Al-Furqan

الفرقان

The Criterion77 ayahsMeccan

بِسْمِ ٱللَّهِ ٱلرَّحْمَٰنِ ٱلرَّحِيمِ

تَبَارَكَ ٱلَّذِي نَزَّلَ ٱلۡفُرۡقَانَ عَلَىٰ عَبۡدِهِۦ لِيَكُونَ لِلۡعَٰلَمِينَ نَذِيرًا﴿١

1Mawnii On Jippinɗo Seerndoore nden e dow jiyaaɗo makko on fii yo wonan winndire nden jeertinoowo.

ٱلَّذِي لَهُۥ مُلۡكُ ٱلسَّمَٰوَٰتِ وَٱلۡأَرۡضِ وَلَمۡ يَتَّخِذۡ وَلَدٗا وَلَمۡ يَكُن لَّهُۥ شَرِيكٞ فِي ٱلۡمُلۡكِ وَخَلَقَ كُلَّ شَيۡءٖ فَقَدَّرَهُۥ تَقۡدِيرٗا﴿٢

2Oon mo woodanii ɗum Laamu kammuuji ɗin e leydi ndin, o jogitaaki ɓiɗɗo laatanaaki mo kadi kafidaaɗo ka Laamu. O tagii kala hu'unde O eɓɓindiinde e eɓɓugol.

وَٱتَّخَذُواْ مِن دُونِهِۦٓ ءَالِهَةٗ لَّا يَخۡلُقُونَ شَيۡـٔٗا وَهُمۡ يُخۡلَقُونَ وَلَا يَمۡلِكُونَ لِأَنفُسِهِمۡ ضَرّٗا وَلَا نَفۡعٗا وَلَا يَمۡلِكُونَ مَوۡتٗا وَلَا حَيَوٰةٗ وَلَا نُشُورٗا﴿٣

3Ɓe njogitii ga makko deweteeɗi ɗi tagaani hu'unde kannji ko ɗi tagaaɗi, ɗi maranah ko'e majji lorra wonaa nafa ɗi marah maayde wonaa ngurndam wonaa ummital.

وَقَالَ ٱلَّذِينَ كَفَرُوٓاْ إِنۡ هَٰذَآ إِلَّآ إِفۡكٌ ٱفۡتَرَىٰهُ وَأَعَانَهُۥ عَلَيۡهِ قَوۡمٌ ءَاخَرُونَۖ فَقَدۡ جَآءُو ظُلۡمٗا وَزُورٗا﴿٤

4Ɓeen yedduɓe mbi'i: "Ndee [Alqur'aanaare] wonaani si wona pene ɗi o fekindii ɗum, walli mo e hoore majje yimɓe goo". Gooŋɗii ɓe ngaddii tooñe e bagamma.

وَقَالُوٓاْ أَسَٰطِيرُ ٱلۡأَوَّلِينَ ٱكۡتَتَبَهَا فَهِيَ تُمۡلَىٰ عَلَيۡهِ بُكۡرَةٗ وَأَصِيلٗا﴿٥

5Ɓe mbi'i: "Ko nde tinndi adinooɓe o mbinnditi ɗi hiɗi fidanee mo bimmbi e kiikiiɗe".

قُلۡ أَنزَلَهُ ٱلَّذِي يَعۡلَمُ ٱلسِّرَّ فِي ٱلسَّمَٰوَٰتِ وَٱلۡأَرۡضِۚ إِنَّهُۥ كَانَ غَفُورٗا رَّحِيمٗا﴿٦

6Maaku: "Jippinii nde on gannduɗo ngunndoo on ka kammuuli e ka leydi, pellet, Kaŋko o Laatike cuhroowo jurmeteeɗo meteeɗo".

وَقَالُواْ مَالِ هَٰذَا ٱلرَّسُولِ يَأۡكُلُ ٱلطَّعَامَ وَيَمۡشِي فِي ٱلۡأَسۡوَاقِ لَوۡلَآ أُنزِلَ إِلَيۡهِ مَلَكٞ فَيَكُونَ مَعَهُۥ نَذِيرًا﴿٧

7Ɓe mbi'i: "Ko heɓi oo Nulaaɗo, homo ñaama ñaametee homo yaha kadi ka lokooji(jeereeji)°? Ko haanunoo ko nde jippintee e makko Maleykaaji o laatoo wond'ude e makko jeertinoowo".

أَوۡ يُلۡقَىٰٓ إِلَيۡهِ كَنزٌ أَوۡ تَكُونُ لَهُۥ جَنَّةٞ يَأۡكُلُ مِنۡهَاۚ وَقَالَ ٱلظَّٰلِمُونَ إِن تَتَّبِعُونَ إِلَّا رَجُلٗا مَّسۡحُورًا﴿٨

8Ma werlee e makko ngal, ma laatanoo mo ngesa o ñaama e mabba. Tooñooɓe ɓen mbi'i: "on njokkaani si wonaa gorko mbilɗaaɗo."

