Al-Isra

الإسراء

The Night Journey111 ayahsMeccan

بِسْمِ ٱللَّهِ ٱلرَّحْمَٰنِ ٱلرَّحِيمِ

سُبۡحَٰنَ ٱلَّذِيٓ أَسۡرَىٰ بِعَبۡدِهِۦ لَيۡلٗا مِّنَ ٱلۡمَسۡجِدِ ٱلۡحَرَامِ إِلَى ٱلۡمَسۡجِدِ ٱلۡأَقۡصَا ٱلَّذِي بَٰرَكۡنَا حَوۡلَهُۥ لِنُرِيَهُۥ مِنۡ ءَايَٰتِنَآۚ إِنَّهُۥ هُوَ ٱلسَّمِيعُ ٱلۡبَصِيرُ﴿١

1Senaare wondani oon doƴnuɗo Jeyaaɗo makko on jehma, iwde ta juulirde hormante haa ka juulirde woɗɗitiinde, nden nde min mbarkini banŋe mun,fii yo min kollu mo immorde e aayeeje amen. Pellet, Ko Kaŋko woni Nanoowo, ji’oowo.

وَءَاتَيۡنَا مُوسَى ٱلۡكِتَٰبَ وَجَعَلۡنَٰهُ هُدٗى لِّبَنِيٓ إِسۡرَٰٓءِيلَ أَلَّا تَتَّخِذُواْ مِن دُونِي وَكِيلٗا﴿٢

2Min njnniino Muusaa deftere nden, men mbaɗi nde peewal, wonan'de ɓiɗɓe Israa’iila ɓen, won'de : "Wata on njogito ga Am kooloraaɗo".

ذُرِّيَّةَ مَنۡ حَمَلۡنَا مَعَ نُوحٍۚ إِنَّهُۥ كَانَ عَبۡدٗا شَكُورٗا﴿٣

3[Ko onon yo] ɓiɗɓe ɓe ɓe min mbaɗɗinnoo wonnudude e Nuuhu.Pellet, o laatino jeyaaɗo yettoowo.

وَقَضَيۡنَآ إِلَىٰ بَنِيٓ إِسۡرَٰٓءِيلَ فِي ٱلۡكِتَٰبِ لَتُفۡسِدُنَّ فِي ٱلۡأَرۡضِ مَرَّتَيۡنِ وَلَتَعۡلُنَّ عُلُوّٗا كَبِيرٗا﴿٤

4Min mbahyinino e ɓiɗɓe Israa’iila ɓe to deftere [won'de] : "On mbonnayat ta leydi laabi ɗiɗi, on townitoyto kadi townitaare mawnnde".

فَإِذَا جَآءَ وَعۡدُ أُولَىٰهُمَا بَعَثۡنَا عَلَيۡكُمۡ عِبَادٗا لَّنَآ أُوْلِي بَأۡسٖ شَدِيدٖ فَجَاسُواْ خِلَٰلَ ٱلدِّيَارِۚ وَكَانَ وَعۡدٗا مَّفۡعُولٗا﴿٥

5Si fodoore gootel e ɗin ɗiɗi arii, min ngurta e mon jiyaaɓe Amen, marɓe doole tiiɗɗe, ɓe njiloo hakkunde galleeji ɗi. Ɗuum wonii fodoore huuwoyteende =golloteende.

ثُمَّ رَدَدۡنَا لَكُمُ ٱلۡكَرَّةَ عَلَيۡهِمۡ وَأَمۡدَدۡنَٰكُم بِأَمۡوَٰلٖ وَبَنِينَ وَجَعَلۡنَٰكُمۡ أَكۡثَرَ نَفِيرًا﴿٦

6Refti min nduttitanani on n on doole ɗen e hoore maɓɓe; min Ɓeydi on jawɗe e ɓiɗɓe,min mbaɗa on gorol ɓurngol heewde.

إِنۡ أَحۡسَنتُمۡ أَحۡسَنتُمۡ لِأَنفُسِكُمۡۖ وَإِنۡ أَسَأۡتُمۡ فَلَهَاۚ فَإِذَا جَآءَ وَعۡدُ ٱلۡأٓخِرَةِ لِيَسُـُٔواْ وُجُوهَكُمۡ وَلِيَدۡخُلُواْ ٱلۡمَسۡجِدَ كَمَا دَخَلُوهُ أَوَّلَ مَرَّةٖ وَلِيُتَبِّرُواْ مَا عَلَوۡاْ تَتۡبِيرًا﴿٧

7Si on moƴƴinii, ko ko'e mon moƴƴinanɗon ; si on mbonnii kadi, ko ko’e mon [bonnannɗon]. Si fodoore sakkitiinde nden arii, ko fii yo ɓe hoynu j'eece mon ɗen, e fii yo no ɓe naatiraa ka juulirde wano ɓe naatirnoo e mayre ka laawol adanol, e fii yo ɓe muncu yeru woo ko ɓe townani muncudee.

عَسَىٰ رَبُّكُمۡ أَن يَرۡحَمَكُمۡۚ وَإِنۡ عُدتُّمۡ عُدۡنَاۚ وَجَعَلۡنَا جَهَنَّمَ لِلۡكَٰفِرِينَ حَصِيرًا﴿٨

8Hino jortaa ka Joomi mon yurmee on.Si on fillitike (non),min fillitoo. min mbaɗanii yedduɓe ɓe Jahannama on tonngorde.

إِنَّ هَٰذَا ٱلۡقُرۡءَانَ يَهۡدِي لِلَّتِي هِيَ أَقۡوَمُ وَيُبَشِّرُ ٱلۡمُؤۡمِنِينَ ٱلَّذِينَ يَعۡمَلُونَ ٱلصَّٰلِحَٰتِ أَنَّ لَهُمۡ أَجۡرٗا كَبِيرٗا﴿٩

9Pellet, ndee Alqur’aanaare no fewnat e ko ɓuri e nuunɗude,hende wewlinira=weltanira gooŋɗinɓe,ɓen gollooɓe moƴƴuɗi ɗin, won'de, no woodani ɓe njoɓdi mawndi.

وَأَنَّ ٱلَّذِينَ لَا يُؤۡمِنُونَ بِٱلۡأٓخِرَةِ أَعۡتَدۡنَا لَهُمۡ عَذَابًا أَلِيمٗا﴿١٠

10E won'de pellet, ɓen ɓe gooŋɗinaa laakara on, men maranii ɓe lepte muusuɗe.

وَيَدۡعُ ٱلۡإِنسَٰنُ بِٱلشَّرِّ دُعَآءَهُۥ بِٱلۡخَيۡرِۖ وَكَانَ ٱلۡإِنسَٰنُ عَجُولٗا﴿١١

11Neɗɗo no toroo bone, wano o tororta non moƴƴere,neɗɗaŋke on wonii ko heñiiɗo.

وَجَعَلۡنَا ٱلَّيۡلَ وَٱلنَّهَارَ ءَايَتَيۡنِۖ فَمَحَوۡنَآ ءَايَةَ ٱلَّيۡلِ وَجَعَلۡنَآ ءَايَةَ ٱلنَّهَارِ مُبۡصِرَةٗ لِّتَبۡتَغُواْ فَضۡلٗا مِّن رَّبِّكُمۡ وَلِتَعۡلَمُواْ عَدَدَ ٱلسِّنِينَ وَٱلۡحِسَابَۚ وَكُلَّ شَيۡءٖ فَصَّلۡنَٰهُ تَفۡصِيلٗا﴿١٢

12Min mbaɗii jemma on e ñalawma on Aayeeje ɗiɗi, min momti aaya jemma on, min mbaɗi aaya ñalawma on hentiiɗo, fii yo on ɗaɓɓu ɓural immorde e Joomi mon, e fii yo on ngandu limoore duuɓi, e hasboore. Kala huunde, min n fensitirii nde fensitudee.

