƴere, foti ko gorko maa debbo, hara ko o gooŋɗinɗo, ɓeen ɗoon naatay Aljanna, ɓe arsikoyee ton, ko aldaa e limoore.

۞ وَيَٰقَوۡمِ مَا لِيٓ أَدۡعُوكُمۡ إِلَى ٱلنَّجَوٰةِ وَتَدۡعُونَنِيٓ إِلَى ٱلنَّارِ﴿٤١

41Eey mon yo yimɓe am, ko waɗi si miɗo nodda on e daɗal, hoɗon nodda kam e Yiite?

تَدۡعُونَنِي لِأَكۡفُرَ بِٱللَّهِ وَأُشۡرِكَ بِهِۦ مَا لَيۡسَ لِي بِهِۦ عِلۡمٞ وَأَنَا۠ أَدۡعُوكُمۡ إِلَى ٱلۡعَزِيزِ ٱلۡغَفَّٰرِ﴿٤٢

42Hiɗon nodda kam e jeddugol Allah, sirkana mo e ko mi alanaa ɗum ganndal, hara non, min miɗo nodda on e poolɗo, cuhuroowo bakkaat Oon.

لَا جَرَمَ أَنَّمَا تَدۡعُونَنِيٓ إِلَيۡهِ لَيۡسَ لَهُۥ دَعۡوَةٞ فِي ٱلدُّنۡيَا وَلَا فِي ٱلۡأٓخِرَةِ وَأَنَّ مَرَدَّنَآ إِلَى ٱللَّهِ وَأَنَّ ٱلۡمُسۡرِفِينَ هُمۡ أَصۡحَٰبُ ٱلنَّارِ﴿٤٣

43Sikke alaa, won'de ko noddoton kam e mum kon, dewal alanaa ɗum aduna, wonaa La'akara. E won'de ruttorde men nden, ko ka Allah, e won'de ko fantimɓe ɓeen, ngoni Yiite ngen.

فَسَتَذۡكُرُونَ مَآ أَقُولُ لَكُمۡۚ وَأُفَوِّضُ أَمۡرِيٓ إِلَى ٱللَّهِۚ إِنَّ ٱللَّهَ بَصِيرُۢ بِٱلۡعِبَادِ﴿٤٤

44Aray nde nganndoton, ko mi yewtata on kon; mi fawa fiyaaku am on e Allah. Pellet, Allah ko deenɗo jiyaaɓe ɓen".

فَوَقَىٰهُ ٱللَّهُ سَيِّـَٔاتِ مَا مَكَرُواْۖ وَحَاقَ بِـَٔالِ فِرۡعَوۡنَ سُوٓءُ ٱلۡعَذَابِ﴿٤٥

45Allah daɗndi mo, boneeji ɗi ɓe pewjunoo, o fiiltii yimɓe Fir'awna ɓeen, ko ɓuri bon'de e lepte.

ٱلنَّارُ يُعۡرَضُونَ عَلَيۡهَا غُدُوّٗا وَعَشِيّٗاۚ وَيَوۡمَ تَقُومُ ٱلسَّاعَةُ أَدۡخِلُوٓاْ ءَالَ فِرۡعَوۡنَ أَشَدَّ ٱلۡعَذَابِ﴿٤٦

46Yiite ngen, ɓe mbeeɓitoyte e magge, bimmbi e kiikiiɗe. Ñande darnga daroytoo (wi'oyte): "Naatee yimɓe Fir'awna ɓeen, ka ɓuri saɗtude e lepte".

وَإِذۡ يَتَحَآجُّونَ فِي ٱلنَّارِ فَيَقُولُ ٱلضُّعَفَٰٓؤُاْ لِلَّذِينَ ٱسۡتَكۡبَرُوٓاْ إِنَّا كُنَّا لَكُمۡ تَبَعٗا فَهَلۡ أَنتُم مُّغۡنُونَ عَنَّا نَصِيبٗا مِّنَ ٱلنَّارِ﴿٤٧

47Jaŋto tuma ɓe yeddondiroyta ka Yiite, lo'unooɓe ɓen wi'ana townitinooɓe ɓeen: "Minen, ko onon men jokkuunoo, taw si on duñanay men geɗal e Yiite ngeen?"