ٱنظُرۡ كَيۡفَ ضَرَبُواْ لَكَ ٱلۡأَمۡثَٰلَ فَضَلُّواْ فَلَا يَسۡتَطِيعُونَ سَبِيلٗا﴿٩

9Ndaarii [yo Nulaaɗo] ko honno ɓe piyiranat maa mise, ɓe majjii ɓe hattantaake [heɓude] laawol.

تَبَارَكَ ٱلَّذِيٓ إِن شَآءَ جَعَلَ لَكَ خَيۡرٗا مِّن ذَٰلِكَ جَنَّٰتٖ تَجۡرِي مِن تَحۡتِهَا ٱلۡأَنۡهَٰرُ وَيَجۡعَل لَّكَ قُصُورَۢا﴿١٠

10Mawnii on tawɗo si O muuyii O waɗane moƴƴere, no e ɗum gese no ila ley majje canɗe ɗen, o waɗane kadi kuɓeeje.

بَلۡ كَذَّبُواْ بِٱلسَّاعَةِۖ وَأَعۡتَدۡنَا لِمَن كَذَّبَ بِٱلسَّاعَةِ سَعِيرًا﴿١١

11Ko woni, ɓe njeddu Darngo ngo, Min heblorani ɓen jedduɓe Darngal ngal Yiite ooynge.

إِذَا رَأَتۡهُم مِّن مَّكَانِۭ بَعِيدٖ سَمِعُواْ لَهَا تَغَيُّظٗا وَزَفِيرٗا﴿١٢

12Si nge yi'ii ɓe immorde e nokkuure woɗɗunde nananee nge tikkere e faraango.

وَإِذَآ أُلۡقُواْ مِنۡهَا مَكَانٗا ضَيِّقٗا مُّقَرَّنِينَ دَعَوۡاْ هُنَالِكَ ثُبُورٗا﴿١٣

13Si ɓe mbernaama e ndeer magge e nokkuure ɓittunde ko ɓe sinndindiraaɓe, ɓe nodda ton halakuyee.

لَّا تَدۡعُواْ ٱلۡيَوۡمَ ثُبُورٗا وَٰحِدٗا وَٱدۡعُواْ ثُبُورٗا كَثِيرٗا﴿١٤

14Wota on noddu hannde halkaare wootere, noddee halkaaje buy.

قُلۡ أَذَٰلِكَ خَيۡرٌ أَمۡ جَنَّةُ ٱلۡخُلۡدِ ٱلَّتِي وُعِدَ ٱلۡمُتَّقُونَۚ كَانَتۡ لَهُمۡ جَزَآءٗ وَمَصِيرٗا﴿١٥

15Maaku: "Enee, ko ɗuum ɓuri moƴƴude, kaa ko Aljanna luttoowo on, on mo hulooɓe Alla ɓen podaa? O laatanike ɓe njoɓdi e wattinirde.

لَّهُمۡ فِيهَا مَا يَشَآءُونَ خَٰلِدِينَۚ كَانَ عَلَىٰ رَبِّكَ وَعۡدٗا مَّسۡـُٔولٗا﴿١٦

16No woodani ɓe ndeer ton ko ɓe mbelaa, ko ɓe ñiiɓooɓe, ɗuum laatike e dow Joomi maaɗa Fodoore lannditeteende.

وَيَوۡمَ يَحۡشُرُهُمۡ وَمَا يَعۡبُدُونَ مِن دُونِ ٱللَّهِ فَيَقُولُ ءَأَنتُمۡ أَضۡلَلۡتُمۡ عِبَادِي هَٰٓؤُلَآءِ أَمۡ هُمۡ ضَلُّواْ ٱلسَّبِيلَ﴿١٧

17Ñande O mooɓidoyta ɓe e ko ɓe ndewatnoo kon gaanin Alla, O Daala: "Enee, ko onon majjini ɓee Jiyaaɓe Am, kaa ko kamɓe majji Laawol ngol?"

قَالُواْ سُبۡحَٰنَكَ مَا كَانَ يَنۢبَغِي لَنَآ أَن نَّتَّخِذَ مِن دُونِكَ مِنۡ أَوۡلِيَآءَ وَلَٰكِن مَّتَّعۡتَهُمۡ وَءَابَآءَهُمۡ حَتَّىٰ نَسُواْ ٱلذِّكۡرَ وَكَانُواْ قَوۡمَۢا بُورٗا﴿١٨

18Ɓe mbi'a: "Senaarre wonanii ma, haananah min nde min njogitotoo gaanin Maaɗa immorde e deweteeɗi, kono, A dakmintinii ɓe e baabiraaɓe maɓɓe ɓen haa ɓe njejjiti waajo nguo ɓe laatii yimɓe halkiiɓe."