وَكُلَّ إِنسَٰنٍ أَلۡزَمۡنَٰهُ طَٰٓئِرَهُۥ فِي عُنُقِهِۦۖ وَنُخۡرِجُ لَهُۥ يَوۡمَ ٱلۡقِيَٰمَةِ كِتَٰبٗا يَلۡقَىٰهُ مَنشُورًا﴿١٣

13Kala neɗɗaŋke, min mbaɗɗinii mo talkuru makko ndun ka daande makko. Men njaltinanoyat mo Ñande Darngal, deftere, o hawra e mayre ko nde fontaande.

ٱقۡرَأۡ كِتَٰبَكَ كَفَىٰ بِنَفۡسِكَ ٱلۡيَوۡمَ عَلَيۡكَ حَسِيبٗا﴿١٤

14Janngu deftere maa nden, hoore-maa yonante hannde kasboowo.

مَّنِ ٱهۡتَدَىٰ فَإِنَّمَا يَهۡتَدِي لِنَفۡسِهِۦۖ وَمَن ضَلَّ فَإِنَّمَا يَضِلُّ عَلَيۡهَاۚ وَلَا تَزِرُ وَازِرَةٞ وِزۡرَ أُخۡرَىٰۗ وَمَا كُنَّا مُعَذِّبِينَ حَتَّىٰ نَبۡعَثَ رَسُولٗا﴿١٥

15Mo feewii, haray pellet, ko hoore-makko o feewani ; mo majii kadi, haray pellet, ko o majji kon yantate hoore-makko. Woŋkii ronndotaako bone wokki goo. Men ngonaani leptooɓe, haa min immina Nulaaɗo.

وَإِذَآ أَرَدۡنَآ أَن نُّهۡلِكَ قَرۡيَةً أَمَرۡنَا مُتۡرَفِيهَا فَفَسَقُواْ فِيهَا فَحَقَّ عَلَيۡهَا ٱلۡقَوۡلُ فَدَمَّرۡنَٰهَا تَدۡمِيرٗا﴿١٦

16Si min faandike halkude saare, Men y Njamirat neeminaaɓe mayre ɓen, ɓe faasinqinoo e mayre, konngol (lepte) ngol jojja e mayre, Men munca nde muncudee.

وَكَمۡ أَهۡلَكۡنَا مِنَ ٱلۡقُرُونِ مِنۢ بَعۡدِ نُوحٖۗ وَكَفَىٰ بِرَبِّكَ بِذُنُوبِ عِبَادِهِۦ خَبِيرَۢا بَصِيرٗا﴿١٧

17Heewii gire ɗe min kalki ɓaawo Nuuhu! Joomi maa Yonii Humpitiiɗo, ji’oowo junuubi=bakkatuuji jeyaaɓe makko ɓen.

مَّن كَانَ يُرِيدُ ٱلۡعَاجِلَةَ عَجَّلۡنَا لَهُۥ فِيهَا مَا نَشَآءُ لِمَن نُّرِيدُ ثُمَّ جَعَلۡنَا لَهُۥ جَهَنَّمَ يَصۡلَىٰهَا مَذۡمُومٗا مَّدۡحُورٗا﴿١٨

18Kala mo faala yaawnaneede, min n njaawnanat mo ton huunde ko min muuyi, wonan'de on mo min njɗi, refti min mbaɗana mo Jahannama, o naatoya nge ko o ñiŋaaɗo, goɗɗinaaɗo [yurmeende].

وَمَنۡ أَرَادَ ٱلۡأٓخِرَةَ وَسَعَىٰ لَهَا سَعۡيَهَا وَهُوَ مُؤۡمِنٞ فَأُوْلَٰٓئِكَ كَانَ سَعۡيُهُم مَّشۡكُورٗا﴿١٩

19On paalaaɗo laakara, o gollani ɗum golle mum, hara kaŋko ko o gooŋɗinɗo ;ɓeen ɗoon, golle maɓɓe ɗen ngonii jaarnaaɗe.

كُلّٗا نُّمِدُّ هَٰٓؤُلَآءِ وَهَٰٓؤُلَآءِ مِنۡ عَطَآءِ رَبِّكَۚ وَمَا كَانَ عَطَآءُ رَبِّكَ مَحۡظُورًا﴿٢٠

20Kala (maɓɓe),miɗen ɓeydana ; ɓee ɗoo e ɓee ɗoo, immorde e dokkal Joomi maa. Dokkal Joomi maa ngal wonaani kaɗaa ngal.

ٱنظُرۡ كَيۡفَ فَضَّلۡنَا بَعۡضَهُمۡ عَلَىٰ بَعۡضٖۚ وَلَلۡأٓخِرَةُ أَكۡبَرُ دَرَجَٰتٖ وَأَكۡبَرُ تَفۡضِيلٗا﴿٢١

21Ndaarii no min ɓurniri yoga maɓɓe e dow yoga, ko laakara on ɓuri mawnude darjaaji,ɓuri mawnude kadi ɓural.

لَّا تَجۡعَلۡ مَعَ ٱللَّهِ إِلَٰهًا ءَاخَرَ فَتَقۡعُدَ مَذۡمُومٗا مَّخۡذُولٗا﴿٢٢

22Wota a waɗan Alla deweteeɗo goɗɗo; njooɗoyoɗaa ko a ñiŋaaɗo noppaaɗo.

۞ وَقَضَىٰ رَبُّكَ أَلَّا تَعۡبُدُوٓاْ إِلَّآ إِيَّاهُ وَبِٱلۡوَٰلِدَيۡنِ إِحۡسَٰنًاۚ إِمَّا يَبۡلُغَنَّ عِندَكَ ٱلۡكِبَرَ أَحَدُهُمَآ أَوۡ كِلَاهُمَا فَلَا تَقُل لَّهُمَآ أُفّٖ وَلَا تَنۡهَرۡهُمَا وَقُل لَّهُمَا قَوۡلٗا كَرِيمٗا﴿٢٣

23Joomi maa yamirii :"wota on ndew ko wonaa Kaŋko, jipnaaɓe ɓ,moƴƴagol [e maɓɓe]:si nayewu goɗɗo e maɓɓe yottike ma,maa ɗum ɓe ɗiɗo non;wota a wi’i ɓe "eh=uf!" wota a wikko ɓe =wota a furo,layan ɓe konngol teddungol.

وَٱخۡفِضۡ لَهُمَا جَنَاحَ ٱلذُّلِّ مِنَ ٱلرَّحۡمَةِ وَقُل رَّبِّ ٱرۡحَمۡهُمَا كَمَا رَبَّيَانِي صَغِيرٗا﴿٢٤

24Njankinanoɗaa ɓe njurmeɗaa ɓe, mbi’aa: « Joomi an, yurme ɓe’e, wano ɓe ne’irnoo kam non hari ko mi tosokum ».

رَّبُّكُمۡ أَعۡلَمُ بِمَا فِي نُفُوسِكُمۡۚ إِن تَكُونُواْ صَٰلِحِينَ فَإِنَّهُۥ كَانَ لِلۡأَوَّٰبِينَ غَفُورٗا﴿٢٥

25Joomi mo'on no andi ko woni ka nder woŋkiiji mon, si tawii on ngonnno moƴƴuɓe ; pellet Kaŋko o wonanii ruttotooɓe ɓe cuhroowo.

وَءَاتِ ذَا ٱلۡقُرۡبَىٰ حَقَّهُۥ وَٱلۡمِسۡكِينَ وَٱبۡنَ ٱلسَّبِيلِ وَلَا تُبَذِّرۡ تَبۡذِيرًا﴿٢٦

26Jonnu jom ɓadondiral haqqee makko o, e ɓilliiɗo, e seteejo haqqee makko on ; wota a bonnu bonnere.

إِنَّ ٱلۡمُبَذِّرِينَ كَانُوٓاْ إِخۡوَٰنَ ٱلشَّيَٰطِينِۖ وَكَانَ ٱلشَّيۡطَٰنُ لِرَبِّهِۦ كَفُورٗا﴿٢٧

27Pellet bonnooɓe ɓe, ko siɗɓe seytanuuji ɗi ; seytaane non wonii jedduɗo Joomi mum.

