Ar-Rum

الروم

The Romans60 ayahsMeccan

بِسْمِ ٱللَّهِ ٱلرَّحْمَٰنِ ٱلرَّحِيمِ

الٓمٓ﴿١

1Alif, laam, miim.[1]

غُلِبَتِ ٱلرُّومُ﴿٢

2Ruumiyaŋkooɓe ɓeen poolaama,

فِيٓ أَدۡنَى ٱلۡأَرۡضِ وَهُم مِّنۢ بَعۡدِ غَلَبِهِمۡ سَيَغۡلِبُونَ﴿٣

3ka ɓuri ɓadaade e lesdi ndin, kamɓe kadi ɓaawo ɓe poola, ɓe fooloyooɓe,

فِي بِضۡعِ سِنِينَۗ لِلَّهِ ٱلۡأَمۡرُ مِن قَبۡلُ وَمِنۢ بَعۡدُۚ وَيَوۡمَئِذٖ يَفۡرَحُ ٱلۡمُؤۡمِنُونَ﴿٤

4e ndeer duuɓi seeɗaaji. Ko Alla woodani fiyaaku (poolal ngal) ado e ɓaawo (maggal). Nden ñalaande, gooŋɗinɓe ɓen mbeltota.

بِنَصۡرِ ٱللَّهِۚ يَنصُرُ مَن يَشَآءُۖ وَهُوَ ٱلۡعَزِيزُ ٱلرَّحِيمُ﴿٥

5ballal Alla ngal. Homo walla mo O muuyi. Ko Kaŋko woni pooloowo, jurmotooɗo.

وَعۡدَ ٱللَّهِۖ لَا يُخۡلِفُ ٱللَّهُ وَعۡدَهُۥ وَلَٰكِنَّ أَكۡثَرَ ٱلنَّاسِ لَا يَعۡلَمُونَ﴿٦

6[Ɗuum] ko fodoore Alla. Alla luutndotaako fodoore makko nden. Kono ko ɓuri ɗuuɗude e yimɓe ɓen ɓe nganndaa.

يَعۡلَمُونَ ظَٰهِرٗا مِّنَ ٱلۡحَيَوٰةِ ٱلدُّنۡيَا وَهُمۡ عَنِ ٱلۡأٓخِرَةِ هُمۡ غَٰفِلُونَ﴿٧

7Heɓe nganndi ko feeñi e nguurndam aduna, kono kamɓe e fii La'akara on, ko ɓe welsindiiɓe.

أَوَلَمۡ يَتَفَكَّرُواْ فِيٓ أَنفُسِهِمۗ مَّا خَلَقَ ٱللَّهُ ٱلسَّمَٰوَٰتِ وَٱلۡأَرۡضَ وَمَا بَيۡنَهُمَآ إِلَّا بِٱلۡحَقِّ وَأَجَلٖ مُّسَمّٗىۗ وَإِنَّ كَثِيرٗا مِّنَ ٱلنَّاسِ بِلِقَآيِٕ رَبِّهِمۡ لَكَٰفِرُونَ﴿٨

8E ɓee miijitaaki fii ko'e-maɓɓe? Alla tagiraali kammuuji ɗin e lesdi ndin e ko woni hakkunde ɗin ɗiɗi, si wonaa goonga e lajal innaangal. Nganndee ko ɗuuɗi e yimɓe ɓeen, ko yedduɓe kawroygol e Joomi maɓɓe.

أَوَلَمۡ يَسِيرُواْ فِي ٱلۡأَرۡضِ فَيَنظُرُواْ كَيۡفَ كَانَ عَٰقِبَةُ ٱلَّذِينَ مِن قَبۡلِهِمۡۚ كَانُوٓاْ أَشَدَّ مِنۡهُمۡ قُوَّةٗ وَأَثَارُواْ ٱلۡأَرۡضَ وَعَمَرُوهَآ أَكۡثَرَ مِمَّا عَمَرُوهَا وَجَآءَتۡهُمۡ رُسُلُهُم بِٱلۡبَيِّنَٰتِۖ فَمَا كَانَ ٱللَّهُ لِيَظۡلِمَهُمۡ وَلَٰكِن كَانُوٓاْ أَنفُسَهُمۡ يَظۡلِمُونَ﴿٩

9E ɓee njillaani ka leydi ɓe taskoo ko honno battane ɓeen adinooɓe ɓe mbi'noo? Ɓeen ngonno ɓurɓe ɓe doole ɓe remi e leydi ndin ɓe nguuri e mayri ɓuri ko ɓee nguuri e mayri kon. Nulaaɓe maɓɓe ɓen addani ɓe ɓanngannduyeeji. Alla wonaani tooñoowo ɓe, kono non ko ko'e maɓɓe ɓe ngonno e tooñude.