فَقَدۡ كَذَّبُوكُم بِمَا تَقُولُونَ فَمَا تَسۡتَطِيعُونَ صَرۡفٗا وَلَا نَصۡرٗاۚ وَمَن يَظۡلِم مِّنكُمۡ نُذِقۡهُ عَذَابٗا كَبِيرٗا﴿١٩

19Gooŋɗii ɓe njeddi on, sabu ko mbi'oton kon, ɓe kattanta yiltugol [Lepte ɗen] wonaa wallude, kala tooñɗo e mooɗon Meon meeɗinat mo Lepte mawɗe.

وَمَآ أَرۡسَلۡنَا قَبۡلَكَ مِنَ ٱلۡمُرۡسَلِينَ إِلَّآ إِنَّهُمۡ لَيَأۡكُلُونَ ٱلطَّعَامَ وَيَمۡشُونَ فِي ٱلۡأَسۡوَاقِۗ وَجَعَلۡنَا بَعۡضَكُمۡ لِبَعۡضٖ فِتۡنَةً أَتَصۡبِرُونَۗ وَكَانَ رَبُّكَ بَصِيرٗا﴿٢٠

20Min Nulaali ado maaɗa immorde e Nulaaɓe si wonaa kamɓe heɓe nafoo ñaametee heɓe seenoo kadi ka luumaaji, Min mbaɗi yoga e mooɗon fitina yoga, fii yo on muñño. Joomi maaɗa laatike ko o ji'oowo.

۞ وَقَالَ ٱلَّذِينَ لَا يَرۡجُونَ لِقَآءَنَا لَوۡلَآ أُنزِلَ عَلَيۡنَا ٱلۡمَلَٰٓئِكَةُ أَوۡ نَرَىٰ رَبَّنَاۗ لَقَدِ ٱسۡتَكۡبَرُواْ فِيٓ أَنفُسِهِمۡ وَعَتَوۡ عُتُوّٗا كَبِيرٗا﴿٢١

21Ɓen ɓe njortaaki hawroyde e amen mbi'i: "Ko hannoo jippinee e makko Maleykaaji ɓen, ma min nji'a Joomi amen?" Gooŋɗii ɓee mawnintinike ka wonkiiji maɓɓe, ɓe townitii townitaare mawnunde.

يَوۡمَ يَرَوۡنَ ٱلۡمَلَٰٓئِكَةَ لَا بُشۡرَىٰ يَوۡمَئِذٖ لِّلۡمُجۡرِمِينَ وَيَقُولُونَ حِجۡرٗا مَّحۡجُورٗا﴿٢٢

22Ñande ɓe nji'oyta Maleykaaji ɓen weltaare alanaa bonɓe ɓen nden Ñande, ɓe mbi'a: "Heedo heedaango".

وَقَدِمۡنَآ إِلَىٰ مَا عَمِلُواْ مِنۡ عَمَلٖ فَجَعَلۡنَٰهُ هَبَآءٗ مَّنثُورًا﴿٢٣

23Min ardini faade e ko ɓe ngollunoo kon immorde e gollal, Min mbaɗi ngal punndi saraandi.

أَصۡحَٰبُ ٱلۡجَنَّةِ يَوۡمَئِذٍ خَيۡرٞ مُّسۡتَقَرّٗا وَأَحۡسَنُ مَقِيلٗا﴿٢٤

24Yimɓe aljanna ɓe nden Ñande ɓuri moƴƴude ñiiɓirde ɓuri labeede kadi ñallirde.

وَيَوۡمَ تَشَقَّقُ ٱلسَّمَآءُ بِٱلۡغَمَٰمِ وَنُزِّلَ ٱلۡمَلَٰٓئِكَةُ تَنزِيلًا﴿٢٥

25E Ñande nde kummu ngun seekorta duule ɗen Malaa'ikaaji ɓen njippinee jippineede.

ٱلۡمُلۡكُ يَوۡمَئِذٍ ٱلۡحَقُّ لِلرَّحۡمَٰنِۚ وَكَانَ يَوۡمًا عَلَى ٱلۡكَٰفِرِينَ عَسِيرٗا﴿٢٦

26Laamu goongaawu ngun nden ñalnde ko Hinnorante On ngu woodani, laatoo ñalnde saɗtunde e dow yedduɓe ɓen.

