Yusuf

يوسف

Joseph111 ayahsMeccan

بِسْمِ ٱللَّهِ ٱلرَّحْمَٰنِ ٱلرَّحِيمِ

الٓرۚ تِلۡكَ ءَايَٰتُ ٱلۡكِتَٰبِ ٱلۡمُبِينِ﴿١

1Alif, laam, Raa,[1] Ɗeen ko Aayeeje deftere ɓanngunde nden. feeñnde.

إِنَّآ أَنزَلۡنَٰهُ قُرۡءَٰنًا عَرَبِيّٗا لَّعَلَّكُمۡ تَعۡقِلُونَ﴿٢

2Minen min njippiniriinde janngeteende [e ɗemngal] Aarabu, mbelejo'o, on kaqqilay.

نَحۡنُ نَقُصُّ عَلَيۡكَ أَحۡسَنَ ٱلۡقَصَصِ بِمَآ أَوۡحَيۡنَآ إِلَيۡكَ هَٰذَا ٱلۡقُرۡءَانَ وَإِن كُنتَ مِن قَبۡلِهِۦ لَمِنَ ٱلۡغَٰفِلِينَ﴿٣

3Minen Miɗen pillano maa ko ɓuri moƴƴude e fillayee, e ɗuu ko min mbahyi e maaɗa ndee Alqur'aanaare, hay si woniino ado mayre, ko a jeyaaɗo e welsindiiɓe ɓen.b

إِذۡ قَالَ يُوسُفُ لِأَبِيهِ يَٰٓأَبَتِ إِنِّي رَأَيۡتُ أَحَدَ عَشَرَ كَوۡكَبٗا وَٱلشَّمۡسَ وَٱلۡقَمَرَ رَأَيۡتُهُمۡ لِي سَٰجِدِينَ﴿٤

4Tuma nde Yuusufu maakannoo baabamakko: "eehey may baaba', mi yi'ii [e koyɗol] koode sappo e go'o, naange ngen kadi e lewru ndun; mi yi'ii ɗin no cujjana kam".

قَالَ يَٰبُنَيَّ لَا تَقۡصُصۡ رُءۡيَاكَ عَلَىٰٓ إِخۡوَتِكَ فَيَكِيدُواْ لَكَ كَيۡدًاۖ إِنَّ ٱلشَّيۡطَٰنَ لِلۡإِنسَٰنِ عَدُوّٞ مُّبِينٞ﴿٥

5[Baaba makko] maaki: "Eehey ma ɓinngel am, wota a fillano musiɗɓe maa ɓen koyɗol maa ngol sakko ɓe fewjane feere; pellet seytaane ko gaño aade ɓannguɗo(.peeñɗo.)

وَكَذَٰلِكَ يَجۡتَبِيكَ رَبُّكَ وَيُعَلِّمُكَ مِن تَأۡوِيلِ ٱلۡأَحَادِيثِ وَيُتِمُّ نِعۡمَتَهُۥ عَلَيۡكَ وَعَلَىٰٓ ءَالِ يَعۡقُوبَ كَمَآ أَتَمَّهَا عَلَىٰٓ أَبَوَيۡكَ مِن قَبۡلُ إِبۡرَٰهِيمَ وَإِسۡحَٰقَۚ إِنَّ رَبَّكَ عَلِيمٌ حَكِيمٞ﴿٦

6Ko wano nii Joomi maa suɓoray maa, O anndinma firo koyɗi, o timmina dokke makko on e maaɗa e ɓeynguure Yaaquuba nden, wano o timminirnoo mo e baabiraaɓe maa ɓen ɗiɗo: Ibraahiima e ishaaqa. Pellet Joomi maa ko gannduɗo Ñeeñɗo.

۞ لَّقَدۡ كَانَ فِي يُوسُفَ وَإِخۡوَتِهِۦٓ ءَايَٰتٞ لِّلسَّآئِلِينَ﴿٧

7Gooŋɗii wonii e Yuusufa e musiɗɓe makko ɓeen, taskuyeeji wonan´de laɓndotooɓe ɓen.

إِذۡ قَالُواْ لَيُوسُفُ وَأَخُوهُ أَحَبُّ إِلَىٰٓ أَبِينَا مِنَّا وَنَحۡنُ عُصۡبَةٌ إِنَّ أَبَانَا لَفِي ضَلَٰلٖ مُّبِينٍ﴿٨

8tuma nde ɓe mbi'noo: "Pellet ko Yuusufa e neene-gooto(musiɗɗo )mun on ɓuraa yiɗeede ka ben-men dii enen, enen le ko en jamaa ɗuuɗuɓe. Pellet baabamen wonii e majjere ɓanngunde".

ٱقۡتُلُواْ يُوسُفَ أَوِ ٱطۡرَحُوهُ أَرۡضٗا يَخۡلُ لَكُمۡ وَجۡهُ أَبِيكُمۡ وَتَكُونُواْ مِنۢ بَعۡدِهِۦ قَوۡمٗا صَٰلِحِينَ﴿٩

9Mbaree Yuusufa maa feroɗon mo e leydi; yeeso baaba mon ngon heeranoo on, ngonton ɓaawo ɗum yimɓe moƴƴuɓe".

قَالَ قَآئِلٞ مِّنۡهُمۡ لَا تَقۡتُلُواْ يُوسُفَ وَأَلۡقُوهُ فِي غَيَٰبَتِ ٱلۡجُبِّ يَلۡتَقِطۡهُ بَعۡضُ ٱلسَّيَّارَةِ إِن كُنتُمۡ فَٰعِلِينَ﴿١٠

10Gooto e maɓɓe wi'i: "Wota on mbarYuusufa, mbeddee mo ka niɓe woyndu yoga e seteeɓe hoccay mo, si on laatike gollooɓe".

قَالُواْ يَٰٓأَبَانَا مَا لَكَ لَا تَأۡمَ۬نَّا عَلَىٰ يُوسُفَ وَإِنَّا لَهُۥ لَنَٰصِحُونَ﴿١١

11Ɓe mbi'i: "eeheyma baaba amen, ko heɓu-maa a hoolotaako amen e fii Yuusufa? Minen le ko men laaɓamɓe mo reedu".

أَرۡسِلۡهُ مَعَنَا غَدٗا يَرۡتَعۡ وَيَلۡعَبۡ وَإِنَّا لَهُۥ لَحَٰفِظُونَ﴿١٢

12Accitid-mo e amen o ñaama, o fija,minen ko men reenooɓe mo.

قَالَ إِنِّي لَيَحۡزُنُنِيٓ أَن تَذۡهَبُواْ بِهِۦ وَأَخَافُ أَن يَأۡكُلَهُ ٱلذِّئۡبُ وَأَنتُمۡ عَنۡهُ غَٰفِلُونَ﴿١٣

13O maaki: "miin no suninat kam nde njahdoton e makko; miɗo huli nde boyeeru ndu ñaamata-mo tawa Ko on mbelsindi-ɗoon e makko".

قَالُواْ لَئِنۡ أَكَلَهُ ٱلذِّئۡبُ وَنَحۡنُ عُصۡبَةٌ إِنَّآ إِذٗا لَّخَٰسِرُونَ﴿١٤

14Ɓe mbi'i: "Pellet si saafaandu ñaamii mo e hoore ko men jamaa ɗuuɗuɓe, haray ko men hayruɓe"(pertuɓe.)

فَلَمَّا ذَهَبُواْ بِهِۦ وَأَجۡمَعُوٓاْ أَن يَجۡعَلُوهُ فِي غَيَٰبَتِ ٱلۡجُبِّۚ وَأَوۡحَيۡنَآ إِلَيۡهِ لَتُنَبِّئَنَّهُم بِأَمۡرِهِمۡ هَٰذَا وَهُمۡ لَا يَشۡعُرُونَ﴿١٥

15Nde ɓe njahdunoo e makko, ɓe fottani ukkugol mo ka niɓe woyndu, min mbahayini e makko: "Ma a haaltayan ɓe ɗee kuuɗe maɓɓe hara ɓe so'aa anndude".ɓe( tinaani)..

وَجَآءُوٓ أَبَاهُمۡ عِشَآءٗ يَبۡكُونَ﴿١٦

16Ɓe ngrti ka baaba maɓɓe kiikiiɗe heɓe woya .

قَالُواْ يَٰٓأَبَانَآ إِنَّا ذَهَبۡنَا نَسۡتَبِقُ وَتَرَكۡنَا يُوسُفَ عِندَ مَتَٰعِنَا فَأَكَلَهُ ٱلذِّئۡبُۖ وَمَآ أَنتَ بِمُؤۡمِنٖ لَّنَا وَلَوۡ كُنَّا صَٰدِقِينَ﴿١٧

17Ɓe mb'i: "Ko an yo baaben amen, minen men njehii miɗen adondira, men ngacci Yuusufa ka kaake amen saafaandu ndun ñaami mo. A hoolotaako min non, hay si min ngonii gooŋɗuɓe".

