Al-Mu'minun

المؤمنون

The Believers118 ayahsMeccan

بِسْمِ ٱللَّهِ ٱلرَّحْمَٰنِ ٱلرَّحِيمِ

قَدۡ أَفۡلَحَ ٱلۡمُؤۡمِنُونَ﴿١

1Gooŋɗii malaama gooŋɗinɓe ɓen.

ٱلَّذِينَ هُمۡ فِي صَلَاتِهِمۡ خَٰشِعُونَ﴿٢

2Ɓeen hulooɓe ka ndeer Juulde maɓɓe koɓe yankiniiɓe.

وَٱلَّذِينَ هُمۡ عَنِ ٱللَّغۡوِ مُعۡرِضُونَ﴿٣

3E ɓeen ɗurniiɓe ga rayrayti( bolle mehre).

وَٱلَّذِينَ هُمۡ لِلزَّكَوٰةِ فَٰعِلُونَ﴿٤

4E ɓeen ittooɓe askal on.

وَٱلَّذِينَ هُمۡ لِفُرُوجِهِمۡ حَٰفِظُونَ﴿٥

5E ɓeen reenɓe farjuuji maɓɓe ɗi.

إِلَّا عَلَىٰٓ أَزۡوَٰجِهِمۡ أَوۡ مَا مَلَكَتۡ أَيۡمَٰنُهُمۡ فَإِنَّهُمۡ غَيۡرُ مَلُومِينَ﴿٦

6Si wonaa e dow suddiiɓe maɓɓe ma ɓe ñaame maɓɓe ɗe njeyi(horbe), haray kamɓe ɓe ngonaa feleteeɓe.

فَمَنِ ٱبۡتَغَىٰ وَرَآءَ ذَٰلِكَ فَأُوْلَٰٓئِكَ هُمُ ٱلۡعَادُونَ﴿٧

7OOn mo ɗaɓɓi ɓaawo ɗum, haray ko ɓeen ngoni jaggitooɓe ɓen.

وَٱلَّذِينَ هُمۡ لِأَمَٰنَٰتِهِمۡ وَعَهۡدِهِمۡ رَٰعُونَ﴿٨

8E ɓeen aynuɓe koolaaje maɓɓe e aadiiji maɓɓe ɗi.

وَٱلَّذِينَ هُمۡ عَلَىٰ صَلَوَٰتِهِمۡ يُحَافِظُونَ﴿٩

9E ɓeen ɓe kañun koɓe reenɓe e dow Juulde maɓɓe ɗen.

أُوْلَٰٓئِكَ هُمُ ٱلۡوَٰرِثُونَ﴿١٠

10Ɓee [siforɓe ɗii sifaaji ɗoo] ko kamɓe ngoni ronooɓe ɓen.

ٱلَّذِينَ يَرِثُونَ ٱلۡفِرۡدَوۡسَ هُمۡ فِيهَا خَٰلِدُونَ﴿١١

11Ɓeen ronoyatɓe Firdawsi on kamɓe ko ɓe duumotooɓe e ndeer makko.

وَلَقَدۡ خَلَقۡنَا ٱلۡإِنسَٰنَ مِن سُلَٰلَةٖ مِّن طِينٖ﴿١٢

12Gooŋɗii Min tagii neɗɗaŋke on immorde e lasili loopal.

ثُمَّ جَعَلۡنَٰهُ نُطۡفَةٗ فِي قَرَارٖ مَّكِينٖ﴿١٣

13Refti Min mbaɗi mo toɓɓere [maniiyu] e ndeer ñiiɓirde kuɓindiinde.

ثُمَّ خَلَقۡنَا ٱلنُّطۡفَةَ عَلَقَةٗ فَخَلَقۡنَا ٱلۡعَلَقَةَ مُضۡغَةٗ فَخَلَقۡنَا ٱلۡمُضۡغَةَ عِظَٰمٗا فَكَسَوۡنَا ٱلۡعِظَٰمَ لَحۡمٗا ثُمَّ أَنشَأۡنَٰهُ خَلۡقًا ءَاخَرَۚ فَتَبَارَكَ ٱللَّهُ أَحۡسَنُ ٱلۡخَٰلِقِينَ﴿١٤

14Refti Min Tagi toɓɓere nde heɗɗere, Min Tagi heɗɗere nden huyre, Min Tagi huyre nde ƴi'e, Min koltini ƴi'e ɗeteewu. Refti Min puɗɗanii mo Tagoore woo, barkanii Alla Moƴƴo Takɗo.

ثُمَّ إِنَّكُم بَعۡدَ ذَٰلِكَ لَمَيِّتُونَ﴿١٥

15Refti onon ɓaawo ɗuum ko on maayooɓe.

ثُمَّ إِنَّكُمۡ يَوۡمَ ٱلۡقِيَٰمَةِ تُبۡعَثُونَ﴿١٦

16Refti pellet, onon Ñande Darngal on imminoyte.

وَلَقَدۡ خَلَقۡنَا فَوۡقَكُمۡ سَبۡعَ طَرَآئِقَ وَمَا كُنَّا عَنِ ٱلۡخَلۡقِ غَٰفِلِينَ﴿١٧

17Gooŋɗii Min Tagii dow mooɗon ɗati jeeɗiɗi, Min ngonaani kadi welsindiiɓe gaayi tagoore nde.

وَأَنزَلۡنَا مِنَ ٱلسَّمَآءِ مَآءَۢ بِقَدَرٖ فَأَسۡكَنَّٰهُ فِي ٱلۡأَرۡضِۖ وَإِنَّا عَلَىٰ ذَهَابِۭ بِهِۦ لَقَٰدِرُونَ﴿١٨

18Min njippini immorde ka kammu ndiyam e emmbere [haaju tagoore nde], Min ndewni ɗam ka leydi, pellet, Minen ko Nden Hattanɓe e dow naɓugol ɗam.