ثُمَّ كَانَ عَٰقِبَةَ ٱلَّذِينَ أَسَٰٓـُٔواْ ٱلسُّوٓأَىٰٓ أَن كَذَّبُواْ بِـَٔايَٰتِ ٱللَّهِ وَكَانُواْ بِهَا يَسۡتَهۡزِءُونَ﴿١٠

10Refti ko wonunoo battane bonnuɓe ɓen, ko bonan'nde fii ɓe njeddii Aayeeje Alla ɗen, ɓe laatii e jalkitgol ɗe.

ٱللَّهُ يَبۡدَؤُاْ ٱلۡخَلۡقَ ثُمَّ يُعِيدُهُۥ ثُمَّ إِلَيۡهِ تُرۡجَعُونَ﴿١١

11Ko Alla fuɗɗi tagoore nde; refti o rutta nde; refti ko ka makko rutteteɗon.

وَيَوۡمَ تَقُومُ ٱلسَّاعَةُ يُبۡلِسُ ٱلۡمُجۡرِمُونَ﴿١٢

12Ñande Darnga ngal darii, bonɓe ɓen taƴoto.

وَلَمۡ يَكُن لَّهُم مِّن شُرَكَآئِهِمۡ شُفَعَٰٓؤُاْ وَكَانُواْ بِشُرَكَآئِهِمۡ كَٰفِرِينَ﴿١٣

13Woodantaaɓe e kafidiiɗi maɓɓe ɗin tefooji, ɓe ngoniino yedduɓe kafiduɓe ɓe.

وَيَوۡمَ تَقُومُ ٱلسَّاعَةُ يَوۡمَئِذٖ يَتَفَرَّقُونَ﴿١٤

14Ñande Darnga ngal darii,nden ñande ɓe ceertoyat.

فَأَمَّا ٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ وَعَمِلُواْ ٱلصَّٰلِحَٰتِ فَهُمۡ فِي رَوۡضَةٖ يُحۡبَرُونَ﴿١٥

15Si ko ɓen gooŋɗimɓe ɓe ngolli golle moƴƴe, ɓen ɗon ngonoyat e beeli (Aljanna) heɓe caɗnee(mbeltine).

وَأَمَّا ٱلَّذِينَ كَفَرُواْ وَكَذَّبُواْ بِـَٔايَٰتِنَا وَلِقَآيِٕ ٱلۡأٓخِرَةِ فَأُوْلَٰٓئِكَ فِي ٱلۡعَذَابِ مُحۡضَرُونَ﴿١٦

16Si tawii non ko ɓen yedduɓe ɓe njeddi aayeeje amen ɗen e kawrugol ngol e La'akara, ɓen ɗon ko tawnoyteeɓe e lepte ɗen.

فَسُبۡحَٰنَ ٱللَّهِ حِينَ تُمۡسُونَ وَحِينَ تُصۡبِحُونَ﴿١٧

17Cubbunhinanee Alla, tuma kiiroton e tuma mbeetoton.

وَلَهُ ٱلۡحَمۡدُ فِي ٱلسَّمَٰوَٰتِ وَٱلۡأَرۡضِ وَعَشِيّٗا وَحِينَ تُظۡهِرُونَ﴿١٨

18Ko Kaŋko jettooje ngoodani ka kammuuji e ka leydi, e kiikiiɗe e saaga ñalloton.

يُخۡرِجُ ٱلۡحَيَّ مِنَ ٱلۡمَيِّتِ وَيُخۡرِجُ ٱلۡمَيِّتَ مِنَ ٱلۡحَيِّ وَيُحۡيِ ٱلۡأَرۡضَ بَعۡدَ مَوۡتِهَاۚ وَكَذَٰلِكَ تُخۡرَجُونَ﴿١٩

19Homo yaltina ko wuuri e nder ko maayi, o yaltina kadi ko maayi e ndeer ko wuuri. Homo wuurnita leydi ndin ɓaawo ndi yoorde. Ko wano non yatainirte- ɗon (e genaale mon).