وَجَآءُو عَلَىٰ قَمِيصِهِۦ بِدَمٖ كَذِبٖۚ قَالَ بَلۡ سَوَّلَتۡ لَكُمۡ أَنفُسُكُمۡ أَمۡرٗاۖ فَصَبۡرٞ جَمِيلٞۖ وَٱللَّهُ ٱلۡمُسۡتَعَانُ عَلَىٰ مَا تَصِفُونَ﴿١٨

18Ɓe ngardi e dolokke makko on hino moddi ƴiiƴam fenaande. o maaki: "si ko woni, woŋkiiji mon ɗin cuɗinanii on fiyaaku. Ko muñal moƴƴal [heddanii kam]! Ko Alla woni ballitorɗo e ko sifotoɗon kon".

وَجَآءَتۡ سَيَّارَةٞ فَأَرۡسَلُواْ وَارِدَهُمۡ فَأَدۡلَىٰ دَلۡوَهُۥۖ قَالَ يَٰبُشۡرَىٰ هَٰذَا غُلَٰمٞۚ وَأَسَرُّوهُ بِضَٰعَةٗۚ وَٱللَّهُ عَلِيمُۢ بِمَا يَعۡمَلُونَ﴿١٩

19Seteeɓe ngari, ɓe nuli ƴoogoowo maɓɓe on, o jippini baagal makko ngal. O wi'i: "Ee wel¨-welo am! E hino paykum!" Ɓe cuuɗiri mo keyee maɓɓe. Alla non ko gannduɗo ko ɓe ngollata kon.

وَشَرَوۡهُ بِثَمَنِۭ بَخۡسٖ دَرَٰهِمَ مَعۡدُودَةٖ وَكَانُواْ فِيهِ مِنَ ٱلزَّٰهِدِينَ﴿٢٠

20Ɓe njeeyiri mo coggel pamɗungel: dirhamoñ limotoo-koñ. Ɓe ngoni welsindiiɓe e fii makko.

وَقَالَ ٱلَّذِي ٱشۡتَرَىٰهُ مِن مِّصۡرَ لِٱمۡرَأَتِهِۦٓ أَكۡرِمِي مَثۡوَىٰهُ عَسَىٰٓ أَن يَنفَعَنَآ أَوۡ نَتَّخِذَهُۥ وَلَدٗاۚ وَكَذَٰلِكَ مَكَّنَّا لِيُوسُفَ فِي ٱلۡأَرۡضِ وَلِنُعَلِّمَهُۥ مِن تَأۡوِيلِ ٱلۡأَحَادِيثِۚ وَٱللَّهُ غَالِبٌ عَلَىٰٓ أَمۡرِهِۦ وَلَٰكِنَّ أَكۡثَرَ ٱلنَّاسِ لَا يَعۡلَمُونَ﴿٢١

21Cootɗo mo on Misra wi'ani ɓeyngu makko: "Teddin jipporde makko. Hino gasa ka o nafa en maa njogitoɗen mo ɓiɗɗo". Ko nii min koɗniri Yuusufa ka leydi fii yo minn nganndin mo firo koyɗi. Alla ko pooluɗo e fiyaaku makko on: kono ko ɓuri ɗuuɗude e yimɓe ɓen nganndaa.

وَلَمَّا بَلَغَ أَشُدَّهُۥٓ ءَاتَيۡنَٰهُ حُكۡمٗا وَعِلۡمٗاۚ وَكَذَٰلِكَ نَجۡزِي ٱلۡمُحۡسِنِينَ﴿٢٢

22Nde o yottinoo sagatalaagu makko, min ngokki mo faamu e ganndal. Ko wano nii min njoɓirta moƴƴinooɓe ɓeen.

وَرَٰوَدَتۡهُ ٱلَّتِي هُوَ فِي بَيۡتِهَا عَن نَّفۡسِهِۦ وَغَلَّقَتِ ٱلۡأَبۡوَٰبَ وَقَالَتۡ هَيۡتَ لَكَۚ قَالَ مَعَاذَ ٱللَّهِۖ إِنَّهُۥ رَبِّيٓ أَحۡسَنَ مَثۡوَايَۖ إِنَّهُۥ لَا يُفۡلِحُ ٱلظَّٰلِمُونَ﴿٢٣

23OOn [debbo] mo on woni e suudu mun ɗaɓɓiri mo hoore-makko. O soki baafe ɗen o wi'i: "mi heblanii-mo-ma!" o maaki: "Moolaare Alla! Jeyɗo kam on moƴƴinii weerde am. Si ko woni, tooñooɓe ɓen maletaake".

وَلَقَدۡ هَمَّتۡ بِهِۦۖ وَهَمَّ بِهَا لَوۡلَآ أَن رَّءَا بُرۡهَٰنَ رَبِّهِۦۚ كَذَٰلِكَ لِنَصۡرِفَ عَنۡهُ ٱلسُّوٓءَ وَٱلۡفَحۡشَآءَۚ إِنَّهُۥ مِنۡ عِبَادِنَا ٱلۡمُخۡلَصِينَ﴿٢٤

24Gooŋɗii [debbo] on himmanii oon. Kaŋko kadi o himmanayno mo si wanaa o yi'ii hujja Joomi makko on. Ko nii [min gerdiri] fii yo min njiiltu mo e bone e paŋkare. Pellet ko o jeyaaɗo e jeyaaɓe amen laɓɓinaaɓe ɓeen.

وَٱسۡتَبَقَا ٱلۡبَابَ وَقَدَّتۡ قَمِيصَهُۥ مِن دُبُرٖ وَأَلۡفَيَا سَيِّدَهَا لَدَا ٱلۡبَابِۚ قَالَتۡ مَا جَزَآءُ مَنۡ أَرَادَ بِأَهۡلِكَ سُوٓءًا إِلَّآ أَن يُسۡجَنَ أَوۡ عَذَابٌ أَلِيمٞ﴿٢٥

25Ɓe ɗiɗo kala ɓe ngidondiri ka baafal, o seekiri dolokke oya oon ɓaawo. Ɓe tawi moodi makko ka baafal. [debbo] on wi'i: "Ko holɗum woni njoɓdi on paalanaaɗo ɓeynguure maa nden bonki si wanaa yo soke [o leptiree] lepte muusɗe?"

قَالَ هِيَ رَٰوَدَتۡنِي عَن نَّفۡسِيۚ وَشَهِدَ شَاهِدٞ مِّنۡ أَهۡلِهَآ إِن كَانَ قَمِيصُهُۥ قُدَّ مِن قُبُلٖ فَصَدَقَتۡ وَهُوَ مِنَ ٱلۡكَٰذِبِينَ﴿٢٦

26[Yuusufu] maaki: "Ko kaŋko ɗaɓɓiri kam hoore-am". Tawanooɗo e yimɓe [debbo] on ceeditii: "Si tawii dolokke mum on ko yeeso seekiraa, haray ko [debbo] oon gooŋɗi, kaŋko [gorko] on ko jeyaaɗo e fenɓe ɓeen.

وَإِن كَانَ قَمِيصُهُۥ قُدَّ مِن دُبُرٖ فَكَذَبَتۡ وَهُوَ مِنَ ٱلصَّٰدِقِينَ﴿٢٧

27Si tawii noon dolokke makko oon ka ɓaawo seekiraa, haray [debbo] on fenii, kaŋko [gorko] on ko o jeyaaɗo gooŋɗuɓe ɓeen.

فَلَمَّا رَءَا قَمِيصَهُۥ قُدَّ مِن دُبُرٖ قَالَ إِنَّهُۥ مِن كَيۡدِكُنَّۖ إِنَّ كَيۡدَكُنَّ عَظِيمٞ﴿٢٨

28Nde [moodi makko] yi'noo dolokke oon ko ɓaawo seekori, o wi'i: "Ɗum ko jeyaaɗum e pewje mon! Pellet pewje mon ɗen ko mawɗe!".

يُوسُفُ أَعۡرِضۡ عَنۡ هَٰذَاۚ وَٱسۡتَغۡفِرِي لِذَنۢبِكِۖ إِنَّكِ كُنتِ مِنَ ٱلۡخَاطِـِٔينَ﴿٢٩

29Yuusufa, ɗuurno gah e ɗum. Aan [debbo on], imsinano junuubi(bakkaat) maa ɗin; tawde pellet a jeyaama e woopɓe ɓeen".

۞ وَقَالَ نِسۡوَةٞ فِي ٱلۡمَدِينَةِ ٱمۡرَأَتُ ٱلۡعَزِيزِ تُرَٰوِدُ فَتَىٰهَا عَن نَّفۡسِهِۦۖ قَدۡ شَغَفَهَا حُبًّاۖ إِنَّا لَنَرَىٰهَا فِي ضَلَٰلٖ مُّبِينٖ﴿٣٠

30Rewɓe ɓen ka saare mbi'i: "Debbo laamɗo on ɗaɓɓirii kurka makko o hoore-makko! Gooŋɗii yiɗde ɓurtirii mo. Minen dey miɗen nji'a oo [debbo] e majjere ɓanngunde".

