Al-Hijr

الحجر

The Rocky Tract99 ayahsMeccan

بِسْمِ ٱللَّهِ ٱلرَّحْمَٰنِ ٱلرَّحِيمِ

الٓرۚ تِلۡكَ ءَايَٰتُ ٱلۡكِتَٰبِ وَقُرۡءَانٖ مُّبِينٖ﴿١

1Alif, Laam, Raa.[1] ɗeen ko aayeeje deftere e janngeteende ɓannginnde.

رُّبَمَا يَوَدُّ ٱلَّذِينَ كَفَرُواْ لَوۡ كَانُواْ مُسۡلِمِينَ﴿٢

2Na waawi heeferɓe ɓen njeloyto sinno ɓe laatino juulɓe.

ذَرۡهُمۡ يَأۡكُلُواْ وَيَتَمَتَّعُواْ وَيُلۡهِهِمُ ٱلۡأَمَلُۖ فَسَوۡفَ يَعۡلَمُونَ﴿٣

3Accu ɓe, ɓe ñaama ɓe dakmitoo, yela soklina ɓe; arma ɓe nganndoya.

وَمَآ أَهۡلَكۡنَا مِن قَرۡيَةٍ إِلَّا وَلَهَا كِتَابٞ مَّعۡلُومٞ﴿٤

4Min kalkaani saare woo, si wanaa hara no woodani nde happu ganndaaɗo.

مَّا تَسۡبِقُ مِنۡ أُمَّةٍ أَجَلَهَا وَمَا يَسۡتَـٔۡخِرُونَ﴿٥

5Mofte woo adotaako lajal mun, ɓe neeɓnantaake kadi.

وَقَالُواْ يَٰٓأَيُّهَا ٱلَّذِي نُزِّلَ عَلَيۡهِ ٱلذِّكۡرُ إِنَّكَ لَمَجۡنُونٞ﴿٦

6Ɓe mbi'i: "Ko aan yo mo deftere nden jippinaa e mun, an ko a peetuɗo.

لَّوۡمَا تَأۡتِينَا بِٱلۡمَلَٰٓئِكَةِ إِن كُنتَ مِنَ ٱلصَّٰدِقِينَ﴿٧

7Ko haɗno addanaa men maleyikaaji si a laatike gooŋɗuɗo?"

مَا نُنَزِّلُ ٱلۡمَلَٰٓئِكَةَ إِلَّا بِٱلۡحَقِّ وَمَا كَانُوٓاْ إِذٗا مُّنظَرِينَ﴿٨

8Min njippinirtaa maleykaaji si wonaa fii goonga; ɓe wonataa ontuma, neeɓnanteeɓe.

إِنَّا نَحۡنُ نَزَّلۡنَا ٱلذِّكۡرَ وَإِنَّا لَهُۥ لَحَٰفِظُونَ﴿٩

9Minen min njippinii deftere nden, minen kadi ko min reenooɓe nde.

وَلَقَدۡ أَرۡسَلۡنَا مِن قَبۡلِكَ فِي شِيَعِ ٱلۡأَوَّلِينَ﴿١٠

10Gooŋɗii min nuliino ado maa, e leƴƴi adinooɓe.

وَمَا يَأۡتِيهِم مِّن رَّسُولٍ إِلَّا كَانُواْ بِهِۦ يَسۡتَهۡزِءُونَ﴿١١

11Nulaaɗo (woo) araani e maɓɓe si wonaa ɓe njalkitay mo.

كَذَٰلِكَ نَسۡلُكُهُۥ فِي قُلُوبِ ٱلۡمُجۡرِمِينَ﴿١٢

12Ko wano nii min naadiri ɗum e ɓerɗe bonɓe ɓeen.

لَا يُؤۡمِنُونَ بِهِۦ وَقَدۡ خَلَتۡ سُنَّةُ ٱلۡأَوَّلِينَ﴿١٣

13Ɓe ngooŋɗintaa nde, gooŋɗii sunna aramɓe ɓen yawtiino.

وَلَوۡ فَتَحۡنَا عَلَيۡهِم بَابٗا مِّنَ ٱلسَّمَآءِ فَظَلُّواْ فِيهِ يَعۡرُجُونَ﴿١٤

14Hay si minn udditanno ɓe damal ka kammu, ɓe mbaɗtini hiɓe ƴawra heen.