وَمِنۡ ءَايَٰتِهِۦٓ أَنۡ خَلَقَكُم مِّن تُرَابٖ ثُمَّ إِذَآ أَنتُم بَشَرٞ تَنتَشِرُونَ﴿٢٠

20Hino jeyaa e Ma'andeeji makko ɗin: won'de O tagii on immorde e mbum-mbuldi, refti jaka ko on ɓanndiŋke sa'akotooɓe [e leydi ndin].

وَمِنۡ ءَايَٰتِهِۦٓ أَنۡ خَلَقَ لَكُم مِّنۡ أَنفُسِكُمۡ أَزۡوَٰجٗا لِّتَسۡكُنُوٓاْ إِلَيۡهَا وَجَعَلَ بَيۡنَكُم مَّوَدَّةٗ وَرَحۡمَةًۚ إِنَّ فِي ذَٰلِكَ لَأٓيَٰتٖ لِّقَوۡمٖ يَتَفَكَّرُونَ﴿٢١

21Hino jeyaa e Ma'andeeji makko ɗin : won'de O tagiranii on e woŋkiiji mon ɗin, resondirɓe, fii yo on ndeeƴ e maɓɓe, O waɗi hakkunde mon giggol e yumeende. Wonii e ɗuum, Ma'andeeji wonan'de yimɓe miijitotooɓe.

وَمِنۡ ءَايَٰتِهِۦ خَلۡقُ ٱلسَّمَٰوَٰتِ وَٱلۡأَرۡضِ وَٱخۡتِلَٰفُ أَلۡسِنَتِكُمۡ وَأَلۡوَٰنِكُمۡۚ إِنَّ فِي ذَٰلِكَ لَأٓيَٰتٖ لِّلۡعَٰلِمِينَ﴿٢٢

22Hino jeyaa e Ma'andeeji makko ɗin: tagugol kammuuji ɗin e leydi ndin, e luutondirgol ɗemɗe mon e mbaadiiji mon. Wonii e ɗuum, Ma'andeeji anduɓe ɓeen.

وَمِنۡ ءَايَٰتِهِۦ مَنَامُكُم بِٱلَّيۡلِ وَٱلنَّهَارِ وَٱبۡتِغَآؤُكُم مِّن فَضۡلِهِۦٓۚ إِنَّ فِي ذَٰلِكَ لَأٓيَٰتٖ لِّقَوۡمٖ يَسۡمَعُونَ﴿٢٣

23Hino jeyaa e Ma'andeeji makko ɗin: ɗoyngol mon ngol jemma e ñalawma, e ɗaɓɓugol mon ɓural makko. Wonii e ɗum, Ma'andeeji wonan'de yimɓe nanooɓe.

وَمِنۡ ءَايَٰتِهِۦ يُرِيكُمُ ٱلۡبَرۡقَ خَوۡفٗا وَطَمَعٗا وَيُنَزِّلُ مِنَ ٱلسَّمَآءِ مَآءٗ فَيُحۡيِۦ بِهِ ٱلۡأَرۡضَ بَعۡدَ مَوۡتِهَآۚ إِنَّ فِي ذَٰلِكَ لَأٓيَٰتٖ لِّقَوۡمٖ يَعۡقِلُونَ﴿٢٤

24Hino jeyaa e Ma'andeeji makko ɗin: Homo hollira on maje ɗeen kulol e tama'u (toɓo), Homo jippinira ka kammu ndiyam, O wuurnitira ɗam leydi ndin ɓaawo ndi yo'orude. Wonii e ɗum, Ma'andeeji, wonan'de yimɓe haqqilooɓe.

وَمِنۡ ءَايَٰتِهِۦٓ أَن تَقُومَ ٱلسَّمَآءُ وَٱلۡأَرۡضُ بِأَمۡرِهِۦۚ ثُمَّ إِذَا دَعَاكُمۡ دَعۡوَةٗ مِّنَ ٱلۡأَرۡضِ إِذَآ أَنتُمۡ تَخۡرُجُونَ﴿٢٥

25Hino jeyaa e Ma'andeeji makko ɗin: nde kammu ngun e leydi ndin daroto e yamiroore makko. Refti si O noddii on noddaandu ka leydi, e jaka onon hoɗon yalta (e genaale mon).