وَيَوۡمَ يَعَضُّ ٱلظَّالِمُ عَلَىٰ يَدَيۡهِ يَقُولُ يَٰلَيۡتَنِي ٱتَّخَذۡتُ مَعَ ٱلرَّسُولِ سَبِيلٗا﴿٢٧

27E Ñande tooñɗo on ŋatoyta junngo makko ngon, o wi'a: "Eeh jalla min, mi jogitino wond'ude e Nulaaɗo on Laawol.

يَٰوَيۡلَتَىٰ لَيۡتَنِي لَمۡ أَتَّخِذۡ فُلَانًا خَلِيلٗا﴿٢٨

28Eeh bone am haaniino min, mi njogitanooki kaariijo sehilaajo.

لَّقَدۡ أَضَلَّنِي عَنِ ٱلذِّكۡرِ بَعۡدَ إِذۡ جَآءَنِيۗ وَكَانَ ٱلشَّيۡطَٰنُ لِلۡإِنسَٰنِ خَذُولٗا﴿٢٩

29Gooŋɗii o majjinii lam gaayi deftere nden ɓaawo nde arii a am, Seytaane laatike ko o jaasinoowo neɗɗaŋke on.

وَقَالَ ٱلرَّسُولُ يَٰرَبِّ إِنَّ قَوۡمِي ٱتَّخَذُواْ هَٰذَا ٱلۡقُرۡءَانَ مَهۡجُورٗا﴿٣٠

30Nulaaɗo on maaka: "eeyma Jooma pellet, yimɓe am ɓen ɓe njogitike ndee Alqur'aanaare wikkaande(accaande)".

وَكَذَٰلِكَ جَعَلۡنَا لِكُلِّ نَبِيٍّ عَدُوّٗا مِّنَ ٱلۡمُجۡرِمِينَۗ وَكَفَىٰ بِرَبِّكَ هَادِيٗا وَنَصِيرٗا﴿٣١

31Ko wano nii, Min mbaɗirani kala Annabaajo gaño immorde e bonɓe ɓen, Joomi maaɗa yonii peewnoowo e ballo.

وَقَالَ ٱلَّذِينَ كَفَرُواْ لَوۡلَا نُزِّلَ عَلَيۡهِ ٱلۡقُرۡءَانُ جُمۡلَةٗ وَٰحِدَةٗۚ كَذَٰلِكَ لِنُثَبِّتَ بِهِۦ فُؤَادَكَۖ وَرَتَّلۡنَٰهُ تَرۡتِيلٗا﴿٣٢

32Ɓeen yedduɓe mbi'i: "Ko hanno Alqur'aanaare nden jippinee e makko e jumla gooto?" Ɗuum ko wano nii, fii yo Min tabintinir nde ɓernde maaɗa nden Min rewnindira nde rewnindirgol.

وَلَا يَأۡتُونَكَ بِمَثَلٍ إِلَّا جِئۡنَٰكَ بِٱلۡحَقِّ وَأَحۡسَنَ تَفۡسِيرًا﴿٣٣

33Ɓe ngaddantaa ma yeru, si wonaa Min ngaddanii ma Goonga kan e ko ɓuri moƴƴude firo.

ٱلَّذِينَ يُحۡشَرُونَ عَلَىٰ وُجُوهِهِمۡ إِلَىٰ جَهَنَّمَ أُوْلَٰٓئِكَ شَرّٞ مَّكَانٗا وَأَضَلُّ سَبِيلٗا﴿٣٤

34Ɓeen mooɓoyteeɓe e dow je'ece muuɗum fa'ade ka Jahannama, ko ɓen ɗon woni ɓurɓe bon'de nokkuure e ɓuruɓe majjude kade laawol.

وَلَقَدۡ ءَاتَيۡنَا مُوسَى ٱلۡكِتَٰبَ وَجَعَلۡنَا مَعَهُۥٓ أَخَاهُ هَٰرُونَ وَزِيرٗا﴿٣٥

35Gooŋɗii Min ngokkii Muusaa deftere nden, Min mbaɗi wond'ude e makko Musiɗɗo makko on Haaruuna ballo.

فَقُلۡنَا ٱذۡهَبَآ إِلَى ٱلۡقَوۡمِ ٱلَّذِينَ كَذَّبُواْ بِـَٔايَٰتِنَا فَدَمَّرۡنَٰهُمۡ تَدۡمِيرٗا﴿٣٦

36Men Daali: "njahee ka ɓen yimɓe fennuɓe Aayeeje Amen ɗen, Min njirbini ɓe jirbinndee".

وَقَوۡمَ نُوحٖ لَّمَّا كَذَّبُواْ ٱلرُّسُلَ أَغۡرَقۡنَٰهُمۡ وَجَعَلۡنَٰهُمۡ لِلنَّاسِ ءَايَةٗۖ وَأَعۡتَدۡنَا لِلظَّٰلِمِينَ عَذَابًا أَلِيمٗا﴿٣٧

37E yimɓe Nuuhu tuma nde ɓe njeddunoo Nulaaɓe ɓen, Min njooli ɓe Min mbaɗi ɓe Ma'ande fii yimɓe ɓe, Min keblani tooñooɓe ɓen Lepte mu'usɗe.