فَلَمَّا سَمِعَتۡ بِمَكۡرِهِنَّ أَرۡسَلَتۡ إِلَيۡهِنَّ وَأَعۡتَدَتۡ لَهُنَّ مُتَّكَـٔٗا وَءَاتَتۡ كُلَّ وَٰحِدَةٖ مِّنۡهُنَّ سِكِّينٗا وَقَالَتِ ٱخۡرُجۡ عَلَيۡهِنَّۖ فَلَمَّا رَأَيۡنَهُۥٓ أَكۡبَرۡنَهُۥ وَقَطَّعۡنَ أَيۡدِيَهُنَّ وَقُلۡنَ حَٰشَ لِلَّهِ مَا هَٰذَا بَشَرًا إِنۡ هَٰذَآ إِلَّا مَلَكٞ كَرِيمٞ﴿٣١

31Nde o nannoo pewje maɓɓe ɗen, o nulani ɓe, o hebilani ɓe ngawluuji, o jonni gooto kala e maɓɓe laɓi, o wi'i: "Yaltu e maɓɓe!". Nde ɓe nji'unoo mo, ɓe mawnini mo, ɓe taƴi juuɗe maɓɓe ɗen, ɓe mbi'i: "Kaawee Alla! Oo wanaa ɓanndiŋke, oo wonaani si wanaa malayiko tedduɗo".

قَالَتۡ فَذَٰلِكُنَّ ٱلَّذِي لُمۡتُنَّنِي فِيهِۖ وَلَقَدۡ رَٰوَدتُّهُۥ عَن نَّفۡسِهِۦ فَٱسۡتَعۡصَمَۖ وَلَئِن لَّمۡ يَفۡعَلۡ مَآ ءَامُرُهُۥ لَيُسۡجَنَنَّ وَلَيَكُونٗا مِّنَ ٱلصَّٰغِرِينَ﴿٣٢

32O wi'i: "Ko oo mo'on felirɗon kamm fii mun, gooŋɗii mi ɗaɓɓirii mo hoore-makko o haɗitii. Si wonii o waɗaani ko mi yamirta mo kon, ma o soke ma o laato jeyaaɗo e hoyɓe ɓen".

قَالَ رَبِّ ٱلسِّجۡنُ أَحَبُّ إِلَيَّ مِمَّا يَدۡعُونَنِيٓ إِلَيۡهِۖ وَإِلَّا تَصۡرِفۡ عَنِّي كَيۡدَهُنَّ أَصۡبُ إِلَيۡهِنَّ وَأَكُن مِّنَ ٱلۡجَٰهِلِينَ﴿٣٣

33O maaki: "Joomi am, Ko kaso oon ɓurani kam e ko ɓe noddata kam e mun kon. Si a pottinaani kam pewje maɓɓe ɗen, mi ooñoto e maɓɓe, mi jeyee e majjuɓe ɓe".

فَٱسۡتَجَابَ لَهُۥ رَبُّهُۥ فَصَرَفَ عَنۡهُ كَيۡدَهُنَّۚ إِنَّهُۥ هُوَ ٱلسَّمِيعُ ٱلۡعَلِيمُ﴿٣٤

34Joomi makko jaabinani mo, O firliti e makko pewje maɓɓe ɗen. Pellet, ko Kaŋko woni Nanoowo, gannduɗo O.

ثُمَّ بَدَا لَهُم مِّنۢ بَعۡدِ مَا رَأَوُاْ ٱلۡأٓيَٰتِ لَيَسۡجُنُنَّهُۥ حَتَّىٰ حِينٖ﴿٣٥

35Refti feeñani (rewɓe) ɓen ɓaawo nde ɓe nji'i maandeeji ɗin, ma ɓe cok-mbo tigi haa e saaji.

وَدَخَلَ مَعَهُ ٱلسِّجۡنَ فَتَيَانِۖ قَالَ أَحَدُهُمَآ إِنِّيٓ أَرَىٰنِيٓ أَعۡصِرُ خَمۡرٗاۖ وَقَالَ ٱلۡأٓخَرُ إِنِّيٓ أَرَىٰنِيٓ أَحۡمِلُ فَوۡقَ رَأۡسِي خُبۡزٗا تَأۡكُلُ ٱلطَّيۡرُ مِنۡهُۖ نَبِّئۡنَا بِتَأۡوِيلِهِۦٓۖ إِنَّا نَرَىٰكَ مِنَ ٱلۡمُحۡسِنِينَ﴿٣٦

36Sukaaɓe ɗiɗo naatidi e makko ka kaso. Goɗɗo e maɓɓe wi'i: "Min mi hoyɗii hoore-am miɗo siiwa sanngara". Oya kadi wi': "Min mi hoyɗii hoore-am miɗo ronndii ka hoore-am cobbal, colli no ñaama e maggal". Humpitii min firo ɗin, minen men nji'ii ma jeyaaɗo e moƴƴinooɓe ɓeen".

قَالَ لَا يَأۡتِيكُمَا طَعَامٞ تُرۡزَقَانِهِۦٓ إِلَّا نَبَّأۡتُكُمَا بِتَأۡوِيلِهِۦ قَبۡلَ أَن يَأۡتِيَكُمَاۚ ذَٰلِكُمَا مِمَّا عَلَّمَنِي رَبِّيٓۚ إِنِّي تَرَكۡتُ مِلَّةَ قَوۡمٖ لَّا يُؤۡمِنُونَ بِٱللَّهِ وَهُم بِٱلۡأٓخِرَةِ هُمۡ كَٰفِرُونَ﴿٣٧

37O maaki: "Ñaametee mo wonaɗon okkoreede on aratah on si wanaa mi humpitay on firo mun ado o arde on. Ɗuum mo'on ko jeyeeɗum e ko Joomi am anndini lam. Min mi ɗalii diina yimɓe ɓe ngooŋɗinaa Alla, hara kamɓe e fii laakara ko ɓe yedduɓe".

وَٱتَّبَعۡتُ مِلَّةَ ءَابَآءِيٓ إِبۡرَٰهِيمَ وَإِسۡحَٰقَ وَيَعۡقُوبَۚ مَا كَانَ لَنَآ أَن نُّشۡرِكَ بِٱللَّهِ مِن شَيۡءٖۚ ذَٰلِكَ مِن فَضۡلِ ٱللَّهِ عَلَيۡنَا وَعَلَى ٱلنَّاسِ وَلَٰكِنَّ أَكۡثَرَ ٱلنَّاسِ لَا يَشۡكُرُونَ﴿٣٨

38Njookku-mi diina baabiraaɓe am ɓen: Ibraahiima e Ishaaqa e Yaaquuba. Haananaa men nde men kafidata e Alla hay e huunde. Ɗuum ko jeyaaɗum e ɓural Alla e dow amen e hoore yimɓe ɓeen; kono ko ɓuri ɗuuɗude e yimɓe ɓen ɓe njettataa.

يَٰصَٰحِبَيِ ٱلسِّجۡنِ ءَأَرۡبَابٞ مُّتَفَرِّقُونَ خَيۡرٌ أَمِ ٱللَّهُ ٱلۡوَٰحِدُ ٱلۡقَهَّارُ﴿٣٩

39Eehey mon won´diiɓe am ɗiɗo ka kaso! E ko deweteeɗi ceertuɗi ɓuri moƴƴude, kaa ko Alla Gooto poolɗo o?

مَا تَعۡبُدُونَ مِن دُونِهِۦٓ إِلَّآ أَسۡمَآءٗ سَمَّيۡتُمُوهَآ أَنتُمۡ وَءَابَآؤُكُم مَّآ أَنزَلَ ٱللَّهُ بِهَا مِن سُلۡطَٰنٍۚ إِنِ ٱلۡحُكۡمُ إِلَّا لِلَّهِ أَمَرَ أَلَّا تَعۡبُدُوٓاْ إِلَّآ إِيَّاهُۚ ذَٰلِكَ ٱلدِّينُ ٱلۡقَيِّمُ وَلَٰكِنَّ أَكۡثَرَ ٱلنَّاسِ لَا يَعۡلَمُونَ﴿٤٠

40On ndewani gah mum, si wonah inɗe ɗe innuɗon ɗum, onon e baabiraaɓe mon, Alla jippinanaani ɗen hujja. Ñaawoore ndeen alanah si wanaa Alla. O yamirii wota on ndw si wanaa Kaŋko. Ko ɗuum woni diina ñiiɓuka kan; kono ko ɓuri ɗuuɗude e yimɓe ɓen ɓe nganndaa.

يَٰصَٰحِبَيِ ٱلسِّجۡنِ أَمَّآ أَحَدُكُمَا فَيَسۡقِي رَبَّهُۥ خَمۡرٗاۖ وَأَمَّا ٱلۡأٓخَرُ فَيُصۡلَبُ فَتَأۡكُلُ ٱلطَّيۡرُ مِن رَّأۡسِهِۦۚ قُضِيَ ٱلۡأَمۡرُ ٱلَّذِي فِيهِ تَسۡتَفۡتِيَانِ﴿٤١

41Eehey mon won´diiɓe am ɗiɗo ka kaso! Goɗɗo e mo'on yarnay koohoo mun on sanngara; oya on, o fetee, colli ɗin ñaama ka hoore makko. Fiyaaku mo laɓndiɗon fii mun on ñaawaama.