وَلَهُۥ مَن فِي ٱلسَّمَٰوَٰتِ وَٱلۡأَرۡضِۖ كُلّٞ لَّهُۥ قَٰنِتُونَ﴿٢٦

26Hino ɗum woodani (Laamu, e takgoll e toppitagol) ɓeen wonɓe ka kammuuji e ka lesdi: kala maɓɓe ko ɗoftiiɓe mo.

وَهُوَ ٱلَّذِي يَبۡدَؤُاْ ٱلۡخَلۡقَ ثُمَّ يُعِيدُهُۥ وَهُوَ أَهۡوَنُ عَلَيۡهِۚ وَلَهُ ٱلۡمَثَلُ ٱلۡأَعۡلَىٰ فِي ٱلسَّمَٰوَٰتِ وَٱلۡأَرۡضِۚ وَهُوَ ٱلۡعَزِيزُ ٱلۡحَكِيمُ﴿٢٧

27Ko Kaŋko woni puɗɗuɗo tagoore, refti O ruttita nde; ko ɗuum ɓuri newanaande mo. Homo woodani sifa ɓurɗo toowude ka kammuuji e ka leydi. Ko Kaŋko woni on poolɗo, Ñeeñɗo on.

ضَرَبَ لَكُم مَّثَلٗا مِّنۡ أَنفُسِكُمۡۖ هَل لَّكُم مِّن مَّا مَلَكَتۡ أَيۡمَٰنُكُم مِّن شُرَكَآءَ فِي مَا رَزَقۡنَٰكُمۡ فَأَنتُمۡ فِيهِ سَوَآءٞ تَخَافُونَهُمۡ كَخِيفَتِكُمۡ أَنفُسَكُمۡۚ كَذَٰلِكَ نُفَصِّلُ ٱلۡأٓيَٰتِ لِقَوۡمٖ يَعۡقِلُونَ﴿٢٨

28O piyanii on yeru immorde e ko'e-mon: hara no woodani on e ɓen ɓe njeyruɗon ñaame mon, immorde e kafidal e kon ko min arsiki on, hara hoɗon pota e ɗuum, hoɗon kulira ɓe wano kulirton ko'e-mon? Ko woni nii Min pensitirta Aayeeje ɗen, wonan'de yimɓe haqqilooɓe.

بَلِ ٱتَّبَعَ ٱلَّذِينَ ظَلَمُوٓاْ أَهۡوَآءَهُم بِغَيۡرِ عِلۡمٖۖ فَمَن يَهۡدِي مَنۡ أَضَلَّ ٱللَّهُۖ وَمَا لَهُم مِّن نَّٰصِرِينَ﴿٢٩

29Si ko woni, tooñɓe ɓen njokkirii beleeɗe maɓɓe ɗen ko aldaa e ganndal. Ko hommbo feewnata mo Alla majjini? Alanaa ɓe wallooɓe.

فَأَقِمۡ وَجۡهَكَ لِلدِّينِ حَنِيفٗاۚ فِطۡرَتَ ٱللَّهِ ٱلَّتِي فَطَرَ ٱلنَّاسَ عَلَيۡهَاۚ لَا تَبۡدِيلَ لِخَلۡقِ ٱللَّهِۚ ذَٰلِكَ ٱلدِّينُ ٱلۡقَيِّمُ وَلَٰكِنَّ أَكۡثَرَ ٱلنَّاسِ لَا يَعۡلَمُونَ﴿٣٠

30Feewtinir yeeso maa ngon e diina kan ñiiɓugol [e mun]. [Ɗuum] ko tagoore Alla ngu O tagiri yimɓe ɓen e mum - waɗtitugol alaa e tagoore Alla nde -. Ko ɗuum woni diina focciika kan; kono ɓurɓe ɗuuɗude e yimɓe ɓen nganndaa.

۞ مُنِيبِينَ إِلَيۡهِ وَٱتَّقُوهُ وَأَقِيمُواْ ٱلصَّلَوٰةَ وَلَا تَكُونُواْ مِنَ ٱلۡمُشۡرِكِينَ﴿٣١

31Hara ko on ruttotooɓe e makko; kulon Mo, ñinnon juulde nden, wota on njeye e sirkooɓe ɓen.

