Ash-Shu'ara

الشعراء

The Poets227 ayahsMeccan

بِسْمِ ٱللَّهِ ٱلرَّحْمَٰنِ ٱلرَّحِيمِ

طسٓمٓ﴿١

1Taa, Siin, miim.[1]

تِلۡكَ ءَايَٰتُ ٱلۡكِتَٰبِ ٱلۡمُبِينِ﴿٢

2Ɗeen ko aayeeje Deftere ɓanngunde nde.

لَعَلَّكَ بَٰخِعٞ نَّفۡسَكَ أَلَّا يَكُونُواْ مُؤۡمِنِينَ﴿٣

3Mbelejo'o an a tampiniray hoore maaɗa kin fii ɓe laataaki gooŋɗinɓe.

إِن نَّشَأۡ نُنَزِّلۡ عَلَيۡهِم مِّنَ ٱلسَّمَآءِ ءَايَةٗ فَظَلَّتۡ أَعۡنَٰقُهُمۡ لَهَا خَٰضِعِينَ﴿٤

4Si Min muuyii Min njippinat e maɓɓe immorde ka kammu aaya daaɗe maɓɓe ɗen ñalla ko ɗe yankinaniiɗe mo.

وَمَا يَأۡتِيهِم مِّن ذِكۡرٖ مِّنَ ٱلرَّحۡمَٰنِ مُحۡدَثٍ إِلَّا كَانُواْ عَنۡهُ مُعۡرِضِينَ﴿٥

5Arataa e maɓɓe waaju immorde ka jurmotooɗo on fuɗɗaangu si wonaa ɓe laatike ɗuuriiɓe ngu.

فَقَدۡ كَذَّبُواْ فَسَيَأۡتِيهِمۡ أَنۢبَٰٓؤُاْ مَا كَانُواْ بِهِۦ يَسۡتَهۡزِءُونَ﴿٦

6Gooŋɗii ɓe njeddii aroyay e maɓɓe kabaruuji ko ɓe laatinoo koɓe njalkitano.

أَوَلَمۡ يَرَوۡاْ إِلَى ٱلۡأَرۡضِ كَمۡ أَنۢبَتۡنَا فِيهَا مِن كُلِّ زَوۡجٖ كَرِيمٍ﴿٧

7Enee, ɓe nji'aani fa'ade e leydi ndin, no foti heewde ko Min puɗini e mayri immorde e kala noone tedduɗo?

إِنَّ فِي ذَٰلِكَ لَأٓيَةٗۖ وَمَا كَانَ أَكۡثَرُهُم مُّؤۡمِنِينَ﴿٨

8Pellet, wonii e ɗuum [ko jaŋtaa ɗoo] aaya, ɓurɓe heewɓe e maɓɓe laataaki gooŋɗinɓe.

وَإِنَّ رَبَّكَ لَهُوَ ٱلۡعَزِيزُ ٱلرَّحِيمُ﴿٩

9Pellet, Joomi maaɗa ko Kaŋko woni tedduɗo Jurmeteeɗo On.

وَإِذۡ نَادَىٰ رَبُّكَ مُوسَىٰٓ أَنِ ٱئۡتِ ٱلۡقَوۡمَ ٱلظَّٰلِمِينَ﴿١٠

10Jaŋto tuma nde Joomi maaɗa noddunoo Muusaa, ɗum woni ar e yimɓe tooñooɓe ɓe.

قَوۡمَ فِرۡعَوۡنَۚ أَلَا يَتَّقُونَ﴿١١

11Yimɓe Fir'awna, kaa on kulataa

قَالَ رَبِّ إِنِّيٓ أَخَافُ أَن يُكَذِّبُونِ﴿١٢

12O maaki: "Joom am , min miɗo huli wota ɓe njeddam.

وَيَضِيقُ صَدۡرِي وَلَا يَنطَلِقُ لِسَانِي فَأَرۡسِلۡ إِلَىٰ هَٰرُونَ﴿١٣

13Ɓernde am nden ɓittoo hara ɗemngal am ngal wellitaaki, awa Nul to Haaruuna.

وَلَهُمۡ عَلَيَّ ذَنۢبٞ فَأَخَافُ أَن يَقۡتُلُونِ﴿١٤

14No woodani ɓe e dow am bakkaat miɗo huli fii wota ɓe mbaram.

قَالَ كَلَّاۖ فَٱذۡهَبَا بِـَٔايَٰتِنَآۖ إِنَّا مَعَكُم مُّسۡتَمِعُونَ﴿١٥

15O Daali: "Wonaa non, njahee onon ɗiɗo, Miɗen ngon'di e mooɗon ko Min heɗiiɓe".

فَأۡتِيَا فِرۡعَوۡنَ فَقُولَآ إِنَّا رَسُولُ رَبِّ ٱلۡعَٰلَمِينَ﴿١٦

16Aree ka Fir'awna wi'on: "Minen dey ko min Nulaaɓe Jooma winndere nden."

أَنۡ أَرۡسِلۡ مَعَنَا بَنِيٓ إِسۡرَٰٓءِيلَ﴿١٧

17Ɗuum woni accitu ɓiɗɓe Isra'iila ɓen wond'ude e amen.

قَالَ أَلَمۡ نُرَبِّكَ فِينَا وَلِيدٗا وَلَبِثۡتَ فِينَا مِنۡ عُمُرِكَ سِنِينَ﴿١٨

18O wi'i: "Enee, min ne'aano ma ka amin ɗoo hari ko a boobo, ñiiɓuɗaa ka amin ɗoo duuɓi e ngurndam maaɗam?"

وَفَعَلۡتَ فَعۡلَتَكَ ٱلَّتِي فَعَلۡتَ وَأَنتَ مِنَ ٱلۡكَٰفِرِينَ﴿١٩

19NGolluɗaa gollal maaɗa ngal ngollunoɗaa ngal, an ko e yedduɓe ɓen njeyaɗaa.

قَالَ فَعَلۡتُهَآ إِذٗا وَأَنَا۠ مِنَ ٱلضَّآلِّينَ﴿٢٠

20O maaki: "Mi waɗii ɗum, ontuma min ko mi jiyaaɗo e majjuɓe ɓeen".

فَفَرَرۡتُ مِنكُمۡ لَمَّا خِفۡتُكُمۡ فَوَهَبَ لِي رَبِّي حُكۡمٗا وَجَعَلَنِي مِنَ ٱلۡمُرۡسَلِينَ﴿٢١

21Mi dogi on, tuma nde mi kulunoo on, Joomi am okkin mi Ganndal o waɗin mi jiyaaɗo e Nulaaɓe ɓen.

وَتِلۡكَ نِعۡمَةٞ تَمُنُّهَا عَلَيَّ أَنۡ عَبَّدتَّ بَنِيٓ إِسۡرَٰٓءِيلَ﴿٢٢

22Ɗum ko neema mo mbajitirtaa mi ɗum, fii a maccinɗinii ɓiɗɓe Israa'iila ɓen.

قَالَ فِرۡعَوۡنُ وَمَا رَبُّ ٱلۡعَٰلَمِينَ﴿٢٣

23Fir'awna wi'i: " Ko hommbo jeyi winndere nde?"

قَالَ رَبُّ ٱلسَّمَٰوَٰتِ وَٱلۡأَرۡضِ وَمَا بَيۡنَهُمَآۖ إِن كُنتُم مُّوقِنِينَ﴿٢٤

24O maaki: "Ko Jooma kammuuji ɗin e leydi ndi e ko woni kon hakkunde majji, si on laatike yananaaɓe."

