Ibrahim

إبراهيم

Abraham52 ayahsMeccan

بِسْمِ ٱللَّهِ ٱلرَّحْمَٰنِ ٱلرَّحِيمِ

الٓرۚ كِتَٰبٌ أَنزَلۡنَٰهُ إِلَيۡكَ لِتُخۡرِجَ ٱلنَّاسَ مِنَ ٱلظُّلُمَٰتِ إِلَى ٱلنُّورِ بِإِذۡنِ رَبِّهِمۡ إِلَىٰ صِرَٰطِ ٱلۡعَزِيزِ ٱلۡحَمِيدِ﴿١

1Alif, Laam, Raa.[1] (Ndee ko) deftere nde min njppini e maaɗa, fii yo yaltinir yimɓe ɓeen e niɓe faade e annoora, e duŋayee Joomi maɓɓe, haa e laawol pooluɗo, jettiniiɗo.

ٱللَّهِ ٱلَّذِي لَهُۥ مَا فِي ٱلسَّمَٰوَٰتِ وَمَا فِي ٱلۡأَرۡضِۗ وَوَيۡلٞ لِّلۡكَٰفِرِينَ مِنۡ عَذَابٖ شَدِيدٍ﴿٢

2Alla, oon oo woodani kala ko woni kammuuli e ka leydi. Bone woodani yedduɓe ɓeen, immorde e lepte cattuɗe.

ٱلَّذِينَ يَسۡتَحِبُّونَ ٱلۡحَيَوٰةَ ٱلدُّنۡيَا عَلَى ٱلۡأٓخِرَةِ وَيَصُدُّونَ عَن سَبِيلِ ٱللَّهِ وَيَبۡغُونَهَا عِوَجًاۚ أُوْلَٰٓئِكَ فِي ضَلَٰلِۭ بَعِيدٖ﴿٣

3Ɓeen ɓurdinooɓe nguurndam aduna ɗam e dow laakara, ɓe paddoo e laawol Alla ngol, ɓe ɗaɓɓana ngol ooñorgal. Ɓeen ɗoon ngonii e majjere woɗɗunde.

وَمَآ أَرۡسَلۡنَا مِن رَّسُولٍ إِلَّا بِلِسَانِ قَوۡمِهِۦ لِيُبَيِّنَ لَهُمۡۖ فَيُضِلُّ ٱللَّهُ مَن يَشَآءُ وَيَهۡدِي مَن يَشَآءُۚ وَهُوَ ٱلۡعَزِيزُ ٱلۡحَكِيمُ﴿٤

4Min nuliraali nulaaɗo (woo), si wanaa e ɗemngal yimɓe makko ɓeen, fii no o ɓannginirana ɓe. Alla no majjina on mo muuyi, o fewna on Mo o muuyi. Ko Kaŋko woni pooluɗo, ñeeñuɗo.

وَلَقَدۡ أَرۡسَلۡنَا مُوسَىٰ بِـَٔايَٰتِنَآ أَنۡ أَخۡرِجۡ قَوۡمَكَ مِنَ ٱلظُّلُمَٰتِ إِلَى ٱلنُّورِ وَذَكِّرۡهُم بِأَيَّىٰمِ ٱللَّهِۚ إِنَّ فِي ذَٰلِكَ لَأٓيَٰتٖ لِّكُلِّ صَبَّارٖ شَكُورٖ﴿٥

5Gooŋɗii min nulirii Muusaa aayeeje amen ɗen [wi'ugol Mo]: "Yaltin yimɓe maa ɓen e niɓe faade e annoora, nganndintinaa ɓe ñalɗi Alla ɗiin". Pellet hino e ɗuum, tasakuyeeji kala munyoowo, jettoowo (dokke).