وَعَادٗا وَثَمُودَاْ وَأَصۡحَٰبَ ٱلرَّسِّ وَقُرُونَۢا بَيۡنَ ذَٰلِكَ كَثِيرٗا﴿٣٨

38E Aadiŋkooɓe ɓen e Samuudiŋkooɓe ɓen e yimɓe ɓunndu ndun e gire ɗuuɗuɗe hakkunde ɗuum.

وَكُلّٗا ضَرَبۡنَا لَهُ ٱلۡأَمۡثَٰلَۖ وَكُلّٗا تَبَّرۡنَا تَتۡبِيرٗا﴿٣٩

39Gooto kala e maɓe Min piyani ɗum mise, gooto kala e maɓɓe min kalki ɗum kalkugol.

وَلَقَدۡ أَتَوۡاْ عَلَى ٱلۡقَرۡيَةِ ٱلَّتِيٓ أُمۡطِرَتۡ مَطَرَ ٱلسَّوۡءِۚ أَفَلَمۡ يَكُونُواْ يَرَوۡنَهَاۚ بَلۡ كَانُواْ لَا يَرۡجُونَ نُشُورٗا﴿٤٠

40Gooŋɗii ɓe ngarii e nden saare toɓaande toɓo bonngo. Kaa ɓe laataaki heɓe nji'a ɗe? Ko woni, ɓe laatinoke ɓe njoortaaki Immotal.

وَإِذَا رَأَوۡكَ إِن يَتَّخِذُونَكَ إِلَّا هُزُوًا أَهَٰذَا ٱلَّذِي بَعَثَ ٱللَّهُ رَسُولًا﴿٤١

41Si ɓe nji'ii ma, ɓe njogitotaako ma si wonaa jalnori. Enee, ko oo Alla Immini Nulaaɗo?

إِن كَادَ لَيُضِلُّنَا عَنۡ ءَالِهَتِنَا لَوۡلَآ أَن صَبَرۡنَا عَلَيۡهَاۚ وَسَوۡفَ يَعۡلَمُونَ حِينَ يَرَوۡنَ ٱلۡعَذَابَ مَنۡ أَضَلُّ سَبِيلًا﴿٤٢

42Fii kala hari o ɓadike(ɗesi) majjinnde en gaayi deweteeɗi me'en ɗin si tawiino wonaa ko muññi ɗen kon e dow majji. Aray ɓe nganndoyat tuma ɓe nji'ata Lepte ɗen ko hommbo ɓurɗo majjude laawol.

أَرَءَيۡتَ مَنِ ٱتَّخَذَ إِلَٰهَهُۥ هَوَىٰهُ أَفَأَنتَ تَكُونُ عَلَيۡهِ وَكِيلًا﴿٤٣

43Enee, a tinii on jogitiiɗo deweteeɗo makko on beleeɗe makko ɗen. E hara ko an laatotoo e dow makko pawtiiɗo.

أَمۡ تَحۡسَبُ أَنَّ أَكۡثَرَهُمۡ يَسۡمَعُونَ أَوۡ يَعۡقِلُونَۚ إِنۡ هُمۡ إِلَّا كَٱلۡأَنۡعَٰمِ بَلۡ هُمۡ أَضَلُّ سَبِيلًا﴿٤٤

44Kaa a sikku won'de ko ɓuri heewde e maɓɓe heɓe nana ma heɓe kakkila? Anndu kamɓe ɓe ngonaani si wanaa wano neemoraaɗi, toode, ko kamɓe ɓuri majjude laawol.

أَلَمۡ تَرَ إِلَىٰ رَبِّكَ كَيۡفَ مَدَّ ٱلظِّلَّ وَلَوۡ شَآءَ لَجَعَلَهُۥ سَاكِنٗا ثُمَّ جَعَلۡنَا ٱلشَّمۡسَ عَلَيۡهِ دَلِيلٗا﴿٤٥

45Kaa a tinaani fa'ade e Joomi maaɗa honno O fortiri ɗowdi ndin? Sinndo O Muuyuno O waɗatno ndi deeƴundi, refti Min mbaɗi na'ange ngen tinndinatnge e mayri.

ثُمَّ قَبَضۡنَٰهُ إِلَيۡنَا قَبۡضٗا يَسِيرٗا﴿٤٦

46refti Min tami ndi ka amen tamannde newiinde.