قَالَ لِمَنۡ حَوۡلَهُۥٓ أَلَا تَسۡتَمِعُونَ﴿٢٥

25O wi'ani ɓeen wonɓe banŋe makko: "Enee; on leɗataako?"

قَالَ رَبُّكُمۡ وَرَبُّ ءَابَآئِكُمُ ٱلۡأَوَّلِينَ﴿٢٦

26O maaki: "Joomi mooɗon e Jooma baabiraaɓe adiiɓe ɓen."

قَالَ إِنَّ رَسُولَكُمُ ٱلَّذِيٓ أُرۡسِلَ إِلَيۡكُمۡ لَمَجۡنُونٞ﴿٢٧

27[Fir'awna] wi'i: "Pellet, Nulaaɗo mooɗon on Nulaaɗo fa'ade e mooɗon ko o kaangaaɗo."

قَالَ رَبُّ ٱلۡمَشۡرِقِ وَٱلۡمَغۡرِبِ وَمَا بَيۡنَهُمَآۖ إِن كُنتُمۡ تَعۡقِلُونَ﴿٢٨

28O maaki: "Ko Jooma funna'ange e hirna'ange e ko woni kon hakkunde majji, si on laatike kakkilooɓe."

قَالَ لَئِنِ ٱتَّخَذۡتَ إِلَٰهًا غَيۡرِي لَأَجۡعَلَنَّكَ مِنَ ٱلۡمَسۡجُونِينَ﴿٢٩

29[Fir'awna] wi'i: "Mi wooɗndii si jogitike deweteeɗo tan am, mi waɗete jiyaaɗo dummbaaɓe ɓeen".

قَالَ أَوَلَوۡ جِئۡتُكَ بِشَيۡءٖ مُّبِينٖ﴿٣٠

30O maaki: "enee, hay si mi addanii ma hu'unde ɓanngunde?"

قَالَ فَأۡتِ بِهِۦٓ إِن كُنتَ مِنَ ٱلصَّٰدِقِينَ﴿٣١

31[Fir'awna] wi'i: "Awa addu ɗum, si tawii ko e gooŋɗu ɓe ɓe njiyaaɗaa."

فَأَلۡقَىٰ عَصَاهُ فَإِذَا هِيَ ثُعۡبَانٞ مُّبِينٞ﴿٣٢

32O wernii tuggordu makko ndu, jaka ko ndu mbooɗdi (ngoolwa) ɓannguba.

وَنَزَعَ يَدَهُۥ فَإِذَا هِيَ بَيۡضَآءُ لِلنَّٰظِرِينَ﴿٣٣

33O yaltini junngo makko ngo, jaka yoo ko ngo ranwungo wonan'de ndaarooɓe ɓe.

قَالَ لِلۡمَلَإِ حَوۡلَهُۥٓ إِنَّ هَٰذَا لَسَٰحِرٌ عَلِيمٞ﴿٣٤

34[Fir'awna] wi'ani mbatu ngu fee makko: "Pellet, ooɗoo ko bileejo keewɗo ganndal".

يُرِيدُ أَن يُخۡرِجَكُم مِّنۡ أَرۡضِكُم بِسِحۡرِهِۦ فَمَاذَا تَأۡمُرُونَ﴿٣٥

35Homo fa'andii jaltinirgol on ka leydi mooɗon mbilewu makko ngu. Ko hulɗun njamirɗon?

قَالُوٓاْ أَرۡجِهۡ وَأَخَاهُ وَٱبۡعَثۡ فِي ٱلۡمَدَآئِنِ حَٰشِرِينَ﴿٣٦

36Ɓe mbi'i : "Neeɓnu mo e musiɗɗo makko on, nulaa e ca'e ɗen mooɓooɓe (wileeɓe)".

يَأۡتُوكَ بِكُلِّ سَحَّارٍ عَلِيمٖ﴿٣٧

37Ɓe ngddane kala bileejo gannduɗo.

فَجُمِعَ ٱلسَّحَرَةُ لِمِيقَٰتِ يَوۡمٖ مَّعۡلُومٖ﴿٣٨

38Wileeɓe ɓen mooɓaa fii fodoore ñalaande anndaande.

وَقِيلَ لِلنَّاسِ هَلۡ أَنتُم مُّجۡتَمِعُونَ﴿٣٩

39Yimɓe ɓen mbii'anaa: "Taw si onon ko on mooɓike(ndenndi)"

لَعَلَّنَا نَتَّبِعُ ٱلسَّحَرَةَ إِن كَانُواْ هُمُ ٱلۡغَٰلِبِينَ﴿٤٠

40Mbelejo'o lajo'o minen min njokkay wileeɓe ɓen, si ɓe laatike ko kamɓe ngoni foolɓe ɓen.

فَلَمَّا جَآءَ ٱلسَّحَرَةُ قَالُواْ لِفِرۡعَوۡنَ أَئِنَّ لَنَا لَأَجۡرًا إِن كُنَّا نَحۡنُ ٱلۡغَٰلِبِينَ﴿٤١

41Tuma nde wileeɓe ɓen ngrnoo; ɓe mbi'ani Fir'awna: "Enee, no woodani min njoɓdi si tawii ko min ngoni foolɓe ɓe?"

قَالَ نَعَمۡ وَإِنَّكُمۡ إِذٗا لَّمِنَ ٱلۡمُقَرَّبِينَ﴿٤٢

42O wi'i : "Eyyo, on tuma on njeyaama e ɓaɗtinaaɓe ɓen".

قَالَ لَهُم مُّوسَىٰٓ أَلۡقُواْ مَآ أَنتُم مُّلۡقُونَ﴿٤٣

43Muusaa maakani ɓe: "mbeddee, ko mbernoton kon".

فَأَلۡقَوۡاْ حِبَالَهُمۡ وَعِصِيَّهُمۡ وَقَالُواْ بِعِزَّةِ فِرۡعَوۡنَ إِنَّا لَنَحۡنُ ٱلۡغَٰلِبُونَ﴿٤٤

44Ɓe liɓi ɓoggi maɓɓe e cawoy maɓɓe kon, ɓe mbi'i: "Sabu teddungal Fir'awna, ko minen ngoni foolooɓe ɓe".

فَأَلۡقَىٰ مُوسَىٰ عَصَاهُ فَإِذَا هِيَ تَلۡقَفُ مَا يَأۡفِكُونَ﴿٤٥

45Muusaa wernii tuggordu makko ndu, tawi kayru hundu moɗa ko ɓe fekindii ko.

فَأُلۡقِيَ ٱلسَّحَرَةُ سَٰجِدِينَ﴿٤٦

46Wileeɓe ɓe nduuyi ɓe cujji.

قَالُوٓاْ ءَامَنَّا بِرَبِّ ٱلۡعَٰلَمِينَ﴿٤٧

47Ɓe mbi'i : "Min ngoŋɗinii Jeyɗo Winndere nde,

رَبِّ مُوسَىٰ وَهَٰرُونَ﴿٤٨

48Joomum Muusaa e Haaruuna".