وَإِذۡ قَالَ مُوسَىٰ لِقَوۡمِهِ ٱذۡكُرُواْ نِعۡمَةَ ٱللَّهِ عَلَيۡكُمۡ إِذۡ أَنجَىٰكُم مِّنۡ ءَالِ فِرۡعَوۡنَ يَسُومُونَكُمۡ سُوٓءَ ٱلۡعَذَابِ وَيُذَبِّحُونَ أَبۡنَآءَكُمۡ وَيَسۡتَحۡيُونَ نِسَآءَكُمۡۚ وَفِي ذَٰلِكُم بَلَآءٞ مِّن رَّبِّكُمۡ عَظِيمٞ﴿٦

6(Jaŋto) tuma nde Muusaa maakannoo yimɓe makko ɓen: "ciftoree dokke Alla on e mooɗon, tuma o daɗndunoo on e yimɓe Fir'awna ɓe no defaynoo on lepte bon´ɗe. Heɓe kirsa ɓiɗɓe mon (worɓe) ɓe ngacca (ɓiɗɓe) mon rewɓe. Wonii e ɗuum mo'on, jarrabuyee mawɗo immorde ka Joomi mon",

وَإِذۡ تَأَذَّنَ رَبُّكُمۡ لَئِن شَكَرۡتُمۡ لَأَزِيدَنَّكُمۡۖ وَلَئِن كَفَرۡتُمۡ إِنَّ عَذَابِي لَشَدِيدٞ﴿٧

7e tuma nde Joomi maa anndinnoo: "Pellet si on njettii, ma mi ɓeydan on. Si on njeddii non, pellet lepte am ɗeen ko caɗtuɗe".

وَقَالَ مُوسَىٰٓ إِن تَكۡفُرُوٓاْ أَنتُمۡ وَمَن فِي ٱلۡأَرۡضِ جَمِيعٗا فَإِنَّ ٱللَّهَ لَغَنِيٌّ حَمِيدٌ﴿٨

8Muusaa maaki: "Si on njeddii, onon e wonɓe ka leydi ɓen fow, [ngnndon] pellet Alla ko Galo jettiniiɗo".

أَلَمۡ يَأۡتِكُمۡ نَبَؤُاْ ٱلَّذِينَ مِن قَبۡلِكُمۡ قَوۡمِ نُوحٖ وَعَادٖ وَثَمُودَ وَٱلَّذِينَ مِنۢ بَعۡدِهِمۡ لَا يَعۡلَمُهُمۡ إِلَّا ٱللَّهُۚ جَآءَتۡهُمۡ رُسُلُهُم بِٱلۡبَيِّنَٰتِ فَرَدُّوٓاْ أَيۡدِيَهُمۡ فِيٓ أَفۡوَٰهِهِمۡ وَقَالُوٓاْ إِنَّا كَفَرۡنَا بِمَآ أُرۡسِلۡتُم بِهِۦ وَإِنَّا لَفِي شَكّٖ مِّمَّا تَدۡعُونَنَآ إِلَيۡهِ مُرِيبٖ﴿٩

9E kumpite ɓeen adinooɓe on araani on, yimɓe Nuuhu e Aadi, e Samuuda e ɓeen wonunooɓe ɓaawo maɓ- ɓe, anndaa ɓe si wanaa Alla? Nulaaɓe maɓɓe ɓen addanii ɓe ɓanngannduyeeji, ɓe ndutti juuɗe maɓɓe ɗeen ka kunndule maɓɓe, ɓe mbii: "minen min yed- dii ko nulidaɗon e mun kon, minen, miɗen e cikkitii e ko noddoton men e mun sikkitiiɓe".

۞ قَالَتۡ رُسُلُهُمۡ أَفِي ٱللَّهِ شَكّٞ فَاطِرِ ٱلسَّمَٰوَٰتِ وَٱلۡأَرۡضِۖ يَدۡعُوكُمۡ لِيَغۡفِرَ لَكُم مِّن ذُنُوبِكُمۡ وَيُؤَخِّرَكُمۡ إِلَىٰٓ أَجَلٖ مُّسَمّٗىۚ قَالُوٓاْ إِنۡ أَنتُمۡ إِلَّا بَشَرٞ مِّثۡلُنَا تُرِيدُونَ أَن تَصُدُّونَا عَمَّا كَانَ يَعۡبُدُ ءَابَآؤُنَا فَأۡتُونَا بِسُلۡطَٰنٖ مُّبِينٖ﴿١٠

10Nulaaɓe maɓɓe ɓeen maaki: "E hara sikke no e fii Alla, puɗɗuɗo kammuuli ɗiin e leydi ndin, homo nodda on fii yo O haforan on yoga e bakkatuuji mon, homo neeɓnana on haa e lajal innaangal?" Ɓe mbi'i: "On ngonaani si wanaa ɓanndinke yeru amen. Hoɗon faandii nde sakkotoɗon(falotodon) men e kon ko baabiraaɓe amen ndewatnoo. ngaddanee amen hujja ɓannguɗo".