قَالَ ٱلَّذِينَ ٱسۡتَكۡبَرُوٓاْ إِنَّا كُلّٞ فِيهَآ إِنَّ ٱللَّهَ قَدۡ حَكَمَ بَيۡنَ ٱلۡعِبَادِ﴿٤٨

48Townitinooɓe ɓeen mbi'a: "En fof, hiɗen e magge. Gooŋɗii Allah ñaawii hakkunde jiyaaɓe ɓen".

وَقَالَ ٱلَّذِينَ فِي ٱلنَّارِ لِخَزَنَةِ جَهَنَّمَ ٱدۡعُواْ رَبَّكُمۡ يُخَفِّفۡ عَنَّا يَوۡمٗا مِّنَ ٱلۡعَذَابِ﴿٤٩

49Wonɓe ka Yiite ɓen kadi mbi'ana ayninaaɓe Jahannama ɓen: "Toranee min Joomi mon, O hoynana men, ñalaande (wootere) e lepte ɗen".

قَالُوٓاْ أَوَلَمۡ تَكُ تَأۡتِيكُمۡ رُسُلُكُم بِٱلۡبَيِّنَٰتِۖ قَالُواْ بَلَىٰۚ قَالُواْ فَٱدۡعُواْۗ وَمَا دُعَٰٓؤُاْ ٱلۡكَٰفِرِينَ إِلَّا فِي ضَلَٰلٍ﴿٥٠

50Ɓe mbi'a: "Nulaaɓe mon ɓen ardanaano on e ɓanngannduyeeji?" Ɓe mbi'a: "oo'owoye !" [Ayninaaɓe] ɓen wi'a: "Awa toree, onon tigiri !" Kono toraare he'eferɓe ɓen ngonaani, si wanaa e majjere.

إِنَّا لَنَنصُرُ رُسُلَنَا وَٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ فِي ٱلۡحَيَوٰةِ ٱلدُّنۡيَا وَيَوۡمَ يَقُومُ ٱلۡأَشۡهَٰدُ﴿٥١

51Pellet, Min mballay Nulaaɓe Amen ɓen, e gooŋɗiinɓe ɓen, ka nguurndam aduna, e Ñalnde seedeeɓe ɓeen daroytoo,

يَوۡمَ لَا يَنفَعُ ٱلظَّٰلِمِينَ مَعۡذِرَتُهُمۡۖ وَلَهُمُ ٱللَّعۡنَةُ وَلَهُمۡ سُوٓءُ ٱلدَّارِ﴿٥٢

52ñalnde de ngantinagol nafoytaa tooñnooɓe ɓeen, hara kuddi hino woodani ɓe, e galle bonɗe.

وَلَقَدۡ ءَاتَيۡنَا مُوسَى ٱلۡهُدَىٰ وَأَوۡرَثۡنَا بَنِيٓ إِسۡرَٰٓءِيلَ ٱلۡكِتَٰبَ﴿٥٣

53Gooŋɗii Min ngokkii Muusaa ganndal [Tawreeta] ngal, Min ndonini ɓiɗɓe Israa'iila ɓen, deftere nden.

هُدٗى وَذِكۡرَىٰ لِأُوْلِي ٱلۡأَلۡبَٰبِ﴿٥٤

54ko nde peewal e waaju, wona nde joomiraaɓe haqqille ɓeen.

فَٱصۡبِرۡ إِنَّ وَعۡدَ ٱللَّهِ حَقّٞ وَٱسۡتَغۡفِرۡ لِذَنۢبِكَ وَسَبِّحۡ بِحَمۡدِ رَبِّكَ بِٱلۡعَشِيِّ وَٱلۡإِبۡكَٰرِ﴿٥٥

55Muñño tan, pellet, fodoore Allah nden ko goonga, imsinano bakkaatuuji maa ɗiin, subbunhinanoɗaa Joomi maa, kiikiiɗe e bimmbi.