فَأَنشَأۡنَا لَكُم بِهِۦ جَنَّٰتٖ مِّن نَّخِيلٖ وَأَعۡنَٰبٖ لَّكُمۡ فِيهَا فَوَٰكِهُ كَثِيرَةٞ وَمِنۡهَا تَأۡكُلُونَ﴿١٩

19Min puɗɗani on sabu majjam gese immorde e tamarooje e inabuuje, no woodani on ndeer ton dimɗe ɗuuɗuɗe ko e majje ñaamoton.

وَشَجَرَةٗ تَخۡرُجُ مِن طُورِ سَيۡنَآءَ تَنۢبُتُ بِٱلدُّهۡنِ وَصِبۡغٖ لِّلۡأٓكِلِينَ﴿٢٠

20E leggal ngal no yalta immorde to Tuuri Siinaa hangal fuɗina guƴam [nebban wujeteeɗam] e li'am [maafirɗam] wonan'de ñaamooɓe.

وَإِنَّ لَكُمۡ فِي ٱلۡأَنۡعَٰمِ لَعِبۡرَةٗۖ نُّسۡقِيكُم مِّمَّا فِي بُطُونِهَا وَلَكُمۡ فِيهَا مَنَٰفِعُ كَثِيرَةٞ وَمِنۡهَا تَأۡكُلُونَ﴿٢١

21Pellet, no woodani on e neemoraaɗi ɗi tasakuyee, Miɗen njarna on boɗɗum e ko woni kon ka deedi majji, no woodani on e majji nafooje keewɗe, ko immorde e majji kadi ñaamoton.

وَعَلَيۡهَا وَعَلَى ٱلۡفُلۡكِ تُحۡمَلُونَ﴿٢٢

22Ko e hoore-majji e hoore laaɗe ɗe ndoonndeteɗon.

وَلَقَدۡ أَرۡسَلۡنَا نُوحًا إِلَىٰ قَوۡمِهِۦ فَقَالَ يَٰقَوۡمِ ٱعۡبُدُواْ ٱللَّهَ مَا لَكُم مِّنۡ إِلَٰهٍ غَيۡرُهُۥٓۚ أَفَلَا تَتَّقُونَ﴿٢٣

23Gooŋɗii Min Nulii Nuuhu e yimɓe makko ɓe o maaki : eey mon yo yimɓe am, ndewee Alla. Deweteeɗo alanaa on ko woori mo. Enee, on kulatah?".

فَقَالَ ٱلۡمَلَؤُاْ ٱلَّذِينَ كَفَرُواْ مِن قَوۡمِهِۦ مَا هَٰذَآ إِلَّا بَشَرٞ مِّثۡلُكُمۡ يُرِيدُ أَن يَتَفَضَّلَ عَلَيۡكُمۡ وَلَوۡ شَآءَ ٱللَّهُ لَأَنزَلَ مَلَٰٓئِكَةٗ مَّا سَمِعۡنَا بِهَٰذَا فِيٓ ءَابَآئِنَا ٱلۡأَوَّلِينَ﴿٢٤

24Hooreeɓe mbatu ngun mbii'ani ɓen yedduɓe immorde e yimɓe makko ɓen: "Oo wonaani si ko o ɓanndiŋke yeru mo'on homo faalaa nde o ɓurnotoo e dow mooɗon. Sinndo Alla muuyino O jippinayno Malaa'ikaaji, min naniraani ɗum baabiraaɓe amen aranɓe ɓen".

إِنۡ هُوَ إِلَّا رَجُلُۢ بِهِۦ جِنَّةٞ فَتَرَبَّصُواْ بِهِۦ حَتَّىٰ حِينٖ﴿٢٥

25Kaŋko o wonaani si wonaa ko o gorko mo jinna woni e mu'um, habbitee mo tun haa seeɗa.

قَالَ رَبِّ ٱنصُرۡنِي بِمَا كَذَّبُونِ﴿٢٦

26O maaki: "Joom am, wallam e ko ɓe njennimi kon".

فَأَوۡحَيۡنَآ إِلَيۡهِ أَنِ ٱصۡنَعِ ٱلۡفُلۡكَ بِأَعۡيُنِنَا وَوَحۡيِنَا فَإِذَا جَآءَ أَمۡرُنَا وَفَارَ ٱلتَّنُّورُ فَٱسۡلُكۡ فِيهَا مِن كُلّٖ زَوۡجَيۡنِ ٱثۡنَيۡنِ وَأَهۡلَكَ إِلَّا مَن سَبَقَ عَلَيۡهِ ٱلۡقَوۡلُ مِنۡهُمۡۖ وَلَا تُخَٰطِبۡنِي فِي ٱلَّذِينَ ظَلَمُوٓاْ إِنَّهُم مُّغۡرَقُونَ﴿٢٧

27Min wahayini fa'ade e makko yo o lesu laana kan e dennka amen e Wahayu Amen, si Yamiroore amen nden arii huɓɓinirde nden pullitike [ndiyam] naatu e ndeer makka immorde e kala nooneeji ɗin ɗiɗi-ɗiɗi. E koreeji ma, si wonaa ɓeen konngol ngol aditii e mu'um, wata a haaldu e am fii ɓen tooñuɓe, pellet, kamɓe ko ɓe yooleteeɓe.

فَإِذَا ٱسۡتَوَيۡتَ أَنتَ وَمَن مَّعَكَ عَلَى ٱلۡفُلۡكِ فَقُلِ ٱلۡحَمۡدُ لِلَّهِ ٱلَّذِي نَجَّىٰنَا مِنَ ٱلۡقَوۡمِ ٱلظَّٰلِمِينَ﴿٢٨

28Si a fotondirii aan e ɓeen won'ɗuɓe e maaɗa e dow laana kan, haray maaku: "Yettoore ndeen ko Alla woodani, On dannduɗo Min immorde e yimɓe tooñooɓe ɓen".