قَالَتۡ لَهُمۡ رُسُلُهُمۡ إِن نَّحۡنُ إِلَّا بَشَرٞ مِّثۡلُكُمۡ وَلَٰكِنَّ ٱللَّهَ يَمُنُّ عَلَىٰ مَن يَشَآءُ مِنۡ عِبَادِهِۦۖ وَمَا كَانَ لَنَآ أَن نَّأۡتِيَكُم بِسُلۡطَٰنٍ إِلَّا بِإِذۡنِ ٱللَّهِۚ وَعَلَى ٱللَّهِ فَلۡيَتَوَكَّلِ ٱلۡمُؤۡمِنُونَ﴿١١

11Nulaaɓe maɓɓe ɓen maakani ɓe: "[Ko goonga], min ngonaani si wanaa ɓanndiŋkooɓe yeru mon, kono Alla no moƴƴoo e mo o muuyi e jeyaaɓe makko ɓeen. Laatanaaki min nde min ngaddana on hujja, si wanaa e duŋayee Alla. Ko e Alla gooŋɗinɓe ɓeen pawotoo.

وَمَا لَنَآ أَلَّا نَتَوَكَّلَ عَلَى ٱللَّهِ وَقَدۡ هَدَىٰنَا سُبُلَنَاۚ وَلَنَصۡبِرَنَّ عَلَىٰ مَآ ءَاذَيۡتُمُونَاۚ وَعَلَى ٱللَّهِ فَلۡيَتَوَكَّلِ ٱلۡمُتَوَكِّلُونَ﴿١٢

12Ko haɗata men nde pawotoo e Alla, gooŋɗii o fewnii min (e) laawi amen? Ma min muñño e kon ko lorroton men. Ko e Alla gooŋɗinɓe ɓen pawotoo".

وَقَالَ ٱلَّذِينَ كَفَرُواْ لِرُسُلِهِمۡ لَنُخۡرِجَنَّكُم مِّنۡ أَرۡضِنَآ أَوۡ لَتَعُودُنَّ فِي مِلَّتِنَاۖ فَأَوۡحَىٰٓ إِلَيۡهِمۡ رَبُّهُمۡ لَنُهۡلِكَنَّ ٱلظَّٰلِمِينَ﴿١٣

13Ɓeen yedduɓe (kadi) mbi'ani nulaaɓe mun ɓen: "Ma min njaltin on ka leydi amen, maa nduttoɗon e diina amen". Joomi maɓɓe wahayini e maɓɓe: "Ma min kalku tooñuɓe ɓeen,

وَلَنُسۡكِنَنَّكُمُ ٱلۡأَرۡضَ مِنۢ بَعۡدِهِمۡۚ ذَٰلِكَ لِمَنۡ خَافَ مَقَامِي وَخَافَ وَعِيدِ﴿١٤

14Ma lin koɗnu on e leydi ndin ɓaawo maɓɓe. Ɗuum ko wonan´de on kulɗo daroyagol yeeso Am, o huli kammbaa am on".(sapporam.)

وَٱسۡتَفۡتَحُواْ وَخَابَ كُلُّ جَبَّارٍ عَنِيدٖ﴿١٥

15Ɓe ɗaɓɓi uddita, sooyi kala dunndaranke ƴagguɗo.

مِّن وَرَآئِهِۦ جَهَنَّمُ وَيُسۡقَىٰ مِن مَّآءٖ صَدِيدٖ﴿١٦

16Jahannama no yesso makko, himo yarniree ndiyam mbordi ƴiiƴiiri,

يَتَجَرَّعُهُۥ وَلَا يَكَادُ يُسِيغُهُۥ وَيَأۡتِيهِ ٱلۡمَوۡتُ مِن كُلِّ مَكَانٖ وَمَا هُوَ بِمَيِّتٖۖ وَمِن وَرَآئِهِۦ عَذَابٌ غَلِيظٞ﴿١٧

17homo wooɓa ɗam, e ɗeɓataa ɓennugol ɗam. maayde ndeen ardana mo e kala nokku, kono o wonaani maayoowo. Hara no yeeso makko lepte cattuɗe.