وَقَالَ لِلَّذِي ظَنَّ أَنَّهُۥ نَاجٖ مِّنۡهُمَا ٱذۡكُرۡنِي عِندَ رَبِّكَ فَأَنسَىٰهُ ٱلشَّيۡطَٰنُ ذِكۡرَ رَبِّهِۦ فَلَبِثَ فِي ٱلسِّجۡنِ بِضۡعَ سِنِينَ﴿٤٢

42O maakani on mo o sikke daɗay e maɓɓe kamɓe ɗiɗo: "Jaŋto lam ka koohoojo maa on". Seytaane yejjintini mo jaŋtanagol koohoojo makko on. [Yuusufu] ñiiɓiti ka kaso yoga e duuɓi.

وَقَالَ ٱلۡمَلِكُ إِنِّيٓ أَرَىٰ سَبۡعَ بَقَرَٰتٖ سِمَانٖ يَأۡكُلُهُنَّ سَبۡعٌ عِجَافٞ وَسَبۡعَ سُنۢبُلَٰتٍ خُضۡرٖ وَأُخَرَ يَابِسَٰتٖۖ يَٰٓأَيُّهَا ٱلۡمَلَأُ أَفۡتُونِي فِي رُءۡيَٰيَ إِن كُنتُمۡ لِلرُّءۡيَا تَعۡبُرُونَ﴿٤٣

43Laamɗo on wi'i: "Min mi yi'ii (e koyɗol) na'i jeeɗiɗi payɗi, na ñaama pooƴuɗi jeeɗiɗi ɗin, e butaali jeeɗiɗi kecci, e goɗɗi goo joorɗi. Eheymon dental, pirtanee kam ngol koyɗol am, si on laatike firtooɓe koyɗi".

قَالُوٓاْ أَضۡغَٰثُ أَحۡلَٰمٖۖ وَمَا نَحۡنُ بِتَأۡوِيلِ ٱلۡأَحۡلَٰمِ بِعَٰلِمِينَ﴿٤٤

44Ɓe mbi'i: "Ko jiiɓu-jaaɓu koyɗi ! min ngonaani annduɓe firo koyɗi !".

وَقَالَ ٱلَّذِي نَجَا مِنۡهُمَا وَٱدَّكَرَ بَعۡدَ أُمَّةٍ أَنَا۠ أُنَبِّئُكُم بِتَأۡوِيلِهِۦ فَأَرۡسِلُونِ﴿٤٥

45Daɗnooɗo on e ɓeya ɗiɗo miijitii ɓaawo dumunna o wi'i: "Min mi humpitay on firo maggol. Nulee kam".

يُوسُفُ أَيُّهَا ٱلصِّدِّيقُ أَفۡتِنَا فِي سَبۡعِ بَقَرَٰتٖ سِمَانٖ يَأۡكُلُهُنَّ سَبۡعٌ عِجَافٞ وَسَبۡعِ سُنۢبُلَٰتٍ خُضۡرٖ وَأُخَرَ يَابِسَٰتٖ لَّعَلِّيٓ أَرۡجِعُ إِلَى ٱلنَّاسِ لَعَلَّهُمۡ يَعۡلَمُونَ﴿٤٦

46Yuusufu, an yo gooŋɗuɗo! haalani min fii na'i jeeɗiɗi payɗi, na ñaama pooƴuɗi jeeɗiɗi ɗin, e butaali jeeɗiɗi kecci e goɗɗi jooruɗi, mbelejo'o mi ruttoo ka yimɓe ɓen, belejo'o, ɓe ngannday".

قَالَ تَزۡرَعُونَ سَبۡعَ سِنِينَ دَأَبٗا فَمَا حَصَدتُّمۡ فَذَرُوهُ فِي سُنۢبُلِهِۦٓ إِلَّا قَلِيلٗا مِّمَّا تَأۡكُلُونَ﴿٤٧

47O maaki: "On ndemat duuɗi jeeɗiɗi jokkondirɗi. Kala ko coñɗon, ngccon ɗum ka dukkal(butaali) mun, si wanaa seeɗa e kon ko ñaamoton".

ثُمَّ يَأۡتِي مِنۢ بَعۡدِ ذَٰلِكَ سَبۡعٞ شِدَادٞ يَأۡكُلۡنَ مَا قَدَّمۡتُمۡ لَهُنَّ إِلَّا قَلِيلٗا مِّمَّا تُحۡصِنُونَ﴿٤٨

48Refti aroyat ɓaawo ɗum, duuɓi jeeɗiɗi caɗtuɗi, ɗin (duuɓi) no ñaama ɗuum ko marnaɗon ɗi si wonaa seeɗa e ko maroton [fii awdi].

ثُمَّ يَأۡتِي مِنۢ بَعۡدِ ذَٰلِكَ عَامٞ فِيهِ يُغَاثُ ٱلنَّاسُ وَفِيهِ يَعۡصِرُونَ﴿٤٩

49Refti aroya ɓaawo ɗuum, hitaande, ko e mayre yimɓe ɓen toɓetee, ko e mayre kadi ɓe kamata.

وَقَالَ ٱلۡمَلِكُ ٱئۡتُونِي بِهِۦۖ فَلَمَّا جَآءَهُ ٱلرَّسُولُ قَالَ ٱرۡجِعۡ إِلَىٰ رَبِّكَ فَسۡـَٔلۡهُ مَا بَالُ ٱلنِّسۡوَةِ ٱلَّٰتِي قَطَّعۡنَ أَيۡدِيَهُنَّۚ إِنَّ رَبِّي بِكَيۡدِهِنَّ عَلِيمٞ﴿٥٠

50Laamɗo on wi'i: "ngaddanee kam on". Nde imminaaɗo on arunoo mo, o maaki: "Rutto ka koohoojo maa on laɓndoɗaa mo: Ko woni fiyaaku ɓen rewɓe taƴnooɓe juuɗe mun ɗen? Pellet Joomi am ko gannduɗo pewje maɓɓe ɗen".

قَالَ مَا خَطۡبُكُنَّ إِذۡ رَٰوَدتُّنَّ يُوسُفَ عَن نَّفۡسِهِۦۚ قُلۡنَ حَٰشَ لِلَّهِ مَا عَلِمۡنَا عَلَيۡهِ مِن سُوٓءٖۚ قَالَتِ ٱمۡرَأَتُ ٱلۡعَزِيزِ ٱلۡـَٰٔنَ حَصۡحَصَ ٱلۡحَقُّ أَنَا۠ رَٰوَدتُّهُۥ عَن نَّفۡسِهِۦ وَإِنَّهُۥ لَمِنَ ٱلصَّٰدِقِينَ﴿٥١

51[Laamɗo on] wi'i: "Ko holɗum wonnoo fiyaaku mon tuma ɗaɓɓirnoɗon Yuusufa hoore-makko?" Ɓe mbi'i: "Moolaare Alla! min nganndiraa mo ko boni". Ɓeyngu laamɗo on wi'i: "Jooni goonga kan feeñii. Ko min ɗaɓɓirnoo mo hoore-makko, pellet ko o jeyaaɗo e gooŋɗuɓe ɓen".

ذَٰلِكَ لِيَعۡلَمَ أَنِّي لَمۡ أَخُنۡهُ بِٱلۡغَيۡبِ وَأَنَّ ٱللَّهَ لَا يَهۡدِي كَيۡدَ ٱلۡخَآئِنِينَ﴿٥٢

52"Ɗuum ko fii yo o anndu won´de mi jamfaaki mo ka wirnii, e won´de Alla fewnatah pewje jamfotooɓe ɓen.

۞ وَمَآ أُبَرِّئُ نَفۡسِيٓۚ إِنَّ ٱلنَّفۡسَ لَأَمَّارَةُۢ بِٱلسُّوٓءِ إِلَّا مَا رَحِمَ رَبِّيٓۚ إِنَّ رَبِّي غَفُورٞ رَّحِيمٞ﴿٥٣

53Mi laɓɓinaa hoore-am, tawde woŋkii ko heewkii yamirde bone, si wanah kiin ki Joomi am yurmini. Joomi am ko jaafotooɗo jurmotooɗo.

وَقَالَ ٱلۡمَلِكُ ٱئۡتُونِي بِهِۦٓ أَسۡتَخۡلِصۡهُ لِنَفۡسِيۖ فَلَمَّا كَلَّمَهُۥ قَالَ إِنَّكَ ٱلۡيَوۡمَ لَدَيۡنَا مَكِينٌ أَمِينٞ﴿٥٤

54Laamɗo on wi'i: "ngaddanee kam mo, mi heertinana mo hoore-am". Nde o yewtunoo mo, o wi'i: "Aa on hannde ka amen, ko a jom-nokku koolaaɗo".