وَقُل رَّبِّ أَنزِلۡنِي مُنزَلٗا مُّبَارَكٗا وَأَنتَ خَيۡرُ ٱلۡمُنزِلِينَ﴿٢٩

29Maaku: "Joomam, jippinam e jipporde barkinaande ko Aan woni moƴƴo Jippinoowo".

إِنَّ فِي ذَٰلِكَ لَأٓيَٰتٖ وَإِن كُنَّا لَمُبۡتَلِينَ﴿٣٠

30Pellet, no e ndeer ɗum [ko jaŋtaa ɗoo] sayeeje, haysi men laatike ko min njarribotooɓe.

ثُمَّ أَنشَأۡنَا مِنۢ بَعۡدِهِمۡ قَرۡنًا ءَاخَرِينَ﴿٣١

31Refti Min 'uɗɗi ɓaawo maɓɓe yiirde woɓɓe goo.

فَأَرۡسَلۡنَا فِيهِمۡ رَسُولٗا مِّنۡهُمۡ أَنِ ٱعۡبُدُواْ ٱللَّهَ مَا لَكُم مِّنۡ إِلَٰهٍ غَيۡرُهُۥٓۚ أَفَلَا تَتَّقُونَ﴿٣٢

32Min Nulii e maɓɓe Nulaaɗo jeyaaɗo e maɓɓe, ɗum woni ndewee Alla, dewateeɗo on ko woori Mo. E on kulatah [Mo]?!".

وَقَالَ ٱلۡمَلَأُ مِن قَوۡمِهِ ٱلَّذِينَ كَفَرُواْ وَكَذَّبُواْ بِلِقَآءِ ٱلۡأٓخِرَةِ وَأَتۡرَفۡنَٰهُمۡ فِي ٱلۡحَيَوٰةِ ٱلدُّنۡيَا مَا هَٰذَآ إِلَّا بَشَرٞ مِّثۡلُكُمۡ يَأۡكُلُ مِمَّا تَأۡكُلُونَ مِنۡهُ وَيَشۡرَبُ مِمَّا تَشۡرَبُونَ﴿٣٣

33Batu e yimɓe makko ɓen yedduɓe ɓe penni kawroygol e Laakara on, Min neemini ɓe ka ngurdam aduna wi*i: "Oo wonaani si wonaa ɓannduŋke yeru mooɗon homo ñaama ko ñaamoton kon homo yara kadi ko njaroton kon".

وَلَئِنۡ أَطَعۡتُم بَشَرٗا مِّثۡلَكُمۡ إِنَّكُمۡ إِذٗا لَّخَٰسِرُونَ﴿٣٤

34Mi wooɗndii si on ɗoftike ɓannduŋke yeru mo'on, pellet, onon on tuma ko on hayruɓe(pertube).

أَيَعِدُكُمۡ أَنَّكُمۡ إِذَا مِتُّمۡ وَكُنتُمۡ تُرَابٗا وَعِظَٰمًا أَنَّكُم مُّخۡرَجُونَ﴿٣٥

35Enee, o 'oton wonan'dema onon si on maayii on laatike mbullaari e ƴi'e, wonan'dema onon ko on yaltinoyteeɓe?!

۞ هَيۡهَاتَ هَيۡهَاتَ لِمَا تُوعَدُونَ﴿٣٦

36Woɗndii woori kon ko podaɗon.

إِنۡ هِيَ إِلَّا حَيَاتُنَا ٱلدُّنۡيَا نَمُوتُ وَنَحۡيَا وَمَا نَحۡنُ بِمَبۡعُوثِينَ﴿٣٧

37[Ɓe mbi'i:] "Ɗum wonaani si wonaa nguurdam amen aduna, miɗen maaya min nguura kadi, minen min ngnaani immintinoyteeɓe".

إِنۡ هُوَ إِلَّا رَجُلٌ ٱفۡتَرَىٰ عَلَى ٱللَّهِ كَذِبٗا وَمَا نَحۡنُ لَهُۥ بِمُؤۡمِنِينَ﴿٣٨

38Kaŋko o wonaani si wonaa ko o gorko pekindiiɗo fenaande fawi e Alla, minen non, min mgnaami gooŋɗinatɓe mo.

قَالَ رَبِّ ٱنصُرۡنِي بِمَا كَذَّبُونِ﴿٣٩

39O maaki: "Joom am, wallam e ko ɓe njeddii kam kon".

قَالَ عَمَّا قَلِيلٖ لَّيُصۡبِحُنَّ نَٰدِمِينَ﴿٤٠

40O Daali: "Seeɗanii tan, Mi wooɗndii ɓe ngontat nimsuɓe".

فَأَخَذَتۡهُمُ ٱلصَّيۡحَةُ بِٱلۡحَقِّ فَجَعَلۡنَٰهُمۡ غُثَآءٗۚ فَبُعۡدٗا لِّلۡقَوۡمِ ٱلظَّٰلِمِينَ﴿٤١

41Haacaango ngon nanngi ɓe e Goonga, Min mbaɗi ɓe duuño, halkaare wonanii yimɓe tooñooɓe ɓen.

ثُمَّ أَنشَأۡنَا مِنۢ بَعۡدِهِمۡ قُرُونًا ءَاخَرِينَ﴿٤٢

42Refti Min puɗɗi ɓaawo maɓɓe gire woɓɓe goo.