إِنَّ ٱلَّذِينَ يُجَٰدِلُونَ فِيٓ ءَايَٰتِ ٱللَّهِ بِغَيۡرِ سُلۡطَٰنٍ أَتَىٰهُمۡ إِن فِي صُدُورِهِمۡ إِلَّا كِبۡرٞ مَّا هُم بِبَٰلِغِيهِۚ فَٱسۡتَعِذۡ بِٱللَّهِۖ إِنَّهُۥ هُوَ ٱلسَّمِيعُ ٱلۡبَصِيرُ﴿٥٦

56Pellet, weeñinirooɓe e aayeeje Allah ɗeen, ko aldaa e dalil arɗo e maɓɓe, alaa e ɓerɗe ɗen, si wonaa mawnintinagol. Ɓe yottotaako noon, e ɗuum. Moolor Allah, Ko Kaŋko woni Nanoowo, ji'oowo On.

لَخَلۡقُ ٱلسَّمَٰوَٰتِ وَٱلۡأَرۡضِ أَكۡبَرُ مِنۡ خَلۡقِ ٱلنَّاسِ وَلَٰكِنَّ أَكۡثَرَ ٱلنَّاسِ لَا يَعۡلَمُونَ﴿٥٧

57Pellet, ko takde kammuuji ɗin e leydi ndin, ɓuri mawnude e dii tageendi yimɓe ɓeen. Kono ko ɓuri ɗuuɗude e yimɓe ɓen, ɓe nganndaa.

وَمَا يَسۡتَوِي ٱلۡأَعۡمَىٰ وَٱلۡبَصِيرُ وَٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ وَعَمِلُواْ ٱلصَّٰلِحَٰتِ وَلَا ٱلۡمُسِيٓءُۚ قَلِيلٗا مَّا تَتَذَكَّرُونَ﴿٥٨

58Bumɗo e ji'oowo potataa, gooŋɗiinɓe ɓeen kadi ngolli moƴƴuɗi, potataa e bonɗo. Famɗii ko mbajitorton !

إِنَّ ٱلسَّاعَةَ لَأٓتِيَةٞ لَّا رَيۡبَ فِيهَا وَلَٰكِنَّ أَكۡثَرَ ٱلنَّاسِ لَا يُؤۡمِنُونَ﴿٥٩

59Pellet, Darnga, ko ko arata, sikke alaa e mu'um. Kono ko ɓuri ɗuuɗude e yimɓe ɓeen, ɓe ngoŋɗinaa.

وَقَالَ رَبُّكُمُ ٱدۡعُونِيٓ أَسۡتَجِبۡ لَكُمۡۚ إِنَّ ٱلَّذِينَ يَسۡتَكۡبِرُونَ عَنۡ عِبَادَتِي سَيَدۡخُلُونَ جَهَنَّمَ دَاخِرِينَ﴿٦٠

60Joomi mon daali: "Toree Kam, Mi jaabinana on. Mawtinantooɓe dewugol Lam ɓeen, ko pellet, ɓe naatoyay Jahannama, ko ɓe hoyɓe".

ٱللَّهُ ٱلَّذِي جَعَلَ لَكُمُ ٱلَّيۡلَ لِتَسۡكُنُواْ فِيهِ وَٱلنَّهَارَ مُبۡصِرًاۚ إِنَّ ٱللَّهَ لَذُو فَضۡلٍ عَلَى ٱلنَّاسِ وَلَٰكِنَّ أَكۡثَرَ ٱلنَّاسِ لَا يَشۡكُرُونَ﴿٦١

61Ko Allah waɗirani on jemma on, ka fowtoɗon e mum, e ñalawma on, yi'inoowo. Pellet, Allah ko Jom ɓural e yimɓe ɓen, kono ko ɓuri ɗuuɗude e yimɓe ɓen, ɓe njettataa (neema).

ذَٰلِكُمُ ٱللَّهُ رَبُّكُمۡ خَٰلِقُ كُلِّ شَيۡءٖ لَّآ إِلَٰهَ إِلَّا هُوَۖ فَأَنَّىٰ تُؤۡفَكُونَ﴿٦٢

62Ko oon mooɗon Allah Joomi mon, woni Takɗo kala huunde. Reweteeɗo alaa, si wanaa Kaŋko. Ko honno pirlitortaɗon (e ɗuum?)

كَذَٰلِكَ يُؤۡفَكُ ٱلَّذِينَ كَانُواْ بِـَٔايَٰتِ ٱللَّهِ يَجۡحَدُونَ﴿٦٣

63Ko noon ɓeya yeddatnooɓe aayeeje Allah ɗeen, perlisortenoo.