مَّثَلُ ٱلَّذِينَ كَفَرُواْ بِرَبِّهِمۡۖ أَعۡمَٰلُهُمۡ كَرَمَادٍ ٱشۡتَدَّتۡ بِهِ ٱلرِّيحُ فِي يَوۡمٍ عَاصِفٖۖ لَّا يَقۡدِرُونَ مِمَّا كَسَبُواْ عَلَىٰ شَيۡءٖۚ ذَٰلِكَ هُوَ ٱلضَّلَٰلُ ٱلۡبَعِيدُ﴿١٨

18Ko woni sifa ɓeen yedduɓe Joomi mun, kuuɗe maɓɓe ɗen, ko wano ndoondi ndi henndu tiiɗi e mun, e ñalaande bippoore. Ɓe hettoytaa huunde e ko ɓe paggitinoo. Ko ɗuum woni majjere wonɗɗunde.

أَلَمۡ تَرَ أَنَّ ٱللَّهَ خَلَقَ ٱلسَّمَٰوَٰتِ وَٱلۡأَرۡضَ بِٱلۡحَقِّۚ إِن يَشَأۡ يُذۡهِبۡكُمۡ وَيَأۡتِ بِخَلۡقٖ جَدِيدٖ﴿١٩

19E a yi'aani Alla tagirii kammuuli ɗiin e leydi ndiin goonga? Si o muuyii, o ittay on o adda tagoore hesre.

وَمَا ذَٰلِكَ عَلَى ٱللَّهِ بِعَزِيزٖ﴿٢٠

20ɗuum wonaani caɗtuɗum ka Alla.

وَبَرَزُواْ لِلَّهِ جَمِيعٗا فَقَالَ ٱلضُّعَفَٰٓؤُاْ لِلَّذِينَ ٱسۡتَكۡبَرُوٓاْ إِنَّا كُنَّا لَكُمۡ تَبَعٗا فَهَلۡ أَنتُم مُّغۡنُونَ عَنَّا مِنۡ عَذَابِ ٱللَّهِ مِن شَيۡءٖۚ قَالُواْ لَوۡ هَدَىٰنَا ٱللَّهُ لَهَدَيۡنَٰكُمۡۖ سَوَآءٌ عَلَيۡنَآ أَجَزِعۡنَآ أَمۡ صَبَرۡنَا مَا لَنَا مِن مَّحِيصٖ﴿٢١

21Ɓe peeñana Alla ɓe denndaangal. Lo'uɓe ɓen mbi'ana townitinooɓe ɓen: "Minen min ngonanno on jokkuɓe. Taw si on nduncanat amen e lepte Alla ɗen goɗɗum?" Ɓen mbi'a: "Sinno Alla fewnuno amen, men pewnatno on. Hino fota e amen, si en ɗenƴi maa si en muññi; daɗirde alanaa en".

وَقَالَ ٱلشَّيۡطَٰنُ لَمَّا قُضِيَ ٱلۡأَمۡرُ إِنَّ ٱللَّهَ وَعَدَكُمۡ وَعۡدَ ٱلۡحَقِّ وَوَعَدتُّكُمۡ فَأَخۡلَفۡتُكُمۡۖ وَمَا كَانَ لِيَ عَلَيۡكُم مِّن سُلۡطَٰنٍ إِلَّآ أَن دَعَوۡتُكُمۡ فَٱسۡتَجَبۡتُمۡ لِيۖ فَلَا تَلُومُونِي وَلُومُوٓاْ أَنفُسَكُمۖ مَّآ أَنَا۠ بِمُصۡرِخِكُمۡ وَمَآ أَنتُم بِمُصۡرِخِيَّ إِنِّي كَفَرۡتُ بِمَآ أَشۡرَكۡتُمُونِ مِن قَبۡلُۗ إِنَّ ٱلظَّٰلِمِينَ لَهُمۡ عَذَابٌ أَلِيمٞ﴿٢٢

22Seytaane wi'a, tuma fiyaaku on ñaawaa: "Pellet Alla fodiino on fodoore goonga; mi podanli on mi lunndii on. Alanaa kam e mo'on immorde e hujja, si wanaa mi nodii on, on njaabike kam. Wata on felam; pelee ko'e mon. Wanaa mi faabotooɗo on; ngoanaa on faabotooɓe kam. Mi yeddii ko kafidunoɗon mi kon [e Alla] ado (hannde)". Pellet, tooñooɓe ɓeen, hino woodani ɓe lepte muusɗe.