مِنَ ٱلَّذِينَ فَرَّقُواْ دِينَهُمۡ وَكَانُواْ شِيَعٗاۖ كُلُّ حِزۡبِۭ بِمَا لَدَيۡهِمۡ فَرِحُونَ﴿٣٢

32(wano) ɓeya senndunooɓe diina mum kan, ɓe woni pecce-pecce, kala fedde no weltora ko woni ka mum kon.

وَإِذَا مَسَّ ٱلنَّاسَ ضُرّٞ دَعَوۡاْ رَبَّهُم مُّنِيبِينَ إِلَيۡهِ ثُمَّ إِذَآ أَذَاقَهُم مِّنۡهُ رَحۡمَةً إِذَا فَرِيقٞ مِّنۡهُم بِرَبِّهِمۡ يُشۡرِكُونَ﴿٣٣

33Si saɗteende memii yimɓe ɓeen, ɓe noddira Joomi maɓɓe ko ɓe ruttitiiɓe e makko; refti si o meeɗinii ɓe yumeende immorde e makko, e jaka fedde goo e maɓɓe no kafida e Joomi mun,

لِيَكۡفُرُواْ بِمَآ ءَاتَيۡنَٰهُمۡۚ فَتَمَتَّعُواْ فَسَوۡفَ تَعۡلَمُونَ﴿٣٤

34Yoɓe yeddu ko min ngokki ɓe kon. "Awa dakmitee, arma nganndon".

أَمۡ أَنزَلۡنَا عَلَيۡهِمۡ سُلۡطَٰنٗا فَهُوَ يَتَكَلَّمُ بِمَا كَانُواْ بِهِۦ يُشۡرِكُونَ﴿٣٥

35Kaa Min njippin e maɓɓe hujja (Deftere), hara honde yeewta fii ko ɓe cirkatnoo kon?

وَإِذَآ أَذَقۡنَا ٱلنَّاسَ رَحۡمَةٗ فَرِحُواْ بِهَاۖ وَإِن تُصِبۡهُمۡ سَيِّئَةُۢ بِمَا قَدَّمَتۡ أَيۡدِيهِمۡ إِذَا هُمۡ يَقۡنَطُونَ﴿٣٦

36Si Min meeɗinirii yimɓe ɓen neema, ɓe weltoroo mo. Si bone memirii ɓe sabu ko juuɗe maɓɓe ɗen ardiniri kon, e jaka heɓe taƴoo.

أَوَلَمۡ يَرَوۡاْ أَنَّ ٱللَّهَ يَبۡسُطُ ٱلرِّزۡقَ لِمَن يَشَآءُ وَيَقۡدِرُۚ إِنَّ فِي ذَٰلِكَ لَأٓيَٰتٖ لِّقَوۡمٖ يُؤۡمِنُونَ﴿٣٧

37E ɓe nkiaani won'de Alla no yaacnana arsike on mo o muuyani, O ɓillina? Wonii e ɗuum, Ma'andeeji wonan'de yimɓe gooŋɗinooɓe.

فَـَٔاتِ ذَا ٱلۡقُرۡبَىٰ حَقَّهُۥ وَٱلۡمِسۡكِينَ وَٱبۡنَ ٱلسَّبِيلِۚ ذَٰلِكَ خَيۡرٞ لِّلَّذِينَ يُرِيدُونَ وَجۡهَ ٱللَّهِۖ وَأُوْلَٰٓئِكَ هُمُ ٱلۡمُفۡلِحُونَ﴿٣٨

38Jonnu jom-ɓadiido o hakke makko on, e ɓilliiɓe e ɓii-laawol. Ɗuum ɓuri moƴƴude wonan'de ɓeen faalaaɓe yarluyee Alla on; ko ɓeen ngoni maloyteeɓe ɓen.

وَمَآ ءَاتَيۡتُم مِّن رِّبٗا لِّيَرۡبُوَاْ فِيٓ أَمۡوَٰلِ ٱلنَّاسِ فَلَا يَرۡبُواْ عِندَ ٱللَّهِۖ وَمَآ ءَاتَيۡتُم مِّن زَكَوٰةٖ تُرِيدُونَ وَجۡهَ ٱللَّهِ فَأُوْلَٰٓئِكَ هُمُ ٱلۡمُضۡعِفُونَ﴿٣٩

39Kala ko njonnuɗon e riba, fii on ɓeydor e jawɗe yimɓe ɓen, ɗuum ɓeydotaako ka Alla, kala non ko ngokkuɗon e Jakka, mo faandoriɗon welayee Alla, ɓen ɗon, ko sowanoyteeɓe [njoɓdi] ɓeen.