وَإِمَّا تُعۡرِضَنَّ عَنۡهُمُ ٱبۡتِغَآءَ رَحۡمَةٖ مِّن رَّبِّكَ تَرۡجُوهَا فَقُل لَّهُمۡ قَوۡلٗا مَّيۡسُورٗا﴿٢٨

28Si a ɗuurniima ɓe fii ɗaɓɓugol yurmeende immorde ka Joomi maa, nde jortiɗaa ɗum, wi'i ɓe konngol newingol.

وَلَا تَجۡعَلۡ يَدَكَ مَغۡلُولَةً إِلَىٰ عُنُقِكَ وَلَا تَبۡسُطۡهَا كُلَّ ٱلۡبَسۡطِ فَتَقۡعُدَ مَلُومٗا مَّحۡسُورًا﴿٢٩

29Wota a waɗ junngo maa ngo ko lmbaango, ka daande maa ; wota a fortu ngo kadi kala portugol, haa njooɗoɗaa ko a pelniiɗo, nimsuɗo.

إِنَّ رَبَّكَ يَبۡسُطُ ٱلرِّزۡقَ لِمَن يَشَآءُ وَيَقۡدِرُۚ إِنَّهُۥ كَانَ بِعِبَادِهِۦ خَبِيرَۢا بَصِيرٗا﴿٣٠

30Pellet Joomi maa, no yaacnana arsike, on mo O muuyi. O ɓittina. Pellet Kaŋko O wonii kumpitiiɗo, ji’oowo jeyaaɓe makko.

وَلَا تَقۡتُلُوٓاْ أَوۡلَٰدَكُمۡ خَشۡيَةَ إِمۡلَٰقٖۖ نَّحۡنُ نَرۡزُقُهُمۡ وَإِيَّاكُمۡۚ إِنَّ قَتۡلَهُمۡ كَانَ خِطۡـٔٗا كَبِيرٗا﴿٣١

31Wote on mbare ɓiɓɓe mon ɓen kulol ɓilla=ba'asal, ko minen ngarsikata ɓe, won'dude e mon ; pellet bargol ɓe ngol, wonii goopol manngol.

وَلَا تَقۡرَبُواْ ٱلزِّنَىٰٓۖ إِنَّهُۥ كَانَ فَٰحِشَةٗ وَسَآءَ سَبِيلٗا﴿٣٢

32Wota on ɓatto jina=fijrde nde, pellet ɗuum wonii paŋkare e laawol bon'ngol.

وَلَا تَقۡتُلُواْ ٱلنَّفۡسَ ٱلَّتِي حَرَّمَ ٱللَّهُ إِلَّا بِٱلۡحَقِّۗ وَمَن قُتِلَ مَظۡلُومٗا فَقَدۡ جَعَلۡنَا لِوَلِيِّهِۦ سُلۡطَٰنٗا فَلَا يُسۡرِف فِّي ٱلۡقَتۡلِۖ إِنَّهُۥ كَانَ مَنصُورٗا﴿٣٣

33Wota on mbar woŋkii, ki Allah harmini kin [bargol], si wonaa sabu hakkee. Mo tooñaama waraama, min waɗanii heftuɓe e makko ɓe doole wota non o fantin ka bargol. Pellet Kaŋko o wonii ballaaɗo.

وَلَا تَقۡرَبُواْ مَالَ ٱلۡيَتِيمِ إِلَّا بِٱلَّتِي هِيَ أَحۡسَنُ حَتَّىٰ يَبۡلُغَ أَشُدَّهُۥۚ وَأَوۡفُواْ بِٱلۡعَهۡدِۖ إِنَّ ٱلۡعَهۡدَ كَانَ مَسۡـُٔولٗا﴿٣٤

34Wota on ɓatto jawle Alyatiim, si wonaa ɓattagol ɓurngol moƴƴude, haa sagatalaaku makko timma ; kuumnee aadi ndin; pellet, aadi ndin wonii laɓnditoytee ndi.

وَأَوۡفُواْ ٱلۡكَيۡلَ إِذَا كِلۡتُمۡ وَزِنُواْ بِٱلۡقِسۡطَاسِ ٱلۡمُسۡتَقِيمِۚ ذَٰلِكَ خَيۡرٞ وَأَحۡسَنُ تَأۡوِيلٗا﴿٣٥

35Kuuɓnee ɓetu ngu si petat, manndikiron manndakke=peeson peese peewɗe, ko ɗum moƴƴi, ko kañum ɓuri moƴƴude battane.

وَلَا تَقۡفُ مَا لَيۡسَ لَكَ بِهِۦ عِلۡمٌۚ إِنَّ ٱلسَّمۡعَ وَٱلۡبَصَرَ وَٱلۡفُؤَادَ كُلُّ أُوْلَٰٓئِكَ كَانَ عَنۡهُ مَسۡـُٔولٗا﴿٣٦

36Wota a rewindo e ko a anndaa fii mum. Pellet nanɗe ɗen, e giiɗe ɗen e ɓernde nden, ɗiiɗoo fow ngonii laɓnditoyteeɗi ka makko.

وَلَا تَمۡشِ فِي ٱلۡأَرۡضِ مَرَحًاۖ إِنَّكَ لَن تَخۡرِقَ ٱلۡأَرۡضَ وَلَن تَبۡلُغَ ٱلۡجِبَالَ طُولٗا﴿٣٧

37Wota a yaaru e leydi ñaaƴa bunnga, ko fii pellet an a yulataa leydi ndin, a yottotaako pelle ɗe njuuteendi.

كُلُّ ذَٰلِكَ كَانَ سَيِّئُهُۥ عِندَ رَبِّكَ مَكۡرُوهٗا﴿٣٨

38ɗe fof, bone majji on ngonii gañaaɗi to Joomi maa.

ذَٰلِكَ مِمَّآ أَوۡحَىٰٓ إِلَيۡكَ رَبُّكَ مِنَ ٱلۡحِكۡمَةِۗ وَلَا تَجۡعَلۡ مَعَ ٱللَّهِ إِلَٰهًا ءَاخَرَ فَتُلۡقَىٰ فِي جَهَنَّمَ مَلُومٗا مَّدۡحُورًا﴿٣٩

39Ɗuum, ko goɗɗum e ko Joomi maaɗa wahayini fa'ade e maa, immorde e Ñeeñal wota a waɗ deweteeɗo goo wond'ude e Alla, sakko mberleɗaa ka ndeer jahannama ko a pelaaɗo daɗaaɗo.

أَفَأَصۡفَىٰكُمۡ رَبُّكُم بِٱلۡبَنِينَ وَٱتَّخَذَ مِنَ ٱلۡمَلَٰٓئِكَةِ إِنَٰثًاۚ إِنَّكُمۡ لَتَقُولُونَ قَوۡلًا عَظِيمٗا﴿٤٠

40E mati Joomi mon suɓani on ɓiɓɓe worɓe, O jogitoo immorde e malaa'ikaaji ɗi rewɓe? Pellet, onon hoɗon layde konngol mawnungol!

وَلَقَدۡ صَرَّفۡنَا فِي هَٰذَا ٱلۡقُرۡءَانِ لِيَذَّكَّرُواْ وَمَا يَزِيدُهُمۡ إِلَّا نُفُورٗا﴿٤١

41Gooŋɗii min fensitii e nder ndee Alqur'aanaare fii yo ɓe mbaactor, ɗum ɓeydaani ɓe si wonaa woɗɗitagol.

قُل لَّوۡ كَانَ مَعَهُۥٓ ءَالِهَةٞ كَمَا يَقُولُونَ إِذٗا لَّٱبۡتَغَوۡاْ إِلَىٰ ذِي ٱلۡعَرۡشِ سَبِيلٗا﴿٤٢

42" Maaku : « Si tawno no won'di e makko, deweteeɗi wano ɓe mbi’iri ni ɗi ɗaɓɓayno laawol feewde de Jom Arsi o."

سُبۡحَٰنَهُۥ وَتَعَٰلَىٰ عَمَّا يَقُولُونَ عُلُوّٗا كَبِيرٗا﴿٤٣

43Senaade wonanii mo, o Toowii gaayi e ko ɓe mbi'ata Toowal mawnngal.