لَقَالُوٓاْ إِنَّمَا سُكِّرَتۡ أَبۡصَٰرُنَا بَلۡ نَحۡنُ قَوۡمٞ مَّسۡحُورُونَ﴿١٥

15ɓe mbi'ayno: "nganndee gite amen ɗeen kippa. Wurin ko min yimɓe wilaaɓe".

وَلَقَدۡ جَعَلۡنَا فِي ٱلسَّمَآءِ بُرُوجٗا وَزَيَّنَّٰهَا لِلنَّٰظِرِينَ﴿١٦

16Gooŋɗii min mbaɗii ka kammu koode, min cuɗirani ɗe ndaarooɓe.

وَحَفِظۡنَٰهَا مِن كُلِّ شَيۡطَٰنٖ رَّجِيمٍ﴿١٧

17Min ndeeni mbo e kala seytaane diiwaaɗo.

إِلَّا مَنِ ٱسۡتَرَقَ ٱلسَّمۡعَ فَأَتۡبَعَهُۥ شِهَابٞ مُّبِينٞ﴿١٨

18Si wonaa oon guujjuɗo nanɗe, o jokkintina hoodere-fiɗaynnde jalɓunde.

وَٱلۡأَرۡضَ مَدَدۡنَٰهَا وَأَلۡقَيۡنَا فِيهَا رَوَٰسِيَ وَأَنۢبَتۡنَا فِيهَا مِن كُلِّ شَيۡءٖ مَّوۡزُونٖ﴿١٩

19Leydi ndin, min weerti ndi min werlii e mayri pelle, min puuɗini e mayri kala huunde eɓɓaande.

وَجَعَلۡنَا لَكُمۡ فِيهَا مَعَٰيِشَ وَمَن لَّسۡتُمۡ لَهُۥ بِرَٰزِقِينَ﴿٢٠

20Min mbaɗani on e mayri wuurirɗe, e ɓeen ɓe on laatanooki arsikooɓe ɗum.

وَإِن مِّن شَيۡءٍ إِلَّا عِندَنَا خَزَآئِنُهُۥ وَمَا نُنَزِّلُهُۥٓ إِلَّا بِقَدَرٖ مَّعۡلُومٖ﴿٢١

21Huunde alaa si wanaa marga mun ko ka amen, min njippintaa ɗuum si wanaa e eɓɓoore anndaande.

وَأَرۡسَلۡنَا ٱلرِّيَٰحَ لَوَٰقِحَ فَأَنزَلۡنَا مِنَ ٱلسَّمَآءِ مَآءٗ فَأَسۡقَيۡنَٰكُمُوهُ وَمَآ أَنتُمۡ لَهُۥ بِخَٰزِنِينَ﴿٢٢

22Min ngurti keneeli ɗiin hawrondirooji e duule; min njippiniri ka kammu ndiyam min njarniri on ɗaam, wonaa onon mari ɗam.

وَإِنَّا لَنَحۡنُ نُحۡيِۦ وَنُمِيتُ وَنَحۡنُ ٱلۡوَٰرِثُونَ﴿٢٣

23Ko minen kadi ngoni ko wuurnata min mbara, ko minen ngoni ronooɓe ɓeen.

وَلَقَدۡ عَلِمۡنَا ٱلۡمُسۡتَقۡدِمِينَ مِنكُمۡ وَلَقَدۡ عَلِمۡنَا ٱلۡمُسۡتَـٔۡخِرِينَ﴿٢٤

24Gooŋɗii min nganndii adiiɓe e mon ɓen Gooŋɗii min nganndii sakkitiiɓe ɓen.

وَإِنَّ رَبَّكَ هُوَ يَحۡشُرُهُمۡۚ إِنَّهُۥ حَكِيمٌ عَلِيمٞ﴿٢٥

25Pellet, Joomi maa, ko Kaŋko mooɓoyta ɓe. Kaŋko ko o ñeeño, gannduɗo.