ٱللَّهُ ٱلَّذِي خَلَقَكُمۡ ثُمَّ رَزَقَكُمۡ ثُمَّ يُمِيتُكُمۡ ثُمَّ يُحۡيِيكُمۡۖ هَلۡ مِن شُرَكَآئِكُم مَّن يَفۡعَلُ مِن ذَٰلِكُم مِّن شَيۡءٖۚ سُبۡحَٰنَهُۥ وَتَعَٰلَىٰ عَمَّا يُشۡرِكُونَ﴿٤٠

40Ko Alla woni takɗo on, refti o arsiki on, refti o wara on, refti o wuurnita on. Hara no e kafidaaɗi mon ɗin waɗayɗi goɗɗum e ɗum? Senayeewoo-dani Mo! O toowii e kon ko ɓe cirkata.

ظَهَرَ ٱلۡفَسَادُ فِي ٱلۡبَرِّ وَٱلۡبَحۡرِ بِمَا كَسَبَتۡ أَيۡدِي ٱلنَّاسِ لِيُذِيقَهُم بَعۡضَ ٱلَّذِي عَمِلُواْ لَعَلَّهُمۡ يَرۡجِعُونَ﴿٤١

41Bone on feeñiri ka njoorndi e ka maaje, sabu ko juuɗe yimɓe ɓen faggitii kon; fii yo O meeɗin ɓe yoga e ko ɓe ngolli; mbelajo'o, ɓe nduttoto.

قُلۡ سِيرُواْ فِي ٱلۡأَرۡضِ فَٱنظُرُواْ كَيۡفَ كَانَ عَٰقِبَةُ ٱلَّذِينَ مِن قَبۡلُۚ كَانَ أَكۡثَرُهُم مُّشۡرِكِينَ﴿٤٢

42Maaku: "Yiilee ka leydi, ndaaron ko honno battane adinooɓe ɓen wa'anoo. Tawno ko ɓuri ɗuuɗude e maɓɓe ko sirkooɓe".

فَأَقِمۡ وَجۡهَكَ لِلدِّينِ ٱلۡقَيِّمِ مِن قَبۡلِ أَن يَأۡتِيَ يَوۡمٞ لَّا مَرَدَّ لَهُۥ مِنَ ٱللَّهِۖ يَوۡمَئِذٖ يَصَّدَّعُونَ﴿٤٣

43Feewtinir ye'eso maa ngon e diina po'occiiɗa kan, ado ñalaande arde immorde ka Alla nde ruttetaake. Nde ñalnde, ɓe seeday:

مَن كَفَرَ فَعَلَيۡهِ كُفۡرُهُۥۖ وَمَنۡ عَمِلَ صَٰلِحٗا فَلِأَنفُسِهِمۡ يَمۡهَدُونَ﴿٤٤

44Kala jedduɗo, haray geddi makko ɗin no fawii mo. Kala non golluɗo moƴƴere, haray ko ko'e-maɓɓe ɓe kebilani (Aljanna),

لِيَجۡزِيَ ٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ وَعَمِلُواْ ٱلصَّٰلِحَٰتِ مِن فَضۡلِهِۦٓۚ إِنَّهُۥ لَا يُحِبُّ ٱلۡكَٰفِرِينَ﴿٤٥

45fii yo O yoɓ ɓeen gooŋɗinɓe ɓe ngolli moƴƴuɗi, e ɓural makko ngal. Kaŋko On, O yiɗaa he'eferɓe ɓen.

وَمِنۡ ءَايَٰتِهِۦٓ أَن يُرۡسِلَ ٱلرِّيَاحَ مُبَشِّرَٰتٖ وَلِيُذِيقَكُم مِّن رَّحۡمَتِهِۦ وَلِتَجۡرِيَ ٱلۡفُلۡكُ بِأَمۡرِهِۦ وَلِتَبۡتَغُواْ مِن فَضۡلِهِۦ وَلَعَلَّكُمۡ تَشۡكُرُونَ﴿٤٦

46Hino jeyaa e Ma'andeeji makko ɗin: Wurtugol Mo keneeli ɗin wewlinooji, e fii yo O meeɗin on e yurmeende makko nden, e no laaɗe ɗen dogira e yamiroore makko, e fii yo o ɗaɓɓu e ɓural makko. Mbelajo'o, on njettat[Mo].