قَالَ ءَامَنتُمۡ لَهُۥ قَبۡلَ أَنۡ ءَاذَنَ لَكُمۡۖ إِنَّهُۥ لَكَبِيرُكُمُ ٱلَّذِي عَلَّمَكُمُ ٱلسِّحۡرَ فَلَسَوۡفَ تَعۡلَمُونَۚ لَأُقَطِّعَنَّ أَيۡدِيَكُمۡ وَأَرۡجُلَكُم مِّنۡ خِلَٰفٖ وَلَأُصَلِّبَنَّكُمۡ أَجۡمَعِينَ﴿٤٩

49[Fir'awna] wi'i: "Enee, on ngooŋɗinat mo, ko adii mi duŋanaade on? Pellet, ko kaŋko woni mawɗo mooɗon anndinɗo on on mbilewu ngu, kono a nganndon, mami taƴ juuɗe mooɗon e koyɗe mooɗon [taƴa] luutindira. Mami fetu on, on fof mooɗon".

قَالُواْ لَا ضَيۡرَۖ إِنَّآ إِلَىٰ رَبِّنَا مُنقَلِبُونَ﴿٥٠

50Ɓe mbi'i: "Tanaa alaa, minen ko fa'ade ka Joomi amin min nduttotoo".

إِنَّا نَطۡمَعُ أَن يَغۡفِرَ لَنَا رَبُّنَا خَطَٰيَٰنَآ أَن كُنَّآ أَوَّلَ ٱلۡمُؤۡمِنِينَ﴿٥١

51Minen miɗen tamƴinii nde Joomi amin yawtani min ngoopi amin ɗin,tawde min laatike adiiɓe gooŋɗinnde ɓen.

۞ وَأَوۡحَيۡنَآ إِلَىٰ مُوسَىٰٓ أَنۡ أَسۡرِ بِعِبَادِيٓ إِنَّكُم مُّتَّبَعُونَ﴿٥٢

52Min mbahayini fa'ade e Muusaa: "Ɗuum woni roƴidu e Jiyaaɓe Am ɓeen. Pellet, onon ko on jokkiteteeɓe".

فَأَرۡسَلَ فِرۡعَوۡنُ فِي ٱلۡمَدَآئِنِ حَٰشِرِينَ﴿٥٣

53Fir'awna nuli to ca'e mooɓooɓe.

إِنَّ هَٰٓؤُلَآءِ لَشِرۡذِمَةٞ قَلِيلُونَ﴿٥٤

54[O wi'i:] Pellet, ɓee ko ɓe mojobum pamarum.

وَإِنَّهُمۡ لَنَا لَغَآئِظُونَ﴿٥٥

55Pellet, kamɓe heɓe tikkinnde min.

وَإِنَّا لَجَمِيعٌ حَٰذِرُونَ﴿٥٦

56Enen non en fof ko en reentiiɓe.

فَأَخۡرَجۡنَٰهُم مِّن جَنَّٰتٖ وَعُيُونٖ﴿٥٧

57Min njaltini ɓe immorde e gese e caatli.

وَكُنُوزٖ وَمَقَامٖ كَرِيمٖ﴿٥٨

58E ngaluuji e ñiiɓirde teddunde.

كَذَٰلِكَۖ وَأَوۡرَثۡنَٰهَا بَنِيٓ إِسۡرَٰٓءِيلَ﴿٥٩

59Ko wano nii, Min ndonini ɗum ɓiɗɓe Israa'iila ɓen.

فَأَتۡبَعُوهُم مُّشۡرِقِينَ﴿٦٠

60Ɓe njokkiɓe de puɗal.

فَلَمَّا تَرَٰٓءَا ٱلۡجَمۡعَانِ قَالَ أَصۡحَٰبُ مُوسَىٰٓ إِنَّا لَمُدۡرَكُونَ﴿٦١

61Tuma nde jamaaji ɗin ɗin yi'ndirnoo, yimɓe Muusaa ɓe mbi'i: "Enen en hewtoyte".

قَالَ كَلَّآۖ إِنَّ مَعِيَ رَبِّي سَيَهۡدِينِ﴿٦٢

62O maaki: "Ɗuum waɗataa, pellet, Joomi am no won'di e am o feewnat kam".

فَأَوۡحَيۡنَآ إِلَىٰ مُوسَىٰٓ أَنِ ٱضۡرِب بِّعَصَاكَ ٱلۡبَحۡرَۖ فَٱنفَلَقَ فَكَانَ كُلُّ فِرۡقٖ كَٱلطَّوۡدِ ٱلۡعَظِيمِ﴿٦٣

63Min mbahayini e Muusaa, ɗum woni piyir tuggordu maaɗa ndu maayo ngon, ngo seekii ceekol kala seekol na foti e tulde mawnde.

وَأَزۡلَفۡنَا ثَمَّ ٱلۡأٓخَرِينَ﴿٦٤

64Min ɓanni ton heddiiɓe ɓe.

وَأَنجَيۡنَا مُوسَىٰ وَمَن مَّعَهُۥٓ أَجۡمَعِينَ﴿٦٥

65Min ndaɗni di Muusaa e won'ɗuɓe e makko ɓe fof maɓɓe.

ثُمَّ أَغۡرَقۡنَا ٱلۡأٓخَرِينَ﴿٦٦

66Refti Min njooli heddii ɓe ɓe.

إِنَّ فِي ذَٰلِكَ لَأٓيَةٗۖ وَمَا كَانَ أَكۡثَرُهُم مُّؤۡمِنِينَ﴿٦٧

67Pellet, wonii e ɗuum [ko jaŋtaa ɗoo] aaya, ɓurɓe heewude e maɓɓe laataaki gooŋɗinɓe.

وَإِنَّ رَبَّكَ لَهُوَ ٱلۡعَزِيزُ ٱلرَّحِيمُ﴿٦٨

68Pellet, Joomi maaɗa, ko Kaŋko woni Tedduɗo jurmeteeɗo.

وَٱتۡلُ عَلَيۡهِمۡ نَبَأَ إِبۡرَٰهِيمَ﴿٦٩

69Janngan ɓe kumpital fii Ibraahiima.

إِذۡ قَالَ لِأَبِيهِ وَقَوۡمِهِۦ مَا تَعۡبُدُونَ﴿٧٠

70Tuma nde o wi'annoo baaba makko e yimɓe makko ɓe; ko holɗum ndewoton?

قَالُواْ نَعۡبُدُ أَصۡنَامٗا فَنَظَلُّ لَهَا عَٰكِفِينَ﴿٧١

71Ɓe mbi'i: "Miɗen rewde sanamuuji, min ñallat ufnanaade ɗi".

قَالَ هَلۡ يَسۡمَعُونَكُمۡ إِذۡ تَدۡعُونَ﴿٧٢

72O maaki: "mati i hiɗi nanana on, nde noddoton".

أَوۡ يَنفَعُونَكُمۡ أَوۡ يَضُرُّونَ﴿٧٣

73Maa hiɗi nafa on ma ɗi lorra on?

قَالُواْ بَلۡ وَجَدۡنَآ ءَابَآءَنَا كَذَٰلِكَ يَفۡعَلُونَ﴿٧٤

74Ɓe mb'i: "Ko woni, men tawii baabiraaɓe amen ɓe konii ɓe ngolliratnoo".

قَالَ أَفَرَءَيۡتُم مَّا كُنتُمۡ تَعۡبُدُونَ﴿٧٥

75O maaki: "Enee, on nji'ii kon ko ngonɗon e rewde?"

أَنتُمۡ وَءَابَآؤُكُمُ ٱلۡأَقۡدَمُونَ﴿٧٦

76Onon e baabiraaɓe mon adinooɓe ɓe.

فَإِنَّهُمۡ عَدُوّٞ لِّيٓ إِلَّا رَبَّ ٱلۡعَٰلَمِينَ﴿٧٧

77Pellet, kamɓe ko ɓe añɓe am, si wonaa Jooma winndire nden.