مَا تَسۡبِقُ مِنۡ أُمَّةٍ أَجَلَهَا وَمَا يَسۡتَـٔۡخِرُونَ﴿٤٣

43Mofte woo lajal majje ngal adotaako ɗe, ɓe neeɓnantake kadi.

ثُمَّ أَرۡسَلۡنَا رُسُلَنَا تَتۡرَاۖ كُلَّ مَا جَآءَ أُمَّةٗ رَّسُولُهَا كَذَّبُوهُۖ فَأَتۡبَعۡنَا بَعۡضَهُم بَعۡضٗا وَجَعَلۡنَٰهُمۡ أَحَادِيثَۚ فَبُعۡدٗا لِّقَوۡمٖ لَّا يُؤۡمِنُونَ﴿٤٤

44Refti Min Nuli Nulaaɓe amen ɓen ko ɓe jokkondirɓe, tuma kala ari e mofte Nulaaɗo majje on ɓe njedda mo Min njokkini yoga e maɓɓe yoga, Min mbaɗi ɓe yewtereeji, woɗɗineede wonanii yimɓe ɓe gooŋɗintaa ɓen.

ثُمَّ أَرۡسَلۡنَا مُوسَىٰ وَأَخَاهُ هَٰرُونَ بِـَٔايَٰتِنَا وَسُلۡطَٰنٖ مُّبِينٍ﴿٤٥

45Refti Min Nuli Muusaa e musiɗɗo makko on Haaruuna wond'ude e aayeeje amen ɗen e hujja ɓannguɗo.

إِلَىٰ فِرۡعَوۡنَ وَمَلَإِيْهِۦ فَٱسۡتَكۡبَرُواْ وَكَانُواْ قَوۡمًا عَالِينَ﴿٤٦

46Fa'ade e Fir'awna e mbatu mu'um ngun, ɓe mawnintinii ɓe laatii yimɓe townitiiɓe.

فَقَالُوٓاْ أَنُؤۡمِنُ لِبَشَرَيۡنِ مِثۡلِنَا وَقَوۡمُهُمَا لَنَا عَٰبِدُونَ﴿٤٧

47Ɓe mbi'i: "Enee, hara min ngooŋɗinat yimɓe ɗiɗo yeru amen, hara yimɓe maɓɓe ko maccuɓe amen?"

فَكَذَّبُوهُمَا فَكَانُواْ مِنَ ٱلۡمُهۡلَكِينَ﴿٤٨

48Ɓe njeddi ɓen ɗiɗo, ɓe laatii jiyaaɓe e halkaaɓe ɓen.

وَلَقَدۡ ءَاتَيۡنَا مُوسَى ٱلۡكِتَٰبَ لَعَلَّهُمۡ يَهۡتَدُونَ﴿٤٩

49Gooŋɗii Min ngokkiino Muusaa Deftere nde mbelejo'o kamɓe ɓe peewa.

وَجَعَلۡنَا ٱبۡنَ مَرۡيَمَ وَأُمَّهُۥٓ ءَايَةٗ وَءَاوَيۡنَٰهُمَآ إِلَىٰ رَبۡوَةٖ ذَاتِ قَرَارٖ وَمَعِينٖ﴿٥٠

50Min mbaɗi geɗal Mariyama on e neene makko Ma'ande, Min werni ɓe fa'ade e tulde joomiraare ñiɓrude e callungol.

يَٰٓأَيُّهَا ٱلرُّسُلُ كُلُواْ مِنَ ٱلطَّيِّبَٰتِ وَٱعۡمَلُواْ صَٰلِحًاۖ إِنِّي بِمَا تَعۡمَلُونَ عَلِيمٞ﴿٥١

51Eey mon yo Nulaaɓe, ñaamee immorde e laaɓuɗi ɗin ngollon ko moƴƴi, pellet Min, Miɗo Anndi ko ngolloton kon.

وَإِنَّ هَٰذِهِۦٓ أُمَّتُكُمۡ أُمَّةٗ وَٰحِدَةٗ وَأَنَا۠ رَبُّكُمۡ فَٱتَّقُونِ﴿٥٢

52E pellet, kaa Diina mo'on ko Diina woota, ko Min woni Joomi mo'on lulee Kam.

فَتَقَطَّعُوٓاْ أَمۡرَهُم بَيۡنَهُمۡ زُبُرٗاۖ كُلُّ حِزۡبِۭ بِمَا لَدَيۡهِمۡ فَرِحُونَ﴿٥٣

53Ɓe taƴi fiyaake maɓɓe on hakkunde maɓɓe dente, kala fedde no farnora ko woni kon ka mayre.

فَذَرۡهُمۡ فِي غَمۡرَتِهِمۡ حَتَّىٰ حِينٍ﴿٥٤

54Ɗalu ɓe e siwrere nde haa e dummunne.

أَيَحۡسَبُونَ أَنَّمَا نُمِدُّهُم بِهِۦ مِن مَّالٖ وَبَنِينَ﴿٥٥

55Enee, hara ɓe cikku wonan'dema ko Min ɓeydiri ɓe kon immorde e jawdi e ɓiɗɓe.

نُسَارِعُ لَهُمۡ فِي ٱلۡخَيۡرَٰتِۚ بَل لَّا يَشۡعُرُونَ﴿٥٦

56Min njaccinana ɓe e moƴƴereeji, ko woni ɓe tin'aa.

إِنَّ ٱلَّذِينَ هُم مِّنۡ خَشۡيَةِ رَبِّهِم مُّشۡفِقُونَ﴿٥٧

57Pellet, ɓern ɓe kañum immorde e kulol Joomi maɓɓe ko ɓe hulɓe.

وَٱلَّذِينَ هُم بِـَٔايَٰتِ رَبِّهِمۡ يُؤۡمِنُونَ﴿٥٨

58E ɓen ɓe kañum ko ɓe gooŋɗinɓe sayeeje Joomi maɓɓe ɗen.