تُسَبِّحُ لَهُ ٱلسَّمَٰوَٰتُ ٱلسَّبۡعُ وَٱلۡأَرۡضُ وَمَن فِيهِنَّۚ وَإِن مِّن شَيۡءٍ إِلَّا يُسَبِّحُ بِحَمۡدِهِۦ وَلَٰكِن لَّا تَفۡقَهُونَ تَسۡبِيحَهُمۡۚ إِنَّهُۥ كَانَ حَلِيمًا غَفُورٗا﴿٤٤

44No subunhinan'de mo kammuuli ɗin jeeɗiɗi e leydi ndin e ɓe won'ɓe e majji, alaa e hay e hu'unde si wonaa hende Subunhinaade sabu Yettugol mo, kono on faamataa cubunhinaali maɓɓe ɗin, pellet, Kaŋko O wonii munñiiɗo cuhroowo.

وَإِذَا قَرَأۡتَ ٱلۡقُرۡءَانَ جَعَلۡنَا بَيۡنَكَ وَبَيۡنَ ٱلَّذِينَ لَا يُؤۡمِنُونَ بِٱلۡأٓخِرَةِ حِجَابٗا مَّسۡتُورٗا﴿٤٥

45Si a janngii Alqur'aanaare nden min maɗat hakkunde maa e ɓeen ɓe mgooŋɗinaa laalara on heedo suuɗiingo.

وَجَعَلۡنَا عَلَىٰ قُلُوبِهِمۡ أَكِنَّةً أَن يَفۡقَهُوهُ وَفِيٓ ءَاذَانِهِمۡ وَقۡرٗاۚ وَإِذَا ذَكَرۡتَ رَبَّكَ فِي ٱلۡقُرۡءَانِ وَحۡدَهُۥ وَلَّوۡاْ عَلَىٰٓ أَدۡبَٰرِهِمۡ نُفُورٗا﴿٤٦

46Min mbaɗi aɗi e dow ɓerɗe maɓɓe ɗeen cokooɗe fii wata ɓe paamu nde [Alqur'aanaare nden] e ka noppi maɓɓe kadi teddeele, si a jaŋtike Joomi maaɗa ka ndeer Alqur'aanaare Kaŋko Tun ɓe huccinay ɓabbe maɓɓe ɗen ko ɓe dogooɓe.

نَّحۡنُ أَعۡلَمُ بِمَا يَسۡتَمِعُونَ بِهِۦٓ إِذۡ يَسۡتَمِعُونَ إِلَيۡكَ وَإِذۡ هُمۡ نَجۡوَىٰٓ إِذۡ يَقُولُ ٱلظَّٰلِمُونَ إِن تَتَّبِعُونَ إِلَّا رَجُلٗا مَّسۡحُورًا﴿٤٧

47Ko Minen ngnndi ko ɓe keɗotoo kon, tuma ɓe keɗotoo fa'ade e maaɗa [yo Nulaaɗo], e tuma ɓe cowndondirta=ndeeydata, tuma nde tooñooɓe ɓe mbi'ata: «On jokkaani si wonaa gorko mbilɗaaɗo=bilaaɗo».

ٱنظُرۡ كَيۡفَ ضَرَبُواْ لَكَ ٱلۡأَمۡثَالَ فَضَلُّواْ فَلَا يَسۡتَطِيعُونَ سَبِيلٗا﴿٤٨

48Ndaarii [yo Nulaaɗo] ko honno ɓe piyiranay maa mise=yeruuji, ɓe majjii ɓe kattantaake [heɓde] laawol.

وَقَالُوٓاْ أَءِذَا كُنَّا عِظَٰمٗا وَرُفَٰتًا أَءِنَّا لَمَبۡعُوثُونَ خَلۡقٗا جَدِيدٗا﴿٤٩

49Ɓe mbi'i: «E hara si mon mgonii ƴi'e e nguɗu, haray ko min immintinoyteeɓe tagoore hesre?»

۞ قُلۡ كُونُواْ حِجَارَةً أَوۡ حَدِيدًا﴿٥٠

50Maaku: [yo Nulaaɗo] «ngonee kaaƴe maa jamɗe»

أَوۡ خَلۡقٗا مِّمَّا يَكۡبُرُ فِي صُدُورِكُمۡۚ فَسَيَقُولُونَ مَن يُعِيدُنَاۖ قُلِ ٱلَّذِي فَطَرَكُمۡ أَوَّلَ مَرَّةٖۚ فَسَيُنۡغِضُونَ إِلَيۡكَ رُءُوسَهُمۡ وَيَقُولُونَ مَتَىٰ هُوَۖ قُلۡ عَسَىٰٓ أَن يَكُونَ قَرِيبٗا﴿٥١

51Ma ɗuum tagoore tawa nde mawni e ɓerɗe mon, ɓe mbi'a: 'Ko hommbo ruttata amen?" Maaku: "Ko On takɗo on ka laawol adanol". Ɓe tura ko'e maɓɓe ɗe fa'ade e maa, ɓe mbi'a: "Ɗuum ko honde tuma"?, Maaku: 'No tijjaa nde tawata ɓadike".

يَوۡمَ يَدۡعُوكُمۡ فَتَسۡتَجِيبُونَ بِحَمۡدِهِۦ وَتَظُنُّونَ إِن لَّبِثۡتُمۡ إِلَّا قَلِيلٗا﴿٥٢

52Ñannde o noddata on nootoɗon njetton mo cikkon on ñiiɓaano [ka leydi] si wonaa seeɗa.

وَقُل لِّعِبَادِي يَقُولُواْ ٱلَّتِي هِيَ أَحۡسَنُۚ إِنَّ ٱلشَّيۡطَٰنَ يَنزَغُ بَيۡنَهُمۡۚ إِنَّ ٱلشَّيۡطَٰنَ كَانَ لِلۡإِنسَٰنِ عَدُوّٗا مُّبِينٗا﴿٥٣

53Maakan jiyaaɓe aan ɓe: "Yoo ɓe lay ko ɓuri moƴƴude, pellet, Seytaane o bonnat hakkunde maɓɓe, pellet, Seytaane wonanii neɗɗaŋke gaño laaɓtuɗo".

رَّبُّكُمۡ أَعۡلَمُ بِكُمۡۖ إِن يَشَأۡ يَرۡحَمۡكُمۡ أَوۡ إِن يَشَأۡ يُعَذِّبۡكُمۡۚ وَمَآ أَرۡسَلۡنَٰكَ عَلَيۡهِمۡ وَكِيلٗا﴿٥٤

54Joomi mon ko o ganndo fii mon, si o yiɗii o yurmoo on, maa ɗum si o yiɗii olepta on. Min nulaani ma e dow maɓɓe fawtiiɗo.

وَرَبُّكَ أَعۡلَمُ بِمَن فِي ٱلسَّمَٰوَٰتِ وَٱلۡأَرۡضِۗ وَلَقَدۡ فَضَّلۡنَا بَعۡضَ ٱلنَّبِيِّـۧنَ عَلَىٰ بَعۡضٖۖ وَءَاتَيۡنَا دَاوُۥدَ زَبُورٗا﴿٥٥

55Ko Joomi maa anndi fii ɓe wonɓe ta kammuuli e ta leydi, pellet, Min ɓurnii woɓɓe e Annabaaɓe ɓe e dow woɓɓe, Min Jonni Daawuuda Jabuura.

قُلِ ٱدۡعُواْ ٱلَّذِينَ زَعَمۡتُم مِّن دُونِهِۦ فَلَا يَمۡلِكُونَ كَشۡفَ ٱلضُّرِّ عَنكُمۡ وَلَا تَحۡوِيلًا﴿٥٦

56Maaku: "Noddee ɓe ɓe aaƴiɗon [ko deweteeɓe] gaanin makko, ɓe maraa huncugol lorra kan gaayi mo'on wonaa waylugol kadi".