وَأُدۡخِلَ ٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ وَعَمِلُواْ ٱلصَّٰلِحَٰتِ جَنَّٰتٖ تَجۡرِي مِن تَحۡتِهَا ٱلۡأَنۡهَٰرُ خَٰلِدِينَ فِيهَا بِإِذۡنِ رَبِّهِمۡۖ تَحِيَّتُهُمۡ فِيهَا سَلَٰمٌ﴿٢٣

23Gooŋɗinɓe ngolli moƴƴuɗi ɓen naatnaa e Aljannaaji, caatli hino ila ley majji, ko ɓe duumorayɓe ton e duŋayee Joomi maɓɓe. Hiwraandu maɓɓe ndun ton ko: "Salaam" (Kisiyee).

أَلَمۡ تَرَ كَيۡفَ ضَرَبَ ٱللَّهُ مَثَلٗا كَلِمَةٗ طَيِّبَةٗ كَشَجَرَةٖ طَيِّبَةٍ أَصۡلُهَا ثَابِتٞ وَفَرۡعُهَا فِي ٱلسَّمَآءِ﴿٢٤

24E a yi'aani ko honno Alla piyiri misal konngol laaɓungol, ko wano leggal welngal, binndeere maggal ko tabituɗi, caalɗi maggal no ka weeyo?

تُؤۡتِيٓ أُكُلَهَا كُلَّ حِينِۭ بِإِذۡنِ رَبِّهَاۗ وَيَضۡرِبُ ٱللَّهُ ٱلۡأَمۡثَالَ لِلنَّاسِ لَعَلَّهُمۡ يَتَذَكَّرُونَ﴿٢٥

25Hangal okkira dimɗe maggal on tuma kala, e duŋayee Joomi maggal. Alla no piyana yimɓe ɓen mise, belejo'o ɓe waajitoto.

وَمَثَلُ كَلِمَةٍ خَبِيثَةٖ كَشَجَرَةٍ خَبِيثَةٍ ٱجۡتُثَّتۡ مِن فَوۡقِ ٱلۡأَرۡضِ مَا لَهَا مِن قَرَارٖ﴿٢٦

26Ko woni kadi misal konngol coɓungol, ko wano leggal soɓungal, irtaangal ka hoore-leydi, ngal alanaa ɗuum ñiiɓirde.

يُثَبِّتُ ٱللَّهُ ٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ بِٱلۡقَوۡلِ ٱلثَّابِتِ فِي ٱلۡحَيَوٰةِ ٱلدُّنۡيَا وَفِي ٱلۡأٓخِرَةِۖ وَيُضِلُّ ٱللَّهُ ٱلظَّٰلِمِينَۚ وَيَفۡعَلُ ٱللَّهُ مَا يَشَآءُ﴿٢٧

27Alla no tabintinira gooŋɗinɓe ɓeen konngol tabitungol, ka nguurandam aduna e ka laakara. Alla no majjina tooñooɓe ɓeen. Alla no waɗa ko o muuyi.

۞ أَلَمۡ تَرَ إِلَى ٱلَّذِينَ بَدَّلُواْ نِعۡمَتَ ٱللَّهِ كُفۡرٗا وَأَحَلُّواْ قَوۡمَهُمۡ دَارَ ٱلۡبَوَارِ﴿٢٨

28E a tinaali ɓeen waɗtitirɓe dokke Alla ɗin keeferaaku, ɓe mbeerni yimɓe ɓen galle halkaare.

جَهَنَّمَ يَصۡلَوۡنَهَاۖ وَبِئۡسَ ٱلۡقَرَارُ﴿٢٩

29Jahannama, heɓe naata nge, nge bonii ñiiɓirde!

وَجَعَلُواْ لِلَّهِ أَندَادٗا لِّيُضِلُّواْ عَن سَبِيلِهِۦۗ قُلۡ تَمَتَّعُواْ فَإِنَّ مَصِيرَكُمۡ إِلَى ٱلنَّارِ﴿٣٠

30Ɓe mbaɗani Alla yerondiraaɗi fii yo ɓe majjin (yimɓe ɓen) e laawol Alla ngol. Maaku: "ndakmitee, pellet ruttorde mon ndeen ko ka Yiite".