قَالَ ٱجۡعَلۡنِي عَلَىٰ خَزَآئِنِ ٱلۡأَرۡضِۖ إِنِّي حَفِيظٌ عَلِيمٞ﴿٥٥

55O maaki: "Waɗam e hoore-ngaluuji leydi ndin: ko mi deenoowo gannduɗo".

وَكَذَٰلِكَ مَكَّنَّا لِيُوسُفَ فِي ٱلۡأَرۡضِ يَتَبَوَّأُ مِنۡهَا حَيۡثُ يَشَآءُۚ نُصِيبُ بِرَحۡمَتِنَا مَن نَّشَآءُۖ وَلَا نُضِيعُ أَجۡرَ ٱلۡمُحۡسِنِينَ﴿٥٦

56Ko wano nii min ñimnirani Yuusufa ka leydi, homo jippora e mayri nokku ka o yiɗi. miɗen keɓnira yurmeende amen nden on mo min muuyi, min njeebataaka njoɓdi moƴƴinooɓe ɓen.

وَلَأَجۡرُ ٱلۡأٓخِرَةِ خَيۡرٞ لِّلَّذِينَ ءَامَنُواْ وَكَانُواْ يَتَّقُونَ﴿٥٧

57Pellet ko njoɓdi laakara ndiin ɓuri moƴƴannde ɓen gooŋɗinɓe ɓe laatii gooŋɗuɓe.

وَجَآءَ إِخۡوَةُ يُوسُفَ فَدَخَلُواْ عَلَيۡهِ فَعَرَفَهُمۡ وَهُمۡ لَهُۥ مُنكِرُونَ﴿٥٨

58-Musiɗɓe-baaba-gootooɓe Yuusufa ɓeen ngari ɓe naati ka makko. O annditi ɓe, kono kamɓe ɓe paayti mo.

وَلَمَّا جَهَّزَهُم بِجَهَازِهِمۡ قَالَ ٱئۡتُونِي بِأَخٖ لَّكُم مِّنۡ أَبِيكُمۡۚ أَلَا تَرَوۡنَ أَنِّيٓ أُوفِي ٱلۡكَيۡلَ وَأَنَا۠ خَيۡرُ ٱلۡمُنزِلِينَ﴿٥٩

59Tuma nde o hebllannooɓe doŋlle maɓɓe ɗeen, o maaki: "ngaddanee kam musiɗɗo mon baaba-gooto. E on nji'aani miɗo timmina ɓetu ngun, e won´de ko mi ɓurdo moƴƴude e weernooɓe ɓen?"(jippinooɓr).

فَإِن لَّمۡ تَأۡتُونِي بِهِۦ فَلَا كَيۡلَ لَكُمۡ عِندِي وَلَا تَقۡرَبُونِ﴿٦٠

60Si on ngaddanaani kam mo, haray ɓetu alanaa on ka am ɗoo; wota on ɓado kamm kadi".

قَالُواْ سَنُرَٰوِدُ عَنۡهُ أَبَاهُ وَإِنَّا لَفَٰعِلُونَ﴿٦١

61Ɓe mb'i: "min ɗaɓɓiray mo baba makko, minen ko men gollooɓe (ɗuum)".

وَقَالَ لِفِتۡيَٰنِهِ ٱجۡعَلُواْ بِضَٰعَتَهُمۡ فِي رِحَالِهِمۡ لَعَلَّهُمۡ يَعۡرِفُونَهَآ إِذَا ٱنقَلَبُوٓاْ إِلَىٰٓ أَهۡلِهِمۡ لَعَلَّهُمۡ يَرۡجِعُونَ﴿٦٢

62O maakani gollooɓe makko ɓen: "mbaɗee coggeeji(njigguuji) maɓɓe ɗin ka doŋle maɓɓe: belejo'o ɓe ngannditat ɗi si ɓe nduttima ka yimɓe maɓɓe ɓen, belejo'o ɓe njiiltoto".

فَلَمَّا رَجَعُوٓاْ إِلَىٰٓ أَبِيهِمۡ قَالُواْ يَٰٓأَبَانَا مُنِعَ مِنَّا ٱلۡكَيۡلُ فَأَرۡسِلۡ مَعَنَآ أَخَانَا نَكۡتَلۡ وَإِنَّا لَهُۥ لَحَٰفِظُونَ﴿٦٣

63Tuma nde ɓe nduuttinoo ka ben maɓɓe, ɓe mbi'i: "eeheyma ben(baaba) amen, min skaɗaama ɓetu. neldu amen musiɗɗo amen on, men ɓetanee. Ko men reenooɓe mo".

قَالَ هَلۡ ءَامَنُكُمۡ عَلَيۡهِ إِلَّا كَمَآ أَمِنتُكُمۡ عَلَىٰٓ أَخِيهِ مِن قَبۡلُ فَٱللَّهُ خَيۡرٌ حَٰفِظٗاۖ وَهُوَ أَرۡحَمُ ٱلرَّٰحِمِينَ﴿٦٤

64O maaki: "Hara mi hooloray on e fii makko, si wonaa no mi hoolornoo on non e musiɗɗo-neene-gooto makko on ko adii? Ko Alla woni moƴƴo deenoowo, ko Kaŋko ɓuri moƴƴude yurmotooɓe ɓeen".

وَلَمَّا فَتَحُواْ مَتَٰعَهُمۡ وَجَدُواْ بِضَٰعَتَهُمۡ رُدَّتۡ إِلَيۡهِمۡۖ قَالُواْ يَٰٓأَبَانَا مَا نَبۡغِيۖ هَٰذِهِۦ بِضَٰعَتُنَا رُدَّتۡ إِلَيۡنَاۖ وَنَمِيرُ أَهۡلَنَا وَنَحۡفَظُ أَخَانَا وَنَزۡدَادُ كَيۡلَ بَعِيرٖۖ ذَٰلِكَ كَيۡلٞ يَسِيرٞ﴿٦٥

65Nde ɓe ngudditunoo doŋle maɓɓe ɗeen, ɓe tawi cogguuji(njigguuji) maɓɓe ɗin ruttaama e maɓɓe. Ɓe mbi'i: "eeyma yo ben amen, ko men ɗaɓɓata [kadi]? Ɗii ko cogguuji amen, ɗi nduttaama e amen. Miɗen njiggana yimɓe amen, men ndeena musiɗɗo amen on, men ɓeydora ɓetu ngelooba; ɗuum ko ɓetu newiingu".

قَالَ لَنۡ أُرۡسِلَهُۥ مَعَكُمۡ حَتَّىٰ تُؤۡتُونِ مَوۡثِقٗا مِّنَ ٱللَّهِ لَتَأۡتُنَّنِي بِهِۦٓ إِلَّآ أَن يُحَاطَ بِكُمۡۖ فَلَمَّآ ءَاتَوۡهُ مَوۡثِقَهُمۡ قَالَ ٱللَّهُ عَلَىٰ مَا نَقُولُ وَكِيلٞ﴿٦٦

66O maaki: "Mi immindintaa(neldatah) mo e mooɗon haa ƴettanon mi ahadi ka Alla, won´de on ngrtiranat kam mo si wonaa hara on kuɓinda". Ɓaawo ɓe ƴettanii mo ahadi maɓɓe ndin, o maaki: "Alla e dow ko wowluɗen kon, ko o deenoowo".

وَقَالَ يَٰبَنِيَّ لَا تَدۡخُلُواْ مِنۢ بَابٖ وَٰحِدٖ وَٱدۡخُلُواْ مِنۡ أَبۡوَٰبٖ مُّتَفَرِّقَةٖۖ وَمَآ أُغۡنِي عَنكُم مِّنَ ٱللَّهِ مِن شَيۡءٍۖ إِنِ ٱلۡحُكۡمُ إِلَّا لِلَّهِۖ عَلَيۡهِ تَوَكَّلۡتُۖ وَعَلَيۡهِ فَلۡيَتَوَكَّلِ ٱلۡمُتَوَكِّلُونَ﴿٦٧

67O maaki: "eeheymin ɓiɗɓe am, wota on naatiroy e damal gootal, naatiree e dame ceertuɗe. Mi dun-cantaa on e (muyɗe) Alla hay e huunde. Ñaawoore alanaa si wonaa Alla: Ko e makko mi fawii, ko e makko kadi, yo fawo fawotooɓe ɓeen".

وَلَمَّا دَخَلُواْ مِنۡ حَيۡثُ أَمَرَهُمۡ أَبُوهُم مَّا كَانَ يُغۡنِي عَنۡهُم مِّنَ ٱللَّهِ مِن شَيۡءٍ إِلَّا حَاجَةٗ فِي نَفۡسِ يَعۡقُوبَ قَضَىٰهَاۚ وَإِنَّهُۥ لَذُو عِلۡمٖ لِّمَا عَلَّمۡنَٰهُ وَلَٰكِنَّ أَكۡثَرَ ٱلنَّاسِ لَا يَعۡلَمُونَ﴿٦٨

68Nde ɓe naatirnoo nokku ka baaba maɓɓe yamirnoo ɓe ɗon, ɗum wonaano no duncana ɓe [ko iwri] ka Alla si wanaa haaju wonunooɗo e fittaandu Yaaquuba mo o gasini. Kaŋko on, ko o jom-ganndal ngal min anndini mo. Kono ko ɓuri ɗuuɗude e yimɓe ɓen ɓe nganndaa.