ٱلَّذِي خَلَقَنِي فَهُوَ يَهۡدِينِ﴿٧٨

78On Talɗo kam, ko Kaŋko feewnata kam.

وَٱلَّذِي هُوَ يُطۡعِمُنِي وَيَسۡقِينِ﴿٧٩

79On ko Kaŋko ñamminta kam O yarnan-mi.

وَإِذَا مَرِضۡتُ فَهُوَ يَشۡفِينِ﴿٨٠

80Si mi nawnii, ko Kaŋko sellinta kam.

وَٱلَّذِي يُمِيتُنِي ثُمَّ يُحۡيِينِ﴿٨١

81E oon barayɗo kam refti o wurnitan mi.

وَٱلَّذِيٓ أَطۡمَعُ أَن يَغۡفِرَ لِي خَطِيٓـَٔتِي يَوۡمَ ٱلدِّينِ﴿٨٢

82Oon mo mi tamƴinii kadi nde O yaafatoomi goopi am ɗin Ñande [njoɓdi] Diina ka.

رَبِّ هَبۡ لِي حُكۡمٗا وَأَلۡحِقۡنِي بِٱلصَّٰلِحِينَ﴿٨٣

83Joomam, okkam Ganndal wattidaa mi e moƴƴuɓe ɓe.

وَٱجۡعَل لِّي لِسَانَ صِدۡقٖ فِي ٱلۡأٓخِرِينَ﴿٨٤

84Mbaɗanaa kam jaŋto moƴƴo ka sakkitiiɓe ɓen.

وَٱجۡعَلۡنِي مِن وَرَثَةِ جَنَّةِ ٱلنَّعِيمِ﴿٨٥

85Mbaɗaa mi jiyaaɗo e ronooɓe Aljanna Neemaaji ɗin.

وَٱغۡفِرۡ لِأَبِيٓ إِنَّهُۥ كَانَ مِنَ ٱلضَّآلِّينَ﴿٨٦

86Njaafɗaa baaba am, pellet, kaŋko o laatinoke jiyaaɗo e majjuɓe ɓeen.

وَلَا تُخۡزِنِي يَوۡمَ يُبۡعَثُونَ﴿٨٧

87Wota A hersinoyam Ñande ɓe Immital.

يَوۡمَ لَا يَنفَعُ مَالٞ وَلَا بَنُونَ﴿٨٨

88Ñande nde jawdi e ɓiɗɓe nafataa.

إِلَّا مَنۡ أَتَى ٱللَّهَ بِقَلۡبٖ سَلِيمٖ﴿٨٩

89Si wonaa on arduɗo ka Alla e ɓernde hisnde.

وَأُزۡلِفَتِ ٱلۡجَنَّةُ لِلۡمُتَّقِينَ﴿٩٠

90Aljanna oon ɓatinanee hulooɓe Alla ɓeen.

وَبُرِّزَتِ ٱلۡجَحِيمُ لِلۡغَاوِينَ﴿٩١

91Jahiim ngeen feññinanee bewɓe ɓern.

وَقِيلَ لَهُمۡ أَيۡنَ مَا كُنتُمۡ تَعۡبُدُونَ﴿٩٢

92Ɓe wi'nee: "Honto woni ko laatinoɗon kon hoɗon ndewa".

مِن دُونِ ٱللَّهِ هَلۡ يَنصُرُونَكُمۡ أَوۡ يَنتَصِرُونَ﴿٩٣

93Ga Alla? Taw si ɗi walla on ma ɗi wallat hoore majji?

فَكُبۡكِبُواْ فِيهَا هُمۡ وَٱلۡغَاوُۥنَ﴿٩٤

94Ɓe kippee e ndeer magge kamɓe e bewɓe ɓen.

وَجُنُودُ إِبۡلِيسَ أَجۡمَعُونَ﴿٩٥

95E konnuuji ibliisa ɗiin ɗi fof majji.

قَالُواْ وَهُمۡ فِيهَا يَخۡتَصِمُونَ﴿٩٦

96Ɓe mbi'i tawi kamɓe heɓe wennjondira ndeer ton:

تَٱللَّهِ إِن كُنَّا لَفِي ضَلَٰلٖ مُّبِينٍ﴿٩٧

97"Min woondirii Alla, min woniino e ndeer majjere ɓanngunde.

إِذۡ نُسَوِّيكُم بِرَبِّ ٱلۡعَٰلَمِينَ﴿٩٨

98Tuma nde min njeddunoo on e Jooma winndere nde"

وَمَآ أَضَلَّنَآ إِلَّا ٱلۡمُجۡرِمُونَ﴿٩٩

99Majjinaani min si ngonaa bonɓe ɓen.

فَمَا لَنَا مِن شَٰفِعِينَ﴿١٠٠

100Alanaa min tefooɓe.

وَلَا صَدِيقٍ حَمِيمٖ﴿١٠١

101Wonaa kadi giɗo ñallamɓereejo(tigi tigi).

فَلَوۡ أَنَّ لَنَا كَرَّةٗ فَنَكُونَ مِنَ ٱلۡمُؤۡمِنِينَ﴿١٠٢

102Sinndo no woodannoo min ndutteede, min laatoo jiyaaɓe e gooŋɗinɓe ɓen.

إِنَّ فِي ذَٰلِكَ لَأٓيَةٗۖ وَمَا كَانَ أَكۡثَرُهُم مُّؤۡمِنِينَ﴿١٠٣

103Pellet, wonii e ɗuum [ko jaŋtaa ɗoo] aaya, ɓurɓe heewɓe e maɓɓe laataaki gooŋɗinɓe.

وَإِنَّ رَبَّكَ لَهُوَ ٱلۡعَزِيزُ ٱلرَّحِيمُ﴿١٠٤

104Pellet, Joomi maaɗa, ko Kako woni Tedduɗo jurmeteeɗo.

كَذَّبَتۡ قَوۡمُ نُوحٍ ٱلۡمُرۡسَلِينَ﴿١٠٥

105Yimɓe Nuuhu ɓen njeddii Nulaaɓe ɓen.

إِذۡ قَالَ لَهُمۡ أَخُوهُمۡ نُوحٌ أَلَا تَتَّقُونَ﴿١٠٦

106Tuma nde Nuuhu musiɗɗo maɓɓe on mbiannoo ɓe: "Enee, on kulataa [Alla]?"

إِنِّي لَكُمۡ رَسُولٌ أَمِينٞ﴿١٠٧

107Min dey, ko mi nulaaɗo e mooɗon koolaaɗo.

فَٱتَّقُواْ ٱللَّهَ وَأَطِيعُونِ﴿١٠٨

108Kulee Alla ɗoftoɗon mi.

وَمَآ أَسۡـَٔلُكُمۡ عَلَيۡهِ مِنۡ أَجۡرٍۖ إِنۡ أَجۡرِيَ إِلَّا عَلَىٰ رَبِّ ٱلۡعَٰلَمِينَ﴿١٠٩

109Mi toraaki on e dow ɗum njoɓdi, njoɓdi am ndin fawaaki si wonaa Jooma winndere nde.

فَٱتَّقُواْ ٱللَّهَ وَأَطِيعُونِ﴿١١٠

110Kulee Alla ɗoftoɗon mi.

۞ قَالُوٓاْ أَنُؤۡمِنُ لَكَ وَٱتَّبَعَكَ ٱلۡأَرۡذَلُونَ﴿١١١

111Ɓe mbi'i: "Enee, hara men ngooŋɗinte, ja'asɓe ɓen no njokkumaa?"