ٱللَّهُ ٱلَّذِي جَعَلَ لَكُمُ ٱلۡأَرۡضَ قَرَارٗا وَٱلسَّمَآءَ بِنَآءٗ وَصَوَّرَكُمۡ فَأَحۡسَنَ صُوَرَكُمۡ وَرَزَقَكُم مِّنَ ٱلطَّيِّبَٰتِۚ ذَٰلِكُمُ ٱللَّهُ رَبُّكُمۡۖ فَتَبَارَكَ ٱللَّهُ رَبُّ ٱلۡعَٰلَمِينَ﴿٦٤

64Ko Allah woni baɗiranɗo on leydi ndin, ñiiɓirde, kammu ngun, kippoodi, O mbaadini on - O moƴƴini mbaadiiji mon -, O arsiki on e laaɓuɗi. Ko oon mooɗon woni Allah Joomi mon; senaare woodanii Allah, Jeyɗo winndere nden !

هُوَ ٱلۡحَيُّ لَآ إِلَٰهَ إِلَّا هُوَ فَٱدۡعُوهُ مُخۡلِصِينَ لَهُ ٱلدِّينَۗ ٱلۡحَمۡدُ لِلَّهِ رَبِّ ٱلۡعَٰلَمِينَ﴿٦٥

65Ko Kaŋko woni guurɗo Oon. Deweteeɗo alaa, si wonaa Kaŋko. Ndewee Mo kisan; laɓɓinano mo diina kan. Jettooje ngoodanii Allah, Jeyɗo winndere ndeen !

۞ قُلۡ إِنِّي نُهِيتُ أَنۡ أَعۡبُدَ ٱلَّذِينَ تَدۡعُونَ مِن دُونِ ٱللَّهِ لَمَّا جَآءَنِيَ ٱلۡبَيِّنَٰتُ مِن رَّبِّي وَأُمِرۡتُ أَنۡ أُسۡلِمَ لِرَبِّ ٱلۡعَٰلَمِينَ﴿٦٦

66Maaku: "Miin mi haɗaama dewugol ɗiin ɗi noddoton ga Allah, tuma nde ɓannganduyeeji ɗin ari e am, immorde e Joomi am, mi yamiraama kadi, nde mi jebbilantoo, Jeyɗo winndere ndeen".

هُوَ ٱلَّذِي خَلَقَكُم مِّن تُرَابٖ ثُمَّ مِن نُّطۡفَةٖ ثُمَّ مِنۡ عَلَقَةٖ ثُمَّ يُخۡرِجُكُمۡ طِفۡلٗا ثُمَّ لِتَبۡلُغُوٓاْ أَشُدَّكُمۡ ثُمَّ لِتَكُونُواْ شُيُوخٗاۚ وَمِنكُم مَّن يُتَوَفَّىٰ مِن قَبۡلُۖ وَلِتَبۡلُغُوٓاْ أَجَلٗا مُّسَمّٗى وَلَعَلَّكُمۡ تَعۡقِلُونَ﴿٦٧

67Ko Kaŋko woni takɗo on e mbumbuldi, refti e toɓɓere (maniiyu), refti e heɗɗere, refti o yaltiniri on penuuɓe fii no njottoron cemmbe mon, e no laatoron nayeeɓe, - no e mo'on, ƴettiteteeɓe ado ɗuum, - haa no njottoron lajal kappaangal, mbelajo'o, on kaqqilay.

هُوَ ٱلَّذِي يُحۡيِۦ وَيُمِيتُۖ فَإِذَا قَضَىٰٓ أَمۡرٗا فَإِنَّمَا يَقُولُ لَهُۥ كُن فَيَكُونُ﴿٦٨

68Ko Kaŋko woni guurnoowo e waroowo. Si O haajii e fiyaaku, ko O wi'anat mo tan: "Laato", o laatoo.

أَلَمۡ تَرَ إِلَى ٱلَّذِينَ يُجَٰدِلُونَ فِيٓ ءَايَٰتِ ٱللَّهِ أَنَّىٰ يُصۡرَفُونَ﴿٦٩

69E a tinaani, ɓeen yeddondirteeɓe e aayeeje Allah ɗeen, ko honno ɓe pirlitoraa?