وَلَقَدۡ أَرۡسَلۡنَا مِن قَبۡلِكَ رُسُلًا إِلَىٰ قَوۡمِهِمۡ فَجَآءُوهُم بِٱلۡبَيِّنَٰتِ فَٱنتَقَمۡنَا مِنَ ٱلَّذِينَ أَجۡرَمُواْۖ وَكَانَ حَقًّا عَلَيۡنَا نَصۡرُ ٱلۡمُؤۡمِنِينَ﴿٤٧

47Gooŋɗii Min nulii ado maaɗa Nulaaɓe haa e yimɓe maɓɓe ɓen, ɓe addani ɓe ɓanngannduyeeji. Min njottii e ɓen bonnuɓe; tawi no jojji e Amen paabagol gooŋɗiiɓe ɓen.

ٱللَّهُ ٱلَّذِي يُرۡسِلُ ٱلرِّيَٰحَ فَتُثِيرُ سَحَابٗا فَيَبۡسُطُهُۥ فِي ٱلسَّمَآءِ كَيۡفَ يَشَآءُ وَيَجۡعَلُهُۥ كِسَفٗا فَتَرَى ٱلۡوَدۡقَ يَخۡرُجُ مِنۡ خِلَٰلِهِۦۖ فَإِذَآ أَصَابَ بِهِۦ مَن يَشَآءُ مِنۡ عِبَادِهِۦٓ إِذَا هُمۡ يَسۡتَبۡشِرُونَ﴿٤٨

48Ko Alla woni nuloowo keneeɗi ɗin, ɗi cogga duule ɗen; O saakitira ɗuum ka weeyo no o yiɗiri; O waɗta ɗuum taƴe-taƴe. A yi'ay toɓo ngon no yalta hakkude mun. Si O heewtinii ngo e on mo o muuyi e jeyaaɓe makko ɓen, e jaka kamɓe heɓe weltoo.

وَإِن كَانُواْ مِن قَبۡلِ أَن يُنَزَّلَ عَلَيۡهِم مِّن قَبۡلِهِۦ لَمُبۡلِسِينَ﴿٤٩

49Gooŋɗii ɓe laatinoke ado (toɓo) ngon jippineede e maɓɓe, ko taƴinooɓe.

فَٱنظُرۡ إِلَىٰٓ ءَاثَٰرِ رَحۡمَتِ ٱللَّهِ كَيۡفَ يُحۡيِ ٱلۡأَرۡضَ بَعۡدَ مَوۡتِهَآۚ إِنَّ ذَٰلِكَ لَمُحۡيِ ٱلۡمَوۡتَىٰۖ وَهُوَ عَلَىٰ كُلِّ شَيۡءٖ قَدِيرٞ﴿٥٠

50Ndaarii e battane yurmeende Alla nden, no o wuurnitorta leydi ɓaawo ndi yoorude. Pellet, waɗoowo ɗuum On, ko guurnitoowo maayɓe ɓen, Kaŋko Ko O kattanɗo kala hu'unde.

وَلَئِنۡ أَرۡسَلۡنَا رِيحٗا فَرَأَوۡهُ مُصۡفَرّٗا لَّظَلُّواْ مِنۢ بَعۡدِهِۦ يَكۡفُرُونَ﴿٥١

51[Hay] si Min nulii henndu, ɓe yi'i [gese maɓɓe] ɗen no soyɗi, ɓe njokkay ɓaawo ɗuum, heɓe njedda.

فَإِنَّكَ لَا تُسۡمِعُ ٱلۡمَوۡتَىٰ وَلَا تُسۡمِعُ ٱلصُّمَّ ٱلدُّعَآءَ إِذَا وَلَّوۡاْ مُدۡبِرِينَ﴿٥٢

52Pellet, an a nanintaa maayɓe ɓen, a nanintaa fa'aɗuɓe ɓeen kadi noddaandu ndun, si ɓe nduŋtiima ɓe huccinii ɓabbe (maɓɓe).