أُوْلَٰٓئِكَ ٱلَّذِينَ يَدۡعُونَ يَبۡتَغُونَ إِلَىٰ رَبِّهِمُ ٱلۡوَسِيلَةَ أَيُّهُمۡ أَقۡرَبُ وَيَرۡجُونَ رَحۡمَتَهُۥ وَيَخَافُونَ عَذَابَهُۥٓۚ إِنَّ عَذَابَ رَبِّكَ كَانَ مَحۡذُورٗا﴿٥٧

57Ɓen, ɓe ɓe ngoni noddude, heɓe ɗaɓɓude ɗoworgal fa'ade e Joomi maɓɓe, ko hommbo e maɓɓe ɓuri ɓadaade, heɓe njoortii yurmende makko on heɓe kuli lepte makko ɗe, pellet, lepte Joomi maa ɗe ɗe laatike ko deentaaɗe.

وَإِن مِّن قَرۡيَةٍ إِلَّا نَحۡنُ مُهۡلِكُوهَا قَبۡلَ يَوۡمِ ٱلۡقِيَٰمَةِ أَوۡ مُعَذِّبُوهَا عَذَابٗا شَدِيدٗاۚ كَانَ ذَٰلِكَ فِي ٱلۡكِتَٰبِ مَسۡطُورٗا﴿٥٨

58Alaa e saare si wonaa minen ko min halkatɓe nde ko adii ñande darngal, maa ko min leptatɓe nde lepte cattuɗe, ɗuum ɗo wonii ko winndaa ɗum to Deftere.

وَمَا مَنَعَنَآ أَن نُّرۡسِلَ بِٱلۡأٓيَٰتِ إِلَّآ أَن كَذَّبَ بِهَا ٱلۡأَوَّلُونَۚ وَءَاتَيۡنَا ثَمُودَ ٱلنَّاقَةَ مُبۡصِرَةٗ فَظَلَمُواْ بِهَاۚ وَمَا نُرۡسِلُ بِٱلۡأٓيَٰتِ إِلَّا تَخۡوِيفٗا﴿٥٩

59Haɗaani min nde min nula aayeeje ɗe, si wona sabu yeddiino ɗe adiiɓe ɓen, Min okki Samuuda Ngeelooba ba yi'teemba ɓe tooñi ba, Min nuliraani Aayeeje ɗe si wonaa hulɓinirɗe.

وَإِذۡ قُلۡنَا لَكَ إِنَّ رَبَّكَ أَحَاطَ بِٱلنَّاسِۚ وَمَا جَعَلۡنَا ٱلرُّءۡيَا ٱلَّتِيٓ أَرَيۡنَٰكَ إِلَّا فِتۡنَةٗ لِّلنَّاسِ وَٱلشَّجَرَةَ ٱلۡمَلۡعُونَةَ فِي ٱلۡقُرۡءَانِۚ وَنُخَوِّفُهُمۡ فَمَا يَزِيدُهُمۡ إِلَّا طُغۡيَٰنٗا كَبِيرٗا﴿٦٠

60[Janto] Tuma nde min wi'anno maa: "Pellet, Joomi maa o huɓindima yimɓe ɓe, Min mbaɗiraani nde yi'annde nde Min kollumaa si wonaa fitina wona'de yimɓe ɓe e lekki huɗaaki ki ka Alqur'aana, Miɗen kulɓina ɓe kono ɓeydataa ɓe si wonaa bewre mawnde.

وَإِذۡ قُلۡنَا لِلۡمَلَٰٓئِكَةِ ٱسۡجُدُواْ لِأٓدَمَ فَسَجَدُوٓاْ إِلَّآ إِبۡلِيسَ قَالَ ءَأَسۡجُدُ لِمَنۡ خَلَقۡتَ طِينٗا﴿٦١

61Nde min n Daalannoo Maleykaaji ɗi cujjanee aadama, ɓe cujji si wonaa Ibliisa o wi'i: " mi sujjanta on mo talɗa e loopal?".

قَالَ أَرَءَيۡتَكَ هَٰذَا ٱلَّذِي كَرَّمۡتَ عَلَيَّ لَئِنۡ أَخَّرۡتَنِ إِلَىٰ يَوۡمِ ٱلۡقِيَٰمَةِ لَأَحۡتَنِكَنَّ ذُرِّيَّتَهُۥٓ إِلَّا قَلِيلٗا﴿٦٢

62O wi'i: "A yi'ii oo mo teddinɗaa e dow am, pellet, si A neeɓnanii kan haa ñande darnga mi bonnat ɓiɓɓe makko ɓe si wonaa seeɗaaɓe.

قَالَ ٱذۡهَبۡ فَمَن تَبِعَكَ مِنۡهُمۡ فَإِنَّ جَهَنَّمَ جَزَآؤُكُمۡ جَزَآءٗ مَّوۡفُورٗا﴿٦٣

63[Alla] Daali: "Yahu, kala jokkuɗo ma e maɓɓe pellet, ko jahannama woni njoɓdi mon, njoɓdi yonoori".

وَٱسۡتَفۡزِزۡ مَنِ ٱسۡتَطَعۡتَ مِنۡهُم بِصَوۡتِكَ وَأَجۡلِبۡ عَلَيۡهِم بِخَيۡلِكَ وَرَجِلِكَ وَشَارِكۡهُمۡ فِي ٱلۡأَمۡوَٰلِ وَٱلۡأَوۡلَٰدِ وَعِدۡهُمۡۚ وَمَا يَعِدُهُمُ ٱلشَّيۡطَٰنُ إِلَّا غُرُورًا﴿٦٤

64Dillinir on mo kattanaɗaa e maɓɓe hito maa o, pooɗa e dow maɓɓe pucci maa e seppooɓe maa, rentu e maɓɓe jawle e ɓiɓɓe foduɓe, [kono] Seytaane fodaani ɓe si wonaa hodo.

إِنَّ عِبَادِي لَيۡسَ لَكَ عَلَيۡهِمۡ سُلۡطَٰنٞۚ وَكَفَىٰ بِرَبِّكَ وَكِيلٗا﴿٦٥

65Pellet, Jiyaaɓe am ɓe a maraa doole e hoore maɓɓe, Joomi maa yonii kooloraaɗo.

رَّبُّكُمُ ٱلَّذِي يُزۡجِي لَكُمُ ٱلۡفُلۡكَ فِي ٱلۡبَحۡرِ لِتَبۡتَغُواْ مِن فَضۡلِهِۦٓۚ إِنَّهُۥ كَانَ بِكُمۡ رَحِيمٗا﴿٦٦

66Ko Joomi mon woni sogganatɗo on laaɗe ɗe e maayo, fii yo on ɗaɓɓu immorde e ɓural makko , pellet, Kaŋko ko O jurmotooɗo on.

وَإِذَا مَسَّكُمُ ٱلضُّرُّ فِي ٱلۡبَحۡرِ ضَلَّ مَن تَدۡعُونَ إِلَّآ إِيَّاهُۖ فَلَمَّا نَجَّىٰكُمۡ إِلَى ٱلۡبَرِّ أَعۡرَضۡتُمۡۚ وَكَانَ ٱلۡإِنسَٰنُ كَفُورًا﴿٦٧

67Si lorra heɓii on to maayo, majja ɓeen ɓe noddatno ɗon, si wonaa Kaŋko [Alla] nde danndi on ka njorndi ɗurnoɗon, neɗɗaŋke on wonii te o seeraani won'de heewuɗo jeddugol.

أَفَأَمِنتُمۡ أَن يَخۡسِفَ بِكُمۡ جَانِبَ ٱلۡبَرِّ أَوۡ يُرۡسِلَ عَلَيۡكُمۡ حَاصِبٗا ثُمَّ لَا تَجِدُواْ لَكُمۡ وَكِيلًا﴿٦٨

68Enee, on kooli mutintaa on ka baŋe njorndi maaɗum o nula e mon damagariire [toɓo koccu], refti heɓantaake on fawtiiɗo.