وَهُوَ ٱلَّذِي جَعَلَ لَكُمُ ٱلَّيۡلَ لِبَاسٗا وَٱلنَّوۡمَ سُبَاتٗا وَجَعَلَ ٱلنَّهَارَ نُشُورٗا﴿٤٧

47Ko Kako woni oon baɗanɗo on jemma on koltu e ɗoyngol ngol fooftere, O waɗi ñalama on ngal saakorɗo.

وَهُوَ ٱلَّذِيٓ أَرۡسَلَ ٱلرِّيَٰحَ بُشۡرَۢا بَيۡنَ يَدَيۡ رَحۡمَتِهِۦۚ وَأَنزَلۡنَا مِنَ ٱلسَّمَآءِ مَآءٗ طَهُورٗا﴿٤٨

48Ko Kaŋko woni On gaccituɗo keni ɗin ko ɗi weltinooji hakkunde Yurmeende makko nden, Min njippini immorde ka kammu ndiyam laaɓɗam.

لِّنُحۡـِۧيَ بِهِۦ بَلۡدَةٗ مَّيۡتٗا وَنُسۡقِيَهُۥ مِمَّا خَلَقۡنَآ أَنۡعَٰمٗا وَأَنَاسِيَّ كَثِيرٗا﴿٤٩

49Fii yo Min nguurnitir ɗam leydi maayndi, Min njarrnaɗam kadi kon ko Min tagi neemoraaɗi e yimɓe ɗuuɗuɓe.

وَلَقَدۡ صَرَّفۡنَٰهُ بَيۡنَهُمۡ لِيَذَّكَّرُواْ فَأَبَىٰٓ أَكۡثَرُ ٱلنَّاسِ إِلَّا كُفُورٗا﴿٥٠

50Gooŋɗii Min pennsitii nde hakkunde maɓɓe fii yo ɓe mbaajito, salii ɓurɓe ɗuuɗude e yimɓe ɓen si wonaa jeddugol.

وَلَوۡ شِئۡنَا لَبَعَثۡنَا فِي كُلِّ قَرۡيَةٖ نَّذِيرٗا﴿٥١

51Sinndo min muuyuno min Nulatno e kala saare jeertinoowo.

فَلَا تُطِعِ ٱلۡكَٰفِرِينَ وَجَٰهِدۡهُم بِهِۦ جِهَادٗا كَبِيرٗا﴿٥٢

52Wota a ɗofto yedduɓe ɓe haɓ e maɓɓe hare jihaadi mawnde.

۞ وَهُوَ ٱلَّذِي مَرَجَ ٱلۡبَحۡرَيۡنِ هَٰذَا عَذۡبٞ فُرَاتٞ وَهَٰذَا مِلۡحٌ أُجَاجٞ وَجَعَلَ بَيۡنَهُمَا بَرۡزَخٗا وَحِجۡرٗا مَّحۡجُورٗا﴿٥٣

53Ko Kaŋko woni oon jillindirɗo maaje ɗen ɗiɗi, ngooɗoo ko welngo ƴem ngooɗoo kadi ko haaɗngo tak, O waɗi wirngallo hakkunde majje, e heedo heedaango.

وَهُوَ ٱلَّذِي خَلَقَ مِنَ ٱلۡمَآءِ بَشَرٗا فَجَعَلَهُۥ نَسَبٗا وَصِهۡرٗاۗ وَكَانَ رَبُّكَ قَدِيرٗا﴿٥٤

54Ko Kaŋko woni on Takɗo ɓanndunke immorde e ndiyam ɗam, O waɗi mo dammbe e esiraawo, Joomi maaɗa laatike ko o kattanɗo.

وَيَعۡبُدُونَ مِن دُونِ ٱللَّهِ مَا لَا يَنفَعُهُمۡ وَلَا يَضُرُّهُمۡۗ وَكَانَ ٱلۡكَافِرُ عَلَىٰ رَبِّهِۦ ظَهِيرٗا﴿٥٥

55Heɓe ndewa gah Alla kon ko nafataa ɓe lorrataa ɓe, jedduɗo on laatike ko o teeɗiiɗo Joomi makko.

وَمَآ أَرۡسَلۡنَٰكَ إِلَّا مُبَشِّرٗا وَنَذِيرٗا﴿٥٦

56Min Nuliraali ma si wonaa ko a beltinoowo e jeertinoowo.

قُلۡ مَآ أَسۡـَٔلُكُمۡ عَلَيۡهِ مِنۡ أَجۡرٍ إِلَّا مَن شَآءَ أَن يَتَّخِذَ إِلَىٰ رَبِّهِۦ سَبِيلٗا﴿٥٧

57Maaku: "Mi naamaaki on e dow ɗum njoɓdi si wonaa on njiɗuɗo jogitaade fa'ade ka Joomi makko Laawol".