ٱلَّذِينَ كَذَّبُواْ بِٱلۡكِتَٰبِ وَبِمَآ أَرۡسَلۡنَا بِهِۦ رُسُلَنَاۖ فَسَوۡفَ يَعۡلَمُونَ﴿٧٠

70Ɓeen yedduɓe deftere ndeen, e kon ko Min nuliri nulaaɓe Amen ɓeen; ɓe ngaray anndude,

إِذِ ٱلۡأَغۡلَٰلُ فِيٓ أَعۡنَٰقِهِمۡ وَٱلسَّلَٰسِلُ يُسۡحَبُونَ﴿٧١

71tuma kolombooje ɗen mbaɗoyaa e daaɗe maɓɓe, e jolokooje(callalle) ɗeen, hara heɓe ndaasiree

فِي ٱلۡحَمِيمِ ثُمَّ فِي ٱلنَّارِ يُسۡجَرُونَ﴿٧٢

72ka ndeer ngulɗam; refti ɓe huɓɓoyee ka ndeer Yiite.

ثُمَّ قِيلَ لَهُمۡ أَيۡنَ مَا كُنتُمۡ تُشۡرِكُونَ﴿٧٣

73refti ɓe mbi'anee: "Ko holto woni ɗin ɗi kafidatnoɗon?

مِن دُونِ ٱللَّهِۖ قَالُواْ ضَلُّواْ عَنَّا بَل لَّمۡ نَكُن نَّدۡعُواْ مِن قَبۡلُ شَيۡـٔٗاۚ كَذَٰلِكَ يُضِلُّ ٱللَّهُ ٱلۡكَٰفِرِينَ﴿٧٤

74Ko aldah e Allah?" Ɓe mbi'a: "Ɗi majjitike min. Wurin, min ngonaano ko adii, e dewugol hay hu'unde". Ko hona nih Allah majjinirta he'eferɓe ɓen.

ذَٰلِكُم بِمَا كُنتُمۡ تَفۡرَحُونَ فِي ٱلۡأَرۡضِ بِغَيۡرِ ٱلۡحَقِّ وَبِمَا كُنتُمۡ تَمۡرَحُونَ﴿٧٥

75Ko waɗi on ɗuum, ko ko mbeltoratnoɗon kon ka hoore leydi, ko aldaa e goonga, e ko mbliratnoɗon kon.

ٱدۡخُلُوٓاْ أَبۡوَٰبَ جَهَنَّمَ خَٰلِدِينَ فِيهَاۖ فَبِئۡسَ مَثۡوَى ٱلۡمُتَكَبِّرِينَ﴿٧٦

76Naatiree dame Jahannama ɗeen, luttugol ton. nge bonii jaaƴorde wona'de mawnintiniiɓe ɓeen!.

فَٱصۡبِرۡ إِنَّ وَعۡدَ ٱللَّهِ حَقّٞۚ فَإِمَّا نُرِيَنَّكَ بَعۡضَ ٱلَّذِي نَعِدُهُمۡ أَوۡ نَتَوَفَّيَنَّكَ فَإِلَيۡنَا يُرۡجَعُونَ﴿٧٧

77Muñño. Pellet, fodoore Allah nden, ko goonga. Ko si Min hollete yoga e ko Min podi ɓe kon, maa hara Min ƴettite (ado mum) ko ka Amen ɓe ruttirtee.

وَلَقَدۡ أَرۡسَلۡنَا رُسُلٗا مِّن قَبۡلِكَ مِنۡهُم مَّن قَصَصۡنَا عَلَيۡكَ وَمِنۡهُم مَّن لَّمۡ نَقۡصُصۡ عَلَيۡكَۗ وَمَا كَانَ لِرَسُولٍ أَن يَأۡتِيَ بِـَٔايَةٍ إِلَّا بِإِذۡنِ ٱللَّهِۚ فَإِذَا جَآءَ أَمۡرُ ٱللَّهِ قُضِيَ بِٱلۡحَقِّ وَخَسِرَ هُنَالِكَ ٱلۡمُبۡطِلُونَ﴿٧٨

78Gooŋɗii Min imminii Nulaaɓe ado maa. Hino e maɓɓe, ɓe Min cifani maa fii mum; hino maɓɓe, ɓe Min cifanaaki ma fii mum. Haananaa Nulaaɗo, addugol aaya, si wonaa e duŋayee Allah. Si yamiroore Allah nden arii, goonga ñaawirte meerente'en sooya nden ñalnde.