وَٱلَّذِينَ هُم بِرَبِّهِمۡ لَا يُشۡرِكُونَ﴿٥٩

59E ɓeen ɓe kañum ɓe nhonah sirkanooɓe Joomi maɓɓe.

وَٱلَّذِينَ يُؤۡتُونَ مَآ ءَاتَواْ وَّقُلُوبُهُمۡ وَجِلَةٌ أَنَّهُمۡ إِلَىٰ رَبِّهِمۡ رَٰجِعُونَ﴿٦٠

60E ɓen okkayɓe ko ɓe ngokkaa kon, hara ɓerɗe maɓɓe ɗen ko hulɗe [Alla], wonan'dema kamɓe ko fa'ade ka Joomi maɓɓe ɓe nduttoytoo.

أُوْلَٰٓئِكَ يُسَٰرِعُونَ فِي ٱلۡخَيۡرَٰتِ وَهُمۡ لَهَا سَٰبِقُونَ﴿٦١

61Ɓeen [sifaaɓe ɗii sifaaji ɗoo] heɓe yaccoo e moƴƴereeji ɗi, hara kamɓe ko ɓe adotooɓe e majji.

وَلَا نُكَلِّفُ نَفۡسًا إِلَّا وُسۡعَهَاۚ وَلَدَيۡنَا كِتَٰبٞ يَنطِقُ بِٱلۡحَقِّ وَهُمۡ لَا يُظۡلَمُونَ﴿٦٢

62Min pawaani woŋkii si wonaa fodde bawɗe makki, no ka amen Deftere wowlaynde Goonga kan, hara kamɓe ɓe tooñoytaake.

بَلۡ قُلُوبُهُمۡ فِي غَمۡرَةٖ مِّنۡ هَٰذَا وَلَهُمۡ أَعۡمَٰلٞ مِّن دُونِ ذَٰلِكَ هُمۡ لَهَا عَٰمِلُونَ﴿٦٣

63Ko woni, ɓerɗe maɓɓe ɗe no e welsungo immorde e ɗum, no woodani ɓe kadi golle ga ɗuum ko kamɓe ngollate ɗe.

حَتَّىٰٓ إِذَآ أَخَذۡنَا مُتۡرَفِيهِم بِٱلۡعَذَابِ إِذَا هُمۡ يَجۡـَٔرُونَ﴿٦٤

64Haa si Min nanngirii neeminaaɓe maɓɓe ɓen Lepte ɗen njaka yoo kamɓe heɓe haaca.

لَا تَجۡـَٔرُواْ ٱلۡيَوۡمَۖ إِنَّكُم مِّنَّا لَا تُنصَرُونَ﴿٦٥

65Wata on haacu hannde, pellet onon, on wallataake immorde e amen.

قَدۡ كَانَتۡ ءَايَٰتِي تُتۡلَىٰ عَلَيۡكُمۡ فَكُنتُمۡ عَلَىٰٓ أَعۡقَٰبِكُمۡ تَنكِصُونَ﴿٦٦

66Gooŋɗii Aayeeje Amen ɗen no janngee e taweede mooɗon, laatiɗon hoɗon nduttoo e dow codduli mooɗon.

مُسۡتَكۡبِرِينَ بِهِۦ سَٰمِرٗا تَهۡجُرُونَ﴿٦٧

67Ko on mawnintiniiɓe sabu [jeyeede makka] hoɗon kiira haalde bonɗi.

أَفَلَمۡ يَدَّبَّرُواْ ٱلۡقَوۡلَ أَمۡ جَآءَهُم مَّا لَمۡ يَأۡتِ ءَابَآءَهُمُ ٱلۡأَوَّلِينَ﴿٦٨

68Enee, teskaaki konngol ngol, kaa hara ar e maɓɓe ko araani e baabiraaɓe maɓɓe adinooɓe ɓe?

أَمۡ لَمۡ يَعۡرِفُواْ رَسُولَهُمۡ فَهُمۡ لَهُۥ مُنكِرُونَ﴿٦٩

69Kaa ɓe nganndaani Nulaaɗo maɓɓe on, hara kamɓe ko ɓe faaytuɓe mo?

أَمۡ يَقُولُونَ بِهِۦ جِنَّةُۢۚ بَلۡ جَآءَهُم بِٱلۡحَقِّ وَأَكۡثَرُهُمۡ لِلۡحَقِّ كَٰرِهُونَ﴿٧٠

70Kaa hara ɓe mb'ay feetere no e makko? Ko woni, o addanii ɓe Goonga kan ɓurɓe heewde e maɓɓe ko añɓe Goonga kan.

وَلَوِ ٱتَّبَعَ ٱلۡحَقُّ أَهۡوَآءَهُمۡ لَفَسَدَتِ ٱلسَّمَٰوَٰتُ وَٱلۡأَرۡضُ وَمَن فِيهِنَّۚ بَلۡ أَتَيۡنَٰهُم بِذِكۡرِهِمۡ فَهُمۡ عَن ذِكۡرِهِم مُّعۡرِضُونَ﴿٧١

71Sinndo Alqur'aana jokkuno beleeɗe maɓɓe ɗen, kammuuji ɗin e leydi ndin bonayno e ɓen wonuɓe e majji, ko woni, Min addaniiɓe waaju maɓɓe ngun, kamɓe koɓe ɗurniiɓe ga waaju maɓɓe ngun.

أَمۡ تَسۡـَٔلُهُمۡ خَرۡجٗا فَخَرَاجُ رَبِّكَ خَيۡرٞۖ وَهُوَ خَيۡرُ ٱلرَّٰزِقِينَ﴿٧٢

72Kaa a tori ɓe njeenaari? [Awa] ko njeenaari Joomi maaɗa ndin ɓuri moƴƴude, ko Kaŋko woni Moƴƴo Arsikoowo.