وَتَوَكَّلۡ عَلَى ٱلۡحَيِّ ٱلَّذِي لَا يَمُوتُ وَسَبِّحۡ بِحَمۡدِهِۦۚ وَكَفَىٰ بِهِۦ بِذُنُوبِ عِبَادِهِۦ خَبِيرًا﴿٥٨

58Wakkilo e On guuruɗo mo maayataa subuhinoɗaa won'dude e jettugol mo, O yonii e ɗum kumpitiiɗo bakkatuuji jeyaaɓe makko.

ٱلَّذِي خَلَقَ ٱلسَّمَٰوَٰتِ وَٱلۡأَرۡضَ وَمَا بَيۡنَهُمَا فِي سِتَّةِ أَيَّامٖ ثُمَّ ٱسۡتَوَىٰ عَلَى ٱلۡعَرۡشِۖ ٱلرَّحۡمَٰنُ فَسۡـَٔلۡ بِهِۦ خَبِيرٗا﴿٥٩

59On Takɗo kammuuli ɗin e leydi ndin e ko woni kon hakkunde majji, e ndeer balɗe jeego'o refti O fotondiri ka dow Arsi, jurmotooɗo On lanndo Mo ko O kumpitiiɗo.

وَإِذَا قِيلَ لَهُمُ ٱسۡجُدُواْۤ لِلرَّحۡمَٰنِ قَالُواْ وَمَا ٱلرَّحۡمَٰنُ أَنَسۡجُدُ لِمَا تَأۡمُرُنَا وَزَادَهُمۡ نُفُورٗا۩﴿٦٠

60Si wi'anaama ɓe: "cujjanee jurmotooɗo On" Ɓe mbi"a: "Ko hommbo woni jurmotooɗo On? Enee, hara men sujjanay kon ko yamirɗaa min?" Ɗuum ɓeydi ɓe foɗɗitaare.

تَبَارَكَ ٱلَّذِي جَعَلَ فِي ٱلسَّمَآءِ بُرُوجٗا وَجَعَلَ فِيهَا سِرَٰجٗا وَقَمَرٗا مُّنِيرٗا﴿٦١

61Mawnii oon baɗuɗo ka kammu burjuuji(buurti) o waɗi e ndeer majji pitilol e leelewal jalbungal.

وَهُوَ ٱلَّذِي جَعَلَ ٱلَّيۡلَ وَٱلنَّهَارَ خِلۡفَةٗ لِّمَنۡ أَرَادَ أَن يَذَّكَّرَ أَوۡ أَرَادَ شُكُورٗا﴿٦٢

62Ko Kaŋko woni On baɗuɗo jemma on e ñalawma on lontondirayɗi fii on faandiiɗo annditugol maaɗum o faandii jaarnugol.

وَعِبَادُ ٱلرَّحۡمَٰنِ ٱلَّذِينَ يَمۡشُونَ عَلَى ٱلۡأَرۡضِ هَوۡنٗا وَإِذَا خَاطَبَهُمُ ٱلۡجَٰهِلُونَ قَالُواْ سَلَٰمٗا﴿٦٣

63E jiyaaɓe jurmotooɗo e On, ɓen yahooɓe ka leydi ko no newiri, si majjuɓe ɓeen ewnike ɓe, ɓe mbi'a: "kisal ".

وَٱلَّذِينَ يَبِيتُونَ لِرَبِّهِمۡ سُجَّدٗا وَقِيَٰمٗا﴿٦٤

64E ɓeen waalooɓe sujjannde Joomi maɓɓe e daragol [juula].

وَٱلَّذِينَ يَقُولُونَ رَبَّنَا ٱصۡرِفۡ عَنَّا عَذَابَ جَهَنَّمَۖ إِنَّ عَذَابَهَا كَانَ غَرَامًا﴿٦٥

65E ɓeen wi'ooɓe: "Joomi amen woɗɗintinan men Lepte Jahannama ɗen, pellet, Lepte magge ɗen ko duumiiɗe".

إِنَّهَا سَآءَتۡ مُسۡتَقَرّٗا وَمُقَامٗا﴿٦٦

66Pellet, ɗeen bonii ñiiɓirde e darorde.

وَٱلَّذِينَ إِذَآ أَنفَقُواْ لَمۡ يُسۡرِفُواْ وَلَمۡ يَقۡتُرُواْ وَكَانَ بَيۡنَ ذَٰلِكَ قَوَامٗا﴿٦٧

67E ɓeen tawɓe si ɓe nafkii ɓe fantintaa ɓe ɓittintaa kadi, [ɓe] ngoni ñiiɓɓe hakkunde ɗuum.