قَالَ وَمَا عِلۡمِي بِمَا كَانُواْ يَعۡمَلُونَ﴿١١٢

112O maaki: "Ko holɗum woni ganndal am e ko ɓe ngonoo e gollude?".

إِنۡ حِسَابُهُمۡ إِلَّا عَلَىٰ رَبِّيۖ لَوۡ تَشۡعُرُونَ﴿١١٣

113Hasboore maɓɓe nde fawaaki si wonaa e Joomi am, sinndo hoɗon so'aynoo.

وَمَآ أَنَا۠ بِطَارِدِ ٱلۡمُؤۡمِنِينَ﴿١١٤

114Min mi ngonaani raɗotooɗo gooŋɗinɓe ɓen.

إِنۡ أَنَا۠ إِلَّا نَذِيرٞ مُّبِينٞ﴿١١٥

115Min mi ngonaani si wonaa jerrtinoowo ɓannguɗo.

قَالُواْ لَئِن لَّمۡ تَنتَهِ يَٰنُوحُ لَتَكُونَنَّ مِنَ ٱلۡمَرۡجُومِينَ﴿١١٦

116Ɓe mbi'i: "Min woondii si a accaani aan Nuuhu, ma a laato sanne jiyaaɗo e rajmeteeɓe ɓen".

قَالَ رَبِّ إِنَّ قَوۡمِي كَذَّبُونِ﴿١١٧

117O maaki: "Joom am, pellet, yimɓe am ɓen ɓe fenni kam".

فَٱفۡتَحۡ بَيۡنِي وَبَيۡنَهُمۡ فَتۡحٗا وَنَجِّنِي وَمَن مَّعِيَ مِنَ ٱلۡمُؤۡمِنِينَ﴿١١٨

118Ñaawu hakkunde am e maɓɓe ñaawoore, ndanndaa mi e ɓeen wonnduɓe e am joyaaɓe e gooŋɗinɓe ɓen.

فَأَنجَيۡنَٰهُ وَمَن مَّعَهُۥ فِي ٱلۡفُلۡكِ ٱلۡمَشۡحُونِ﴿١١٩

119Min danndi mo e ɓeen won'ɗuɓe e makko ka ndeer laana ƴoltiika(loowaaka).

ثُمَّ أَغۡرَقۡنَا بَعۡدُ ٱلۡبَاقِينَ﴿١٢٠

120Refti Min yooli ɓaawo [maɓɓe] heddiiɓe ɓen.

إِنَّ فِي ذَٰلِكَ لَأٓيَةٗۖ وَمَا كَانَ أَكۡثَرُهُم مُّؤۡمِنِينَ﴿١٢١

121Pellet, wonii e ɗuum [ko jaŋtaa ɗoo] Aaya, ɓurɓe heewde e maɓɓe laataaki gooŋɗinɓe.

وَإِنَّ رَبَّكَ لَهُوَ ٱلۡعَزِيزُ ٱلرَّحِيمُ﴿١٢٢

122Pellet, Joomi maaɗa, ko Kaŋko woni Tedduɗo jurmeteeɗo.

كَذَّبَتۡ عَادٌ ٱلۡمُرۡسَلِينَ﴿١٢٣

123Aadiŋkooɓe ɓen njeddiino Nulaaɓe ɓen.

إِذۡ قَالَ لَهُمۡ أَخُوهُمۡ هُودٌ أَلَا تَتَّقُونَ﴿١٢٤

124Tuma nde Huudu musiɗɗo maɓɓe on wi'annoo ɓe: "Enee, on kulataa [Alla]?"

إِنِّي لَكُمۡ رَسُولٌ أَمِينٞ﴿١٢٥

125Min dey, ko mi Nulaaɗo e mooɗon koolaaɗo.

فَٱتَّقُواْ ٱللَّهَ وَأَطِيعُونِ﴿١٢٦

126Kulee Alla ɗoftoɗon mi.

وَمَآ أَسۡـَٔلُكُمۡ عَلَيۡهِ مِنۡ أَجۡرٍۖ إِنۡ أَجۡرِيَ إِلَّا عَلَىٰ رَبِّ ٱلۡعَٰلَمِينَ﴿١٢٧

127Mi toraaki on e dow ɗuum njoɓdi, njoɓdi am ndin fawaaki si wonaa Jooma winndere nde.

أَتَبۡنُونَ بِكُلِّ رِيعٍ ءَايَةٗ تَعۡبَثُونَ﴿١٢٨

128Enee, on mahat Ma'ande e kala tulde hoɗon pija?

وَتَتَّخِذُونَ مَصَانِعَ لَعَلَّكُمۡ تَخۡلُدُونَ﴿١٢٩

129Njogitoɗon kuɓeeje a wi'ayma onon ko on luttinteeɓe [ka aduna].

وَإِذَا بَطَشۡتُم بَطَشۡتُمۡ جَبَّارِينَ﴿١٣٠

130Si on njaggitii, njanggiton ko ndunndarankooɓe.

فَٱتَّقُواْ ٱللَّهَ وَأَطِيعُونِ﴿١٣١

131Lulee Alla ɗoftoɗon mi.

وَٱتَّقُواْ ٱلَّذِيٓ أَمَدَّكُم بِمَا تَعۡلَمُونَ﴿١٣٢

132Kulee oon ɓeydirɗo on ko ngannduɗon.

أَمَدَّكُم بِأَنۡعَٰمٖ وَبَنِينَ﴿١٣٣

133O ɓeydiri on neemoraaɗi e ɓiɓɓe worɓe.

وَجَنَّٰتٖ وَعُيُونٍ﴿١٣٤

134E gese e canɗi.(gite).

إِنِّيٓ أَخَافُ عَلَيۡكُمۡ عَذَابَ يَوۡمٍ عَظِيمٖ﴿١٣٥

135[O maaki] min dey, miɗo hulani on Lepte Ñalaande mawnde.

قَالُواْ سَوَآءٌ عَلَيۡنَآ أَوَعَظۡتَ أَمۡ لَمۡ تَكُن مِّنَ ٱلۡوَٰعِظِينَ﴿١٣٦

136Ɓe mbi'i: "No fotana min ter, si a waajike ma si a laataaki jiyaaɗo e waajotooɓe ɓeen".

إِنۡ هَٰذَآ إِلَّا خُلُقُ ٱلۡأَوَّلِينَ﴿١٣٧

137Pellet, ɗuum wonaani si wonaa jikku adinooɓe ɓeen.

وَمَا نَحۡنُ بِمُعَذَّبِينَ﴿١٣٨

138Minen Min ngonaani leptoyteeɓe.

فَكَذَّبُوهُ فَأَهۡلَكۡنَٰهُمۡۚ إِنَّ فِي ذَٰلِكَ لَأٓيَةٗۖ وَمَا كَانَ أَكۡثَرُهُم مُّؤۡمِنِينَ﴿١٣٩

139Ɓe njeddi mo, Min kalki ɓe. Pellet, wonii e ɗuum [ko jaŋtaa ɗoo] Aaya, ɓurɓe heewude e maɓɓe laataaki gooŋɗinɓe.

وَإِنَّ رَبَّكَ لَهُوَ ٱلۡعَزِيزُ ٱلرَّحِيمُ﴿١٤٠

140Pellet, Joomi maaɗa, ko Kaŋko woni Tedduɗo jurmeteeɗo.

كَذَّبَتۡ ثَمُودُ ٱلۡمُرۡسَلِينَ﴿١٤١

141Samuudiŋkooɓe ɓeen njeddiino Nulaaɓe ɓen.