وَإِنَّكَ لَتَدۡعُوهُمۡ إِلَىٰ صِرَٰطٖ مُّسۡتَقِيمٖ﴿٧٣

73Pellet, an haɗa noddude fa'ade e Laawol Pocciingol.

وَإِنَّ ٱلَّذِينَ لَا يُؤۡمِنُونَ بِٱلۡأٓخِرَةِ عَنِ ٱلصِّرَٰطِ لَنَٰكِبُونَ﴿٧٤

74E pellet, ɓen ɓe mgooŋɗinaani Laakara on ko ɓe seluɓe e Laawol ngol.

۞ وَلَوۡ رَحِمۡنَٰهُمۡ وَكَشَفۡنَا مَا بِهِم مِّن ضُرّٖ لَّلَجُّواْ فِي طُغۡيَٰنِهِمۡ يَعۡمَهُونَ﴿٧٥

75Sinndo Min Yurmino ɓe, Min hunci ko heɓi ɓe kon immorde e lorra, ɓe duumotono e ndeer bewre maɓɓe heɓe wemmboo.

وَلَقَدۡ أَخَذۡنَٰهُم بِٱلۡعَذَابِ فَمَا ٱسۡتَكَانُواْ لِرَبِّهِمۡ وَمَا يَتَضَرَّعُونَ﴿٧٦

76Gooŋɗii Min nanngirii ɓe Lepte ɗen, ɓe koykinanaaki Joomi maɓɓe ɓe yankinaaki.

حَتَّىٰٓ إِذَا فَتَحۡنَا عَلَيۡهِم بَابٗا ذَا عَذَابٖ شَدِيدٍ إِذَا هُمۡ فِيهِ مُبۡلِسُونَ﴿٧٧

77Haa si Min ngudditii e dow maɓɓe dammbugal marungal Lepte saɗtuɗe, e jaka, kamɓe e nyder ɗum ko ɓe taƴii ɓe.

وَهُوَ ٱلَّذِيٓ أَنشَأَ لَكُمُ ٱلسَّمۡعَ وَٱلۡأَبۡصَٰرَ وَٱلۡأَفۡـِٔدَةَۚ قَلِيلٗا مَّا تَشۡكُرُونَ﴿٧٨

78Ko Kaŋko woni On uɗɗanƊo on nanɗe ɗen e giiɗe ɗen e ɓerɗe ɗen, fanɗii ko njeettoton.

وَهُوَ ٱلَّذِي ذَرَأَكُمۡ فِي ٱلۡأَرۡضِ وَإِلَيۡهِ تُحۡشَرُونَ﴿٧٩

79Ko Kaŋko woni On Takɗo on ka leydi ko fa'ade ka makko mooɓoyteɗon.

وَهُوَ ٱلَّذِي يُحۡيِۦ وَيُمِيتُ وَلَهُ ٱخۡتِلَٰفُ ٱلَّيۡلِ وَٱلنَّهَارِۚ أَفَلَا تَعۡقِلُونَ﴿٨٠

80Ko Kaŋko woni on mo no wurna O wara no woodani mo luutindirgol jemma on e ñalawma on, enee, kaa on hakkiltah?

بَلۡ قَالُواْ مِثۡلَ مَا قَالَ ٱلۡأَوَّلُونَ﴿٨١

81Ko woni, ɓe mbii' yeru ko aramɓe ɓe mb'inoo ko.

قَالُوٓاْ أَءِذَا مِتۡنَا وَكُنَّا تُرَابٗا وَعِظَٰمًا أَءِنَّا لَمَبۡعُوثُونَ﴿٨٢

82Ɓe mb'i: "Enee, si min maayii min ngonii mbullaari e ƴi'e, hara minen ko min immintinoyteeɓe?"

لَقَدۡ وُعِدۡنَا نَحۡنُ وَءَابَآؤُنَا هَٰذَا مِن قَبۡلُ إِنۡ هَٰذَآ إِلَّآ أَسَٰطِيرُ ٱلۡأَوَّلِينَ﴿٨٣

83Gooŋɗii min podanooma ɗum minen e baabiraaɓe amen ko adii, ɗum wonaani si wonaa tinndi adinooɓe.

قُل لِّمَنِ ٱلۡأَرۡضُ وَمَن فِيهَآ إِن كُنتُمۡ تَعۡلَمُونَ﴿٨٤

84Maaku: "Ko hommbo leydi ndi woodani e ɓeen wonɓe e mayri, si tawii hiɗon nganndi?

سَيَقُولُونَ لِلَّهِۚ قُلۡ أَفَلَا تَذَكَّرُونَ﴿٨٥

85Aray ɓe mbi'a: "Ko Alla woodani" maaku: "Enee, on mbaajitotaako?"

قُلۡ مَن رَّبُّ ٱلسَّمَٰوَٰتِ ٱلسَّبۡعِ وَرَبُّ ٱلۡعَرۡشِ ٱلۡعَظِيمِ﴿٨٦

86Maaku: "Ko hommbo woni Jom kammuuji ɗin jeeɗiɗi e Jom Arsi mawki kin?"

سَيَقُولُونَ لِلَّهِۚ قُلۡ أَفَلَا تَتَّقُونَ﴿٨٧

87Aray ɓe mbi'a: "Ko Alla" maaku: "Enee, on kulatah [Alla]?"