وَلَقَدۡ خَلَقۡنَا ٱلۡإِنسَٰنَ مِن صَلۡصَٰلٖ مِّنۡ حَمَإٖ مَّسۡنُونٖ﴿٢٦

26Gooŋɗii min tagii neɗɗaŋke on e senƴayngal, e (cenlatngal) loopal-ɓalewal ɓowrungal.

وَٱلۡجَآنَّ خَلَقۡنَٰهُ مِن قَبۡلُ مِن نَّارِ ٱلسَّمُومِ﴿٢٧

27E jinnaaji ɗin, min tagiri ndu ko adii, e yiite ooyunge.

وَإِذۡ قَالَ رَبُّكَ لِلۡمَلَٰٓئِكَةِ إِنِّي خَٰلِقُۢ بَشَرٗا مِّن صَلۡصَٰلٖ مِّنۡ حَمَإٖ مَّسۡنُونٖ﴿٢٨

28Jaŋto tuma nde Joomi maa daalannoo maleykaji'en: "min ko Mi tagiroowo ɓanndiŋke immorde e senƴayngal, e loopal-ɓalewal ɓowrungal

فَإِذَا سَوَّيۡتُهُۥ وَنَفَخۡتُ فِيهِ مِن رُّوحِي فَقَعُواْ لَهُۥ سَٰجِدِينَ﴿٢٩

29si mi fotndiii mo, mi wuttii e makko ruuhu am on, haray suuyanee mo ko on sujjuɓe".

فَسَجَدَ ٱلۡمَلَٰٓئِكَةُ كُلُّهُمۡ أَجۡمَعُونَ﴿٣٠

30Maleykajien fof cujji ɓe denndaangal.

إِلَّآ إِبۡلِيسَ أَبَىٰٓ أَن يَكُونَ مَعَ ٱلسَّٰجِدِينَ﴿٣١

31si wonaa ibliisa, o salii tawdeede e sujjooɓe ɓen.

قَالَ يَٰٓإِبۡلِيسُ مَا لَكَ أَلَّا تَكُونَ مَعَ ٱلسَّٰجِدِينَ﴿٣٢

32O daali: "eey ma ibliisa, e ko heɓ maa a laatodaaki e sujjuɓe ɓeen?"

قَالَ لَمۡ أَكُن لِّأَسۡجُدَ لِبَشَرٍ خَلَقۡتَهُۥ مِن صَلۡصَٰلٖ مِّنۡ حَمَإٖ مَّسۡنُونٖ﴿٣٣

33O wi'i: "mi wonatah sujjanoowo ɓanndinke mo taguɗaa immorde e senƴayngal, e loopal-ɓalewal ɓowrungal".

قَالَ فَٱخۡرُجۡ مِنۡهَا فَإِنَّكَ رَجِيمٞ﴿٣٤

34O daali: "Yaltu toon, aan o ko a diiwaaɗo,

وَإِنَّ عَلَيۡكَ ٱللَّعۡنَةَ إِلَىٰ يَوۡمِ ٱلدِّينِ﴿٣٥

35pellet, kuddi fawike e ma haa ñande njoɓdi diina".

قَالَ رَبِّ فَأَنظِرۡنِيٓ إِلَىٰ يَوۡمِ يُبۡعَثُونَ﴿٣٦

36O wi'i : "joomi am, neeɓnitanam haa ñande ndeɓe immintintee".

قَالَ فَإِنَّكَ مِنَ ٱلۡمُنظَرِينَ﴿٣٧

37O daali:"Aa,ko a jeyaaɗo e neeɓnitanteeɓe ɓen.

إِلَىٰ يَوۡمِ ٱلۡوَقۡتِ ٱلۡمَعۡلُومِ﴿٣٨

38haa e ñalaande happu ganndaaɗo".

قَالَ رَبِّ بِمَآ أَغۡوَيۡتَنِي لَأُزَيِّنَنَّ لَهُمۡ فِي ٱلۡأَرۡضِ وَلَأُغۡوِيَنَّهُمۡ أَجۡمَعِينَ﴿٣٩

39O wi'i: "Joomi am, sabu ko mbewnuɗaa mi kon, ma mi cuɗinan ɓe ka leydi, ma mi bewnu ɓe fow maɓɓe,

إِلَّا عِبَادَكَ مِنۡهُمُ ٱلۡمُخۡلَصِينَ﴿٤٠

40si wanaa jeyaaɓe maa, laɓɓinaaɓe ɓen e maɓɓe".