وَمَآ أَنتَ بِهَٰدِ ٱلۡعُمۡيِ عَن ضَلَٰلَتِهِمۡۖ إِن تُسۡمِعُ إِلَّا مَن يُؤۡمِنُ بِـَٔايَٰتِنَا فَهُم مُّسۡلِمُونَ﴿٥٣

53A wonaani pewnoowo wumɓe ɓen e majjere maɓɓe. A nanintaa si wonaa ɓeen gooŋɗimɓe Aayeeje Amen ɗen, hara ko ɓe jebbiliiɓe.

۞ ٱللَّهُ ٱلَّذِي خَلَقَكُم مِّن ضَعۡفٖ ثُمَّ جَعَلَ مِنۢ بَعۡدِ ضَعۡفٖ قُوَّةٗ ثُمَّ جَعَلَ مِنۢ بَعۡدِ قُوَّةٖ ضَعۡفٗا وَشَيۡبَةٗۚ يَخۡلُقُ مَا يَشَآءُۚ وَهُوَ ٱلۡعَلِيمُ ٱلۡقَدِيرُ﴿٥٤

54Ko Alla woni takɗo on e lo'ere, refti O waɗi ɓaawo lo'ere nde semmbe, refti o waɗi ɓaawo cemmbe ɗen lo'ere e puri(dandanndi). Homo taga ko O muuyi, Ko Kaŋko woni gannduɗo, kattanɗo.

وَيَوۡمَ تَقُومُ ٱلسَّاعَةُ يُقۡسِمُ ٱلۡمُجۡرِمُونَ مَا لَبِثُواْ غَيۡرَ سَاعَةٖۚ كَذَٰلِكَ كَانُواْ يُؤۡفَكُونَ﴿٥٥

55Ñande Darngal nal darotoo, bonɓe ɓen ngooɗndat ɓe ñiiɓaani si wonaa saanga. Ko wano nii ɓe wonanoo ferliseede (e goonga).

وَقَالَ ٱلَّذِينَ أُوتُواْ ٱلۡعِلۡمَ وَٱلۡإِيمَٰنَ لَقَدۡ لَبِثۡتُمۡ فِي كِتَٰبِ ٱللَّهِ إِلَىٰ يَوۡمِ ٱلۡبَعۡثِۖ فَهَٰذَا يَوۡمُ ٱلۡبَعۡثِ وَلَٰكِنَّكُمۡ كُنتُمۡ لَا تَعۡلَمُونَ﴿٥٦

56Okkaaɓe ganndal e gooŋɗinal ɓeen mbi'a: "Gooŋɗii on ñiiɓii e ko Alla winndi kon, haa ñande ummital. Ko ndee woni ñalaande ummital, kono onon on nganndaano".

فَيَوۡمَئِذٖ لَّا يَنفَعُ ٱلَّذِينَ ظَلَمُواْ مَعۡذِرَتُهُمۡ وَلَا هُمۡ يُسۡتَعۡتَبُونَ﴿٥٧

57Nden ñande, ngantooji ɗin nafoytaa tooñuɓe ɓeen, wonaa kamɓe woni ko ɗaɓɓiretee welayee [Alla].

وَلَقَدۡ ضَرَبۡنَا لِلنَّاسِ فِي هَٰذَا ٱلۡقُرۡءَانِ مِن كُلِّ مَثَلٖۚ وَلَئِن جِئۡتَهُم بِـَٔايَةٖ لَّيَقُولَنَّ ٱلَّذِينَ كَفَرُوٓاْ إِنۡ أَنتُمۡ إِلَّا مُبۡطِلُونَ﴿٥٨

58Gooŋɗii Min piyanii yimɓe ɓen e nde Alquraanaa- re, kala misal. Pellet, si a addanii ɓe Aaya, ɓen yedduɓe mbi'at: "On ngonaani, si wonaa meerenteeɓe".

كَذَٰلِكَ يَطۡبَعُ ٱللَّهُ عَلَىٰ قُلُوبِ ٱلَّذِينَ لَا يَعۡلَمُونَ﴿٥٩

59Ko wano nii Alla notira e ɓerɗe ɓe ɓe nganndaa.

فَٱصۡبِرۡ إِنَّ وَعۡدَ ٱللَّهِ حَقّٞۖ وَلَا يَسۡتَخِفَّنَّكَ ٱلَّذِينَ لَا يُوقِنُونَ﴿٦٠

60Muñño, pellet, fodoore Alla nden, ko goonga. Wota ɓe njananaaka ɓe koyfine.

RELATED SURAHS