قُلۡ مَنۢ بِيَدِهِۦ مَلَكُوتُ كُلِّ شَيۡءٖ وَهُوَ يُجِيرُ وَلَا يُجَارُ عَلَيۡهِ إِن كُنتُمۡ تَعۡلَمُونَ﴿٨٨

88Maaku hommbo woni e Junngo Mu'um Laamu kala hu'unde hara Kaŋko homo walla O walletaake, si tawii on laatike hoɗon nganndi?

سَيَقُولُونَ لِلَّهِۚ قُلۡ فَأَنَّىٰ تُسۡحَرُونَ﴿٨٩

89Aray ɓe mbi'a: "Ko Alla woodani" maaku: "Enee, ko honno mbilirteɗon ?"

بَلۡ أَتَيۡنَٰهُم بِٱلۡحَقِّ وَإِنَّهُمۡ لَكَٰذِبُونَ﴿٩٠

90Ko woni, Min ngaddanii ɓe Goonga kan, pellet kamɓe ko ɓe fenɓe.

مَا ٱتَّخَذَ ٱللَّهُ مِن وَلَدٖ وَمَا كَانَ مَعَهُۥ مِنۡ إِلَٰهٍۚ إِذٗا لَّذَهَبَ كُلُّ إِلَٰهِۭ بِمَا خَلَقَ وَلَعَلَا بَعۡضُهُمۡ عَلَىٰ بَعۡضٖۚ سُبۡحَٰنَ ٱللَّهِ عَمَّا يَصِفُونَ﴿٩١

91Alla jogitaaki ɓiɗɗo, deweteeɗo laataaki wond'ude e Makko, e jaka [si waɗum waɗuno] kala deweteeɗo yaadayno e ko o tagi kon, yoga e maɓɓe townitotono e dow yoga. Senayee wonanii Alla e ga kon ko ɓe cifotoo.

عَٰلِمِ ٱلۡغَيۡبِ وَٱلشَّهَٰدَةِ فَتَعَٰلَىٰ عَمَّا يُشۡرِكُونَ﴿٩٢

92Gannduɗo ko wirnii kon e ko seedaa ko O Toowii e gai ko ɓe cirkata kon.

قُل رَّبِّ إِمَّا تُرِيَنِّي مَا يُوعَدُونَ﴿٩٣

93Maaku: "Jooma am si A hollii kam ko ɓe podaa kon".

رَبِّ فَلَا تَجۡعَلۡنِي فِي ٱلۡقَوۡمِ ٱلظَّٰلِمِينَ﴿٩٤

94Jooma am, wota A waɗam e yimɓe tooñooɓe ɓen.

وَإِنَّا عَلَىٰٓ أَن نُّرِيَكَ مَا نَعِدُهُمۡ لَقَٰدِرُونَ﴿٩٥

95Pellet, Minen fii yo Min holle ko Min fodi ɓe kon ko Min Hattanɓe [ɗum].

ٱدۡفَعۡ بِٱلَّتِي هِيَ أَحۡسَنُ ٱلسَّيِّئَةَۚ نَحۡنُ أَعۡلَمُ بِمَا يَصِفُونَ﴿٩٦

96Duñir nden hu'unde ɓurnde moƴƴude [hu'unde] bonunde nden, ko Minen nganndi ko ɓe scfoto kon.

وَقُل رَّبِّ أَعُوذُ بِكَ مِنۡ هَمَزَٰتِ ٱلشَّيَٰطِينِ﴿٩٧

97Maaku: "Jooma, mi moolorii ma immorde e kodooje Seytanuuji ɗi".

وَأَعُوذُ بِكَ رَبِّ أَن يَحۡضُرُونِ﴿٩٨

98Mi moolorii ma Jooma am nde ɗi tawata kam.

حَتَّىٰٓ إِذَا جَآءَ أَحَدَهُمُ ٱلۡمَوۡتُ قَالَ رَبِّ ٱرۡجِعُونِ﴿٩٩

99Haa si maayde arii e goɗɗo e maɓɓe nden, o wi'a: "Jooma am nduttee kam".

لَعَلِّيٓ أَعۡمَلُ صَٰلِحٗا فِيمَا تَرَكۡتُۚ كَلَّآۚ إِنَّهَا كَلِمَةٌ هُوَ قَآئِلُهَاۖ وَمِن وَرَآئِهِم بَرۡزَخٌ إِلَىٰ يَوۡمِ يُبۡعَثُونَ﴿١٠٠

100Mbelejo'o min, mi ngollay ko moƴƴi e ndeer kon ko mi accunoo, ɗum waɗataa, ngol ko kanngol ko kaŋko wowli ngol, no hedde ɓaawo maɓɓe heedo haa Ñande nde ɓe imminoytee.

فَإِذَا نُفِخَ فِي ٱلصُّورِ فَلَآ أَنسَابَ بَيۡنَهُمۡ يَوۡمَئِذٖ وَلَا يَتَسَآءَلُونَ﴿١٠١

101Si wuttaama ka alaadu, askaaji alah hakkunde maɓɓe nden Ñande, ɓe lanndandirtah .

فَمَن ثَقُلَتۡ مَوَٰزِينُهُۥ فَأُوْلَٰٓئِكَ هُمُ ٱلۡمُفۡلِحُونَ﴿١٠٢

102Kala on mo jisti(teddi) manndake (peesirgal)muuɗum, haray ko ɓen ɗon ngoni maloyteeɓe ɓen.

وَمَنۡ خَفَّتۡ مَوَٰزِينُهُۥ فَأُوْلَٰٓئِكَ ٱلَّذِينَ خَسِرُوٓاْ أَنفُسَهُمۡ فِي جَهَنَّمَ خَٰلِدُونَ﴿١٠٣

103Kala mo manndake [moƴƴi] muɗum hoytii, (hoyi)haray ko ɓen ɗon ngoni hayruɓe pittaali muuɗum, ko ka ndeer Jahannama woni ko ɓe luttintee.