ٱللَّهُ ٱلَّذِي جَعَلَ لَكُمُ ٱلۡأَنۡعَٰمَ لِتَرۡكَبُواْ مِنۡهَا وَمِنۡهَا تَأۡكُلُونَ﴿٧٩

79Ko Allah woni waɗiranɗo On neemoraaɗi ɗin ko mbaɗɗoron, ñaamon kadi e majji.

وَلَكُمۡ فِيهَا مَنَٰفِعُ وَلِتَبۡلُغُواْ عَلَيۡهَا حَاجَةٗ فِي صُدُورِكُمۡ وَعَلَيۡهَا وَعَلَى ٱلۡفُلۡكِ تُحۡمَلُونَ﴿٨٠

80nafooje kadi hino ngoodani on e majji, e no njottoron e majji, haaju hittuɗo e berde mon. Ko e hoore majji e hoore laaɗe ɗeen, woni ko ndonndeteɗon.

وَيُرِيكُمۡ ءَايَٰتِهِۦ فَأَيَّ ءَايَٰتِ ٱللَّهِ تُنكِرُونَ﴿٨١

81Himo holla on maandeeji makko ɗin. Ko holɗum e Ma'andeeji Allah ɗin, woni ko njeddoton?

أَفَلَمۡ يَسِيرُواْ فِي ٱلۡأَرۡضِ فَيَنظُرُواْ كَيۡفَ كَانَ عَٰقِبَةُ ٱلَّذِينَ مِن قَبۡلِهِمۡۚ كَانُوٓاْ أَكۡثَرَ مِنۡهُمۡ وَأَشَدَّ قُوَّةٗ وَءَاثَارٗا فِي ٱلۡأَرۡضِ فَمَآ أَغۡنَىٰ عَنۡهُم مَّا كَانُواْ يَكۡسِبُونَ﴿٨٢

82E ɓee yiilaaki ka leydi, ɓe ndaara ko holno battane ɓeya ado maɓɓe mbattinirnoo? Ɓen no ɓurunoo ɓe ɗuude e saɗtude doole e batteeji [waɗaaɗi] ka leydi. Kono kon ko ɓe paggotonoo, duncanaano ɓe.

فَلَمَّا جَآءَتۡهُمۡ رُسُلُهُم بِٱلۡبَيِّنَٰتِ فَرِحُواْ بِمَا عِندَهُم مِّنَ ٱلۡعِلۡمِ وَحَاقَ بِهِم مَّا كَانُواْ بِهِۦ يَسۡتَهۡزِءُونَ﴿٨٣

83Nde Nulaaɓe maɓɓe ɓen addannooɓe ɓanngannduyeeji ɗin, ɓe wewliri ganndal ko woni ka maɓɓe kon. Ɓe kuuɓitiraa kon ko ɓe njalkitaynoo.

فَلَمَّا رَأَوۡاْ بَأۡسَنَا قَالُوٓاْ ءَامَنَّا بِٱللَّهِ وَحۡدَهُۥ وَكَفَرۡنَا بِمَا كُنَّا بِهِۦ مُشۡرِكِينَ﴿٨٤

84Nde ɓe nii'unoo lepte Amen ɗen, ɓe mbi'i: "Min ngooŋɗinii Allah tan, min yeddii kon ko men wonunoo e cirkannde".

فَلَمۡ يَكُ يَنفَعُهُمۡ إِيمَٰنُهُمۡ لَمَّا رَأَوۡاْ بَأۡسَنَاۖ سُنَّتَ ٱللَّهِ ٱلَّتِي قَدۡ خَلَتۡ فِي عِبَادِهِۦۖ وَخَسِرَ هُنَالِكَ ٱلۡكَٰفِرُونَ﴿٨٥

85Kono ngooŋɗinal maɓɓe wonaano ko nafata ɓe, feewndo ɓe nji'unoo lepte Amen ɗeen; ɗum ko laawol Allah non, gooŋɗii ɗun yawtiino e jiyaaɓe makko ɓeen. Yedduɓe ɓen sooyi ɗon nden ñalnde.

RELATED SURAHS