وَلَمَّا دَخَلُواْ عَلَىٰ يُوسُفَ ءَاوَىٰٓ إِلَيۡهِ أَخَاهُۖ قَالَ إِنِّيٓ أَنَا۠ أَخُوكَ فَلَا تَبۡتَئِسۡ بِمَا كَانُواْ يَعۡمَلُونَ﴿٦٩

69Nde ɓe naatnoo ka Yuusufa, o maɓɓi musiɗɗo-neene-gooto makko on e makko, o maaki: "Ko mi musiɗɗo-neene-gooto maa, wata a sunor ko ɓe ngollatnoo".

فَلَمَّا جَهَّزَهُم بِجَهَازِهِمۡ جَعَلَ ٱلسِّقَايَةَ فِي رَحۡلِ أَخِيهِ ثُمَّ أَذَّنَ مُؤَذِّنٌ أَيَّتُهَا ٱلۡعِيرُ إِنَّكُمۡ لَسَٰرِقُونَ﴿٧٠

70Tuma nde o hebilannoo ɓe doŋle maɓɓe ɗen, o waɗi ɓetirgal ngal ka doŋngal musiɗɗo-neene-gooto makko on, refti ewnotooɗo eewnii: "eeymon yo seteeɓe, Ko on wuyɓe".

قَالُواْ وَأَقۡبَلُواْ عَلَيۡهِم مَّاذَا تَفۡقِدُونَ﴿٧١

71Ɓe fewtiti e maɓɓe ɓe mbi'i: "Ko holɗuum kattiɗon?"

قَالُواْ نَفۡقِدُ صُوَاعَ ٱلۡمَلِكِ وَلِمَن جَآءَ بِهِۦ حِمۡلُ بَعِيرٖ وَأَنَا۠ بِهِۦ زَعِيمٞ﴿٧٢

72Ɓe mbi'i: "minn kattike ɓetirde laamɗo on. Hino woodani kala gadduɗo ngal, doŋngal ngelooba, ko miin woni pawtiiɗo ɗuum".

قَالُواْ تَٱللَّهِ لَقَدۡ عَلِمۡتُم مَّا جِئۡنَا لِنُفۡسِدَ فِي ٱلۡأَرۡضِ وَمَا كُنَّا سَٰرِقِينَ﴿٧٣

73Ɓe mbi'i: "min ngooɗndirii Alla, gooŋɗii hoɗon nganndi min ngaraani bonnugol ka leydi, min laataaki kadi wuyɓe".

قَالُواْ فَمَا جَزَٰٓؤُهُۥٓ إِن كُنتُمۡ كَٰذِبِينَ﴿٧٤

74Ɓe mbi'i: "Ko wonata njoɓdi makko si tawii ko on fenooɓe?"

قَالُواْ جَزَٰٓؤُهُۥ مَن وُجِدَ فِي رَحۡلِهِۦ فَهُوَ جَزَٰٓؤُهُۥۚ كَذَٰلِكَ نَجۡزِي ٱلظَّٰلِمِينَ﴿٧٥

75Ɓe mbi'i: "Njoɓdi makko: ko kala mo: [ɗuum] tawaa ka doŋngal mun, haray ko kaŋko [tigir] woni njoɓdi mun. Ko wano non min njoɓitirta tooñooɓe ɓen".

فَبَدَأَ بِأَوۡعِيَتِهِمۡ قَبۡلَ وِعَآءِ أَخِيهِ ثُمَّ ٱسۡتَخۡرَجَهَا مِن وِعَآءِ أَخِيهِۚ كَذَٰلِكَ كِدۡنَا لِيُوسُفَۖ مَا كَانَ لِيَأۡخُذَ أَخَاهُ فِي دِينِ ٱلۡمَلِكِ إِلَّآ أَن يَشَآءَ ٱللَّهُۚ نَرۡفَعُ دَرَجَٰتٖ مَّن نَّشَآءُۗ وَفَوۡقَ كُلِّ ذِي عِلۡمٍ عَلِيمٞ﴿٧٦

76[Yuusufu] fuɗɗori doŋle maɓɓe ɗen ado doŋngalmusiɗɗo- neene-gooto makko on; refti o yaltiniri nde ka doŋngal musiɗɗo-neene-gooto makko on. Ko wano non men fewjirani Yuusufa, [tawde] o hattantaano nanngude musiɗɗo-neene-gooto makko on ka sariya laamɗo on, si wonaa hara ko Alla muuyi. Miɗen ɓantana darajaaji on mo min muuyi. No e dow kala jom-ganndal ganndo [goo].

۞ قَالُوٓاْ إِن يَسۡرِقۡ فَقَدۡ سَرَقَ أَخٞ لَّهُۥ مِن قَبۡلُۚ فَأَسَرَّهَا يُوسُفُ فِي نَفۡسِهِۦ وَلَمۡ يُبۡدِهَا لَهُمۡۚ قَالَ أَنتُمۡ شَرّٞ مَّكَانٗاۖ وَٱللَّهُ أَعۡلَمُ بِمَا تَصِفُونَ﴿٧٧

77Ɓe mbi'i: "Si o wujjii, haray musɗo- neene-gooto makko wujjiino ko adii". Yuusufu mari ɗum ka woŋkii makko, o feññinanaani ɓe ɗuum. o maaki: "Ko onon ɓuri bon´de nokku! Ko Alla ɓuri anndude ko cifotoɗon".

قَالُواْ يَٰٓأَيُّهَا ٱلۡعَزِيزُ إِنَّ لَهُۥٓ أَبٗا شَيۡخٗا كَبِيرٗا فَخُذۡ أَحَدَنَا مَكَانَهُۥٓۖ إِنَّا نَرَىٰكَ مِنَ ٱلۡمُحۡسِنِينَ﴿٧٨

78Ɓe mbi'i: "heyma yo laamɗo on, oo no mari baabiraawo nawyuɗo oggos; ƴettu gooto e amen lomto makko. Menen men nji'ii ma jeyaaɗo e moƴƴinooɓe ɓeen".

قَالَ مَعَاذَ ٱللَّهِ أَن نَّأۡخُذَ إِلَّا مَن وَجَدۡنَا مَتَٰعَنَا عِندَهُۥٓ إِنَّآ إِذٗا لَّظَٰلِمُونَ﴿٧٩

79O maaki: "Moolaare Alla nde min nanngata si wanaa oon mo men tawi doŋle amen ɗeen e juuɗe mun. Mene haray ontuma ko men tooñɓe".

فَلَمَّا ٱسۡتَيۡـَٔسُواْ مِنۡهُ خَلَصُواْ نَجِيّٗاۖ قَالَ كَبِيرُهُمۡ أَلَمۡ تَعۡلَمُوٓاْ أَنَّ أَبَاكُمۡ قَدۡ أَخَذَ عَلَيۡكُم مَّوۡثِقٗا مِّنَ ٱللَّهِ وَمِن قَبۡلُ مَا فَرَّطتُمۡ فِي يُوسُفَۖ فَلَنۡ أَبۡرَحَ ٱلۡأَرۡضَ حَتَّىٰ يَأۡذَنَ لِيٓ أَبِيٓ أَوۡ يَحۡكُمَ ٱللَّهُ لِيۖ وَهُوَ خَيۡرُ ٱلۡحَٰكِمِينَ﴿٨٠

80Nde ɓe taƴinoo fii hettugol mo, ɓe martiti ko ɓe gunndondirɓe. Mawɗo maɓɓe on wi'i: "E on nganndaa won´de baaba mon ƴettodii e mo'on ahadi ka Alla, e aranun tuma belsindinoɗon e Yuusufa? Mi seerataa leydi ndin haa baaba am duŋanoo kam maa o ñaawana kam [hettugol mo], ko Kaŋko ɓuri moƴƴude e ñaawooɓe ɓeen".

ٱرۡجِعُوٓاْ إِلَىٰٓ أَبِيكُمۡ فَقُولُواْ يَٰٓأَبَانَآ إِنَّ ٱبۡنَكَ سَرَقَ وَمَا شَهِدۡنَآ إِلَّا بِمَا عَلِمۡنَا وَمَا كُنَّا لِلۡغَيۡبِ حَٰفِظِينَ﴿٨١

81Nduttee ka baaba mon mbi'on: "eeheyma yo baaba amen, ɓiɗɗo maa on wujjii. min ceedaaki si wonaa ko men nganndi, men wonaani reenɓe ko wirnii.

وَسۡـَٔلِ ٱلۡقَرۡيَةَ ٱلَّتِي كُنَّا فِيهَا وَٱلۡعِيرَ ٱلَّتِيٓ أَقۡبَلۡنَا فِيهَاۖ وَإِنَّا لَصَٰدِقُونَ﴿٨٢

82Laɓndo (yimɓe) saare nden nde men ngonunoo e mun, e seteeɓe ɓen ɓe men kawrondirnoo e mun. Pellet ko men gooŋɗuɓe".