إِذۡ قَالَ لَهُمۡ أَخُوهُمۡ صَٰلِحٌ أَلَا تَتَّقُونَ﴿١٤٢

142Tuma nde Saalihu musiɗɗo maɓɓe on wi'annoo ɓe: "Enee, on kulataa [Alla]?"

إِنِّي لَكُمۡ رَسُولٌ أَمِينٞ﴿١٤٣

143Min dey, ko mi Nulaaɗo e mooɗon koolaaɗo.

فَٱتَّقُواْ ٱللَّهَ وَأَطِيعُونِ﴿١٤٤

144Kulee Alla ɗoftoɗon mi.

وَمَآ أَسۡـَٔلُكُمۡ عَلَيۡهِ مِنۡ أَجۡرٍۖ إِنۡ أَجۡرِيَ إِلَّا عَلَىٰ رَبِّ ٱلۡعَٰلَمِينَ﴿١٤٥

145Mi toraaki on e dow ɗuum njoɓdi, njoɓdi am ndi fawaaki si wonaa Jooma winndere nde.

أَتُتۡرَكُونَ فِي مَا هَٰهُنَآ ءَامِنِينَ﴿١٤٦

146Enee, hara on ngaccete e koo ko woni ɗoo ko on hooliiɓe?!

فِي جَنَّٰتٖ وَعُيُونٖ﴿١٤٧

147E ndeer gese e canɗi.(gote.)

وَزُرُوعٖ وَنَخۡلٖ طَلۡعُهَا هَضِيمٞ﴿١٤٨

148E remuruuji e tamarooje hara dukke majje ko ɓennduɗe.

وَتَنۡحِتُونَ مِنَ ٱلۡجِبَالِ بُيُوتٗا فَٰرِهِينَ﴿١٤٩

149Hoɗon lesa pelle ɗeen [mbaɗon] cuuɗi ko on haawitiiɓe.

فَٱتَّقُواْ ٱللَّهَ وَأَطِيعُونِ﴿١٥٠

150Kulee Alla ɗoftoɗon mi.

وَلَا تُطِيعُوٓاْ أَمۡرَ ٱلۡمُسۡرِفِينَ﴿١٥١

151Wota on ɗofto jamaruyee fantinooɓe ɓeen.

ٱلَّذِينَ يُفۡسِدُونَ فِي ٱلۡأَرۡضِ وَلَا يُصۡلِحُونَ﴿١٥٢

152Ɓeen bonnooɓe ka leydi hara ɓe moƴƴintaa.

قَالُوٓاْ إِنَّمَآ أَنتَ مِنَ ٱلۡمُسَحَّرِينَ﴿١٥٣

153Ɓe mbi'i: "Pellet, an ko a jiyaaɗo wilaaɓe ɓeen".

مَآ أَنتَ إِلَّا بَشَرٞ مِّثۡلُنَا فَأۡتِ بِـَٔايَةٍ إِن كُنتَ مِنَ ٱلصَّٰدِقِينَ﴿١٥٤

154An a wonaani si wonaa ɓannduŋke yeru amen, awa addu aaya, si tawii a laatike jiyaaɗo e gooŋɗuuɓe ɓen.

قَالَ هَٰذِهِۦ نَاقَةٞ لَّهَا شِرۡبٞ وَلَكُمۡ شِرۡبُ يَوۡمٖ مَّعۡلُومٖ﴿١٥٥

155O maaki: "baaɗoo ko naaqawa, no woodani mba yarannde, no woodani on onon kadi yarannde ñalaande anndaande".

وَلَا تَمَسُّوهَا بِسُوٓءٖ فَيَأۡخُذَكُمۡ عَذَابُ يَوۡمٍ عَظِيمٖ﴿١٥٦

156Wota on memir mba ko boni, sakko nannga on Lepte Ñande Mawnde.

فَعَقَرُوهَا فَأَصۡبَحُواْ نَٰدِمِينَ﴿١٥٧

157Ɓe mborii mba, ɓe ngonti nimsuɓe.

فَأَخَذَهُمُ ٱلۡعَذَابُۚ إِنَّ فِي ذَٰلِكَ لَأٓيَةٗۖ وَمَا كَانَ أَكۡثَرُهُم مُّؤۡمِنِينَ﴿١٥٨

158Lepte ɗen nanngi ɓe. Pellet, ngonii e ɗuum [ko jaŋtaa ɗoo] Aaya, ɓurɓe heewde e maɓɓe laataaki gooŋɗinɓe.

وَإِنَّ رَبَّكَ لَهُوَ ٱلۡعَزِيزُ ٱلرَّحِيمُ﴿١٥٩

159Pellet, Joomi maaɗa, ko Kako woni Tedduɗo Jurmeteeɗo.

كَذَّبَتۡ قَوۡمُ لُوطٍ ٱلۡمُرۡسَلِينَ﴿١٦٠

160Yimɓe Luutu ɓeen njeddi Nulaaɓe ɓen.

إِذۡ قَالَ لَهُمۡ أَخُوهُمۡ لُوطٌ أَلَا تَتَّقُونَ﴿١٦١

161Tuma nde Luutu musiɗɗo maɓɓe on wi'annoo ɓe: "Enee, on kulataa [Alla]?"

إِنِّي لَكُمۡ رَسُولٌ أَمِينٞ﴿١٦٢

162Min dey, ko mi Nulaaɗo e mooɗon koolaaɗo.

فَٱتَّقُواْ ٱللَّهَ وَأَطِيعُونِ﴿١٦٣

163Kulee Alla ɗoftoɗon mi.

وَمَآ أَسۡـَٔلُكُمۡ عَلَيۡهِ مِنۡ أَجۡرٍۖ إِنۡ أَجۡرِيَ إِلَّا عَلَىٰ رَبِّ ٱلۡعَٰلَمِينَ﴿١٦٤

164Mi toraaki on e dow ɗum njoɓdi, njoɓdi am ndin fawaaki si wonaa Jooma winndere nde.

أَتَأۡتُونَ ٱلذُّكۡرَانَ مِنَ ٱلۡعَٰلَمِينَ﴿١٦٥

165Enee, on ngarat e worɓe ɓe immorde e winndere nde?!

وَتَذَرُونَ مَا خَلَقَ لَكُمۡ رَبُّكُم مِّنۡ أَزۡوَٰجِكُمۚ بَلۡ أَنتُمۡ قَوۡمٌ عَادُونَ﴿١٦٦

166Ɗalon ko Joomi mooɗon tagani on kon immorde e sonnaaɓe mooɗon? Ko woni, onon ko on yimɓe yawtuɓe Keerol.

قَالُواْ لَئِن لَّمۡ تَنتَهِ يَٰلُوطُ لَتَكُونَنَّ مِنَ ٱلۡمُخۡرَجِينَ﴿١٦٧

167Ɓe mbi'i: "Min ngooɗndiri si a accaani aan Luutu, ma a laato sanne jiyaaɗo e yaltiteeɓe ɓen".

قَالَ إِنِّي لِعَمَلِكُم مِّنَ ٱلۡقَالِينَ﴿١٦٨

168O maaki: "Min dey, miɗo jiyaa e añɓe ɓen golle mooɗon ɗen".

رَبِّ نَجِّنِي وَأَهۡلِي مِمَّا يَعۡمَلُونَ﴿١٦٩

169Jooma, danndam min e ɓeynguure am ndeen kon ko ɓe ngollata.