تَلۡفَحُ وُجُوهَهُمُ ٱلنَّارُ وَهُمۡ فِيهَا كَٰلِحُونَ﴿١٠٤

104Yiite ngen no sunna je'ece maɓɓe ɗen, hara kamɓe e ndeer magge ko ɓe ñirɓiniiɓe.

أَلَمۡ تَكُنۡ ءَايَٰتِي تُتۡلَىٰ عَلَيۡكُمۡ فَكُنتُم بِهَا تُكَذِّبُونَ﴿١٠٥

105Enee, hara Aayeeje Am ɗen laataaki no janngee e taweede mo'on, laatiɗon hoɗon njedda ɗe?

قَالُواْ رَبَّنَا غَلَبَتۡ عَلَيۡنَا شِقۡوَتُنَا وَكُنَّا قَوۡمٗا ضَآلِّينَ﴿١٠٦

106Ɓe mbi'i: "Joomi amen, ko malkiso amen ngon foolii min, min laatinoke yimɓe majjuɓe."

رَبَّنَآ أَخۡرِجۡنَا مِنۡهَا فَإِنۡ عُدۡنَا فَإِنَّا ظَٰلِمُونَ﴿١٠٧

107Joomi amen, yaltin min e magge, si min ruttike hara pellet, minen ko min tooñɓe.

قَالَ ٱخۡسَـُٔواْ فِيهَا وَلَا تُكَلِّمُونِ﴿١٠٨

108O Daala: "Ñiiɓee e ndeer magge wota on kaalanam".

إِنَّهُۥ كَانَ فَرِيقٞ مِّنۡ عِبَادِي يَقُولُونَ رَبَّنَآ ءَامَنَّا فَٱغۡفِرۡ لَنَا وَٱرۡحَمۡنَا وَأَنتَ خَيۡرُ ٱلرَّٰحِمِينَ﴿١٠٩

109Pellet, laatinoke fedde e jiyaaɓe Am ɓen hiɓe mbi'a: "Joomi amen, min ngooŋɗinii haforan men njurmeƊaa men ko Aan ɓuri Moƴƴude Yurmeteeɓe ɓeen".

فَٱتَّخَذۡتُمُوهُمۡ سِخۡرِيًّا حَتَّىٰٓ أَنسَوۡكُمۡ ذِكۡرِي وَكُنتُم مِّنۡهُمۡ تَضۡحَكُونَ﴿١١٠

110NJogitiɗon ɓe jalnori(jalkigol), haa ɓe njejjintini on jaŋta Am, laatiɗon hoɗon njala ɓe.

إِنِّي جَزَيۡتُهُمُ ٱلۡيَوۡمَ بِمَا صَبَرُوٓاْ أَنَّهُمۡ هُمُ ٱلۡفَآئِزُونَ﴿١١١

111Min Mi yoɓii ɓe hannde sabu ko ɓe muññinoo kon, pellet, kamɓe ko kamɓe ngoni malaaɓe ɓeen.

قَٰلَ كَمۡ لَبِثۡتُمۡ فِي ٱلۡأَرۡضِ عَدَدَ سِنِينَ﴿١١٢

112O Daali: "No foti heewde ko ñiiɓɗon ka leydi, limoore duuɓi?"

قَالُواْ لَبِثۡنَا يَوۡمًا أَوۡ بَعۡضَ يَوۡمٖ فَسۡـَٔلِ ٱلۡعَآدِّينَ﴿١١٣

113Ɓe mbi'i: "Min ñiiɓii ñallal maaɗum yoga e ñallal, lanndo limooɓe ɓeen."

قَٰلَ إِن لَّبِثۡتُمۡ إِلَّا قَلِيلٗاۖ لَّوۡ أَنَّكُمۡ كُنتُمۡ تَعۡلَمُونَ﴿١١٤

114O Daali: "On ñiiɓaani si wonaa seeɗa, sinndo onon on laatino hoɗon nganndi."

أَفَحَسِبۡتُمۡ أَنَّمَا خَلَقۡنَٰكُمۡ عَبَثٗا وَأَنَّكُمۡ إِلَيۡنَا لَا تُرۡجَعُونَ﴿١١٥

115Enee, on cikku wonan'dema ko Min Tagiri on ko puyndan, hara onon on mduttetaake fa'ade ka Amen?!

فَتَعَٰلَى ٱللَّهُ ٱلۡمَلِكُ ٱلۡحَقُّۖ لَآ إِلَٰهَ إِلَّا هُوَ رَبُّ ٱلۡعَرۡشِ ٱلۡكَرِيمِ﴿١١٦

116Alla Toowii Laamɗo Goonguɗo On, dewetee- ɗo alah si wonaa Kaŋko Jooma Arsi Tedduki kin.

وَمَن يَدۡعُ مَعَ ٱللَّهِ إِلَٰهًا ءَاخَرَ لَا بُرۡهَٰنَ لَهُۥ بِهِۦ فَإِنَّمَا حِسَابُهُۥ عِندَ رَبِّهِۦٓۚ إِنَّهُۥ لَا يُفۡلِحُ ٱلۡكَٰفِرُونَ﴿١١٧

117Kala nodduɗo wond'ude e Alla deweteeɗo goo, daliil alanah mo e ɗum, anndu pellet, hasboo- re makko ko ka Joomi makko, pellet Kaŋko, O malnatah heeferɓe ɓeen.

وَقُل رَّبِّ ٱغۡفِرۡ وَٱرۡحَمۡ وَأَنتَ خَيۡرُ ٱلرَّٰحِمِينَ﴿١١٨

118Maaku: "Jooma am, Yaafo Yurmo ko Aan Ɓuri Moƴƴude Yurmeteeɓe ɓen."

RELATED SURAHS