قَالَ بَلۡ سَوَّلَتۡ لَكُمۡ أَنفُسُكُمۡ أَمۡرٗاۖ فَصَبۡرٞ جَمِيلٌۖ عَسَى ٱللَّهُ أَن يَأۡتِيَنِي بِهِمۡ جَمِيعًاۚ إِنَّهُۥ هُوَ ٱلۡعَلِيمُ ٱلۡحَكِيمُ﴿٨٣

83[Yaaquuba] maaki: "Woŋkiiji mon ɗin cuɗanii on fiyaake! Ko muñal labangal. Hino hasii ka Alla artiranta mi ɓe, ɓe denndaangal. Ko Kaŋko woni gannduɗo, Ñeeñɗo".

وَتَوَلَّىٰ عَنۡهُمۡ وَقَالَ يَٰٓأَسَفَىٰ عَلَىٰ يُوسُفَ وَٱبۡيَضَّتۡ عَيۡنَاهُ مِنَ ٱلۡحُزۡنِ فَهُوَ كَظِيمٞ﴿٨٤

84O ɗuurnii ɓe o maaki: "Ee suno am e fii Yuusufa!" Gite makko ɗen ndanwiri suno. Ko o cuuɗɗo suno.

قَالُواْ تَٱللَّهِ تَفۡتَؤُاْ تَذۡكُرُ يُوسُفَ حَتَّىٰ تَكُونَ حَرَضًا أَوۡ تَكُونَ مِنَ ٱلۡهَٰلِكِينَ﴿٨٥

85Ɓe mb'i: "min ngooɗdirii Alla! A seerataa haɗa jaŋtoo fii Yuusufa, haa ngonaa horsuɗo maa ngonaa jeyaaɗo e halkiiɓe ɓen".

قَالَ إِنَّمَآ أَشۡكُواْ بَثِّي وَحُزۡنِيٓ إِلَى ٱللَّهِ وَأَعۡلَمُ مِنَ ٱللَّهِ مَا لَا تَعۡلَمُونَ﴿٨٦

86O maaki: "nganndee ko e Alla mi wullitotoo ngannde am e sunaare am. Miɗo anndi ka Alla ko on nganndaa".

يَٰبَنِيَّ ٱذۡهَبُواْ فَتَحَسَّسُواْ مِن يُوسُفَ وَأَخِيهِ وَلَا تَاْيۡـَٔسُواْ مِن رَّوۡحِ ٱللَّهِۖ إِنَّهُۥ لَا يَاْيۡـَٔسُ مِن رَّوۡحِ ٱللَّهِ إِلَّا ٱلۡقَوۡمُ ٱلۡكَٰفِرُونَ﴿٨٧

87"Eeheymon ɓiɗɓe am, njehee tefon fii Yuusufa e musiɗɗo neene-gooto makko on. Wota on taƴo e yurmeende Alla. Ko fii, taƴotaako e yurmeende Alla si wanaa yimɓe yedduɓe ɓen".

فَلَمَّا دَخَلُواْ عَلَيۡهِ قَالُواْ يَٰٓأَيُّهَا ٱلۡعَزِيزُ مَسَّنَا وَأَهۡلَنَا ٱلضُّرُّ وَجِئۡنَا بِبِضَٰعَةٖ مُّزۡجَىٰةٖ فَأَوۡفِ لَنَا ٱلۡكَيۡلَ وَتَصَدَّقۡ عَلَيۡنَآۖ إِنَّ ٱللَّهَ يَجۡزِي ٱلۡمُتَصَدِّقِينَ﴿٨٨

88Nde ɓe naatunoo ka makko [kaŋko Yuusufa], ɓe wi'i: "Ko an yo laamɗo, lorra heɓii men memen e ɓeynguure amen; men angadii e sil'a jaasuɗo. Huɓnan men ɓetu ngun, cakko-ɗaa e amen. Pellet, Alla yoɓay sakkotooɓe ɓeen".

قَالَ هَلۡ عَلِمۡتُم مَّا فَعَلۡتُم بِيُوسُفَ وَأَخِيهِ إِذۡ أَنتُمۡ جَٰهِلُونَ﴿٨٩

89O maaki: "Enee, on ngannditii ko mbaɗunoɗon Yuusufa e musiɗɗo neene-gooto makko on kon tuma nde ngonnoɗon majjuɓe?"

قَالُوٓاْ أَءِنَّكَ لَأَنتَ يُوسُفُۖ قَالَ أَنَا۠ يُوسُفُ وَهَٰذَآ أَخِيۖ قَدۡ مَنَّ ٱللَّهُ عَلَيۡنَآۖ إِنَّهُۥ مَن يَتَّقِ وَيَصۡبِرۡ فَإِنَّ ٱللَّهَ لَا يُضِيعُ أَجۡرَ ٱلۡمُحۡسِنِينَ﴿٩٠

90Ɓe mbii'i: "Kere ko aan woni Yuusufa?" O maaki: "Ko miin woni Yuusufa. Oo ɗoo ko miñam. Gooŋɗii Alla moƴƴike e amen. Ko fii, mo gomɗii o muññike, pellet, Alla yeebataa njoɓdi moƴƴinooɓe ɓen".

قَالُواْ تَٱللَّهِ لَقَدۡ ءَاثَرَكَ ٱللَّهُ عَلَيۡنَا وَإِن كُنَّا لَخَٰطِـِٔينَ﴿٩١

91Ɓe mbi'i: "min ngooɗndiri Alla, Alla ɓurnii ma e amen, men woniino woopɓe".

قَالَ لَا تَثۡرِيبَ عَلَيۡكُمُ ٱلۡيَوۡمَۖ يَغۡفِرُ ٱللَّهُ لَكُمۡۖ وَهُوَ أَرۡحَمُ ٱلرَّٰحِمِينَ﴿٩٢

92O maaki: "Feloore alaa e hoore-mon hannde! Yo Alla yawtan on. Ko Kano woni ɓurɗo Yurmotooɓe".

ٱذۡهَبُواْ بِقَمِيصِي هَٰذَا فَأَلۡقُوهُ عَلَىٰ وَجۡهِ أَبِي يَأۡتِ بَصِيرٗا وَأۡتُونِي بِأَهۡلِكُمۡ أَجۡمَعِينَ﴿٩٣

93Njehhdee e oo dolokke am ɗoo, mberloɗon mo ka yeeso baaben am: o wattinat ji'oowo. ngaddanon kam ɓeynguure mon nden ɓe denndaangal".

وَلَمَّا فَصَلَتِ ٱلۡعِيرُ قَالَ أَبُوهُمۡ إِنِّي لَأَجِدُ رِيحَ يُوسُفَۖ لَوۡلَآ أَن تُفَنِّدُونِ﴿٩٤

94Nde seteeɓe ɓen ceerti [yalti Misra]ben maɓɓe maaki: "miin miɗo heɓa balangol Yuusufa, sinno wanaa fii yo on ɗaaytinam".

قَالُواْ تَٱللَّهِ إِنَّكَ لَفِي ضَلَٰلِكَ ٱلۡقَدِيمِ﴿٩٥

95Ɓe mbi'i: "min ngooɗndirii Alla, an haɗa e majjere maaɗa ɓooyunde nden".

فَلَمَّآ أَن جَآءَ ٱلۡبَشِيرُ أَلۡقَىٰهُ عَلَىٰ وَجۡهِهِۦ فَٱرۡتَدَّ بَصِيرٗاۖ قَالَ أَلَمۡ أَقُل لَّكُمۡ إِنِّيٓ أَعۡلَمُ مِنَ ٱللَّهِ مَا لَا تَعۡلَمُونَ﴿٩٦

96Nde beltinoowo on arnoo, o werlii [dolokke] on ka yeeso makko, o wonti yi'oowo. O maaki: "E mi wi'anaano on miɗo anndi ka Alla ko on nganndaa?"

قَالُواْ يَٰٓأَبَانَا ٱسۡتَغۡفِرۡ لَنَا ذُنُوبَنَآ إِنَّا كُنَّا خَٰطِـِٔينَ﴿٩٧

97Ɓe mbi'i: "eheyma yo baaba amen, imsinano men junuubi amen. minen men ngoniino woopɓe".

قَالَ سَوۡفَ أَسۡتَغۡفِرُ لَكُمۡ رَبِّيٓۖ إِنَّهُۥ هُوَ ٱلۡغَفُورُ ٱلرَّحِيمُ﴿٩٨

98O maaki: "Arma mi imsinano on Joomi am. Ko Kaŋko woni jaafotooɗo, jurmotooɗo".

فَلَمَّا دَخَلُواْ عَلَىٰ يُوسُفَ ءَاوَىٰٓ إِلَيۡهِ أَبَوَيۡهِ وَقَالَ ٱدۡخُلُواْ مِصۡرَ إِن شَآءَ ٱللَّهُ ءَامِنِينَ﴿٩٩

99Nde ɓe naatnoo ka Yuusufa, o tappi ka makko [ɗoun] mawɓe makko ɓen ɗiɗo, o maaki: "Naatiree Misra, si Alla muuyii, ko on hooliiɓe".