قَالَ هَٰذَا صِرَٰطٌ عَلَيَّ مُسۡتَقِيمٌ﴿٤١

41O daali: "nogol ɗoo ko laawol ka am poocciingol.

إِنَّ عِبَادِي لَيۡسَ لَكَ عَلَيۡهِمۡ سُلۡطَٰنٌ إِلَّا مَنِ ٱتَّبَعَكَ مِنَ ٱلۡغَاوِينَ﴿٤٢

42Pellet, jeyaaɓe am ɓen, a alanaa ɓe cemmbe, si wonaa ɓeen bewɓe jokkuɓe ma.

وَإِنَّ جَهَنَّمَ لَمَوۡعِدُهُمۡ أَجۡمَعِينَ﴿٤٣

43Pellet Jahannama on wonii fodoore maɓɓe ɓe fof.

لَهَا سَبۡعَةُ أَبۡوَٰبٖ لِّكُلِّ بَابٖ مِّنۡهُمۡ جُزۡءٞ مَّقۡسُومٌ﴿٤٤

44Henge mari dame jeeɗiɗi; damal kala e majje no mari geɗal senndaangal.

إِنَّ ٱلۡمُتَّقِينَ فِي جَنَّٰتٖ وَعُيُونٍ﴿٤٥

45Pellet, gooŋɗuɓe ɓeen wonii e aljannaaji e ɓulli.

ٱدۡخُلُوهَا بِسَلَٰمٍ ءَامِنِينَ﴿٤٦

46"Naatiree ɗi e kisial, ko on hooliiɓe".

وَنَزَعۡنَا مَا فِي صُدُورِهِم مِّنۡ غِلٍّ إِخۡوَٰنًا عَلَىٰ سُرُرٖ مُّتَقَٰبِلِينَ﴿٤٧

47Min ɗoofi kala ko woni e ɓerɗe maɓɓe e konnaagu(cokotaagal): ɓe ngonti musiɗɓe fewtondirɓe e danɗe.

لَا يَمَسُّهُمۡ فِيهَا نَصَبٞ وَمَا هُم مِّنۡهَا بِمُخۡرَجِينَ﴿٤٨

48Tampere heɓataa ɓe toon,, ɓe ngonah kadi yaltintee ɓe toon.

۞ نَبِّئۡ عِبَادِيٓ أَنِّيٓ أَنَا ٱلۡغَفُورُ ٱلرَّحِيمُ﴿٤٩

49Yeetito jeyaaɓe am ɓen, ko miin woni jaafotooɗo, jurmtooɗo On

وَأَنَّ عَذَابِي هُوَ ٱلۡعَذَابُ ٱلۡأَلِيمُ﴿٥٠

50e wonnde lepte am ɗeen, ko ɗen ngoni lepte muusɗe ɗen.

وَنَبِّئۡهُمۡ عَن ضَيۡفِ إِبۡرَٰهِيمَ﴿٥١

51haɓru ɓe kadi fii hoɓɓe Ibraahiima ɓeen,

إِذۡ دَخَلُواْ عَلَيۡهِ فَقَالُواْ سَلَٰمٗا قَالَ إِنَّا مِنكُمۡ وَجِلُونَ﴿٥٢

52Tuma ɓe naatunoo ka makko ɓe mbi'i: "Salaam (Kisiyee mon)". O maaki: "minen ko min ɗenƴii ɓe on".

قَالُواْ لَا تَوۡجَلۡ إِنَّا نُبَشِّرُكَ بِغُلَٰمٍ عَلِيمٖ﴿٥٣

53Ɓe mbi'i: "Wota a faay, minen miɗen mbeltinirma [ɓiɗɗo] gorko ganndo".

قَالَ أَبَشَّرۡتُمُونِي عَلَىٰٓ أَن مَّسَّنِيَ ٱلۡكِبَرُ فَبِمَ تُبَشِّرُونَ﴿٥٤

54O maaki: "E on mbeltiniratkam [ɗuum] e hoore ko mi naywi ko? E ko mbeltinirton mi?"