فَنَجَّيۡنَٰهُ وَأَهۡلَهُۥٓ أَجۡمَعِينَ﴿١٧٠

170Min danndi mo e ɓeynguure makko nden, ɓe fof maɓɓe.

إِلَّا عَجُوزٗا فِي ٱلۡغَٰبِرِينَ﴿١٧١

171Si wonaa jiidiraare(nayeejo debbo) nden ka halkaaɓe ɓen.

ثُمَّ دَمَّرۡنَا ٱلۡأٓخَرِينَ﴿١٧٢

172Refti Min oƴƴi heddii ɓe ɓen.

وَأَمۡطَرۡنَا عَلَيۡهِم مَّطَرٗاۖ فَسَآءَ مَطَرُ ٱلۡمُنذَرِينَ﴿١٧٣

173Min toɓini e dow maɓɓe toɓo, bonii toɓo jeertinaaɓe ɓen.

إِنَّ فِي ذَٰلِكَ لَأٓيَةٗۖ وَمَا كَانَ أَكۡثَرُهُم مُّؤۡمِنِينَ﴿١٧٤

174Pellet, wonii e ɗuum [ko jaŋtaa ɗoo] aaya, ɓurɓe heewuɓe e maɓɓe laataaki mgooŋɗinɓe.

وَإِنَّ رَبَّكَ لَهُوَ ٱلۡعَزِيزُ ٱلرَّحِيمُ﴿١٧٥

175Pellet, Joomi maaɗa, ko Kako woni Tedduɗo Jurmeteeɗo.

كَذَّبَ أَصۡحَٰبُ لۡـَٔيۡكَةِ ٱلۡمُرۡسَلِينَ﴿١٧٦

176Yimɓe fitaare(sutu) nden njeddiino Nulaaɓe ɓeen.

إِذۡ قَالَ لَهُمۡ شُعَيۡبٌ أَلَا تَتَّقُونَ﴿١٧٧

177Tuma nde Su'aybu wi'annoo ɓe: "Enee, on kulataa [Alla]?"

إِنِّي لَكُمۡ رَسُولٌ أَمِينٞ﴿١٧٨

178Min dey, ko mi Nulaaɗo e mooɗon koolaaɗo.

فَٱتَّقُواْ ٱللَّهَ وَأَطِيعُونِ﴿١٧٩

179Lulee Alla ɗoftoɗon mi.

وَمَآ أَسۡـَٔلُكُمۡ عَلَيۡهِ مِنۡ أَجۡرٍۖ إِنۡ أَجۡرِيَ إِلَّا عَلَىٰ رَبِّ ٱلۡعَٰلَمِينَ﴿١٨٠

180Mi toraaki on e dow ɗuum njoɓdi, njoɓdi am ndin fawaaki si wonaa Jooma winndere nde.

۞ أَوۡفُواْ ٱلۡكَيۡلَ وَلَا تَكُونُواْ مِنَ ٱلۡمُخۡسِرِينَ﴿١٨١

181Kumnee ɓetu ngu, wata on laato jiyaaɓe e ustooɓe ɓeen.

وَزِنُواْ بِٱلۡقِسۡطَاسِ ٱلۡمُسۡتَقِيمِ﴿١٨٢

182Manndikiree(pe'esirɗe) manndikirɗe peewɗe ɗeen.

وَلَا تَبۡخَسُواْ ٱلنَّاسَ أَشۡيَآءَهُمۡ وَلَا تَعۡثَوۡاْ فِي ٱلۡأَرۡضِ مُفۡسِدِينَ﴿١٨٣

183Wata on ustan yimɓe ɓen piiji maɓɓe ɗin, wota on lancito ka leydi hara ko on bonnooɓe.

وَٱتَّقُواْ ٱلَّذِي خَلَقَكُمۡ وَٱلۡجِبِلَّةَ ٱلۡأَوَّلِينَ﴿١٨٤

184Kulee oon Takɗo on, o tagoore adinoongu ngun.

قَالُوٓاْ إِنَّمَآ أَنتَ مِنَ ٱلۡمُسَحَّرِينَ﴿١٨٥

185Ɓe mbi'i: "Pellet, an ko a jiyaaɗo wilaaɓe ɓen.

وَمَآ أَنتَ إِلَّا بَشَرٞ مِّثۡلُنَا وَإِن نَّظُنُّكَ لَمِنَ ٱلۡكَٰذِبِينَ﴿١٨٦

186Aan a wonaani si wonaa ɓannduŋke yeru amen, tawde miɗen cikkumaa ko a jiyaaɗo e fenooɓe ɓeen.

فَأَسۡقِطۡ عَلَيۡنَا كِسَفٗا مِّنَ ٱلسَّمَآءِ إِن كُنتَ مِنَ ٱلصَّٰدِقِينَ﴿١٨٧

187Awa fukku e dow amen kunte kammu ngun, si tawii a laatike jiyaaɗo e gooŋɗuɓe ɓeen.

قَالَ رَبِّيٓ أَعۡلَمُ بِمَا تَعۡمَلُونَ﴿١٨٨

188O maaki: "Ko Joomi am woni gannduɗo ko ngolloton kon".

فَكَذَّبُوهُ فَأَخَذَهُمۡ عَذَابُ يَوۡمِ ٱلظُّلَّةِۚ إِنَّهُۥ كَانَ عَذَابَ يَوۡمٍ عَظِيمٍ﴿١٨٩

189Ɓe njeddi mo, nanngi ɓe Lepte ñalaande ɗowdiinde nden. Pellet, ɗen laatino Lepte ñalaande mawnde.

إِنَّ فِي ذَٰلِكَ لَأٓيَةٗۖ وَمَا كَانَ أَكۡثَرُهُم مُّؤۡمِنِينَ﴿١٩٠

190Pellet, wonii e ɗuum [ko jaŋtaa ɗoo] aaya, ɓurɓe heewɓe e maɓɓe laataaki gooŋɗinɓe.

وَإِنَّ رَبَّكَ لَهُوَ ٱلۡعَزِيزُ ٱلرَّحِيمُ﴿١٩١

191Pellet, Joomi maaɗa, ko Kaŋko woni Tedduɗo Jurmeteeɗo.

وَإِنَّهُۥ لَتَنزِيلُ رَبِّ ٱلۡعَٰلَمِينَ﴿١٩٢

192E pellet, kayre ko nde jippinaande Joom winndere nde.

نَزَلَ بِهِ ٱلرُّوحُ ٱلۡأَمِينُ﴿١٩٣

193Jippinii nde ruuhu koolaaɗo oon.

عَلَىٰ قَلۡبِكَ لِتَكُونَ مِنَ ٱلۡمُنذِرِينَ﴿١٩٤

194E ɓernde maaɗa fii yo a laato jiyaaɗo e jeertinooɓe ɓen.

بِلِسَانٍ عَرَبِيّٖ مُّبِينٖ﴿١٩٥

195E ɗemngal Aarabi ɓanngungal.

وَإِنَّهُۥ لَفِي زُبُرِ ٱلۡأَوَّلِينَ﴿١٩٦

196Pellet, kayre hende ka ɗeri aranɓe ɓeen.

أَوَلَمۡ يَكُن لَّهُمۡ ءَايَةً أَن يَعۡلَمَهُۥ عُلَمَٰٓؤُاْ بَنِيٓ إِسۡرَٰٓءِيلَ﴿١٩٧

197Enee, hara laatanaaki ɓe Ma'ande, nde tawata anndiino nde ɓiɓɓe Israa'iila annduɓe ɓen?