قُل لِّعِبَادِيَ ٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ يُقِيمُواْ ٱلصَّلَوٰةَ وَيُنفِقُواْ مِمَّا رَزَقۡنَٰهُمۡ سِرّٗا وَعَلَانِيَةٗ مِّن قَبۡلِ أَن يَأۡتِيَ يَوۡمٞ لَّا بَيۡعٞ فِيهِ وَلَا خِلَٰلٌ﴿٣١

31Maakan jeyaaɓe am ngooŋɗinɓe ɓeen, yo ɓe ñinnu juulde ɓe wintoo e kon ko Men arsiki ɓe gunndoo e kene, ado nde arata ɓe ñalaande nde njeeygu alaa e mun wanaa weldigal.

ٱللَّهُ ٱلَّذِي خَلَقَ ٱلسَّمَٰوَٰتِ وَٱلۡأَرۡضَ وَأَنزَلَ مِنَ ٱلسَّمَآءِ مَآءٗ فَأَخۡرَجَ بِهِۦ مِنَ ٱلثَّمَرَٰتِ رِزۡقٗا لَّكُمۡۖ وَسَخَّرَ لَكُمُ ٱلۡفُلۡكَ لِتَجۡرِيَ فِي ٱلۡبَحۡرِ بِأَمۡرِهِۦۖ وَسَخَّرَ لَكُمُ ٱلۡأَنۡهَٰرَ﴿٣٢

32Ko Alla woni takɗo kammuuli ɗin e leydi, O jippiniri ka kammu ndiyam; o yaltiniri ɗam dimɗe arsike wonan´de on. o eltirani on laaɗe ɗen, fii yo ɗe ndogir ka maayo e duŋayee makko. O eltani on kadi caatlɗi ɗin.

وَسَخَّرَ لَكُمُ ٱلشَّمۡسَ وَٱلۡقَمَرَ دَآئِبَيۡنِۖ وَسَخَّرَ لَكُمُ ٱلَّيۡلَ وَٱلنَّهَارَ﴿٣٣

33O eltani on naange ngeen e lewru nduun dogooji ɗiɗi. O eltani on jemma on e ñalawma on.

وَءَاتَىٰكُم مِّن كُلِّ مَا سَأَلۡتُمُوهُۚ وَإِن تَعُدُّواْ نِعۡمَتَ ٱللَّهِ لَا تُحۡصُوهَآۗ إِنَّ ٱلۡإِنسَٰنَ لَظَلُومٞ كَفَّارٞ﴿٣٤

34O okki on e kala ko toriɗon mo. Si on linmii neemaaji Alla ɗiin, on moftataaɗi. Pellet neɗɗaŋke oon ko kee wɗo tooñe, keewuɗo jeddugol.

وَإِذۡ قَالَ إِبۡرَٰهِيمُ رَبِّ ٱجۡعَلۡ هَٰذَا ٱلۡبَلَدَ ءَامِنٗا وَٱجۡنُبۡنِي وَبَنِيَّ أَن نَّعۡبُدَ ٱلۡأَصۡنَامَ﴿٣٥

35(Jaŋto) kadi tuma nde Ibraahiima maakunoo: "Joomi am, waɗu ndee saare hooliinde, ndaɗndaa kam e ɓiɗɓe am ɓen nde men ndewata sanamuuji.

رَبِّ إِنَّهُنَّ أَضۡلَلۡنَ كَثِيرٗا مِّنَ ٱلنَّاسِۖ فَمَن تَبِعَنِي فَإِنَّهُۥ مِنِّيۖ وَمَنۡ عَصَانِي فَإِنَّكَ غَفُورٞ رَّحِيمٞ﴿٣٦

36Joomi am, kañji (sanamuuji ɗiin), ɗi majjinii ko ɗuuɗi e yimɓe ɓen. Kala jokkuɗo kam, oon ɗoon ko jeyidaaɗo e am. Kala noon jedduɗo kam, haray Aan ko A jaafotooɗo, jurmotooɗo.