أَمۡ أَمِنتُمۡ أَن يُعِيدَكُمۡ فِيهِ تَارَةً أُخۡرَىٰ فَيُرۡسِلَ عَلَيۡكُمۡ قَاصِفٗا مِّنَ ٱلرِّيحِ فَيُغۡرِقَكُم بِمَا كَفَرۡتُمۡ ثُمَّ لَا تَجِدُواْ لَكُمۡ عَلَيۡنَا بِهِۦ تَبِيعٗا﴿٦٩

69Ma kooli o nduttaraa on e maggo laawol goo o accita e dow mon bippooru immorde e keneeli o yoolira on sabu ko njedduno ɗon ko, refti on keɓantaake jokkitiratɗo e dow amen cukkoowo.

۞ وَلَقَدۡ كَرَّمۡنَا بَنِيٓ ءَادَمَ وَحَمَلۡنَٰهُمۡ فِي ٱلۡبَرِّ وَٱلۡبَحۡرِ وَرَزَقۡنَٰهُم مِّنَ ٱلطَّيِّبَٰتِ وَفَضَّلۡنَٰهُمۡ عَلَىٰ كَثِيرٖ مِّمَّنۡ خَلَقۡنَا تَفۡضِيلٗا﴿٧٠

70Gooŋɗii, min teddinii ɓiɗɓe aadama ɓe, min ronndike ɓe ka njorndi e ka maayo min arsiki ɓe immorde e laaɓuɗi min n ɓurni ɓe e dow ko heewi e ɓen ɓe min tagi ɓurnudee.

يَوۡمَ نَدۡعُواْ كُلَّ أُنَاسِۭ بِإِمَٰمِهِمۡۖ فَمَنۡ أُوتِيَ كِتَٰبَهُۥ بِيَمِينِهِۦ فَأُوْلَٰٓئِكَ يَقۡرَءُونَ كِتَٰبَهُمۡ وَلَا يُظۡلَمُونَ فَتِيلٗا﴿٧١

71Ñannde min noddiroyta kala yimɓe gardiiɗo maɓɓe on,kala on jonnitiroyaaɗo deftere makko nde ka ñaamo makko ɓe ɗon ɓe janngay deftere maɓɓe nde ɓe tooñirtaake hay yeru gaarayol hun tamaro.

وَمَن كَانَ فِي هَٰذِهِۦٓ أَعۡمَىٰ فَهُوَ فِي ٱلۡأٓخِرَةِ أَعۡمَىٰ وَأَضَلُّ سَبِيلٗا﴿٧٢

72Kala on gon'ɗo e [ngurndan aduna] ko o bunɗo, haray kaŋko, ko ka laakara o ɓurata wumde e majjude laawol.

وَإِن كَادُواْ لَيَفۡتِنُونَكَ عَنِ ٱلَّذِيٓ أَوۡحَيۡنَآ إِلَيۡكَ لِتَفۡتَرِيَ عَلَيۡنَا غَيۡرَهُۥۖ وَإِذٗا لَّٱتَّخَذُوكَ خَلِيلٗا﴿٧٣

73Fii kala ɓe eɓɓii nde ɓe fitinatmaa gaayi nde hu'unde nde min n wahayini e maaɗa fii yo a fekindo e amen ko wonaa ɗun [ko min n tellini e maa] on tuma ɓe njogitoto ma sehlaajo.

وَلَوۡلَآ أَن ثَبَّتۡنَٰكَ لَقَدۡ كِدتَّ تَرۡكَنُ إِلَيۡهِمۡ شَيۡـٔٗا قَلِيلًا﴿٧٤

74Si tawiino min tabintinaanoma, gooŋɗii a do'ii ooña'ade e maɓɓe hu'unde seeɗaare.

إِذٗا لَّأَذَقۡنَٰكَ ضِعۡفَ ٱلۡحَيَوٰةِ وَضِعۡفَ ٱلۡمَمَاتِ ثُمَّ لَا تَجِدُ لَكَ عَلَيۡنَا نَصِيرٗا﴿٧٥

75On tuma min meeɗinteno cowale [lepte] ka nguurndam e cowale [lepte] kumayde refti heɓantaake ma ballo e hoore Amen.

وَإِن كَادُواْ لَيَسۡتَفِزُّونَكَ مِنَ ٱلۡأَرۡضِ لِيُخۡرِجُوكَ مِنۡهَاۖ وَإِذٗا لَّا يَلۡبَثُونَ خِلَٰفَكَ إِلَّا قَلِيلٗا﴿٧٦

76Fii kala ɓe eɓɓiino dillinngol ma ka leydi fii yo ɓe yaltine e mayri, on tuma ɓe ñiiɓataano ɓatte maa si wonaa seeɗa.

سُنَّةَ مَن قَدۡ أَرۡسَلۡنَا قَبۡلَكَ مِن رُّسُلِنَاۖ وَلَا تَجِدُ لِسُنَّتِنَا تَحۡوِيلًا﴿٧٧

77Ɗum ko Sunna ɓe ɓe min n nuli ko adimaa immorde e Nulaaɓe amen, a heɓantaa Sunna amen on mbattiigu.

أَقِمِ ٱلصَّلَوٰةَ لِدُلُوكِ ٱلشَّمۡسِ إِلَىٰ غَسَقِ ٱلَّيۡلِ وَقُرۡءَانَ ٱلۡفَجۡرِۖ إِنَّ قُرۡءَانَ ٱلۡفَجۡرِ كَانَ مَشۡهُودٗا﴿٧٨

78Ñiiɓu juulde nde ka mortagol na'ange nge haa ka niɓre jemma, Juulde subaha nde, pellet, Juulde subaha nde wonii seedeteende.

وَمِنَ ٱلَّيۡلِ فَتَهَجَّدۡ بِهِۦ نَافِلَةٗ لَّكَ عَسَىٰٓ أَن يَبۡعَثَكَ رَبُّكَ مَقَامٗا مَّحۡمُودٗا﴿٧٩

79Ka jemma tinno e makko ko ɓeydaari maaɗa, no jortaa nde Joomi maaɗa immintinat ma e darorɗe yettiniinde.

وَقُل رَّبِّ أَدۡخِلۡنِي مُدۡخَلَ صِدۡقٖ وَأَخۡرِجۡنِي مُخۡرَجَ صِدۡقٖ وَٱجۡعَل لِّي مِن لَّدُنكَ سُلۡطَٰنٗا نَّصِيرٗا﴿٨٠

80Ma'aku: "Jooma, naadira naatirgal goonga yaltiniraa mi jaltirgal goonga, mbaɗanaa mi immorde ka maaɗa doole ballal".

وَقُلۡ جَآءَ ٱلۡحَقُّ وَزَهَقَ ٱلۡبَٰطِلُۚ إِنَّ ٱلۡبَٰطِلَ كَانَ زَهُوقٗا﴿٨١

81Maaku: "goonga o arii mehre nde fuuyii, pellet, mehre nde wonii fuuyoore".

وَنُنَزِّلُ مِنَ ٱلۡقُرۡءَانِ مَا هُوَ شِفَآءٞ وَرَحۡمَةٞ لِّلۡمُؤۡمِنِينَ وَلَا يَزِيدُ ٱلظَّٰلِمِينَ إِلَّا خَسَارٗا﴿٨٢

82Miɗen tellina ka Alqur'aana hu'unde nde konde cellal e yurmeende wona'nde gooŋɗinɓe ɓe, ɓeydataa tooñooɓe ɓen si wonaa hayre.

وَإِذَآ أَنۡعَمۡنَا عَلَى ٱلۡإِنسَٰنِ أَعۡرَضَ وَنَـَٔا بِجَانِبِهِۦ وَإِذَا مَسَّهُ ٱلشَّرُّ كَانَ يَـُٔوسٗا﴿٨٣

83Si min n neeɓnii e neɗɗaŋke on o ɗuurnoo o townaa balaaje makko, si bone heɓii mo o wona hattuɗo e taƴiiɗo.

قُلۡ كُلّٞ يَعۡمَلُ عَلَىٰ شَاكِلَتِهِۦ فَرَبُّكُمۡ أَعۡلَمُ بِمَنۡ هُوَ أَهۡدَىٰ سَبِيلٗا﴿٨٤

84Maaku: "mo kala yo golluɗo e laawol mum, ko Joomi mon woni gannduɗo on ɓurɗo feewde laawol".