وَٱلَّذِينَ لَا يَدۡعُونَ مَعَ ٱللَّهِ إِلَٰهًا ءَاخَرَ وَلَا يَقۡتُلُونَ ٱلنَّفۡسَ ٱلَّتِي حَرَّمَ ٱللَّهُ إِلَّا بِٱلۡحَقِّ وَلَا يَزۡنُونَۚ وَمَن يَفۡعَلۡ ذَٰلِكَ يَلۡقَ أَثَامٗا﴿٦٨

68E ɓeen ɓe ndewaani wond'ude e Alla deweteeɗo goo, ɓe waraani fittaandu ki Alla harmini kin si wonaa sabu goonga, hara ɓe njinataa. Mo waɗii ɗuum o hawray e bakkaat.

يُضَٰعَفۡ لَهُ ٱلۡعَذَابُ يَوۡمَ ٱلۡقِيَٰمَةِ وَيَخۡلُدۡ فِيهِۦ مُهَانًا﴿٦٩

69Sowanoyte mo Lepte ɗen Ñande Darngal, o luttinoyee e ndeer majje ko o koynaaɗo.

إِلَّا مَن تَابَ وَءَامَنَ وَعَمِلَ عَمَلٗا صَٰلِحٗا فَأُوْلَٰٓئِكَ يُبَدِّلُ ٱللَّهُ سَيِّـَٔاتِهِمۡ حَسَنَٰتٖۗ وَكَانَ ٱللَّهُ غَفُورٗا رَّحِيمٗا﴿٧٠

70Si wonaa ɓen tuubuɓe ɓe gooŋɗini ɓe golli golle moƴƴe, haray ɓen ɗon Allalomtinay bonɗi maɓɓe ɗin moƴƴi. Alla wonii ko O cuhroowo Jurmeteeɗo.

وَمَن تَابَ وَعَمِلَ صَٰلِحٗا فَإِنَّهُۥ يَتُوبُ إِلَى ٱللَّهِ مَتَابٗا﴿٧١

71Kala tuubuɗo o golli ko moƴƴi haray pellet, kaŋko o ruttoto ka Alla ko o jaɓanaaɗo tuubuubuyee.

وَٱلَّذِينَ لَا يَشۡهَدُونَ ٱلزُّورَ وَإِذَا مَرُّواْ بِٱللَّغۡوِ مَرُّواْ كِرَامٗا﴿٧٢

72E ɓeen ɓe seeditotaako penaale ɗen si ɓe rewii ka rayrayti ɗin [wowletee] ɓe feƴƴay ko tedduɓe

وَٱلَّذِينَ إِذَا ذُكِّرُواْ بِـَٔايَٰتِ رَبِّهِمۡ لَمۡ يَخِرُّواْ عَلَيۡهَا صُمّٗا وَعُمۡيَانٗا﴿٧٣

73E ɓeen tawɓe si ɓe waajoraama aayeeje Joomi maɓɓe ɗen ɓe hippotaako e dow majje ko ɓe faaɗuɓe e wumuɓe.

وَٱلَّذِينَ يَقُولُونَ رَبَّنَا هَبۡ لَنَا مِنۡ أَزۡوَٰجِنَا وَذُرِّيَّٰتِنَا قُرَّةَ أَعۡيُنٖ وَٱجۡعَلۡنَا لِلۡمُتَّقِينَ إِمَامًا﴿٧٤

74E ɓeen wi'ooɓe: "Joomi amen, okku men immorde e sonnaaɓe amen e geɗalɓe amen ɓuuɓendan gite, waɗaa min wonan'de hulooɓe Alla ɓen ñentinteeɓe".

أُوْلَٰٓئِكَ يُجۡزَوۡنَ ٱلۡغُرۡفَةَ بِمَا صَبَرُواْ وَيُلَقَّوۡنَ فِيهَا تَحِيَّةٗ وَسَلَٰمًا﴿٧٥

75Ɓenɗon ɓe njoɓoyte huɓeere nden sabu ko ɓe muññii kon, ɓe hawroya ndeer ton e hiwraango e salminaango.

خَٰلِدِينَ فِيهَاۚ حَسُنَتۡ مُسۡتَقَرّٗا وَمُقَامٗا﴿٧٦

76Ko ɓe ñiiɓooɓe ndeer ton moƴƴii ñiiɓirde e darorde.

قُلۡ مَا يَعۡبَؤُاْ بِكُمۡ رَبِّي لَوۡلَا دُعَآؤُكُمۡۖ فَقَدۡ كَذَّبۡتُمۡ فَسَوۡفَ يَكُونُ لِزَامَۢا﴿٧٧

77Maaku: "Jeyɗo lam On haajaaka e mooɗon sinndo wonaano du'aaji mo'on ɗin, gooɗii on fenniino aray ɗe laatoo duumiiɗe [Lepte laakara].

RELATED SURAHS