قَالُواْ بَشَّرۡنَٰكَ بِٱلۡحَقِّ فَلَا تَكُن مِّنَ ٱلۡقَٰنِطِينَ﴿٥٥

55Ɓe mbi'i: "min mbeltininirii ma goonga, wota a jeye e taƴiiɓe ɓeen".

قَالَ وَمَن يَقۡنَطُ مِن رَّحۡمَةِ رَبِّهِۦٓ إِلَّا ٱلضَّآلُّونَ﴿٥٦

56O maaki: "Ko hommbo taƴotoo e yurmeende Joomi mun nden, si wonaa majjuɓe ɓeen?"

قَالَ فَمَا خَطۡبُكُمۡ أَيُّهَا ٱلۡمُرۡسَلُونَ﴿٥٧

57O maaki: "Ko woni fii mon, onon ɓee imminaaɓe?"(nuleeɓe.)

قَالُوٓاْ إِنَّآ أُرۡسِلۡنَآ إِلَىٰ قَوۡمٖ مُّجۡرِمِينَ﴿٥٨

58Ɓe mbi'i: "minen min nulaa ko e yimɓe bonɓe,

إِلَّآ ءَالَ لُوطٍ إِنَّا لَمُنَجُّوهُمۡ أَجۡمَعِينَ﴿٥٩

59si wonaa ɓeynguure Luuti nde, pellet ko min daɗndooɓe ɓe denndaangal,

إِلَّا ٱمۡرَأَتَهُۥ قَدَّرۡنَآ إِنَّهَا لَمِنَ ٱلۡغَٰبِرِينَ﴿٦٠

60si wonaa debbo makko on". min koddirii oon ɗon ko jeyaaɗo e halketeeɓe ɓen.

فَلَمَّا جَآءَ ءَالَ لُوطٍ ٱلۡمُرۡسَلُونَ﴿٦١

61Nde imminaaɓe ɓen ngaruno ka ɓeynguure Luuti,

قَالَ إِنَّكُمۡ قَوۡمٞ مُّنكَرُونَ﴿٦٢

62O maaki: "onon ko on yimɓe faaytaa ɓe".

قَالُواْ بَلۡ جِئۡنَٰكَ بِمَا كَانُواْ فِيهِ يَمۡتَرُونَ﴿٦٣

63Ɓe mbi'i: "Wurin min ngaddanii ma ko ɓe ngonnoo e sikkitaade kon.

وَأَتَيۡنَٰكَ بِٱلۡحَقِّ وَإِنَّا لَصَٰدِقُونَ﴿٦٤

64Min ngaddanii ma goonga kan, pellet ko min goonŋɗuɓe.

فَأَسۡرِ بِأَهۡلِكَ بِقِطۡعٖ مِّنَ ٱلَّيۡلِ وَٱتَّبِعۡ أَدۡبَٰرَهُمۡ وَلَا يَلۡتَفِتۡ مِنكُمۡ أَحَدٞ وَٱمۡضُواْ حَيۡثُ تُؤۡمَرُونَ﴿٦٥

65Yahdu e ɓeynguure maa ndeen ka taƴitannde jem- ma, jokkaa ɓaawo maɓɓe; hara gooto e mo'on yeƴƴitaaki, ndewon ka njamiraɗon".

وَقَضَيۡنَآ إِلَيۡهِ ذَٰلِكَ ٱلۡأَمۡرَ أَنَّ دَابِرَ هَٰٓؤُلَآءِ مَقۡطُوعٞ مُّصۡبِحِينَ﴿٦٦

66Min anndini mo on fiyaaku: wonn´de wattannde ɓee ɗoo, ko taƴeteeɗum ka subaka.

وَجَآءَ أَهۡلُ ٱلۡمَدِينَةِ يَسۡتَبۡشِرُونَ﴿٦٧

67Yimɓe saare nden ngri heɓe mbeltoro.

قَالَ إِنَّ هَٰٓؤُلَآءِ ضَيۡفِي فَلَا تَفۡضَحُونِ﴿٦٨

68O maaki: "ɓee ɗoo ko hoɓɓe am, wata on wirtam.(cuhritam).

وَٱتَّقُواْ ٱللَّهَ وَلَا تُخۡزُونِ﴿٦٩

69Kulee Alla, wota on koynam".