رَّبَّنَآ إِنِّيٓ أَسۡكَنتُ مِن ذُرِّيَّتِي بِوَادٍ غَيۡرِ ذِي زَرۡعٍ عِندَ بَيۡتِكَ ٱلۡمُحَرَّمِ رَبَّنَا لِيُقِيمُواْ ٱلصَّلَوٰةَ فَٱجۡعَلۡ أَفۡـِٔدَةٗ مِّنَ ٱلنَّاسِ تَهۡوِيٓ إِلَيۡهِمۡ وَٱرۡزُقۡهُم مِّنَ ٱلثَّمَرَٰتِ لَعَلَّهُمۡ يَشۡكُرُونَ﴿٣٧

37Joomi amen, min mi hoɗinii yoga e ɓiɗɓe am ɓen e aynde nde wonaa remotoonde, ka Suudu Maa Hormanteeru, - Joomi amen - fii yo ɓe ñiiɓnu juulde. Waɗ ɓerɗe yimɓe ɓen no yiiloo e maɓɓe, arsikaaɓe dimɗe, belaje'o ɓe njetta.

رَبَّنَآ إِنَّكَ تَعۡلَمُ مَا نُخۡفِي وَمَا نُعۡلِنُۗ وَمَا يَخۡفَىٰ عَلَى ٱللَّهِ مِن شَيۡءٖ فِي ٱلۡأَرۡضِ وَلَا فِي ٱلسَّمَآءِ﴿٣٨

38Joomi amen, pellet, Aan haɗa anndi ko min cuuɗi e ko min peññini: hay huunde suuɗotaako Alla ka leydi wonaa ka kammu.

ٱلۡحَمۡدُ لِلَّهِ ٱلَّذِي وَهَبَ لِي عَلَى ٱلۡكِبَرِ إِسۡمَٰعِيلَ وَإِسۡحَٰقَۚ إِنَّ رَبِّي لَسَمِيعُ ٱلدُّعَآءِ﴿٣٩

39Jettooje ngoodanii Alla, oon jedduɗuɗo kam e hoore mawngu, Ismaa'iila e Ishaaqa. Pellet, Joomi am ko nanoowo du'aa.

رَبِّ ٱجۡعَلۡنِي مُقِيمَ ٱلصَّلَوٰةِ وَمِن ذُرِّيَّتِيۚ رَبَّنَا وَتَقَبَّلۡ دُعَآءِ﴿٤٠

40Joomi am, waɗan ñiiɓnoowo juulde e ɓeynugol am ngol. Joomi amen, jaɓ toraare am nden.

رَبَّنَا ٱغۡفِرۡ لِي وَلِوَٰلِدَيَّ وَلِلۡمُؤۡمِنِينَ يَوۡمَ يَقُومُ ٱلۡحِسَابُ﴿٤١

41Joomi amen, haforanam min e jipnaaɓe am ɓeen e gooŋɗimɓe ɓen, ñalnde ñaawoore nden dorotoo".

وَلَا تَحۡسَبَنَّ ٱللَّهَ غَٰفِلًا عَمَّا يَعۡمَلُ ٱلظَّٰلِمُونَۚ إِنَّمَا يُؤَخِّرُهُمۡ لِيَوۡمٖ تَشۡخَصُ فِيهِ ٱلۡأَبۡصَٰرُ﴿٤٢

42Wata sikku Alla ko belsindiiɗo e ko tooñooɓe ɓeen ngollata. Anndu ko o neeɓniranta ɓe, ko haa e ñalaande nde gite saafotoo e mun.

مُهۡطِعِينَ مُقۡنِعِي رُءُوسِهِمۡ لَا يَرۡتَدُّ إِلَيۡهِمۡ طَرۡفُهُمۡۖ وَأَفۡـِٔدَتُهُمۡ هَوَآءٞ﴿٤٣

43Ko ɓe heñiiɓe, ŋallimɓe ko'e maɓɓe, ndaarɗe maɓɓe ɗeen yiltotaako e maɓɓe, ɓerɗe maɓɓe ɗeen ko jeewɗe.