وَرَفَعَ أَبَوَيۡهِ عَلَى ٱلۡعَرۡشِ وَخَرُّواْ لَهُۥ سُجَّدٗاۖ وَقَالَ يَٰٓأَبَتِ هَٰذَا تَأۡوِيلُ رُءۡيَٰيَ مِن قَبۡلُ قَدۡ جَعَلَهَا رَبِّي حَقّٗاۖ وَقَدۡ أَحۡسَنَ بِيٓ إِذۡ أَخۡرَجَنِي مِنَ ٱلسِّجۡنِ وَجَآءَ بِكُم مِّنَ ٱلۡبَدۡوِ مِنۢ بَعۡدِ أَن نَّزَغَ ٱلشَّيۡطَٰنُ بَيۡنِي وَبَيۡنَ إِخۡوَتِيٓۚ إِنَّ رَبِّي لَطِيفٞ لِّمَا يَشَآءُۚ إِنَّهُۥ هُوَ ٱلۡعَلِيمُ ٱلۡحَكِيمُ﴿١٠٠

100O towniri mawɓe makko ɓen ɗiɗo ka belorki(daŋki), ɓe naayirani mo cujjugol. O maaki:"eymon baaba'en, ko ɗum ɗoo woni firo koyɗol am ngol oya tuma, gooŋɗii Joomi am waɗii ngol goonga. Gooŋɗii O moƴƴike e am tuma O yaltinnoo kam ka kaso, O itti on ka ladde, ɓaawo nde seytaane bonnii hakkunde am musiɗɓe- baab-gootooɓe am ɓen. Pellet, Joomi am ko newaniiɗo ko O muuyi kon. Ko Kaŋko woni gannduɗo, Ñeeñɗo".

۞ رَبِّ قَدۡ ءَاتَيۡتَنِي مِنَ ٱلۡمُلۡكِ وَعَلَّمۡتَنِي مِن تَأۡوِيلِ ٱلۡأَحَادِيثِۚ فَاطِرَ ٱلسَّمَٰوَٰتِ وَٱلۡأَرۡضِ أَنتَ وَلِيِّۦ فِي ٱلدُّنۡيَا وَٱلۡأٓخِرَةِۖ تَوَفَّنِي مُسۡلِمٗا وَأَلۡحِقۡنِي بِٱلصَّٰلِحِينَ﴿١٠١

101Joomi am, gooŋɗii A weeɗii kam laamu, A anndinii kam kadi firo koyɗi. [Aan] Takɗo kammuuli ɗin e leydi ndin, ko Aan woni giɗo am aduna e laakara. Ƴettitam ko mi juulɗo, waɗitdaa kam e moƴƴuɓe ɓen.

ذَٰلِكَ مِنۡ أَنۢبَآءِ ٱلۡغَيۡبِ نُوحِيهِ إِلَيۡكَۖ وَمَا كُنتَ لَدَيۡهِمۡ إِذۡ أَجۡمَعُوٓاْ أَمۡرَهُمۡ وَهُمۡ يَمۡكُرُونَ﴿١٠٢

102Ɗuum ko jeyaaɗum e kumpite wirniiɗe, miɗen wahayini ɗe e maaɗa. A tawanooka e maɓɓe tuma nde ɓe eɓɓunoo fiyaaku maɓɓe on heɓe pewja.

وَمَآ أَكۡثَرُ ٱلنَّاسِ وَلَوۡ حَرَصۡتَ بِمُؤۡمِنِينَ﴿١٠٣

103Ko ɓuri ɗuuɗude e yimɓe ɓen, hay si a reerɗi, (ɓe) ngonaani gooŋɗinooɓe.

وَمَا تَسۡـَٔلُهُمۡ عَلَيۡهِ مِنۡ أَجۡرٍۚ إِنۡ هُوَ إِلَّا ذِكۡرٞ لِّلۡعَٰلَمِينَ﴿١٠٤

104A ɗaɓɓiraani ɓe e ɗuum njoɓdi. Nde wonaani si wanaa waaju wonan´de winndere nden.

وَكَأَيِّن مِّنۡ ءَايَةٖ فِي ٱلسَّمَٰوَٰتِ وَٱلۡأَرۡضِ يَمُرُّونَ عَلَيۡهَا وَهُمۡ عَنۡهَا مُعۡرِضُونَ﴿١٠٥

105Ɗuuɗii e aayeeje ka kammuuli e ka leydi, heɓee ndewa e majje hara ko ɓe ɗuurniiɓe ɗe.

وَمَا يُؤۡمِنُ أَكۡثَرُهُم بِٱللَّهِ إِلَّا وَهُم مُّشۡرِكُونَ﴿١٠٦

106Ko ɓuri ɗuuɗude e maɓɓe goosɗintaa Alla, si wonaa hara ko ɓe sirkuɓe.

أَفَأَمِنُوٓاْ أَن تَأۡتِيَهُمۡ غَٰشِيَةٞ مِّنۡ عَذَابِ ٱللَّهِ أَوۡ تَأۡتِيَهُمُ ٱلسَّاعَةُ بَغۡتَةٗ وَهُمۡ لَا يَشۡعُرُونَ﴿١٠٧

107E ɓe kooli nde hippooje arata ɓe e lepte Alla ɗee maa darngal ngal ardira ɓe juhal, hara kamɓe ɓe tinaani

قُلۡ هَٰذِهِۦ سَبِيلِيٓ أَدۡعُوٓاْ إِلَى ٱللَّهِۚ عَلَىٰ بَصِيرَةٍ أَنَا۠ وَمَنِ ٱتَّبَعَنِيۖ وَسُبۡحَٰنَ ٱللَّهِ وَمَآ أَنَا۠ مِنَ ٱلۡمُشۡرِكِينَ﴿١٠٨

108Maaku: "Ko ngo'ol woni laawol am, miɗo noddira e Alla dow hujja, min e ɓeen jokkuɓe kam. Senayee woodanii Alla! Mi wonaani jeyaaɗo e sirkooɓe ɓen.

وَمَآ أَرۡسَلۡنَا مِن قَبۡلِكَ إِلَّا رِجَالٗا نُّوحِيٓ إِلَيۡهِم مِّنۡ أَهۡلِ ٱلۡقُرَىٰٓۗ أَفَلَمۡ يَسِيرُواْ فِي ٱلۡأَرۡضِ فَيَنظُرُواْ كَيۡفَ كَانَ عَٰقِبَةُ ٱلَّذِينَ مِن قَبۡلِهِمۡۗ وَلَدَارُ ٱلۡأٓخِرَةِ خَيۡرٞ لِّلَّذِينَ ٱتَّقَوۡاْۚ أَفَلَا تَعۡقِلُونَ﴿١٠٩

109Men nulaali ado maa si wanaa worɓe jeyaaɓe e yimɓe ca'e ɗen, miɗen mbahayina e maɓɓe. E ɓee [fennooɓe ma] yiilotaako ka leydi, ɓe ndaara ko honno battane ɓeen adinooɓe ɓe w'anoo? Pellet ko saare laakara nden ɓuri moƴƴannde ɓen hulɓe [Alla]. E on haqqiltaa?

حَتَّىٰٓ إِذَا ٱسۡتَيۡـَٔسَ ٱلرُّسُلُ وَظَنُّوٓاْ أَنَّهُمۡ قَدۡ كُذِبُواْ جَآءَهُمۡ نَصۡرُنَا فَنُجِّيَ مَن نَّشَآءُۖ وَلَا يُرَدُّ بَأۡسُنَا عَنِ ٱلۡقَوۡمِ ٱلۡمُجۡرِمِينَ﴿١١٠

110Haa si tawii nulaaɓe ɓen taƴike, (heeferɓe ɓen) fellita won´de kamɓe ɓe fennaama, ballal amen ngal ara e maɓɓe; min daɗnda on mo min muuyi, lepte amen ɗen ruttetaake gaayi e yimɓe bonɓe ɓen.

لَقَدۡ كَانَ فِي قَصَصِهِمۡ عِبۡرَةٞ لِّأُوْلِي ٱلۡأَلۡبَٰبِۗ مَا كَانَ حَدِيثٗا يُفۡتَرَىٰ وَلَٰكِن تَصۡدِيقَ ٱلَّذِي بَيۡنَ يَدَيۡهِ وَتَفۡصِيلَ كُلِّ شَيۡءٖ وَهُدٗى وَرَحۡمَةٗ لِّقَوۡمٖ يُؤۡمِنُونَ﴿١١١

111Gooŋɗii wonii e fillayeeje maɓɓe ɗin tasakuyye wonan`de joomiraaɓe haqqillaaji ɓen. Nde wonaani yewtere fekidaande. Ko woni, ko nde gooŋɗinnde ɗen adinooɗe nde, e fensitunde kala huunde, e peewal e yurmeende wonan´de yimɓe gooŋɗinɓe ɓen.

RELATED SURAHS