قَالُوٓاْ أَوَلَمۡ نَنۡهَكَ عَنِ ٱلۡعَٰلَمِينَ﴿٧٠

70Ɓe mbi'i: "e min kaɗaali ma [weernugol] tagoore nden?"

قَالَ هَٰٓؤُلَآءِ بَنَاتِيٓ إِن كُنتُمۡ فَٰعِلِينَ﴿٧١

71O maaki: "ɓee ɗoo ko jiwɓe am, si wonii ko on waɗooɓe [goɗɗum]!"

لَعَمۡرُكَ إِنَّهُمۡ لَفِي سَكۡرَتِهِمۡ يَعۡمَهُونَ﴿٧٢

72Mi woondirii nguurndam maa! ɓe ngonii e siwrugol maɓɓe heɓe mbeemi.

فَأَخَذَتۡهُمُ ٱلصَّيۡحَةُ مُشۡرِقِينَ﴿٧٣

73Haacaango ngoon nanngiri ɓe ka puɗal,

فَجَعَلۡنَا عَٰلِيَهَا سَافِلَهَا وَأَمۡطَرۡنَا عَلَيۡهِمۡ حِجَارَةٗ مِّن سِجِّيلٍ﴿٧٤

74Min mbɗtiniri dow mayre on ley mayre, min saaƴini(toɓri) e maɓɓe kaaƴe iwruɗe e loope juɗaaɗe.

إِنَّ فِي ذَٰلِكَ لَأٓيَٰتٖ لِّلۡمُتَوَسِّمِينَ﴿٧٥

75Wonii e ɗuum, maandeeji wonan´de ɓen teskotooɓe.

وَإِنَّهَا لَبِسَبِيلٖ مُّقِيمٍ﴿٧٦

76Pellet, ɗeen [ca'e] no e jurol(bolol) ñiiɓngol.

إِنَّ فِي ذَٰلِكَ لَأٓيَةٗ لِّلۡمُؤۡمِنِينَ﴿٧٧

77Wonii e ɗuum, maande wonan´de ɓeen gooŋɗinɓe.

وَإِن كَانَ أَصۡحَٰبُ ٱلۡأَيۡكَةِ لَظَٰلِمِينَ﴿٧٨

78Gooŋɗii yimɓe fitaare(sutu) ɓeen [kadi] ko tooñɓe.

فَٱنتَقَمۡنَا مِنۡهُمۡ وَإِنَّهُمَا لَبِإِمَامٖ مُّبِينٖ﴿٧٩

79Min yoɓtii e maɓɓe. Pellet ɗeen [ca'e] ɗiɗi ngonii e laawol ɓanngungol.

وَلَقَدۡ كَذَّبَ أَصۡحَٰبُ ٱلۡحِجۡرِ ٱلۡمُرۡسَلِينَ﴿٨٠

80Gooŋɗi yimɓe (aynde) Hijiri nden njeddii nulaaɓe ɓeen.

وَءَاتَيۡنَٰهُمۡ ءَايَٰتِنَا فَكَانُواْ عَنۡهَا مُعۡرِضِينَ﴿٨١

81Min ngaddani ɓe aayeeje amen ɗen, ɓe laatii ɗuurniiɓe ɗe.

وَكَانُواْ يَنۡحِتُونَ مِنَ ٱلۡجِبَالِ بُيُوتًا ءَامِنِينَ﴿٨٢

82Hari heɓe lesoynoo e pelle ɗeen cuuɗi, ko ɓe hooliiɓe.

فَأَخَذَتۡهُمُ ٱلصَّيۡحَةُ مُصۡبِحِينَ﴿٨٣

83Haacaango ngoon nanngi ɓe ka subaka.

فَمَآ أَغۡنَىٰ عَنۡهُم مَّا كَانُواْ يَكۡسِبُونَ﴿٨٤

84Nafaaniɓe ɗuum ko ɓe laatinoo heɓe paggitoo.