وَلَوۡ نَزَّلۡنَٰهُ عَلَىٰ بَعۡضِ ٱلۡأَعۡجَمِينَ﴿١٩٨

198Sinndo Min njippinno nde e dow yoga e ajamiyaŋkooɓe ɓen.

فَقَرَأَهُۥ عَلَيۡهِم مَّا كَانُواْ بِهِۦ مُؤۡمِنِينَ﴿١٩٩

199o janngi nde e dow maɓɓe, ɓe laatotaako gooɗinɓe nde.

كَذَٰلِكَ سَلَكۡنَٰهُ فِي قُلُوبِ ٱلۡمُجۡرِمِينَ﴿٢٠٠

200Ko wano nii Min naatniri ɗum e ɓerɗe bonɓe ɓen.

لَا يُؤۡمِنُونَ بِهِۦ حَتَّىٰ يَرَوُاْ ٱلۡعَذَابَ ٱلۡأَلِيمَ﴿٢٠١

201Ɓe ngooŋɗintaa nde, haa ɓe nji'a Lepte mu'usuɗe ɗen.

فَيَأۡتِيَهُم بَغۡتَةٗ وَهُمۡ لَا يَشۡعُرُونَ﴿٢٠٢

202Ɗe ngara e maɓɓe e juhayee, hara ɓe so'aa.

فَيَقُولُواْ هَلۡ نَحۡنُ مُنظَرُونَ﴿٢٠٣

203Sakko ɓe mbi'a: "Taw si ko min neeɓnanteeɓe?"

أَفَبِعَذَابِنَا يَسۡتَعۡجِلُونَ﴿٢٠٤

204Enee, ko Lepte amen ɗen ɓe keñorta?

أَفَرَءَيۡتَ إِن مَّتَّعۡنَٰهُمۡ سِنِينَ﴿٢٠٥

205A tinii si Min ndakmitii ɓe duuɓi.

ثُمَّ جَآءَهُم مَّا كَانُواْ يُوعَدُونَ﴿٢٠٦

206Refti ari e maɓɓe ko ɓe laatinoo heɓe podee.

مَآ أَغۡنَىٰ عَنۡهُم مَّا كَانُواْ يُمَتَّعُونَ﴿٢٠٧

207Nafaali ɓe ko ɓe laatinoo kon heɓe ndakmitoo.

وَمَآ أَهۡلَكۡنَا مِن قَرۡيَةٍ إِلَّا لَهَا مُنذِرُونَ﴿٢٠٨

208Min kalkatanii saare woo, si wonaa hara no woodani nde jeertinooɓe.

ذِكۡرَىٰ وَمَا كُنَّا ظَٰلِمِينَ﴿٢٠٩

209[Ɗuum] ko waaju, Min laataaki tooñooɓe.

وَمَا تَنَزَّلَتۡ بِهِ ٱلشَّيَٰطِينُ﴿٢١٠

210Wonaa seytanuuji ɗin njippini nde.

وَمَا يَنۢبَغِي لَهُمۡ وَمَا يَسۡتَطِيعُونَ﴿٢١١

211[Ɗuum] haananaaɗi, ɗi kattantaa ɗum kadi.

إِنَّهُمۡ عَنِ ٱلسَّمۡعِ لَمَعۡزُولُونَ﴿٢١٢

212Pellet, kannji ko ɗi follateeɗi ga keɗagol ngol.

فَلَا تَدۡعُ مَعَ ٱللَّهِ إِلَٰهًا ءَاخَرَ فَتَكُونَ مِنَ ٱلۡمُعَذَّبِينَ﴿٢١٣

213Wota a noddu deweteeɗo goo wond'ude e Alla, sakko laatoɗaa jiyaaɗo e Lepteteeɓe ɓen.

وَأَنذِرۡ عَشِيرَتَكَ ٱلۡأَقۡرَبِينَ﴿٢١٤

214Jeertin gorol maaɗa ɓurɓe ɓadaade ɓen.

وَٱخۡفِضۡ جَنَاحَكَ لِمَنِ ٱتَّبَعَكَ مِنَ ٱلۡمُؤۡمِنِينَ﴿٢١٥

215Lesɗinan balbe maaɗen, wona nde ɓen jokkuɓe ma immorde e gooŋɗinɓe ɓen.

فَإِنۡ عَصَوۡكَ فَقُلۡ إِنِّي بَرِيٓءٞ مِّمَّا تَعۡمَلُونَ﴿٢١٦

216Si ɓe njeddii ma, haray maaku: "Min dey, ko mi danndiiɗo ko ngolloton".

وَتَوَكَّلۡ عَلَى ٱلۡعَزِيزِ ٱلرَّحِيمِ﴿٢١٧

217Hoolor On Tedduɗo Jurmeteeɗo.

ٱلَّذِي يَرَىٰكَ حِينَ تَقُومُ﴿٢١٨

218On jioowo ma saha de darotoɗaa.

وَتَقَلُّبَكَ فِي ٱلسَّٰجِدِينَ﴿٢١٩

219E baylitogol maaɗa e hakkunde sujjooɓe ɓeen.

إِنَّهُۥ هُوَ ٱلسَّمِيعُ ٱلۡعَلِيمُ﴿٢٢٠

220Pellet, ko Kaŋko woni Nanoowo gannduɗo On.

هَلۡ أُنَبِّئُكُمۡ عَلَىٰ مَن تَنَزَّلُ ٱلشَّيَٰطِينُ﴿٢٢١

221Taw si mi humpitay on ko e hommbo Seytanuuji ɗin njippotoo?

تَنَزَّلُ عَلَىٰ كُلِّ أَفَّاكٍ أَثِيمٖ﴿٢٢٢

222Hiɗi njippoo e dow kala fekindotooɗo bakkodinɗo.

يُلۡقُونَ ٱلسَّمۡعَ وَأَكۡثَرُهُمۡ كَٰذِبُونَ﴿٢٢٣

223Hiɗi mbernoo nanɗe ɗen, ko ɓurɓe heewude e majji ko penooji.

وَٱلشُّعَرَآءُ يَتَّبِعُهُمُ ٱلۡغَاوُۥنَ﴿٢٢٤

224Yimooɓe ɓeen ko jokkata ɓe, ko bewɓe ɓeen.

أَلَمۡ تَرَ أَنَّهُمۡ فِي كُلِّ وَادٖ يَهِيمُونَ﴿٢٢٥

225Enee, a tinaani won'dema kamɓe heɓe yinoo e kala aynde?

وَأَنَّهُمۡ يَقُولُونَ مَا لَا يَفۡعَلُونَ﴿٢٢٦

226E tawde kamɓe heɓe wowla ko ɓe ngollataa.

إِلَّا ٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ وَعَمِلُواْ ٱلصَّٰلِحَٰتِ وَذَكَرُواْ ٱللَّهَ كَثِيرٗا وَٱنتَصَرُواْ مِنۢ بَعۡدِ مَا ظُلِمُواْۗ وَسَيَعۡلَمُ ٱلَّذِينَ ظَلَمُوٓاْ أَيَّ مُنقَلَبٖ يَنقَلِبُونَ﴿٢٢٧

227Si wonaa ɓeen gooŋɗinɓe ɓe ngolli golle moƴƴe ɓe njaŋtii Alla ko ɗuuɗi ɓe yoɓtii ɓaawo ɓe tooñaama. Aray ka ɓeen tooñuɓe annday ko honde e waylitorde ɓe mbaylitotoo.

RELATED SURAHS