وَأَنذِرِ ٱلنَّاسَ يَوۡمَ يَأۡتِيهِمُ ٱلۡعَذَابُ فَيَقُولُ ٱلَّذِينَ ظَلَمُواْ رَبَّنَآ أَخِّرۡنَآ إِلَىٰٓ أَجَلٖ قَرِيبٖ نُّجِبۡ دَعۡوَتَكَ وَنَتَّبِعِ ٱلرُّسُلَۗ أَوَلَمۡ تَكُونُوٓاْ أَقۡسَمۡتُم مِّن قَبۡلُ مَا لَكُم مِّن زَوَالٖ﴿٤٤

44Jeertniri yimɓe ɓen ñalaande nde lepte ɗeen arata ɓe, tooñɓe ɓeen mi'a: "Joomi amen, neeɓnan amen haa lajal ɓaɗiingal, min nootoo noddaanndu Maa, min njokka Nulaaɓe ɓeen". E on laatanooki on ngoondiino ado (hannde) alanaa on iwugol (tion)?

وَسَكَنتُمۡ فِي مَسَٰكِنِ ٱلَّذِينَ ظَلَمُوٓاْ أَنفُسَهُمۡ وَتَبَيَّنَ لَكُمۡ كَيۡفَ فَعَلۡنَا بِهِمۡ وَضَرَبۡنَا لَكُمُ ٱلۡأَمۡثَالَ﴿٤٥

45Koɗɗɗon e koɗorli ɓeen tooñuɓe ko'e mun. Ɓanngani on ko honno min mbaɗnoo ɓe, Men piyani on yeruuji

وَقَدۡ مَكَرُواْ مَكۡرَهُمۡ وَعِندَ ٱللَّهِ مَكۡرُهُمۡ وَإِن كَانَ مَكۡرُهُمۡ لِتَزُولَ مِنۡهُ ٱلۡجِبَالُ﴿٤٦

46Gooŋɗii ɓe pewjii feere maɓɓe nden. Ko ta Alla feere maɓɓe ndeen woni, hay si feere maɓɓe nden ittayno (ɗoofatno) pelle ɗeen.

فَلَا تَحۡسَبَنَّ ٱللَّهَ مُخۡلِفَ وَعۡدِهِۦ رُسُلَهُۥٓۚ إِنَّ ٱللَّهَ عَزِيزٞ ذُو ٱنتِقَامٖ﴿٤٧

47Wata a sikku Alla ko luunndotooɗo fodoore makko (nde O fodi) nulaaɓe makko ɓeen. Pellet, Alla ko poolɗo, Jom yottagol,

يَوۡمَ تُبَدَّلُ ٱلۡأَرۡضُ غَيۡرَ ٱلۡأَرۡضِ وَٱلسَّمَٰوَٰتُۖ وَبَرَزُواْ لِلَّهِ ٱلۡوَٰحِدِ ٱلۡقَهَّارِ﴿٤٨

48ñalnde leydi ndiin waɗtitirtee leydi goo, e kammuuli ɗiin, ɓe feeñana Alla, Bajjo oon, poolɗo On.

وَتَرَى ٱلۡمُجۡرِمِينَ يَوۡمَئِذٖ مُّقَرَّنِينَ فِي ٱلۡأَصۡفَادِ﴿٤٩

49A yi'ay bonɓe ɓeen nden ñalnde, ko jokkindiraaɓe e kolombooje.

سَرَابِيلُهُم مِّن قَطِرَانٖ وَتَغۡشَىٰ وُجُوهَهُمُ ٱلنَّارُ﴿٥٠

50Dolokkaaji maɓɓe ɗiin ko mbullam feewnira, Yiite ngeen no sudda geece maɓɓe ɗeen.

لِيَجۡزِيَ ٱللَّهُ كُلَّ نَفۡسٖ مَّا كَسَبَتۡۚ إِنَّ ٱللَّهَ سَرِيعُ ٱلۡحِسَابِ﴿٥١

51Fii yo Alla yoɓitu kala woŋkii ko ko faggitii. Pellet, Alla ko jaawuɗo hasboore.

هَٰذَا بَلَٰغٞ لِّلنَّاسِ وَلِيُنذَرُواْ بِهِۦ وَلِيَعۡلَمُوٓاْ أَنَّمَا هُوَ إِلَٰهٞ وَٰحِدٞ وَلِيَذَّكَّرَ أُوْلُواْ ٱلۡأَلۡبَٰبِ﴿٥٢

52Ndee (Alqur'aanaare) ko yottinoore yimɓe ɓeen fii yo ɓe waajitornde, e yooɓe nganndu kadi, won´de Kaŋko ko o deweteeɗo Gooto, e fii yo joomiraaɓe haqqillaaji ɓren waajitor.

RELATED SURAHS