وَيَسۡـَٔلُونَكَ عَنِ ٱلرُّوحِۖ قُلِ ٱلرُّوحُ مِنۡ أَمۡرِ رَبِّي وَمَآ أُوتِيتُم مِّنَ ٱلۡعِلۡمِ إِلَّا قَلِيلٗا﴿٨٥

85Heɓe laɓdo maa fii fittaandu, maaku: "Fittaandu ndu ko e fiyaake Joomi an, on okkaaka e ganndal si wonaa seeɗaé.

وَلَئِن شِئۡنَا لَنَذۡهَبَنَّ بِٱلَّذِيٓ أَوۡحَيۡنَآ إِلَيۡكَ ثُمَّ لَا تَجِدُ لَكَ بِهِۦ عَلَيۡنَا وَكِيلًا﴿٨٦

86Mi woondii, si Miɗen njiɗnoo min naɓatno nde hu'unde nde min wahyini fa'ade e maaɗa, refti heɓantaake ma fawtiiɗo ɗum e hoore amen.

إِلَّا رَحۡمَةٗ مِّن رَّبِّكَۚ إِنَّ فَضۡلَهُۥ كَانَ عَلَيۡكَ كَبِيرٗا﴿٨٧

87Ko woni tan, ko Hinnayee immorde ka Joomi maa, pellet, ɓural makko ngal e dow maa wonii mawngal.

قُل لَّئِنِ ٱجۡتَمَعَتِ ٱلۡإِنسُ وَٱلۡجِنُّ عَلَىٰٓ أَن يَأۡتُواْ بِمِثۡلِ هَٰذَا ٱلۡقُرۡءَانِ لَا يَأۡتُونَ بِمِثۡلِهِۦ وَلَوۡ كَانَ بَعۡضُهُمۡ لِبَعۡضٖ ظَهِيرٗا﴿٨٨

88Maaku: "Mi woondii, si yimɓe ɓe e jinnaaji ɗi kawtitii fii yo ɓe ngaddu yeru ndee Alqur'aanaare, ɓe mgaddataa yeru mayre, hay si wonii woɓɓe maɓɓe ko wallindratɓe e woɓɓe".

وَلَقَدۡ صَرَّفۡنَا لِلنَّاسِ فِي هَٰذَا ٱلۡقُرۡءَانِ مِن كُلِّ مَثَلٖ فَأَبَىٰٓ أَكۡثَرُ ٱلنَّاسِ إِلَّا كُفُورٗا﴿٨٩

89Gooŋɗii min ɓannginanii yimɓe ɓen e ndee Alqur'aanaare immorde e kala misal, ɓurɓe ɗuuɗude e yimɓe ɓe calii, si wanaa jeddugol.

وَقَالُواْ لَن نُّؤۡمِنَ لَكَ حَتَّىٰ تَفۡجُرَ لَنَا مِنَ ٱلۡأَرۡضِ يَنۢبُوعًا﴿٩٠

90Ɓe mbi'i: "min ngoŋɗintaa ma, haa ɓullitanaa men e lesdi ɓunndu".

أَوۡ تَكُونَ لَكَ جَنَّةٞ مِّن نَّخِيلٖ وَعِنَبٖ فَتُفَجِّرَ ٱلۡأَنۡهَٰرَ خِلَٰلَهَا تَفۡجِيرًا﴿٩١

91Mu ɗum laatano maa ngesa immorde e tamorooje e inabuuje ɓullitaa caatli ɗi hakkunde majje ɓullitugol.

أَوۡ تُسۡقِطَ ٱلسَّمَآءَ كَمَا زَعَمۡتَ عَلَيۡنَا كِسَفًا أَوۡ تَأۡتِيَ بِٱللَّهِ وَٱلۡمَلَٰٓئِكَةِ قَبِيلًا﴿٩٢

92Ma ɗum liɓaa kammu ngu e hoore amen wano aaƴorɗaa non kunte, maa ɗum ngddaa Alla e Maleykaaji ɗi [men] kuccandira.

أَوۡ يَكُونَ لَكَ بَيۡتٞ مِّن زُخۡرُفٍ أَوۡ تَرۡقَىٰ فِي ٱلسَّمَآءِ وَلَن نُّؤۡمِنَ لِرُقِيِّكَ حَتَّىٰ تُنَزِّلَ عَلَيۡنَا كِتَٰبٗا نَّقۡرَؤُهُۥۗ قُلۡ سُبۡحَانَ رَبِّي هَلۡ كُنتُ إِلَّا بَشَرٗا رَّسُولٗا﴿٩٣

93Ma ɗum laatano maa suudu immorde e cuɗaaje [kanŋe], maaɗum ƴawaa ka kammu, men ngooŋɗintaa ƴawugol maaɗa ngol haa njippinaa e amen deftere men jannga nde. Maaku: "Senaade Jom an, hara mi wonu, ko wonaa ɓanndinke Nulaaɗo?!".

وَمَا مَنَعَ ٱلنَّاسَ أَن يُؤۡمِنُوٓاْ إِذۡ جَآءَهُمُ ٱلۡهُدَىٰٓ إِلَّآ أَن قَالُوٓاْ أَبَعَثَ ٱللَّهُ بَشَرٗا رَّسُولٗا﴿٩٤

94Haɗaani yimɓe ɓe nde ɓe ngooŋɗinta tuma nde peewalngal arnoo ɓe, si wonaa fii ɓe mbi'i i'ii: "E hara Alla nulay ɓanndiŋke Nulaaɗo?!"

قُل لَّوۡ كَانَ فِي ٱلۡأَرۡضِ مَلَٰٓئِكَةٞ يَمۡشُونَ مُطۡمَئِنِّينَ لَنَزَّلۡنَا عَلَيۡهِم مِّنَ ٱلسَّمَآءِ مَلَكٗا رَّسُولٗا﴿٩٥

95Maaku: "Si tawiino laatinooma lesdi maleykaaji heɓe njaha ko ɓe deeƴɓe, min njippinatno e maɓɓe immorde ka kammu Malayla Nulaaɗo".

قُلۡ كَفَىٰ بِٱللَّهِ شَهِيدَۢا بَيۡنِي وَبَيۡنَكُمۡۚ إِنَّهُۥ كَانَ بِعِبَادِهِۦ خَبِيرَۢا بَصِيرٗا﴿٩٦

96Maaku: "Alla yonii ceediiɗo hakkunde am e mon, pellet Kaŋko o wonii kumpitiiɗo deenɗo jeyaaɓe makko ɓen".

وَمَن يَهۡدِ ٱللَّهُ فَهُوَ ٱلۡمُهۡتَدِۖ وَمَن يُضۡلِلۡ فَلَن تَجِدَ لَهُمۡ أَوۡلِيَآءَ مِن دُونِهِۦۖ وَنَحۡشُرُهُمۡ يَوۡمَ ٱلۡقِيَٰمَةِ عَلَىٰ وُجُوهِهِمۡ عُمۡيٗا وَبُكۡمٗا وَصُمّٗاۖ مَّأۡوَىٰهُمۡ جَهَنَّمُۖ كُلَّمَا خَبَتۡ زِدۡنَٰهُمۡ سَعِيرٗا﴿٩٧

97Oon mo Alla feewni ko oon woni peewuɗo, ɓe o majjini ɓe a heɓantaaɓe wallooɓe ko woori mo. Min mooɓay ɓe ñande darnga e dow je'ece maɓɓe ɗe ko ɓe wumɓe e muumɗuɓe= fahdube ɓe e faaɗuɓe, ja'aƴndee maɓɓe nden ko jahannama tuma kala nge rocci min ɓeydana ɓe huɓɓunge.

ذَٰلِكَ جَزَآؤُهُم بِأَنَّهُمۡ كَفَرُواْ بِـَٔايَٰتِنَا وَقَالُوٓاْ أَءِذَا كُنَّا عِظَٰمٗا وَرُفَٰتًا أَءِنَّا لَمَبۡعُوثُونَ خَلۡقٗا جَدِيدًا﴿٩٨

98Ɗuum ko njoɓdi maɓɓe, sabu kamɓe ɓe njeddii aayeeje amen ɗe, ɓe mbi'i i: "E hay si min ngonii ƴi'e e mbuɗu e hara minen ko min immintinteeɓe tagoore?!" hesre.