وَمَا خَلَقۡنَا ٱلسَّمَٰوَٰتِ وَٱلۡأَرۡضَ وَمَا بَيۡنَهُمَآ إِلَّا بِٱلۡحَقِّۗ وَإِنَّ ٱلسَّاعَةَ لَأٓتِيَةٞۖ فَٱصۡفَحِ ٱلصَّفۡحَ ٱلۡجَمِيلَ﴿٨٥

85Min tagiraani kammuuli ɗiin e leydi ndin, e ko woni hakkunde majji kon, si wonaa e goonga. Pellet, darngal ngal ko arayngal! yaafora jaafaggol labaangol.

إِنَّ رَبَّكَ هُوَ ٱلۡخَلَّٰقُ ٱلۡعَلِيمُ﴿٨٦

86Tabitii ko Joomi maa woni Takɗo, gannduɗo.

وَلَقَدۡ ءَاتَيۡنَٰكَ سَبۡعٗا مِّنَ ٱلۡمَثَانِي وَٱلۡقُرۡءَانَ ٱلۡعَظِيمَ﴿٨٧

87Gooŋɗii min okkii ma jeeɗiɗi ummorde ɗimmitaa-ngol, e Alqur'aanaare mawnde nden.

لَا تَمُدَّنَّ عَيۡنَيۡكَ إِلَىٰ مَا مَتَّعۡنَا بِهِۦٓ أَزۡوَٰجٗا مِّنۡهُمۡ وَلَا تَحۡزَنۡ عَلَيۡهِمۡ وَٱخۡفِضۡ جَنَاحَكَ لِلۡمُؤۡمِنِينَ﴿٨٨

88Wata a ɓamtu gite maa ɗen e neemaaji ɗi lin dakmiti ɓe e mum en, wata a sunu e maɓɓe, lesɗin becce maa ɗen gooŋɗinɓe ɓen.

وَقُلۡ إِنِّيٓ أَنَا ٱلنَّذِيرُ ٱلۡمُبِينُ﴿٨٩

89Maaku: "min ko mi jertinoowo ɓannginoowo".

كَمَآ أَنزَلۡنَا عَلَى ٱلۡمُقۡتَسِمِينَ﴿٩٠

90Wano min njppinirnoo e senndooɓe [defte Alla] ɓen [lepte],

ٱلَّذِينَ جَعَلُواْ ٱلۡقُرۡءَانَ عِضِينَ﴿٩١

91Ɓeen waɗɓe Alqur'aanaare nden geɗe-geɗe.

فَوَرَبِّكَ لَنَسۡـَٔلَنَّهُمۡ أَجۡمَعِينَ﴿٩٢

92Mi wooɗndirii Joomi maa! Ma min laɓndoyo ɓe fof maɓɓe.

عَمَّا كَانُواْ يَعۡمَلُونَ﴿٩٣

93fii ko ɓe ngonnoo e huuwude.(gollude).

فَٱصۡدَعۡ بِمَا تُؤۡمَرُ وَأَعۡرِضۡ عَنِ ٱلۡمُشۡرِكِينَ﴿٩٤

94Feññin ko njamira-ɗaa kon, ɗuurno-ɗaa sirkooɓe ɓeen.

إِنَّا كَفَيۡنَٰكَ ٱلۡمُسۡتَهۡزِءِينَ﴿٩٥

95minen min njonii ma e ɓen jalkitooɓe.

ٱلَّذِينَ يَجۡعَلُونَ مَعَ ٱللَّهِ إِلَٰهًا ءَاخَرَۚ فَسَوۡفَ يَعۡلَمُونَ﴿٩٦

96Ɓeen waɗdooɓe e Alla deweteeɗo goo. arma ka ɓe ngannda.

وَلَقَدۡ نَعۡلَمُ أَنَّكَ يَضِيقُ صَدۡرُكَ بِمَا يَقُولُونَ﴿٩٧

97Gooŋɗii miɗen nganndi won´de bernde maa nde na ɓiɗtora ko ɓe kaalata kon.

فَسَبِّحۡ بِحَمۡدِ رَبِّكَ وَكُن مِّنَ ٱلسَّٰجِدِينَ﴿٩٨

98Subbhinor yettugol Joomi maa, laato-daa e sujjooɓe ɓee.

وَٱعۡبُدۡ رَبَّكَ حَتَّىٰ يَأۡتِيَكَ ٱلۡيَقِينُ﴿٩٩

99ndewaa Joomi haa yananeede (maayde) ara e maa.

RELATED SURAHS