۞ أَوَلَمۡ يَرَوۡاْ أَنَّ ٱللَّهَ ٱلَّذِي خَلَقَ ٱلسَّمَٰوَٰتِ وَٱلۡأَرۡضَ قَادِرٌ عَلَىٰٓ أَن يَخۡلُقَ مِثۡلَهُمۡ وَجَعَلَ لَهُمۡ أَجَلٗا لَّا رَيۡبَ فِيهِ فَأَبَى ٱلظَّٰلِمُونَ إِلَّا كُفُورٗا﴿٩٩

99Enee, ɓee nji'aani, won'de Alla O Takɗo kammuuli ɗi e leydi ndi ko kattanɗo nde o tagata yeru maɓɓe, o waɗani ɓe lajal [caate] sikke alaa e maggal. Tooñooɓe ɓe calii si wonaa jeddugol.

قُل لَّوۡ أَنتُمۡ تَمۡلِكُونَ خَزَآئِنَ رَحۡمَةِ رَبِّيٓ إِذٗا لَّأَمۡسَكۡتُمۡ خَشۡيَةَ ٱلۡإِنفَاقِۚ وَكَانَ ٱلۡإِنسَٰنُ قَتُورٗا﴿١٠٠

100Maaku: "Sinndo onon hoɗon marnoo ngaluuji yurmeende e Joomi am on, on tuma, on njogitotono kulol nafkugol, neɗɗaŋke on wonii nguddo".

وَلَقَدۡ ءَاتَيۡنَا مُوسَىٰ تِسۡعَ ءَايَٰتِۭ بَيِّنَٰتٖۖ فَسۡـَٔلۡ بَنِيٓ إِسۡرَٰٓءِيلَ إِذۡ جَآءَهُمۡ فَقَالَ لَهُۥ فِرۡعَوۡنُ إِنِّي لَأَظُنُّكَ يَٰمُوسَىٰ مَسۡحُورٗا﴿١٠١

101Gooŋɗii min n ngkkiino Muusaa aayeeje jeenay ɓannguɗe, lanndii ɓiɓɓe Israa'iila ɓen tuma nde o arnoo ɓe Fir'awna wi'ani mo: "min dey miɗo sikkumaa ko an yo Muusaa ko a mbilɗaaɗo".

قَالَ لَقَدۡ عَلِمۡتَ مَآ أَنزَلَ هَٰٓؤُلَآءِ إِلَّا رَبُّ ٱلسَّمَٰوَٰتِ وَٱلۡأَرۡضِ بَصَآئِرَ وَإِنِّي لَأَظُنُّكَ يَٰفِرۡعَوۡنُ مَثۡبُورٗا﴿١٠٢

102Maaku: "Gooŋɗii haɗa anndi jippinaani ɗee si wonaa Jeyɗo kammuuji ɗi e leydi ndi aayeeje [yi'eteeɗi]. Min dey miɗo sikkumaa ko an yo Fir'awna ko a kalkiiɗo".

فَأَرَادَ أَن يَسۡتَفِزَّهُم مِّنَ ٱلۡأَرۡضِ فَأَغۡرَقۡنَٰهُ وَمَن مَّعَهُۥ جَمِيعٗا﴿١٠٣

103O faalaa nde o dillinta ɓe ka lesdi min n njoooli mo e ɓe won'du ɓe e makko ɓe denndaangal.

وَقُلۡنَا مِنۢ بَعۡدِهِۦ لِبَنِيٓ إِسۡرَٰٓءِيلَ ٱسۡكُنُواْ ٱلۡأَرۡضَ فَإِذَا جَآءَ وَعۡدُ ٱلۡأٓخِرَةِ جِئۡنَا بِكُمۡ لَفِيفٗا﴿١٠٤

104Min Daalani ɓaawo makko ɓiɓɓe Israa'iila ɓe: "Hoɗee ka leydi, si fodoore sakkitiinde nden arii, min ngaddana on ko on muuɓiiɓe=fiiliibe".

وَبِٱلۡحَقِّ أَنزَلۡنَٰهُ وَبِٱلۡحَقِّ نَزَلَۗ وَمَآ أَرۡسَلۡنَٰكَ إِلَّا مُبَشِّرٗا وَنَذِيرٗا﴿١٠٥

105Ko sabu Goonga min telliniri nde, ko sabu Goonga nde tellii, Min nuliraani ma si wanaa [ko a] beltinoowo=beltinoowo e jertinoowo.

وَقُرۡءَانٗا فَرَقۡنَٰهُ لِتَقۡرَأَهُۥ عَلَى ٱلنَّاسِ عَلَىٰ مُكۡثٖ وَنَزَّلۡنَٰهُ تَنزِيلٗا﴿١٠٦

106E Qur'aanaare min n ɓanngini nde fii yo a janngannde yimɓe ɓe e dow deeƴere, min njippini nde jippin'de.

قُلۡ ءَامِنُواْ بِهِۦٓ أَوۡ لَا تُؤۡمِنُوٓاْۚ إِنَّ ٱلَّذِينَ أُوتُواْ ٱلۡعِلۡمَ مِن قَبۡلِهِۦٓ إِذَا يُتۡلَىٰ عَلَيۡهِمۡ يَخِرُّونَۤ لِلۡأَذۡقَانِۤ سُجَّدٗاۤ﴿١٠٧

107Maaku: "ngooŋɗinee nde, maaɗum wota on ngoŋɗine, pellet, ɓen okkaaɓe ganndal ko adii nde si [nde] janngaama e taweende maɓɓe ɓe suuyiray wokkuɗe ko ɓe sujjooɓe".

وَيَقُولُونَ سُبۡحَٰنَ رَبِّنَآ إِن كَانَ وَعۡدُ رَبِّنَا لَمَفۡعُولٗا﴿١٠٨

108Ɓe mbi'a:Senaade woodanii Joomi amen,nde wonnoo Fodoore Joomi amen nden ko waɗoore.

وَيَخِرُّونَ لِلۡأَذۡقَانِ يَبۡكُونَ وَيَزِيدُهُمۡ خُشُوعٗا۩﴿١٠٩

109Heɓe suuyira wokkuɗe ɓe ngulla [Alqur'aana on] ɓasda ɓe yankinaare.

قُلِ ٱدۡعُواْ ٱللَّهَ أَوِ ٱدۡعُواْ ٱلرَّحۡمَٰنَۖ أَيّٗا مَّا تَدۡعُواْ فَلَهُ ٱلۡأَسۡمَآءُ ٱلۡحُسۡنَىٰۚ وَلَا تَجۡهَرۡ بِصَلَاتِكَ وَلَا تُخَافِتۡ بِهَا وَٱبۡتَغِ بَيۡنَ ذَٰلِكَ سَبِيلٗا﴿١١٠

110Maaku: "Noddiree mo Alla maa noddiro mo jurmotooɗo, kala no noddirɗon Mo, ko Kaŋko Inɗe Moƴƴe ɗen heeranii, wota a fenñin juulde maaɗa nden wota a suuɗnde nde ɗaɓɓu hakkunde ɗuum laawol.

وَقُلِ ٱلۡحَمۡدُ لِلَّهِ ٱلَّذِي لَمۡ يَتَّخِذۡ وَلَدٗا وَلَمۡ يَكُن لَّهُۥ شَرِيكٞ فِي ٱلۡمُلۡكِ وَلَمۡ يَكُن لَّهُۥ وَلِيّٞ مِّنَ ٱلذُّلِّۖ وَكَبِّرۡهُ تَكۡبِيرَۢا﴿١١١

111Maaku: jettooje ɗe ngoodanii Alla o mo jogitaaki ɓiɗɗo laatanaaki mo kafidaaɗo e Laamu laatanaaki mo tedduɗo mo o huykinantoo, Mawnin Mo Mawnin'dee.

RELATED SURAHS